ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)
z 19. júna 2007
Vec F‑54/06
John Davis a i.
proti
Rade Európskej únie
„Verejná služba – Úradníci – Dôchodky – Opravné koeficienty – Odchod do dôchodku po nadobudnutí účinnosti služobného poriadku v jeho znení uplatniteľnom od 1. mája 2004 – Uplatnenie opravných koeficientov vypočítaných podľa priemerných životných nákladov v krajine bydliska dôchodcov – Prechodný režim – Zrušenie opravných koeficientov na práva na dôchodok získané po nadobudnutí účinnosti služobného poriadku v jeho znení uplatniteľnom od 1. mája 2004“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou J. Davis a ďalší traja úradníci Rady navrhujú zrušiť rozhodnutia Rady o stanovení ich práv na dôchodok, keďže na jednej strane sa na časť týchto nárokov získaných po 30. apríli 2004 nevzťahoval opravný koeficient a na druhej strane opravný koeficient, uplatnený na časť ich práv na dôchodok získaných pred 1. májom 2004 sa líši od koeficientu, ktorý sa vzťahuje na odmenu úradníkov Európskeho spoločenstva v činnej službe v Spojenom kráľovstve alebo Dánsku
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.
Abstrakt
1. Úradníci – Dôchodky – Opravný koeficient – Zrušenie na práva na dôchodok získané po nadobudnutí účinnosti nariadenia č. 723/2004
(Služobný poriadok úradníkov, článok 82 ods. 1; príloha XIII, článok 20; nariadenie Rady č. 723/2004)
2. Úradníci – Dôchodky – Opravný koeficient – Zrušenie na práva na dôchodok získané po nadobudnutí účinnosti nariadenia č. 723/2004
(Služobný poriadok úradníkov, článok 82 ods. 1; príloha XIII, článok 20; nariadenie Rady č. 723/2004)
3. Úradníci – Dôchodky – Opravný koeficient – Zrušenie na práva na dôchodok získané po nadobudnutí účinnosti nariadenia č. 723/2004
(Služobný poriadok úradníkov, článok 82 ods. 1)
4. Voľný pohyb osôb – Pracovník – Pojem – Úradník Spoločenstva – Zahrnutie – Úradník Spoločenstva na dôchodku – Vylúčenie
(Články 18 ES a 39 ES)
5. Občianstvo Európskej únie – Právo na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov – Úradníci Spoločenstva na dôchodku
(Článok 18 ES; Služobný poriadok úradníkov, článok 82 ods. 1)
1. Zásada rovnosti zaobchádzania nie je porušená, pokiaľ rozdiely v zaobchádzaní medzi rôznymi kategóriami úradníkov sú odôvodnené na základe objektívneho a primeraného kritéria a tieto rozdiely sú primerané k cieľu sledovaného predmetným rozlišovaním.
Pokiaľ ide o zrušenie opravného koeficientu na práva na dôchodok získané od 1. mája 2004 uskutočnené nariadením č. 723/2004, ktorým sa mení a dopĺňa Služobný poriadok úradníkov a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, rozdielnosť zaobchádzania medzi úradníkmi odchádzajúcimi do dôchodku po nadobudnutí účinnosti reformy služobného poriadku a úradníkmi, ktorí odišli do dôchodku niekoľko mesiacov pred jej účinnosťou tým, že iba u posledných menovaných sa uplatní koeficient na ich celý dôchodok, je v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. Tento rozdiel je odôvodnený na základe objektívneho a primeraného kritéria, teda odchodu úradníkov do dôchodku pred alebo po nadobudnutí účinnosti reformy služobného poriadku. Okrem toho so zreteľom na ciele uvedenej reformy služobného poriadku táto rozdielnosť zaobchádzania dodržuje požiadavku primeranosti, lebo bez ohľadu na skutočnosť, že prví uvedení úradníci odišli do dôchodku po nadobudnutí účinnosti reformy služobného poriadku, na všetky ich práva získané pred týmto dátumom sa vzťahujú opravné koeficienty, ktoré sú navyše rovnaké ako koeficienty, ktoré sa uplatnia na úradníkov, ktorí odišli do dôchodku pred týmto dátumom. Tieto konštatovania sú posilnené okrem toho úvahou, že zákonodarca neprijal pravidlá s negatívnym účinkom iba na práva na dôchodok získané od 1. mája 2004, ale aj pravidlá s negatívnym účinkom na práva na dôchodok získané pred týmto dátumom, keď stanovil, že opravné koeficienty pre hlavné mestá budú postupne v prechodnom období končiacom 30. apríla 2008 nahrádzané koeficientmi pre jednotlivé krajiny menej výhodnými pre dôchodcov.
