ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (druhá komora)
z 10. marca 2004 (*)
„Všeobecná bezpečnosť výrobkov – Systém rýchleho varovania Spoločenstva pre potraviny – Žaloba o náhradu škody“
Vo veci T‑177/02,
Malagutti‑Vezinhet SA, v súdnej likvidácii, so sídlom v Cavaillon (Francúzsko), v zastúpení: B. Favarel Veidig a N. Boron, advokáti, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalobkyňa,
proti
Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: M.‑J. Jonczy a M. França, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalovanej,
ktorej predmetom je žaloba o náhradu škody, údajne spôsobenej žalobkyni tým, že Komisia rozšírila správu rýchleho varovania o prítomnosti rezíduí pesticídov v jablkách pochádzajúcich z Francúzska, ktorá uvádzala obchodné meno žalobkyne ako vývozcu predmetného tovaru,
SÚD PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (druhá komora),
v zložení: predseda komory N. J. Forwood, sudcovia J. Pirrung a A. W. H. Meij,
tajomník: B. Pastor, zástupkyňa tajomníka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 4. novembra 2003,
vyhlásil tento
Rozsudok
Právny rámec a skutkové okolnosti
Systém rýchleho varovania Spoločenstva
1 Smernica Rady 92/59/EHS z 29. júna 1992 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 228, s. 24, ďalej len „smernica“) stanovila na úrovni Spoločenstva všeobecnú požiadavku na bezpečnosť pre každý výrobok uvedený na trh, určený pre spotrebiteľa alebo používaný spotrebiteľom. Na tento účel smernica predovšetkým zaviedla systém rýchlej výmeny informácií v mimoriadnych situáciách týkajúcich sa bezpečnosti výrobkov. Ide o „systém rýchleho varovania Spoločenstva pre potraviny“ (ďalej len „SRVS“), ktorého účastníkmi sú tiež signatárske štáty dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP), medzi ktoré patrí Island.
2 Článok 2 písm. b) smernice definuje „bezpečný výrobok“ ako „akýkoľvek výrobok, ktorý na základe bežných alebo primerane predvídateľných podmienok používania vrátane životnosti nepredstavuje v súvislosti s používaním výrobku žiadne riziko alebo len minimálne riziko, ktoré sa považuje za prijateľné a je v súlade s vysokou úrovňou ochrany zdravia a bezpečnosti osôb“. [neoficiálny preklad]
3 Články 5 a 6 smernice stanovujú povinnosti a právomoci členských štátov v oblasti kontroly bezpečnosti výrobkov.
4 Článok 7 smernice stanovuje:
„1. Ak členský štát prijme opatrenia, ktoré obmedzujú uvedenie výrobku alebo zásielky výrobkov na trh alebo vyžadujú jeho stiahnutie z trhu… informuje o týchto opatreniach Komisiu… pričom uvedie dôvody, prečo ich prijal. Táto povinnosť sa neuplatňuje, pokiaľ sa opatrenia týkajú udalosti lokálneho významu, ktorá sa v každom prípade obmedzuje na územie dotknutého štátu.
2. Komisia sa musí čo najskôr poradiť s dotknutými stranami. Ak na základe tejto konzultácie zistí, že opatrenie je odôvodnené, ihneď o tom informuje členský štát, ktorý opatrenie prijal, ako aj ostatné členské štáty. Ak na základe tejto konzultácie Komisia zistí, že opatrenie je neodôvodnené, ihneď o tom informuje členský štát, ktorý opatrenie prijal.“ [neoficiálny preklad]
5 Pokiaľ ide o SRVS, článok 8 smernice stanovuje:
„1. Ak členský štát prijme alebo sa rozhodne prijať neodkladné opatrenia, aby z dôvodu závažného a bezprostredného rizika, ktoré výrobok alebo séria výrobkov predstavujú pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov, zabránil, obmedzil, alebo podrobil osobitným podmienkam prípadné uvedenie toho výrobku alebo tejto série výrobkov na trh alebo používanie na svojom území, neodkladne o tom informuje Komisiu…
2. Po prijatí týchto informácií Komisia overí ich súlad s ustanoveniami tejto smernice a postúpi ich ostatným členským štátom, ktoré Komisii bezodkladne oznámia prijaté opatrenia.“ [neoficiálny preklad]
6 Príloha k smernici stanovuje podrobné postupy na uplatňovanie SRVS.
Okolnosti predchádzajúce sporu
7 Žalobkyňa vyváža ovocie a zeleninu z Francúzska najmä do Holandska a Spojeného kráľovstva.
8 Ako vyplýva z viacerých faktúr z augusta 2001, žalobkyňa predala holandskej spoločnosti van den Bosch niekoľko stoviek zásielok jabĺk z Francúzska, ktoré boli ošetrované pesticídom dikofol.
9 Vo štvrtok 6. septembra 2001 islandské kontaktné miesto informovalo v rámci SRVS Komisiu, že príslušné islandské orgány 4. septembra rozhodli o stiahnutí a vrátení zásielky jabĺk pochádzajúcich z Francúzska, ktoré boli uvádzané na trh cez Holandsko, a to v nadväznosti na zistenie prítomnosti difokolu v týchto jablkách vo výške 0,8 mg/kg 3. septembra. Informácia upresňovala, že tovar distribuovala spoločnosť J. P. Viens SA cez Holandsko a že islandský dovozca ho kúpil od holandskej spoločnosti Greevecetrus; k tejto správe bola pripojená kópia výsledkov analýzy.
