Spojené veci T‑29/14 a T‑31/14
Telefónica Gestión Integral de Edificios y Servicios, SL, predtým Taetel, SL
a
Banco Santander, SA, predtým Banco Popular Español, SA
proti
Európskej komisii
Rozsudok Všeobecného súdu (ôsma rozšírená komora) z 21. februára 2024
„Štátna pomoc – Pomoc poskytnutá španielskymi orgánmi v prospech niektorých hospodárskych záujmových združení (HZZ) a ich investorov – Daňový systém uplatniteľný na niektoré dohody o finančnom lízingu na nákup lodí (španielsky systém zdanenia lízingu) – Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za čiastočne nezlučiteľnú s vnútorným trhom a nariaďuje sa jej čiastočné vymáhanie – Čiastočný zánik predmetu konania – Čiastočné zastavenie konania – Nová pomoc – Vymáhanie – Zmluvné ustanovenia na ochranu príjemcov pred vymáhaním protiprávnej štátnej pomoci, ktorá je nezlučiteľná s vnútorným trhom – Rozdelenie právomocí medzi Komisiou a vnútroštátnymi orgánmi“
1. Žaloba o neplatnosť – Žaloba podaná proti rozhodnutiu Komisie v oblasti štátnej pomoci – Záujem na konaní – Čiastočné zrušenie napadnutého rozhodnutia v rámci inej žaloby podanej proti tomuto rozhodnutiu – Žaloba o neplatnosť zrušených častí napadnutého rozhodnutia – Žaloba, ktorá sa stala čiastočne bezpredmetnou – Zastavenie konania
(Článok 263 ZFEÚ)
(pozri body 22 – 34, 41 – 49)
2. Žaloba o neplatnosť – Žaloba podaná proti rozhodnutiu Komisie v oblasti štátnej pomoci – Záujem na konaní – Čiastočné zrušenie napadnutého rozhodnutia v rámci inej žaloby podanej proti tomuto rozhodnutiu – Žaloba o neplatnosť častí napadnutého rozhodnutia, ktoré neboli zrušené – Trvanie záujmu na konaní
(Článok 263 ZFEÚ)
(pozri body 50, 51, 53 – 61)
3. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Daňové opatrenia v prospech niektorých hospodárskych záujmových združení a ich investorov – Daňový systém uplatniteľný na niektoré dohody o finančnom lízingu na nákup lodí – Daňový systém zložený z viacerých skutkovo a právne prepojených opatrení – Samostatné posúdenie uvedených opatrení – Neprípustnosť
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
(pozri body 67 – 71)
4. Pomoc poskytovaná štátmi – Vymáhanie protiprávnej pomoci – Uvedenie do predošlého stavu – Rozsah – Zmluvné ustanovenia o prenesení ťarchy vymáhania protiprávnej pomoci z príjemcov tejto pomoci na iné osoby – Zákaz Komisie preniesť túto ťarchu vymáhania a jej nariadenie vymáhať protiprávnu pomoc od príjemcov – Porušenie rozdelenia právomocí medzi Komisiou a členskými štátmi – Porušenie slobody podnikania a práva vlastniť majetok – Neexistencia
(Články 107 a 108 ZFEÚ)
(pozri body 85 – 105, 110, 111, 114 – 123)
Zhrnutie
Týmto rozsudkom Všeobecný súd zamietol žaloby o neplatnosť, ktoré podali spoločnosti Telefónica Gestión Integral de Edificios y Servicios, SL, a Banco Santander, SA, proti rozhodnutiu, ktorým Európska komisia kvalifikovala ako štátnu pomoc viaceré daňové opatrenia tvoriace „španielsky systém zdanenia lízingu“ (ďalej len „ŠSZL“) uplatňujúci sa na niektoré dohody o finančnom lízingu na nákup lodí(1). Pritom sa zaoberal tým, či na základe čiastočného zrušenia napadnutého rozhodnutia zo strany Súdneho dvora vydaním rozsudku Španielsko a i./Komisia (C‑649/20 P, C‑658/20 P a C‑662/20 P)(2) prípadne nezanikol predmet konania. Všeobecný súd tiež po prvýkrát rozhodoval o otázke, či Komisia prekročila svoje právomoci v oblasti štátnej pomoci tým, že v napadnutom rozhodnutí neuplatnila ustanovenia o náhrade škody uvedené v zmluvách uzavretých medzi súkromnými subjektmi, ktoré chránia príjemcov pred vymáhaním protiprávnej štátnej pomoci, ktorá je nezlučiteľná s vnútorným trhom.(3)
Komisia sa v prejednávanej veci zaoberala viacerými sťažnosťami, ktorých predmetom bolo uplatňovanie ŠSZL na niektoré dohody o finančnom lízingu v rozsahu, v akom tento systém umožňoval námorným spoločnostiam nakupovať lode postavené španielskymi lodenicami s 20 až 30 % zľavou. Podľa Komisie bolo cieľom ŠSZL poskytnúť daňové výhody hospodárskym záujmovým združeniam (ďalej len „HZZ“) a investorom, ktorí v nich mali podiel, ktorí následne previedli časť týchto výhod na námorné spoločnosti, ktoré kúpili novú loď.