O to viac sa rozdielnosť zaobchádzania nemôže považovať za svojvoľnú diskrimináciu alebo za diskrimináciu zjavne neprimeranú k cieľom reformy služobného poriadku. Iba v prípade existencie takej diskriminácie je možné vyhovieť žalobnému dôvodu vychádzajúcemu z porušenia zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie, pokiaľ sa uplatňuje proti opatreniu prijatému v oblasti, v ktorej zákonodarca disponuje diskrečnou právomocou, ako je to v oblasti úpravy dôchodkového systému.
(pozri body 64, 74 a 75)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 16. marca 2004, Afari/ECB, T‑11/03, Zb. VS s. I‑A‑65, II‑267, bod 65
Súd pre verejnú službu: 23. januára 2007, Chassagne/Komisia, F‑43/05, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 91
2. V oblasti, v ktorej zákonodarca disponuje diskrečnou právomocou, ako je to v oblasti úpravy dôchodkového systému, sa súd pri preskúmavaní dodržania zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie obmedzí na overenie, že dotknutá inštitúcia nevykonala svojvoľné alebo zjavne neprimerané rozlišovanie.
Zákonodarca neprekročil tieto hranice zrušením všetkých opravných koeficientov na práva na dôchodok získané od 1. mája 2004 prostredníctvom nariadenia č. 723/2004, ktorým sa mení a dopĺňa Služobný poriadok úradníkov a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov. V práve Spoločenstva totiž neexistuje zásada vyššej právnej sily „rovnosti zaobchádzania vo vzťahu ku kúpnej sile“ dôchodcov Spoločenstva, ale všeobecná zásada rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie, ktorú má vykonávať zákonodarca spôsobom a prostriedkami, ktoré považuje za najvhodnejšie. So zreteľom na diskrečnú právomoc zákonodarcu v oblasti úpravy dôchodkového systému bola Rada na vykonanie rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie plne oprávnená prijať systém zrušením opravných koeficientov a zaručením, že pri rovnakej výške príspevkov dostanú dôchodcovia dôchodok v rovnakej nominálnej hodnote, čo je okrem iného všeobecným pravidlom v prípade dôchodkových systémov existujúcich v iných medzinárodných organizáciách. Na tento účel bolo dôvodné sa domnievať, že európska integrácia potrebuje čoraz menej existenciu opravných koeficientov a že dôchodcovia si stále častejšie založia bydlisko v ich bývalej krajine pridelenia alebo v inom štáte, ako je štát ich pôvodu; Rada okrem toho mohla vziať do úvahy snahu zabrániť tak podvodom, ako aj nákladným a zložitým konaniam na overenie skutočného bydliska dôchodcov.
Zákonodarca je okrem iného oprávnený zmeniť služobný poriadok prijatím ustanovení, ktoré sú pre dotknutých úradníkov menej výhodné ako predtým uplatňované ustanovenia, a slobode výkonu tohto oprávnenia nemožno brániť dovolávaním sa nejakej zásady rovnosti „vo vzťahu ku kúpnej sile“. Pokiaľ totiž existujú práva získané úradníkmi, zákonodarca je povinný stanoviť dostatočne dlhé prechodné obdobie v rámci dôchodkového systému, aby zabránil neočakávaným zmenám spôsobu zúčtovania práv na dôchodok. V tejto súvislosti za predpokladu, že sa táto ochrana týka úradníkov, ktorí odišli do dôchodku po nadobudnutí účinnosti reformy služobného poriadku, sa môže vzťahovať iba na práva získané pred reformou.