10 Medzi účastníkmi konania je nesporné, že právna úprava Spoločenstva o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov v ovocí a zelenine, ktorá bola účinná v rozhodnom čase, stanovila maximálnu hladinu dikofolu pre jablká na 0,02 mg/kg, takže jablká, ktoré analyzovali islandské orgány v septembri 2001, museli túto maximálnu hladinu rešpektovať.
11 V pondelok 10. septembra 2001 zaslala Komisia po konzultácií so svojimi príslušnými technickými útvarmi správu islandských orgánov kontaktným miestam členských štátov, ktoré pristúpili k SRVS, a to prostredníctvom pôvodného oznámenia pod číslom 2001/KL. Toto oznámenie znie nasledovne:
„pesticide residues (Dicofol) in apples from France via the Netherlands… The product has been recalled and will be rejected. Exporter: JP Viens S.A. The contact points in France and in the Netherlands are kindly requested to provide the Commission services with the possible distribution to other members of the E.E.A. of the product involved“ [prítomnosť rezíduí pesticídov (dikofol) v jablkách pochádzajúcich z Francúzska, ktoré boli uvádzané na trh cez Holandsko… Tovar bol stiahnutý a bude vrátený. Vývozca: J. P. Viens SA. Kontaktné miesta vo Francúzsku a v Holandsku sú vyzvané, aby informovali útvary Komisie o každej distribúcii predmetného výrobku v ostatných členských štátoch EHP.]
12 V piatok 14. septembra 2001 poskytlo holandské kontaktné miesto Komisii elektronickou poštou informácie o rôznych subjektoch zúčastnených na uvádzaní predmetných jabĺk na trh, medzi ktorými bola uvedená žalujúca spoločnosť. Komisia bezodkladne rozšírila túto správu ako dodatočnú informáciu označenú pod číslom 2001/KL‑add01 do pozornosti kontaktných miest SRVS. Táto informácia znie nasledovne:
„pesticide residues (Dicofol) in apples from France via the Netherlands. The company ,Greve’ (NL) mentioned in the notification received the apples from the company ,Bosch’ situated in Alkmaar (NL) which in his turn receives them from the below mentioned company:
Supplier in France: Company ,Malagutti’ at Cavaillon (FR)
Tel. +33‑4900‑66767; Fax: +33‑490066768
The Consignment has been received by the company ,Greve’ on 20‑08‑2001 and no stock remained. The distribution is still subject of investigation.
How the name ,Viens’ is involved is completely unknown“ [prítomnosť rezíduí pesticídov (dikofol) v jablkách pochádzajúcich z Francúzska, ktoré boli uvádzané na trh cez Holandsko. V správe uvedená spoločnosť „Greve“ (NL) prijala jablká od podniku „Bosch“ so sídlom v Alkmaar (NL), ktorý ich prijal od tejto spoločnosti: dodávateľ vo Francúzsku: spoločnosť „Malagutti“ v Cavaillon (FR), tel. +33-4900-66767; fax: +33-490066768. Spoločnosť „Greve“ prijala jablká 20. augusta 2001 a už ich nemá na sklade. Distribúcia je stále predmetom overovania. Nie je známe, akým spôsobom bolo obchodné meno „Viens“ do celej záležitosti zahrnuté].
13 V dňoch 17. a 18. septembra 2001 vydali dva orgány Spojeného kráľovstva („Pesticides Safety Directorate“ a „Fresh Produce Consortium“) správy, kde poukázali na nebezpečenstvo súvisiace s prítomnosťou dikofolu v jablkách, ktoré vyvážala žalobkyňa. Tieto správy boli postúpené hlavným aktérom distribúcie v Spojenom kráľovstve s výslovnou zmienkou, že výrobky žalobkyne sa nemôžu dovážať alebo uvádzať na trh.
14 Žalobkyni bola následne pozastavená akákoľvek obchodná výmena so Spojeným kráľovstvom. Dve už vyexpedované zásielky jabĺk sa tak vrátili do Francúzska a žalobkyňa bola nútená zaplatiť náklady na prepravu z a do Francúzska, ako aj náklady na skladovanie v Spojenom kráľovstve. Predaj tretieho nákladu bol zrušený. Všetky tieto zásielky boli predané za cenu, ktorá bola nižšia než cena v Spojenom kráľovstve.
15 Dňa 19. septembra 2001 odobrali francúzske orgány vzorky v sklade žalobkyne z rovnakej kategórie jabĺk, aké boli vrátené na Islande.
16 Dňa 20. septembra 2001 poslala žalobkyňa Komisii fax, kde vyhlásila, že nikdy nevyvážala jablká na Island a zo strany Komisie žiadala formálne dementi. Po tom, ako napadla dôvodnosť vydaných správ, žalobkyňa 25. septembra 2001 informovala Komisiu o vzniknutej škode.
