Žaloba podaná 7. januára 2014 – Taetel/Komisia

(vec T-29/14)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Taetel, SL (Madrid, Španielsko) (v zastúpení: E. Navarro Varona, P. Vidal Martínez, J. López-Quiroga Teijero a G. Canalejo Lasarte, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil napadnuté rozhodnutie na základe článku 263 ZFEÚ v rozsahu, v akom ním bolo rozhodnuté, že ide o štátnu pomoc a nariadené jej vymáhanie od investorov,

subsidiárne zrušil články 1, 2 a článok 4 ods. 1 rozhodnutia, ktoré označujú investorov za príjemcov pomoci, ktorí musia vrátiť údajnú pomoc,

subsidiárne ponechal neuplatnený príkaz na vymáhanie pomoci od investorov podľa článku 4 ods. 1 in fine vzhľadom na to, že tento porušuje zásadu právnej istoty a zásadu legitímnej dôvery, keďže nemožno nariadiť vymáhanie pomoci v deň, ktorý predchádza uverejneniu rozhodnutia o začatí [konania vo veci formálneho zisťovania],

subsidiárne zrušil článok 2 rozhodnutia a vyhlásil metódu stanovenia údajnej výhody, ktorú majú investori vrátiť, za protiprávnu,

vyhlásil za neplatný alebo prípadne čiastočne zrušil článok 4 ods. 1 rozhodnutia, týkajúci sa zákazu „preniesť povinnosť vrátenia na tretiu osobu“, keďže ide o vyhlásenie zákazu alebo údajnej neplatnosti zmluvných podmienok týkajúcich sa vrátenia zo strany tretích osôb súm, ktoré majú investori vrátiť Španielsku, a

zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Rozhodnutie napadnuté v tejto veci je to isté, ako vo veciach T-700/13, Bankia/Komisia, T-719/13, Lico Leasing a Pequeños y Medianos Astilleros de Reconverción/Komisia, a T-3/14, Anudal Industrial/Komisia.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia sú podobné ako tie, ktoré už boli uvedené v daných veciach.

Namieta sa najmä porušenie článku 107 ZFEÚ, keďže napadnuté rozhodnutie uvádza, že sporný daňový režim, uplatniteľný na určité dohody o finančnom lízingu na kúpu novopostavených plavidiel, predstavuje štátnu pomoc.

Podľa žalobkyne daňové rozhodnutie takisto porušuje článok 107 ZFEÚ v rozsahu, v akom stanovuje, že opatrenia, ktoré tvoria dotknutý režim, predstavujú „novú“ štátnu pomoc.

Subsidiárne žalobkyňa uvádza porušenie zásady právnej istoty a zásady legitímnej dôvery a porušenie článkov 107 ZFEÚ, 108 ZFEÚ a 206 ZFEÚ, keďže [rozhodnutie] nesprávne identifikuje príjemcov a nesprávne stanovuje sumy, ktoré sa majú vrátiť, a porušenie článku 108 ods. 3 ZFEÚ, článku 19 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 [z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES], článku 3 ods. 6 Zmluvy o Európskej únii a článkov 16 a 17 Charty základných práv Európskej únie, keďže článok 4 ods. 1 napadnutého rozhodnutia zakazuje alebo vyhlasuje za neplatné zmluvné podmienky, na základe ktorých môžu investori požadovať od tretích osôb sumy, ktoré museli vrátiť španielskym úradom.