(pozri body 65, 78 a 80 – 82)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 30. septembra 1998, Losch/Súdny dvor, T‑13/97, Zb. VS s. I‑A‑543, II‑1633, body 113, 121 a 122; 30. septembra 1998, Busacca a i./Dvor audítorov, T‑164/97, Zb. VS s. I‑A‑565, II‑1699, body 49, 58 a 59; 6. júla 1999, Séché/Komisia, T‑112/96 a T‑115/96, Zb. VS s. I‑A‑115, II‑623, body 127 a 132; 8. januára 2003, Hirsch a i./ECB, T‑94/01, T‑152/01 a T‑286/01, Zb. VS s. I‑A‑1, II‑27, bod 51; 26. februára 2003, Drouvis/Komisia, T‑184/00, Zb. VS s. I‑A‑51 a II‑297, bod 57, potvrdený Súdnym dvorom 29. apríla 2004, Drouvis/Komisia, C‑187/03 P, neuverejnený v Zbierke; 29. novembra 2006, Campoli/Komisia, T‑135/05, Zb. VS s. I‑A-2-297, II‑A-2-1527, body 71, 72, 78, 79, 85, 87, 97, 100 a 105
Súd pre verejnú službu: 23. januára 2007, Chassagne/Komisia, F‑43/05, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 62
3. Zrušenie opravných koeficientov na práva na dôchodok získané od 1. mája 2004, vykonané nariadením č. 723/2004, ktorým sa mení a dopĺňa Služobný poriadok úradníkov a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, neporušuje zásadu rovnosti zaobchádzania a zákaz diskriminácie vo vzťahu k dôchodcom s bydliskom v členskom štáte, kde sú vysoké životné náklady v porovnaní s dôchodcami, ktorí majú bydlisko v členskom štáte s nižšími životnými nákladmi. Tento záver platí aj pokiaľ ide o porovnanie medzi dôchodcami, ktorí nemajú bydlisko v Belgicku a ktorí ho tam majú.
Aj keď totiž uvedené zrušenie opravných koeficientov spôsobuje rozdiely medzi dôchodcami, pokiaľ ide o kúpnu silu podľa toho, či sa usadia v krajinách s vysokými či nízkymi životnými nákladmi, sú tieto rozdiely jednak založené na objektívnom a primeranom kritériu a to rovnakej sume príspevkov zaplatených úradníkmi v priebehu ich služby a jednak sú rozdiely prinajmenšom v prvých rokoch uplatňovania nového dôchodkového systému primerané so zreteľom na cieľ reformy služobného poriadku. Počas týchto rokov úradníci, ktorí odišli do dôchodku po nadobudnutí účinnosti reformy služobného poriadku, už totiž získali podstatnú časť svojich práv na dôchodok a v dôsledku toho sa na ne uplatnia syntetické koeficienty dosť podobné tým, ktoré by sa na ne uplatnili, keby reforma zachovala systém opravných koeficientov. Iba v prípade, že by na rozdiel od odhadov Rady rozdiely v životných nákladoch medzi členskými štátmi pretrvávali aj v budúcnosti, mohlo by sa rozdielne zaobchádzanie medzi dôchodcami usadenými v miestach s vysokými životnými nákladmi a dôchodcami usadenými v miestach, kde sú tieto náklady nízke, so zreteľom na neexistenciu koeficientov na podstatnú časť práv na dôchodok a pod podmienkou, že by Rada neprijala opravné opatrenia, zdať ako neprimerané vo vzťahu k cieľom reformy služobného poriadku.
Takisto na základe rovnakých úvah a so zreteľom na diskrečnú právomoc zákonodarcu v oblasti úpravy dôchodkového systému dôsledky zrušenia opravných koeficientov nemôžu predstavovať svojvoľnú alebo zjavne neprimeranú diskrimináciu vo vzťahu k cieľom reformy služobného poriadku.