17 Dňa 26. septembra 2001 francúzske orgány oznámili kontaktnému miestu SRVS Komisie výsledok analýz, ktoré vykonali na jablkách odobratých od žalobkyne 19. septembra. Podľa tohto oznámenia:
„Francúzske oficiálne orgány kontroly odobrali od dotknutého podniku vzorky… V piatich analyzovaných vzorkách sa prítomnosť dikofolu nezistila.“
18 V ten istý deň, t. j. 26. septembra 2001, Komisia upovedomila kontaktné miesta SRVS o úplnom znení tohto oznámenia, ako aj o skutočnosti, že toto oznámenie pochádza z kontaktného miesta vo Francúzsku, a to prostredníctvom dodatočnej informácie (označená pod číslom 2001/KL‑add02), ktorá znie takto:
„outcome of investigation in France – Analysis for the detection of pesticide residues performed in France at the establishment mentioned in notification 2001/KL‑add01 on 5 samples gave negative results (no detection of dicofol). The contact point in the Netherlands is kindly reminded to the request for submission of accompanying documents of the consignments involved“ [výsledok šetrení vedených vo Francúzsku – Výsledok analýzy piatich odobratých vzoriek vo Francúzsku v podniku uvedenom v správe 2001/KL‑add01 je negatívny (prítomnosť dikofolu nebola zistená). Od kontaktného miesta v Holandsku sa opätovne požaduje, aby predložilo sprievodné doklady k predmetným zásielkam.]
19 Dňa 29. novembra 2001 bol Komisii doručený návrh na náhradu škody, ktorú žalobkyňa utrpela z dôvodu, že v rámci SRVS sa šírili správy o zistení dikofolu prekračujúceho maximálne povolenú hladinu v jablkách vyvážaných žalobkyňou.
20 Listom z 3. apríla 2002 Komisia tento návrh na náhradu škody zamietla.
Konanie a návrhy účastníkov konania
21 Za týchto okolností podala žalobkyňa návrhom doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 10. júna 2002 túto žalobu.
22 Na základe správy sudcu spravodajcu rozhodol Súd prvého stupňa (druhá komora) o začatí ústneho konania.
23 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupňa položil, boli vypočuté na pojednávaní 4. novembra 2003. Pri tejto príležitosti Komisia predložila jeden dokument. Po predložení písomných pripomienok žalobkyne k tomuto dokumentu sa ústna časť konania ukončila 1. decembra 2003.
24 Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zaviazal Komisiu na zaplatenie odškodnenia vo výške 704 998,74 eur ako náhradu spôsobenej škody,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
25 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu ako neprípustnú, alebo subsidiárne ako nedôvodnú,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
O prípustnosti
26 Bez toho, aby formálne podala námietku neprípustnosti, Komisia zastáva názor, že žaloba je neprípustná.
27 K oznámeniu informácií doručených podľa článku 8 smernice členským štátom zo strany Komisie totiž došlo v rámci vnútornej spolupráce s vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za uplatňovanie právnej úpravy Spoločenstva, teda SRVS. Takáto spolupráca nemôže zakladať zodpovednosť Spoločenstva voči jednotlivcom, keďže spustenie systému varovania v konečnom dôsledku závisí od iniciatívy a analýzy samotných vnútroštátnych orgánov.
28 Žalobkyňa sa teda mala obrátiť na príslušný vnútroštátny súd. Otázku náhrady škôd, ktoré boli spôsobené vnútroštátnymi orgánmi súkromným osobám, buď v dôsledku porušenia práva Spoločenstva, alebo v dôsledku konania či opomenutia, ktoré je v rozpore s vnútroštátnym právom pri uplatňovaní práva Spoločenstva, musia totiž posúdiť vnútroštátne súdy (rozsudok Súdneho dvora z 13. februára 1979, Granaria, 101/78, Zb. s. 623). Žalobkyňa nijako nepreukázala, že žaloba o náhradu škody, ktorú na vnútroštátne súdy podal niektorý z dotknutých štátov, by jej neumožnila získať spravodlivú náhradu uvádzanej škody.
29 V tejto súvislosti stačí konštatovať, že protiprávne konanie, ktoré v prejednávanej veci uvádza žalobkyňa, je protiprávne konanie Komisie a nemožno ho považovať za spôsobené vnútroštátnymi orgánmi.
30 Žalobkyňa totiž tvrdí, že v rámci SRVS mala Komisia zohrávať samostatnú úlohu: podľa článku 8 ods. 2 smernice a prílohy k tejto smernici bola povinná overiť súlad prijatých správ s ustanoveniam smernice a posúdiť existenciu, ako aj bezprostrednú a závažnú povahu predmetného rizika, a to prv než postúpila tieto správy ostatným členským štátom. Tieto overenia a posúdenia, ako aj dosah varovania výlučne prislúchajú Komisii. Podľa žalobkyne, ak by Komisia nezákonne nezverejnila jej obchodné meno v rámci SRVS, orgány Spojeného kráľovstva, ktoré vyzvali k bojkotu jej výrobkov – a odvolávali sa na správy o oficiálnom varovaní, ktoré rozšírila Komisia – by nešírili svoje výzvy k bojkotu, ktoré ju vážne poškodili.
31 Žalobkyňa tak relevantným spôsobom uviedla dôvody, prečo konanie Komisie mohlo poškodiť jej obchodné záujmy a spôsobiť utrpenú škodu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 28. januára 1986, COFAZ a i./Komisia, 169/84, Zb. s. 391, bod 28). Z toho vyplýva, že žaloba sa musí vyhlásiť za prípustnú, pričom je potrebné upresniť, že otázka, či konanie vytýkané Komisii je skutočne nezákonné, patrí do preskúmania veci samej.