V napadnutom rozhodnutí prijatom v júli 2013 Komisia konštatovala, že tri z piatich daňových opatrení tvoriacich ŠSZL sú štátnou pomocou v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorá má formu selektívnej daňovej výhody a ktorá je čiastočne nezlučiteľná s vnútorným trhom. Vzhľadom na to, že dotknutá pomoc sa uplatňovala od 1. januára 2002 v rozpore s oznamovacou povinnosťou(4), Komisia vnútroštátnym orgánom nariadila pristúpiť k vymáhaniu tejto pomoci od investorov, konkrétne od členov HZZ (ďalej len „príkaz na vymáhanie“).
Proti napadnutému rozhodnutiu bolo podaných viacero žalôb o neplatnosť. Konania o žalobách podaných spoločnosťami Telefónica Gestión Integral de Edificios y Servicios a Banco Santander boli prerušené až do vydania konečného rozhodnutia o žalobách podaných Španielskym kráľovstvom, spoločnosťou Lico Leasing, SA, a spoločnosťou Pequeños y Medianos Astilleros Sociedad de Reconversión, SA (ďalej len „PYMAR“). Všeobecný súd v rozsudku Španielsko a i./Komisia(5) zrušil napadnuté rozhodnutie. Súdny dvor, na ktorý Komisia proti tomuto rozsudku podala odvolanie, tento rozsudok zrušil rozsudkom Komisia/Španielsko a i. (C‑128/16 P)(6), a vrátil vec Všeobecnému súdu.
Všeobecný súd rozsudkom o veci vrátenej na ďalšie konanie Španielsko a i./Komisia(7) zamietol žaloby, ktoré podali Španielske kráľovstvo, Lico Leasing a PYMAR. Všeobecný súd v tomto rozsudku zamietol žalobný dôvod, ktorým sa spochybňuje selektívnosť ŠSZL, pričom v podstate rozhodol, že existencia rozsiahlej diskrečnej právomoci daňového orgánu na povolenie predčasného odpisovania bola dostatočná na uznanie selektívnosti ŠSZL ako celku. Takisto zamietol najmä dôvody založené na porušení zásad uplatniteľných na vymáhanie pomoci, a to zásady ochrany legitímnej dôvery a zásady právnej istoty. V súvislosti s týmto posledným uvedeným bodom konkrétne konštatoval, že Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď nariadila vymáhanie dotknutej pomoci v plnej výške výlučne od investorov HZZ, hoci časť získanej daňovej výhody bola prevedená na tretie osoby, konkrétne na námorné spoločnosti.
Súdny dvor, ktorý rozhodoval o rôznych odvolaniach proti tomuto rozsudku, svojím rozsudkom Španielsko a i./Komisia (C‑649/20 P, C‑658/20 P a C‑662/20 P)(8) vyhovel odvolaciemu dôvodu Španielskeho kráľovstva založenému na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o vymáhanie dotknutej pomoci, a vo zvyšnej časti odvolania zamietol. Vzhľadom na to, že Súdny dvor čiastočne zrušil tento rozsudok a konštatoval, že stav konania umožňuje definitívne rozhodnúť o časti žalôb, ktoré sa ešte majú preskúmať, po svojom preskúmaní rozhodol, že napadnuté rozhodnutie treba zrušiť v rozsahu, v akom označuje HZZ a ich investorov za jediných príjemcov dotknutej pomoci, a v rozsahu, v akom nariaďuje vymáhanie celej sumy dotknutej pomoci výlučne od investorov HZZ.
Posúdenie Všeobecným súdom
Všeobecný súd, ktorý sa na úvod zaoberal otázkou, či sa žaloby podané žalobkyňami nestali v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Španielsko a i./Komisia (C‑649/20 P, C‑658/20 P a C‑662/20 P), ktorým sa čiastočne zrušilo napadnuté rozhodnutie, bezpredmetnými, pripomenul, že predmet konania musí pretrvávať až do vyhlásenia rozhodnutia súdu, inak by muselo byť konanie zastavené, čo predpokladá, že žaloba môže priniesť prospech účastníkovi konania, ktorý ju podal.