(pozri body 84 – 87)
4. Úradník Spoločenstva je kvalifikovaný ako migrujúci pracovník a ako štátny príslušník členského štátu Spoločenstva, ktorý pracuje v inom členskom štáte, ako je štát jeho pôvodu, nestráca postavenie „pracovníka“ v zmysle článku 39 ods. 1 ES z dôvodu, že vykonáva zamestnanie v medzinárodnej organizácii, aj keď podmienky jeho vstupu a pobytu v krajine, v ktorej pracuje, sú osobitne upravené medzinárodnou zmluvou. Naopak dôchodcovia Spoločenstva sa nemôžu dovolávať zásady voľného pohybu a slobody usadiť sa, ktoré sa týkajú v prvom rade výkonu hospodárskej činnosti, ale iba článku 18 ES, ktorý zaručuje príslušníkom Spoločenstva právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov.
(pozri body 96 – 98)
Odkaz:
Súdny dvor: 15. marca 1989, Echternach a Moritz, 389/87 a 390/87, Zb. s. 723, bod 11; 16. decembra 2004, My, C‑293/03, Zb. s. I‑12013, bod 37; 16. februára 2006, Öberg, C‑185/04, Zb. s. I‑1453, bod 12
5. Článok 18 ES zaručuje príslušníkom Spoločenstva právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov, právo, ktoré vyplýva priamo zo štatútu občana Európskej únie, priznané článkom 17 ES, ktorého poslaním je byť základným štatútom štátnych príslušníkov členských štátov. S výhradou obmedzení a podmienok ustanovených v Zmluve a sekundárnom práve môže článok 18 ES sám osebe zakladať pre občanov Európskej únie práva, ktoré môžu uplatniť na súde. Toto ustanovenie môže za neexistencie osobitného pravidla na tento účel zakladať pre úradníkov na dôchodku právo usadiť sa v členskom štáte podľa ich výberu.
Nielen opatrenia obsahujúce priame zákazy a obmedzenia, ale aj opatrenia, ktoré by dotknuté osoby odrádzali od usadenia sa v inom členskom štáte, zasahujú do práva na voľný pohyb. Z článku 18 ES však nemožno vyvodiť pozitívnu povinnosť uloženú zákonodarcom Spoločenstva priznať poberateľom dôchodku Spoločenstva finančný príplatok vo forme opravných koeficientov na vyrovnanie vyšších životných nákladov v členskom štáte, v ktorom sa dôchodca chce usadiť; keďže v rozsahu, v akom nejde o otázku nerovnosti zaobchádzania vo vzťahu k iným dôchodcom Spoločenstva, ktorí sa rozhodli usadiť sa v tom istom členskom štáte, sú nevýhody spojené s usadením sa v tomto štáte vyplývajúce zo všeobecných a objektívnych situácií, ktoré sa môžu týkať každého dôchodcu, prípadne každej inej osoby usadenej v tomto štáte, dôsledkami slobodnej voľby dotknutej osoby o mieste jej bydliska po zohľadnení všetkých výhod a nevýhod tejto voľby a vôbec sa nemôžu považovať za implicitné prekážky pre voľný pohyb.
(pozri body 98 – 100)
Odkaz:
Súdny dvor: 1. februára 1996, Perfili, C‑177/94, Zb. s. I‑161, body 17 až 19; 17. septembra 2002, Baumbast a R, C‑413/99, Zb. s. I‑7091, body 82, 84 a 86; 2. októbra 2003, Garcia Avello, C‑148/02, Zb. s. I‑11613, body 21 až 24; 12. júla 2005, Schempp, C‑403/03, Zb. s. I‑6421, body 45 až 47; 16. februára 2006, Rockler, C‑137/04, Zb. s. I‑1441, body 17 až 19; 26. októbra 2006, Tas‑Hagen a Tas, C‑192/05, Zb. s. I‑10451; 9. novembra 2006, Turpeinen, C‑520/04, Zb. s. I‑10685, bod 13; 11. januára 2007, ITC, C‑208/05, Zb. s. I‑181, body 31 a 33; 30. januára 2007, Komisia/Dánsko, C‑150/04, Zb. s. I‑1163, body 41 až 45