O veci samej
32 Podľa ustálenej judikatúry je založenie mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva podriadené splneniu súhrnu podmienok, a to nezákonnosti konania vytýkaného inštitúciám, existencie škody a existencie príčinnej súvislosti medzi namietaným konaním a uvádzanou škodou. Pokiaľ nie je splnená čo len jedna z týchto podmienok, musí byť žaloba ako celok zamietnutá bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ostatné podmienky (pozri najmä rozsudky Súdu prvého stupňa z 13. decembra 1995, Exporteurs in Levende Varkens a i./Komisia, T‑481/93 a T‑484/93, Zb. s. II‑2941, bod 80, a z 24. apríla 2002, EVO/Rada a Komisia, T‑220/96, Zb. s. II‑2265, bod 39, a tam citovanú judikatúru).
33 V prejednávanej veci je potrebné najskôr preskúmať rôzne tvrdenia, ktoré preložila žalobkyňa s cieľom preukázať nezákonnosť konania vytýkaného Komisii.
Tvrdenia účastníkov konania
34 Žalobkyňa tvrdí, že pokiaľ ide o jablká, ktoré vyviezla v roku 2001, právne predpisy uplatňované na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Spoločenstva stanovili pri ošetrovaní týchto jabĺk, ku ktorému došlo v januári 2001, maximálnu hladinu dikofolu na 1 mg/kg. Povinnosť znížiť hladinu dikofolu na 0,02 mg/kg vyplýva pre Francúzsko z výnosu z 8. februára 2001 uverejneného v Úradnom vestníku Francúzskej republiky z 3. apríla 2001. Okrem toho právna úprava Spoločenstva, ktorá stanovila zníženie hladiny dikofolu na 0,02 mg/kg, nadobudla účinnosť až 1. júla 2001. Povinnosť zníženia teda vznikla po tom, ako už boli predmetné jablká uvedené na trh.
35 Žalobkyňa tvrdí, že konanie Komisie je nezákonné, keďže zákonná povinnosť poradiť sa s ňou pred rozšírením sporných varovaní podľa článku 7 ods. 2 smernice nebola dodržaná. Podľa žalobkyne je nepochybné, že orgány Spojeného kráľovstva sa odvolávali na varovné správy, ktoré rozšírila Komisia a bez ktorých by nikdy nevyzývali k bojkotu jej výrobkov.
36 Žalobkyňa dodáva, že skutočnosť, že sa s ňou nekonzultovalo, predstavuje porušenie práv na obhajobu a že rozšírenie jej obchodného mena a jej kontaktných údajov je v rozpore so zásadou dôvernosti.
37 Komisia mala ďalej overiť, či opatrenia, ktoré prijali islandské orgány boli v súlade so zásadou proporcionality. Tieto opatrenia boli reštriktívne v najväčšej možnej miere, keďže tovary bol stiahnuté z trhu a určené na vrátenie.
38 Žalobkyňa zdôrazňuje, že dôkazy o pôvode kontrolovaných výrobkov neexistujú. Správa, ktorú vydal Island, sa týkala jabĺk, ktoré vyviezla iná francúzska spoločnosť, a to spoločnosť J. P. Viens SA. Žalobkyňa však predala svoje jablká holandskej spoločnosti. Nie je teda preukázané, že jablká kontrolované na Islande pochádzali od samotnej žalobkyne.
39 Žalobkyňa tvrdí, že správa, ktorú vydali islandské orgány, nepoukazuje na existenciu závažného a bezprostredného rizika, ale len na prekročenie maximálne povolenej hladiny dikofolu v kontrolovanej zásielke jabĺk. V danom prípade žiadne závažné a bezprostredné riziko v skutočnosti neexistovalo. Okrem toho Komisia nezačala náležité konanie pre prípad závažného a bezprostredného rizika.
40 Podľa žalobkyne by včasné overenie umožnilo konštatovať, že vykonané analýzy odhalili hladinu dikofolu v súlade s právnymi predpismi uplatniteľnými v čase ošetrovania jabĺk a že spotrebitelia neboli vystavení žiadnemu nebezpečenstvu. Analýzy urobené francúzskymi laboratóriami v septembri a v októbri 2001 preukázali úplný súlad jabĺk určených na anglický trh s požiadavkami Spoločenstva. Napriek tomu, že žalobkyňa pripustila, že tieto analýzy sa týkali iných zásielok než zásielok, ktoré boli základom podnetu zo strany islandských orgánov, zastáva názor, že ich negatívne výsledky predstavujú silnú domnienku o súlade výrobkov, ktoré uvádza na trh, so zákonnými požiadavkami.
41 Komisia tvrdí, že SRVS ju zaväzuje rozšíriť každú správu, ktorá poukazuje na problémy a riziká týkajúce sa potravín, ktoré nezodpovedajú požiadavkám bezpečnosti potravín. Keďže ju islandské kontaktné miesto informovalo o zistení rezíduí dikofolu presahujúcich maximálnu hladinu v jablkách pochádzajúcich z Francúzska, bola teda povinná postúpiť islandskú varovnú správu. Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, výrobok obsahujúci hladinu dikofolu, ktorá presahuje hladinu povolenú právnou úpravou Spoločenstva, nie je bezpečný.
42 Preto žiadna z výhrad, ktoré voči Komisii vzniesla žalobkyňa, nie je dôvodná.
Posúdenie Súdu prvého stupňa
43 Je potrebné najskôr pripomenúť, že smernica zaviedla dve samostatné postupy na kontrolu bezpečnosti výrobkov a na prijatie príslušných opatrení v prípade zistenia nebezpečného výrobku.
