Vec T‑209/01
Honeywell International, Inc.,
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Žaloba o neplatnosť – Hospodárska súťaž – Rozhodnutie Komisie vyhlasujúce koncentráciu za nezlučiteľnú so spoločným trhom – Nariadenie (EHS) č. 4064/89 – Irelevantnosť čiastočnej kritiky rozhodnutia – Letecké trhy – Žaloba, ktorá nemôže viesť k zrušeniu rozhodnutia“
Abstrakt rozsudku
1. Žaloba o neplatnosť – Predmet – Rozhodnutie vo veci kontroly koncentrácií – Rozhodnutie založené na viacerých pilieroch odôvodnenia, z ktorých každý postačuje na odôvodnenie jeho výroku – Žalobca uplatňujúci len žalobné dôvody týkajúce sa omylu alebo inej protiprávnosti, ktoré majú vplyv len na jeden z pilierov odôvodnenia – Nedôvodná žaloba
(Nariadenie Rady č. 4064/89, článok 2 ods. 3)
2. Konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Určenie predmetu konania – Zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený – Podobné požiadavky týkajúce sa výhrad uvádzaných na podporu dôvodu – Výhrady neuvedené v žalobe – Všeobecný odkaz na iné písomnosti priložené k žalobe – Neprípustnosť – Prípustnosť odkazu na písomnosti predložené tomu istému súdu v inej veci – Posúdenie z prípadu na prípad – Základná podmienka – Rovnakí účastníci konania a predovšetkým žalobcovia v oboch veciach
(Štatút Súdneho dvora, článok 21; Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 43 ods. 1 a článok 44 ods. 1)
3. Konanie – Spojenie dvoch vecí podaných rôznymi žalobcami – Neexistencia vplyvu na rozsah žaloby, ktorú každý z nich podal samostatne
(Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 50)
4. Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Posúdenie zlučiteľnosti so spoločným trhom – Neexistencia vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia narušujúceho hospodársku súťaž – Viacero relevantných trhov – Podmienka nesplnená pri jednom z trhov – Zákaz
(Nariadenie Rady č. 4064/89, článok 2 ods. 3)
5. Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Správne konanie – Neexistencia povinnosti Komisie naznačiť svoje uvažovanie o prípadnom riešení predtým zistených problémov v čase medzi zaslaním oznámenia o výhradách a prijatím konečného rozhodnutia
6. Žaloba o neplatnosť – Dôvody – Pojem – Údaje obsiahnuté v žalobe o neplatnosť v časti označenej ako zhrnutie rozhodnutia – Zahrnutie – Podmienka – Jasné a jednoznačné spochybnenie platnosti zistení obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí
1. Ak sú niektoré z dôvodov uvedených v rozhodnutí takej povahy, že ho samy osebe dostatočne právne odôvodňujú, vady, ktorými môžu byť poznačené iné dôvody aktu, nemajú v žiadnom prípade vplyv na jeho výrok. Okrem toho, ak výrok nejakého rozhodnutia Komisie spočíva na viacerých pilieroch odôvodnenia, z ktorých každý sám osebe by stačil na odôvodnenie tohto výroku, môže byť tento akt v zásade zrušený len vtedy, ak je každý z týchto pilierov protiprávny. V takom prípade chyba alebo iná protiprávnosť ovplyvňujúca iba jeden z pilierov odôvodnenia nemôže stačiť na odôvodnenie zrušenia sporného rozhodnutia, pretože nemohla mať rozhodujúci vplyv na výrok inštitúcie. V tejto súvislosti, ak niektorý pilier odôvodnenia, ktorý postačuje na odôvodnenie výroku aktu, žalobca v žalobe o neplatnosť nespochybnil, je namieste sa domnievať, že tento pilier, ako aj akt, ktorý na ňom spočíva, sú zákonné a voči nemu preukázané.
Toto platí najmä pre rozhodnutia v oblasti kontroly koncentrácií. Rozhodnutie o zákaze preto nemožno zrušiť z dôvodu, že žalobca preukázal existenciu jednej alebo viacerých chýb, ktorými je poznačená analýza vo vzťahu k jednému alebo viacerým trhom, ak tak či tak z rozhodnutia o zákaze vyplýva, že oznámená koncentrácia spĺňa kritériá stanovené v článku 2 ods. 3 nariadenia č. 4064/89 odôvodňujúce zákaz vo vzťahu k jednému alebo viacerým iným trhom. Najmä ak nie sú dôvody týkajúce sa týchto ostatných trhov v žalobe spochybnené, treba sa na účely tejto žaloby domnievať, že sú dôvodné, a žalobu považovať ako celok za nedôvodnú.
(pozri body 48 – 50, 96)
2. Z článku 21 štatútu Súdneho dvora a článku 44 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa vyplýva, že akýkoľvek žalobný dôvod, ktorý nebol dostatočne vyjadrený v návrhu na začatie konania, treba pokladať za neprípustný. Ak ide o prekážku konania z dôvodu verejného záujmu, túto neprípustnosť môže Súd prvého stupňa podľa potreby uplatniť aj bez návrhu.
Zhrnutie dôvodov žalobcu musí byť dostatočne jasné a presné, aby umožnilo žalovanému pripraviť jeho vyjadrenie k žalobe a Súdu prvého stupňa rozhodnúť o žalobe, a to prípadne aj bez ďalších podporných informácií. Podobné požiadavky sa uplatnia aj vtedy, ak sa na podporu žalobného dôvodu uvádza výhrada.