V rámci žaloby podanej podľa článku 263 ZFEÚ bolo rozhodnuté, že zrušením napadnutého aktu v priebehu konania sa žaloba stáva bezpredmetnou, pokiaľ ide o návrhy na zrušenie uvedeného rozhodnutia. Zrušením tohto aktu totiž žalobca dosiahne jediný výsledok, ktorý môže jeho žaloba priniesť, a preto už neexistuje vec, v ktorej by mohol súd Európskej únie rozhodnúť. To isté platí v prípade, že čiastočné zrušenie napadnutého aktu prinieslo žalobcovi výsledok, ktorého sa v časti svojej žaloby domáhal, a tak v tejto časti treba konanie zastaviť.
V prejednávanej veci Všeobecný súd konštatoval, že žaloby podané žalobkyňami sa stali bezpredmetnými v rozsahu, v akom spochybňujú označenie HZZ a ich investorov za jediných príjemcov ŠSZL a týchto investorov za jediné podniky, na ktoré sa vzťahuje príkaz na vymáhanie, ako aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tejto súvislosti a metódu opísanú v napadnutom rozhodnutí na účely výpočtu sumy, ktorú musia investori HZZ vrátiť.
Na jednej strane totiž rozsudok Súdneho dvora, Španielsko a i./Komisia (C‑649/20 P, C‑658/20 P a C‑662/20 P), už zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom označuje HZZ a ich investorov za jediných príjemcov ŠSZL a nariaďuje vymáhanie celej sumy dotknutej pomoci od týchto investorov. Okrem toho žalobkyne nepreukázali, že ich tvrdenia spochybňujúce vylúčenie lodeníc z okruhu príjemcov ŠSZL a podnikov, na ktoré sa vzťahuje príkaz na vymáhanie, by im mohli, aj za predpokladu, že by boli dôvodné, priniesť väčší prospech, než majú z rozsudku Súdneho dvora.
Na druhej strane metóda opísaná v tomto rozhodnutí na účely výpočtu sumy, ktorú musia investori vrátiť, ktorá je v súčasnosti založená na nesprávnom predpoklade, že celá výhoda sa musí vymáhať len od investorov HZZ, sa stala po vydaní tohto rozsudku zastaranou.
Naďalej je však nutné rozhodnúť o žalobných návrhoch, ktoré smerujú k zrušeniu častí napadnutého rozhodnutia, ktoré Súdny dvor nezrušil v rozsudku Španielsko a i./Komisia (C‑649/20 P, C‑658/20 P a C‑662/20 P). Toto rozhodnutie totiž zostáva v platnosti v rozsahu, v akom vyhlasuje pomoc, z ktorej mali prospech prinajmenšom HZZ a ich investori, za protiprávnu a nezlučiteľnú s vnútorným trhom a ukladá Španielskemu kráľovstvu povinnosť vymáhať túto pomoc alebo jej časť od týchto investorov. Okrem toho okolnosť, že metóda opísaná v napadnutom rozhodnutí musí byť na účely výpočtu súm, ktoré sa majú vymáhať, zmenená so zreteľom na uvedený rozsudok, nemení nič na tom, že táto povinnosť vymáhania ako taká naďalej trvá.
V prvom rade v tejto súvislosti Všeobecný súd zamietol žalobný dôvod založený na nesprávnej kvalifikácii daňových opatrení tvoriacich ŠSZL, ktoré v prípade, že sú posudzované jednotlivo, predstavujú novú pomoc.
Tvrdenia žalobkýň spochybňujúce kvalifikáciu týchto daňových opatrení ako novej pomoci, ich selektívnu povahu a existenciu výhody, sú založené na nesprávnom predpoklade, že uvedené opatrenia treba posudzovať samostatne vzhľadom na článok 107 ZFEÚ, a nie vzhľadom na ŠSZL ako celok.