44 Prvý postup zavedený článkami 6 a 7 smernice umožňuje vnútroštátnym orgánom podriadiť uvedenie výrobku na trh predbežným podmienkam tak, aby bol bezpečný, zakázať akékoľvek uvedenie predmetného výrobku na trh, pokiaľ sa ukázal ako nebezpečný, a zorganizovať stiahnutie nebezpečného výrobku, ktorý už bol uvedený na trh [článok 6 ods. 1 písm. d), g) a h)]. Pokiaľ vnútroštátne orgány prijmú opatrenia podľa článku 6 ods. 1, musia o tom informovať Komisiu, ktorá sa musí čo najskôr poradiť s príslušnými stranami a overí, či prijaté opatrenie je alebo nie je odôvodnené, a bezodkladne o tom informuje vnútroštátne orgány (článok 7).
45 Druhý postup zavedený článkom 8 smernice a prílohou k tejto smernici sa týka mimoriadnych situácií na úrovni Spoločenstva: pokiaľ vnútroštátne orgány prijmú alebo zamýšľajú prijať neodkladné opatrenia, aby sa zabránilo uvedeniu výrobku na trh z dôvodu závažného a bezprostredného rizika, ktoré tento výrobok predstavuje pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov, bezodkladne o tom informujú Komisiu, ktorá po prijatí týchto informácií overí ich súlad s ustanoveniami smernice a postúpi ich ďalším vnútroštátnym orgánom, ktoré bezodkladne oznámia Komisii prijaté opatrenia (článok 8). Podrobnosti tohto systému rýchleho varovania (SRVS) upravuje príloha k tejto smernici.
46 Len čo teda vnútroštátne orgány zistia existenciu závažného a bezprostredného rizika, ktorého účinky presahujú alebo by mohli presahovať ich územie, bezodkladne o tom informujú Komisiu po tom, ako sa poradia s výrobcom alebo distribútorom dotknutého výrobku, ak je takáto porada možná. Toto oznámenie zahŕňa najmä informácie umožňujúce identifikovať výrobok a dodávateľský reťazec, pokiaľ sú takéto informácie možné, pričom treba zdôrazniť, že rýchlosť postúpenia informácií má v systéme kľúčový význam (body 3 a 4 prílohy). Po overení súladu získanej informácie s článkom 8 smernice sa Komisia v prípade potreby skontaktuje s oznamujúcou krajinou a následne postúpi túto naliehavú informáciu telexom alebo telefaxom príslušným orgánom ostatných členských štátov (bod 7 prílohy).
47 V prejednávanej veci z formulára použitého islandskými orgánmi jasne vyplýva, že tieto orgány sa obrátili na Komisiu v rámci SRVS, a nie preto, aby sa jej opýtali, či je stiahnutie a vrátenie jabĺk dovážaných z Francúzska cez Holandsko odôvodnené podľa článkov 6 a 7 smernice. Keďže tieto jablká obsahovali dikofol vo výške, ktorá 40-krát prekročila maximálne povolenú hladinu, a ich distribúcia sa dotýkala troch rôznych krajín, a to Francúzska, Holandska a Islandu, islandské orgány sa zjavne domnievali, že bolo potrebné informovať Komisiu o riziku, že v ďalších krajinách boli uvedené na trh ďalšie jablká s rovnakou hladinou dikofolu. V nadväznosti na túto informáciu Komisia rovnako reagovala striktne v medziach SRVS tým, že zaslala islandskú varovnú správu, ako aj ďalšie správy všetkým kontaktnými miestam SRVS.
48 Táto žaloba o náhradu škody sa preto môže týkať len zodpovednosti, ktorú Komisia musí prevziať v rámci SRVS. Naopak, nemôže platne smerovať k získaniu náhrady škody spôsobenej tým, že islandské orgány 4. septembra 2001 stiahli predmetné jablká z trhu a vrátili ich.
49 V tejto súvislosti treba uviesť, že k tomuto dátumu nebolo obchodné meno žalobkyne ešte zmienené a žalobkyňa nebola ešte označená za pravdepodobného vývozcu predmetných jabĺk. Komisia bola navyše informovaná o opatreniach islandských orgánov až po ich prijatí, takže nemôže byť v tejto súvislosti v žiadnom prípade považovaná za zodpovednú. Z toho vyplýva, že konkrétny osud týchto jabĺk na Islande je pre vyriešenie tohto sporu irelevantný a výhrada založená na porušení zásady proporcionality Komisiou sa musí zamietnuť.
50 Pokiaľ ide o SRVS, žalobkyňa v podstate tvrdí, že nejestvujú žiadne dôkazy, že jablká o ktorých rozhodli islandské orgány, vyviezla samotná žalobkyňa. Uvádza, že pokiaľ by Komisia rešpektovala svoju povinnosť overiť pôvod týchto jabĺk pred spustením rýchleho varovania, konštatovala by, že by sa na ne nevzťahovalo. Komisii navyše vytýka, že nepreskúmala, či predmetné jablká skutočne predstavovali závažné a bezprostredné riziko pre zdravie, keďže samotné prekročenie maximálnej hladiny dikofolu nie je v tejto súvislosti postačujúce. Dodáva, že v každom prípade, ako to vyplýva z analýz uskutočnených vo Francúzsku v septembri a v októbri 2001, včasné overenie by umožnilo konštatovať, že ňou vyvezené jablká túto maximálnu hladinu neprekročili.