Okrem toho je v záujme zabezpečenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti potrebné, ak má byť žaloba prípustná, aby všetky zásadné skutkové a právne okolnosti, na ktorých je založená, aspoň sumárne, ale koherentne a zrozumiteľne vyplývali zo znenia samotnej žaloby. V tejto súvislosti, hoci obsah žaloby môže byť v špecifických bodoch podopretý a doplnený odkazmi na výpisy z listín, ktoré sú k nej pripojené, celkový odkaz na iné písomnosti, aj keď pripojené k žalobe, nemôže zhojiť nedostatok zásadných prvkov právnej argumentácie, ktoré musia byť v zmysle vyššie spomínaných ustanovení uvedené v žalobe. Súdu prvého stupňa totiž neprináleží, aby v prílohách hľadal a identifikoval žalobné dôvody a tvrdenia, ktoré by mohol považovať za konštitutívne prvky žaloby, keďže prílohy majú čisto dôkaznú a pomocnú funkciu.
Bez ohľadu na tieto požiadavky súd Spoločenstva v niektorých prípadoch pripustil, aby boli žalobné dôvody uplatnené prostredníctvom odkazu na inú vec, zamietajúc túto možnosť v iných veciach, ale neuviedol, prinajmenšom nie explicitne, ktoré kritérium je z hľadiska tejto voľby rozhodujúce a zohľadňovalo by v tejto súvislosti osobitosti každého jednotlivého prípadu. V každom prípade treba ale konštatovať, že identita účastníkov konania a najmä žalobcu v obidvoch veciach je základnou podmienkou prípustnosti žalobných dôvodov, ktoré boli údajne vznesené prostredníctvom odkazu na písomnosti v inej veci.
Ak by sme totiž uznali prípustnosť žalobných dôvodov, ktoré neboli v žalobe výslovne uvedené z dôvodu, že už boli uvedené treťou osobou pred tým istým súdom a v inej veci, na ktorú sa návrh odvoláva, znamenalo by to dovoliť obchádzanie záväzných požiadaviek článku 44 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa.
(pozri body 54 – 59, 61, 64, 67)
3. Z článku 50 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa vyplýva, že nariadenie spojenia vecí nemá vplyv na nezávislosť a autonómiu vecí, ktorých sa týka, keďže je vždy možné rozhodnúť o ich rozdelení. Spojenie dvoch vecí, v ktorých sú žalobcovia rôzne osoby, teda nemôže zmeniť rozsah žaloby, ktorú každý z nich podal oddelene, a to pod hrozbou porušenia nezávislosti a autonómie ich rôznych žalôb. Pripustiť opak by znamenalo, že procesné rozhodnutie predsedu, ktoré patrí do jeho voľnej úvahy, by mohlo rozšíriť rozsah žaloby a mať tak rozhodujúci vplyv na výsledok súdneho konania, a tým by bol do konania vnesený arbitrárny prvok.
(pozri body 70 – 72, 75)
4. Z článku 2 ods. 3 nariadenia č. 4064/89 vyplýva, že ak nejaká oznámená koncentrácia posilňuje dominantné postavenie čo i len na jedinom trhu s dôsledkom významných prekážok efektívnej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu, Komisia ju musí v zásade zakázať, dokonca aj vtedy, ak koncentrácia nespôsobuje žiadnu inú prekážku hospodárskej súťaže. Ak Komisia následne preskúma viacero trhov a dospeje k záveru, že bude vytvorené alebo posilnené dominantné postavenie na viacerých z nich, čo spôsobí významné prekážky efektívnej hospodárskej súťaže, treba konštatovať, že s výhradou výslovných vyjadrení opačného významu v rozhodnutí sa Komisia domnieva, že situácia na každom z týchto trhov vyplývajúca z koncentrácie by sama osebe odôvodňovala zákaz oznámenej koncentrácie.
(pozri bod 79)
5. V oblasti kontroly koncentrácií nemôže byť Komisia povinná – nad rámec povinnosti vysvetliť výhrady, ktoré obsahuje jej oznámenie, a uplatniť nové výhrady v prípade, že doplní toto oznámenie – naznačiť svoje uvažovanie o prípadnom riešení predtým zistených problémov v čase medzi zaslaním tohto oznámenia a prijatím konečného rozhodnutia.
(pozri bod 99)
6. Ak údaje obsiahnuté v nejakej žalobe o neplatnosť v časti označenej „Zhrnutie rozhodnutia“ nie sú na prvý pohľad určené na to, aby predstavovali autonómne žalobné dôvody spôsobilé vyvolať zrušenie napadnutého rozhodnutia, ale skôr na opis sporného aktu. A priori však nie je možné vylúčiť, že by táto časť žaloby mohla obsahovať výklad jedného alebo viacerých dôvodov zrušenia aktu. Určitá pasáž s takýmto označením sa však prípadne môže považovať za žalobný dôvod len vtedy, ak z nej jednoznačne a jasne vyplýva, že bez ohľadu na štruktúru žaloby a umiestnenie pasáže v rámci všeobecného systému žaloby má nielen popisnú funkciu, ale aj spochybňuje platnosť zistení obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí.
(pozri bod 106)