Tieto daňové opatrenia sú totiž v podstate právne prepojené, pretože predčasné odpisovanie podlieha schváleniu zo strany daňových orgánov, a sú vzájomne podmienené aj skutkovo, pretože administratívne povolenie na predčasné odpisovanie bolo udelené len v súvislosti s lízingovými zmluvami týkajúcimi sa lodí oprávnených na použitie režimu dane z tonáže. Práve z dôvodu tejto spojitosti Všeobecný súd v rozsudku Španielsko a i./Komisia (T‑515/13 RENV a T‑719/13 RENV) rozhodol, že vzhľadom na to, že jedno z opatrení umožňujúcich využívanie ŠSZL ako celku bolo selektívne, a to povolenie predčasného odpisovania, Komisia v napadnutom rozhodnutí správne konštatovala, že systém je selektívny ako celok. Súdny dvor v rozsudku Španielsko a i./Komisia (C‑649/20 P, C‑658/20 P a C‑662/20 P) potvrdil tento záver a implicitne aj potrebu posúdiť ŠSZL ako celok ako schému pomoci.
V druhom rade Všeobecný súd zamietol žalobný dôvod, podľa ktorého Komisia prekročila svoje právomoci v oblasti štátnej pomoci tým, že zakázala ustanovenia o náhrade škody uvedené v zmluvách uzavretých medzi súkromnými subjektmi, ktoré chránia príjemcov pred vymáhaním protiprávnej a nezlučiteľnej štátnej pomoci.
V tejto súvislosti Všeobecný súd konštatoval, že spresnenie uvedené v článku 4 ods. 1 výroku napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého musí Španielske kráľovstvo vymáhať pomoc od príjemcov „bez toho, [aby] títo príjemcovia mali možnosť preniesť ťarchu vymáhania na iné osoby“, je formulované všeobecne a výslovne sa neobmedzuje na ustanovenia o náhrade škody. Okrem toho sa tieto ustanovenia netýkajú konkrétne prípadu vymáhania protiprávnej štátnej pomoci, ktorá je nezlučiteľná s vnútorným trhom, ale všeobecne dôsledkov možnosti, že príslušné orgány neschvália daňové výhody vyplývajúce zo ŠSZL alebo že po ich schválení bude ich platnosť spochybnená.
V niektorých odôvodneniach napadnutého rozhodnutia však Komisia konkrétnejšie identifikuje osobitné aspekty ustanovení o náhrade škody, ktoré považuje v osobitnom kontexte vymáhania protiprávnej pomoci, ktorá je nezlučiteľná s vnútorným trhom, za problematické. Komisia spresňuje, že cieľ vymáhania, ktorým je uvedenie do predošlého stavu, a najmä odstránenie narušenia hospodárskej súťaže, ktoré bolo spôsobené konkurenčnou výhodou, ktorú poskytuje protiprávna pomoc, ktorá je nezlučiteľná s vnútorným trhom, by bol nenapraviteľne ohrozený, ak by subjekty súkromného sektora mohli prostredníctvom zmluvných ustanovení meniť účinky rozhodnutí o vymáhaní prijatých Komisiou. Z toho vyplýva, že spresnenie uvedené v článku 4 ods. 1 výroku napadnutého rozhodnutia sa má chápať tak, že sa týka len ustanovení o náhrade škody v rozsahu, v akom ich možno vykladať tak, že chránia príjemcov protiprávnej pomoci, ktorá je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pred jej vymáhaním.
Komisia navyše nestanovila, že tieto ustanovenia o náhrade škody sú neplatné, keďže takáto právomoc prípadne prináleží vnútroštátnym súdom. Cieľom spresnenia, ktoré Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí, je totiž len objasniť rozsah povinnosti Španielskeho kráľovstva vymáhať pomoc od príjemcov tejto pomoci s cieľom obnoviť stav pred poskytnutím uvedenej pomoci.
Z uvedeného vyplýva, že Komisia neprekročila právomoci, ktoré jej boli zverené v oblasti štátnej pomoci.(9) Hoci je totiž pravda, že vymáhanie sa uskutočňuje v súlade s postupmi podľa vnútroštátneho práva dotknutého členského štátu,(10) nič to nemení na tom, že tieto postupy musia umožňovať okamžité a účinné vykonanie rozhodnutia Komisie. Nič teda nebráni tomu, aby Komisia v napadnutom rozhodnutí spresnila, že Španielske kráľovstvo musí zabezpečiť, aby príjemcovia vrátili sumy pomoci, ktoré skutočne použili bez toho, aby mohli preniesť ťarchu vymáhania týchto súm na inú zmluvnú stranu. Platí to o to viac, že tieto ustanovenia o náhrade škody boli stanovené v rámcových zmluvách uzavretých medzi rôznymi účastníkmi ŠSZL, pričom daňová správa tieto zmluvy zohľadnila pri povoľovaní predčasného odpisovania.