51 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že SRVS priznáva zodpovednosť určiť, či existuje závažné a bezprostredné riziko pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov, výlučne vnútroštátnym orgánom, a nie Komisii, tým, že stanovuje, že vnútroštátne orgány musia na jednej strane „posúdiť každý osobitný prípad na základe jeho vlastných charakteristík“, keďže „je nemožné stanoviť osobitné kritériá, ktoré jasne uvádzajú, čo predstavuje závažné a bezprostredné riziko“, a na druhej strane „snažiť sa získať maximum informácií o výrobkoch a povahe nebezpečenstva pri zosúladení tohto cieľa s potrebou rýchleho konania“ (body 2 a 3 prílohy k smernici). Vnútroštátnym orgánom okrem toho prislúcha, aby po zistení závažného a bezprostredného rizika, ktorého účinky prekračujú alebo by mohli prekračovať ich územie, bezodkladne o ňom informovali Komisiu a poskytli jej informácie umožňujúce identifikovať výrobok a dodávateľský reťazec (bod 4 prílohy k smernici).
52 Aj keď bod 7 prílohy k smernici zaväzuje Komisiu overiť „súlad získanej informácie s článkom 8… smernice“, táto úloha sa obmedzuje na overenie, či táto informácia môže ako taká spadať do pôsobnosti uvedeného ustanovenia, zatiaľ čo správnosť zistení a analýz, ktoré viedli vnútroštátne orgány k postúpeniu tejto informácie, nie je predmetom overenia. Ako sa uviedlo vyššie, zodpovednosť za tieto zistenia a analýzy totiž prislúcha výlučne vnútroštátnym orgánom. Z toho vyplýva, že Komisia nemala pred rozšírením svojej správy zo 14. septembra 2001 povinnosť overiť, či jablká o ktorých sa rozhodlo na Islande boli skutočne tie, ktoré žalobkyňa vyviezla, ani právomoc na tento účel.
53 Pokiaľ ide o predchádzanie rizikám pre zdravie spotrebiteľov, postačovalo, že existujú hodnoverné dôkazy o existencii spojitosti medzi žalobkyňou a jablkami o ktorých sa rozhodlo na Islande. Informácie získané a poskytnuté islandskými orgánmi poukazovali na jablká pochádzajúce z Francúzska, ktoré sa doviezli cez Holandsko, pričom sa v nich zmieňovalo najmä obchodné meno holandskej spoločnosti Greevecetrus. Informácie poskytnuté holandskými orgánmi následne doplnili upresnenia týkajúce sa spoločností uvádzajúcich tovar na trh, uvádzajúc obchodné meno spoločnosti „Greve“ (Holandsko), obchodné meno spoločnosti „Bosch“ so sídlom v Alkmaar (Holandsko) a obchodné meno žalobkyne. Ako však vyplýva z faktúr z augusta 2001 predložených samotnou žalobkyňou, táto vyvážala jablká pochádzajúce z Francúzska do holandskej spoločnosti van den Bosch v Alkmaar. Za týchto okolností nemožno pripustiť, že Komisia svojou správou zo 14. septembra 2001, ktorá prevzala informácie holandských orgánov, rozšírila nehodnoverné informácie.
54 Pokiaľ môžu v tejto súvislosti naďalej pretrvávať pochybnosti, treba uviesť, že podľa zásady obozretnosti prevládajúcej v oblasti ochrany verejného zdravia môže mať príslušný orgán povinnosť prijať príslušné opatrenia na účely prechádzania určitým potenciálnym rizikám pre verejné zdravie, a to bez toho, aby čakal na úplné preukázanie existencie a závažnosti týchto rizík (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa z 11. septembra 2002, Pfizer Animal Health/Rada, T‑13/99, Zb. s. II‑3305, bod 139, a tam citovanú judikatúru, a z 21. októbra 2003, Solvay Pharmaceuticals/Rada, T‑392/02, Zb. s. II‑4555, body 121 a 122). Pokiaľ by bolo potrebné čakať na výsledok všetkých výskumov, ktoré sú nevyhnutné pred prijatím takýchto opatrení, zásada obozretnosti by bola zbavená svojho potrebného účinku (rozsudok Pfizer Animal Health/Rada, už citovaný, body 142, 386 a 387). Táto úvaha platí tiež pre systém rýchleho informovania, ktorý zaviedla smernica. Žalobkyňa, ktorá je obeťou tohto systému varovania zavedeného na účely ochrany ľudského zdravia, musí prijať jeho negatívne hospodárske následky, pretože ochrane verejného zdravia sa vo vzťahu k hospodárskym dôvodom musí priznať prednostný význam (rozsudok Solvay Pharmaceuticals/Rada, už citovaný, bod 121, a rozsudok Pfizer Animal Health/Rada, už citovaný, bod 456).
55 Aj keď žalobkyňa v tejto súvislosti uvádza, že samotné prekročenie maximálnej hladiny dikofolu vo výške 0,02 mg/kg nevyhnutne nepredstavuje závažné a bezprostredné riziko pre ľudské zdravie, a to tým skôr, že predtým bola povolená hladina vo výške 1 mg/kg, postačuje pripomenúť, že jednak Komisii neprislúcha, aby v rámci SRVS spochybnila zistenia a analýzy, ktoré vnútroštátne orgány viedli ku konštatovaniu existencie závažného a bezprostredného rizika vyžadujúceho spustenie tohto systému, a jednak je nesporné, že napadnuté jablká obsahovali 0,8 mg/kg dikofolu, zatiaľ čo maximálna hladina bola stanovená na 0,02 mg/kg. Žalobkyňa – ktorá nenapadla podľa článku 241 ES zákonnosť právnej úpravy stanovujúcej túto maximálnu hladinu – nijako nepreukázala, že spotreba jabĺk, v ktorých dikofol 40‑krát presahuje maximálne povolenú hladinu, by nemala škodlivý účinok na zdravie spotrebiteľov, hoci vedecký pokrok v tejto oblasti ukázal, že bolo potrebné nahradiť predchádzajúcu maximálnu hladinu novou maximálnou hladinou vo výške 0,02 mg/kg.
56 Pokiaľ ide o výhradu založenú na porušení článku 7 ods. 2 smernice a práva na obhajobu tým, že sa Komisia neporadila so žalobkyňou pred šírením jej obchodného mena a kontaktných údajov v rámci SRVS, je potrebné uviesť, že tento systém neukladá Komisii uskutočniť takúto systematickú konzultáciu, keďže článok 7 ods. 2 smernice neupravuje postupy rýchleho varovania zavedené smernicou na účely ochrany zdravia spotrebiteľov. Tento cieľ včasnej ochrany by bol navyše ťažko dosiahnuteľný, pokiaľ by Komisia musela pravidelne zohľadňovať pripomienky a námietky dotknutého podniku pred poskytnutím informácie podľa smernice ostatným kontaktným miestam SRVS.
57 Skutočnosť, že sa Komisia neporadila so žalobkyňou, nepredstavuje ani porušenie zásady rešpektovania práva na obhajobu. Hoci je pravda, že táto zásada zaväzuje Komisiu vypočuť dotknutú osobu pred prijatím opatrenia, ktoré má voči nej negatívne právne účinky (pozri napríklad rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. mája 2003, Josanne a i./Komisia, T‑82/01, Zb. s. II‑2013, bod 77 a citovanú judikatúru), je potrebné konštatovať, že Komisia v prejednávanej veci neprijala žiadne opatrenie, ktoré sa priamo týka žalobkyne a má voči nej negatívne právne účinky. Obmedzila sa na šírenie informácie, a to tej, ktorú získala od holandského kontaktného miesta 14. septembra 2001 a ktorá má v súlade s bodom 4 prílohy k smernici umožniť identifikáciu predmetných jabĺk a príslušného dodávateľského reťazca.
58 Je pravda, že príloha k smernici v bodoch 7 a 8 stanovuje, že Komisia „môže“ na jednej strane kontaktovať orgán krajiny, ktorá sa považuje za krajinu pôvodu výrobku, aby vykonala relevantné overenia, a na druhej strane, začať – „za výnimočných okolností“ a „ak to považuje za nevyhnutné“ – prešetrovanie z vlastnej iniciatívy. Zrejme nemožno vylúčiť, že Komisia bude v takýchto prípadoch vedená k tomu, aby sa poradila s podnikom, ktorý je dotknutý šírením rýchleho varovania. Žalobkyňa však nepreukázala, že Komisia sa za okolností prejednávanej veci dopustila pochybenia tým, že sa s ňou neporadila.
59 Jediné tvrdenie uvedené v tejto súvislosti spočíva v tom, že dikofol v jablkách, ktoré žalobkyňa vyviezla v roku 2001 do Holandska, neprekračoval ku dňu ich ošetrovania v januári 2001 maximálnu hladinu vo výške 1 mg/kg, ktorá bola v tom čase vo Francúzsku povolená. Žalobkyňa sa tak zrejme domnieva, že Komisia mala vziať do úvahy jej obchodné záujmy a poradiť sa s ňou ohľadom osobitnej situácie vyplývajúcej zo zmeny režimu o maximálnej hladine dikofolu, ku ktorej došlo v júli 2001, zatiaľ čo jablká z Francúzska boli prepravované do krajiny vývozu.
60 S týmto tvrdením nemožno súhlasiť.
61 Na jednej strane žalobkyňa totiž neposkytla žiadne spresnenie, pokiaľ ide o dátumy jej vývozov, a jediné údaje v tejto súvislosti sú na faktúrach z augusta 2001, ktoré poukazujú na dodávky do spoločnosti van den Bosch v Alkmaar (Holandsko). Tieto údaje však nepreukazujú, že jablká, ktoré boli ošetrené v januári 2001, nevyhnutne opustili Francúzsko a boli dovezené do krajiny určenia pred júlom 2001. Je rovnako pravdepodobné, že jej jablká boli vyvezené až v auguste 2001.
62 Na druhej strane právnu úpravu Spoločenstva týkajúcu sa stanovenia maximálnej hladiny dikofolu v ovocí a zelenine tvorí množstvo smerníc Rady, ktoré sú adresované členským štátom, aby ich vykonali. Francúzsko zaviedlo maximálnu hladinu vo výške 0,02 mg/kg výnosom z 8. februára 2001, ktorým sa mení a dopĺňa výnos z 5. augusta 1992 o maximálnych prípustných hladinách rezíduí pesticídov vnútri a na povrchu niektorých výrobkov rastlinného pôvodu (JORF z 3. apríla 2001, s. 5200). Ako vyplýva z preambuly uvedeného výnosu, toto opatrenie bolo prijaté s cieľom prebrať najmä smernicu Komisie 2000/42/ES z 22. júna 2000, ktorá mení a dopĺňa prílohy k smerniciam Rady 86/362/EHS, 86/363/EHS a 90/642/EHS o stanovení maximálnych hladín pre rezíduá pesticídov v a na obilninách, potravinách živočíšneho pôvodu a určitých produktoch rastlinného pôvodu, vrátane ovocia a zeleniny (Ú. v. ES L 158, s. 51; Mim. vyd. 03/029, s. 209), ktorú podľa jej článku 4 mali členské štáty prebrať najneskôr 28. februára 2001, pričom prebraté opatrenia sa mali uplatňovať od 1. júla 2001. Táto smernica bola uverejnená v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev 30. júna 2000. V dôsledku toho mal každý opatrný a obozretný hospodársky subjekt od tohto posledného uvedeného dátumu zorganizovať svoju obchodnú činnosť tak, aby jablká určené na vývoz, ktoré bolo možné uviesť na trh po júni 2001, rešpektovali novú maximálnu hladinu dikofolu. Žalobkyňa – ktorá nenapadla podľa článku 241 ES zákonnosť právnej úpravy stanovujúcej maximálnu hladinu 0,02 mg/kg ani zákonnosť dátumu nadobudnutia účinnosti tejto právnej úpravy – nemôže teda Komisii vytýkať, že postúpila holandskú správu v rámci SRVS bez toho, aby sa s ňou predtým poradila.
63 V každom prípade, aj keby sa Komisia predtým poradila so žalobkyňou, nemohlo by sa jej dôvodne zabrániť, aby nešírila túto správu, ktorá obsahovala obchodné meno a kontaktné údaje žalobkyne. Jediný účinný prostriedok žalobkyne na ochranu pred negatívnym účinkom SRVS by totiž spočíval v tom, že by sa pod dohľadom nezávislej osoby alebo inštitúcie odobrala vzorka zo zásielky jabĺk určených na vývoz do Holandska a urobila analýza oficiálne potvrdzujúca hladinu dikofolu v tejto vzorke. Žalobkyňa mohla zabrániť šíreniu svojho obchodného mena v rámci SRVS len vtedy, ak by pri príležitosti konzultácie bezodkladne predložila takúto potvrdzujúcu analýzu. Žalobkyňa však ani netvrdila, ani nepreukázala, že nechala zanalyzovať in tempore non suspecto predmetné jablká spôsobom, ktorý bol práve opísaný.
64 Pokiaľ ide o analýzy urobené vo Francúzsku v septembri 2001, ktoré mali preukázať, že jablká vyvezené žalobkyňou vyhovujú právnej úprave Spoločenstva, stačí pripomenúť, že tieto analýzy sa netýkali zásielky jabĺk o ktorých sa rozhodlo na Islande. Nemohli teda preukázať, že islandské analýzy boli chybné. Umožňujú len preukázať, že jablká analyzované v septembri 2001, vyhovovali uplatniteľnej právnej úprave.
65 V tejto súvislosti nemožno Komisii ani pripísať to, že zásielka jabĺk analyzovaná na Islande zjavne po jej stiahnutí z trhu zmizla, a že teda nemožno overiť správnosť islandských analýz, ako aj presnú identifikáciu jabĺk ako tých, ktoré žalobkyňa vyviezla do Holandska. Ako bolo uvedené vyššie, zodpovednosť Komisie v rámci SRVS sa obmedzuje na pohyb informácií ako takých.
66 Nakoniec žalobkyňa nemôže vytýkať Komisii, že porušila povinnosť dôvernosti šírením jej obchodného mena a kontaktných údajov. Príloha k smernici totiž vo svojom bode 6 výslovne uvádza, že potreba prijať účinné opatrenia na ochranu spotrebiteľov musí zvyčajne prevážiť nad snahou o dôvernosť. Keďže varovná správa islandských orgánov poukázala na prítomnosť dikofolu v „jablkách pochádzajúcich z Francúzska, ktoré boli uvádzané na trh cez Holandsko“, bolo v záujme tak príslušných orgánov, ako aj dotknutých hospodárskych subjektov, aby okruh zúčastnených podnikov bol v čo najvyššej možnej miere obmedzený, v opačnom prípade by nebolo vylúčené, že všetky jablká pochádzajúce z Francúzska by sa stali predmetom bojkotu. Ako už bolo objasnené vyššie, uvedenie obchodného mena žalobkyne v tomto kontexte sa malo za okolností prejednávanej veci považovať za hodnovernú, ako aj potrebnú informáciu na účely ochrany verejného zdravia.
67 Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nepreukázala, že sa Komisia dopustila pochybenia, ktoré vedie k vzniku jej zodpovednosti. Žaloba sa preto musí zamietnuť v celom rozsahu bez toho, aby bolo potrebné preskúmať existenciu príčinnej spojitosti a existenciu údajnej škody.
O trovách
68 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala úspech vo veci, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Komisie.
Z týchto dôvodov
Súd prvého stupňa (druhá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Žalobkyňa je povinná nahradiť trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 10. marca 2004.