NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
HENRIK SAUGMANDSGAARD ØE
prednesené 1. júna 2016 (1)
Vec C‑166/15
Aleksandrs Ranks,
Jurijs Vasiļevičs
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rīgas apgabaltiesas Krimināllietu tiesu kolēģija (Špeciálne zloženie trestného senátu Regionálneho súdu v Rige, Lotyšsko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Smernica 91/250/EHS – Právna ochrana počítačových programov – Predaj nepôvodných rozmnoženín počítačových programov – Rozmnoženiny zachytené na hmotnom nosiči, ktorý nie je pôvodným nosičom – Existencia porušenia práva na rozširovanie – Možnosť domáhať sa vyčerpania práva na verejné rozširovanie – Existencia porušenia práva na rozmnožovanie“
I – Úvod
1. Uznesením z 18. marca 2015, doručeným Súdnemu dvoru 13. apríla 2015, podal Rīgas apgabaltiesas Krimināllietu tiesu kolēģija (Špeciálne zloženie trestného senátu Regionálneho súdu v Rige, Lotyšsko) návrh na začatie prejudiciálneho konania o dvoch otázkach týkajúcich sa výkladu článkov 4 a 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES z 23. apríla 2009 o právnej ochrane počítačových programov (Ú. v. EÚ L 111, 2009, s. 16).
2. Uvedené otázky boli predložené v rámci trestného konania, ktoré bolo začaté voči Aleksandrsovi Ranksovi a Jurijsovi Vasiļevičsovi (ďalej spolu len „obvinení“) predovšetkým z dôvodu údajného porušenia autorských práv spoločnosti Microsoft Corporation (ďalej len „Microsoft“) v dôsledku predaja rozmnoženín počítačových programov zachytených na inom ako pôvodnom hmotnom nosiči.
II – Právny rámec
3. Smernica 2009/24 v článku 10 stanovuje, že sa ňou zrušuje smernica Rady 91/250/EHS zo 14. mája 1991 o právnej ochrane počítačových programov (Ú. v. ES L 122, 1991, s. 42; Mim. vyd. 17/001, s. 114), zmenená a doplnená smernicou Rady 93/98/EHS z 29. októbra 1993 o zosúladení lehoty ochrany autorského práva a niektorých príbuzných práv (Ú. v. ES L 290, 1993, s. 9; Mim. vyd. 17/001, s. 141) (ďalej len „smernica 91/250“).
4. V článku 11 smernice 2009/24 sa uvádza, že táto smernica nadobudla účinnosť 25. mája 2009. Z uznesenia vnútroštátneho súdu však vyplýva, že skutkové okolnosti relevantné v prejednávanej veci nastali v období medzi 28. decembrom 2001 a 22. decembrom 2004. V prejednávanej veci by sa preto mali uplatniť ustanovenia smernice 91/250.
5. Článok 4 smernice 91/250, nazvaný „Úkony podliehajúce obmedzeniam“, stanovuje:
„s výnimkou ustanovení článkov 5 a 6 zahŕňajú výlučné práva nositeľa práv v zmysle článku 2 právo robiť alebo povoľovať:
a) trvalé alebo dočasné rozmnoženiny počítačového programu akýmikoľvek prostriedkami a v akejkoľvek forme, čiastočne alebo v celku. Ak si zavedenie, predvedenie, prevádzka, prenos alebo uloženie počítačového programu vyžaduje takú rozmnoženinu, na takéto úkony sa vyžaduje súhlas zo strany nositeľa práva;
…
c) akúkoľvek formu verejného rozširovania originálu alebo rozmnoženiny počítačového programu vrátane nájmu. Prvý predaj rozmnoženiny počítačového programu v spoločenstve uskutočnený nositeľom práva alebo s jeho súhlasom vyčerpáva právo na verejné rozširovanie takejto rozmnoženiny, s výnimkou práva na kontrolu ďalšieho nájmu počítačového programu alebo jeho rozmnoženiny.“
6. Článok 5 smernice 91/250, nazvaný „Výnimky z úkonov podliehajúcich obmedzeniam“, stanovuje:
„1. Ak nie sú osobitné zmluvné ustanovenia, úkony uvedené v článku 4 písm. a) a b) nevyžadujú súhlas nositeľa práv, ak ide o úkony potrebné na použitie počítačového programu oprávneným nadobúdateľom v súlade so zamýšľaným účelom vrátane opravy chýb.
2. Osobe oprávnenej používať počítačový program sa nesmie zmluvne brániť, aby si vyhotovila záložnú rozmnoženinu, pokiaľ je na takéto použitie potrebná.
…“
7. Článok 7 smernice 91/250, nazvaný „Zvláštne ochranné opatrenia“ stanovuje:
„1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článkov 4, 5 a 6, č1enské štáty v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi ustanovia primerané prostriedky proti osobe, ktorá spácha niektorý z činov uvedených ďalej pod písm. a), b) a c):
a) každé uvedenie rozmnoženiny počítačového programu do obehu vedome alebo v domnienke, že ide o nedovolenú rozmnoženinu;
b) držbu rozmnoženiny počítačového programu na obchodné účely vedome alebo v domnienke, že ide o rozmnoženinu nedovolenú;
…
2. Nedovolene vyhotovené rozmnoženiny budú zabavené podľa právneho poriadku príslušného členského štátu.
…“
III – Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
8. V období od 28. decembra 2001 do 22. decembra 2004 predali vopred spolčení obvinení prostredníctvom internetového obchodu na internetovej stránke www.ebay.com vyše 3 000 rozmnoženín počítačových programov chránených autorským právom.
9. Majiteľom autorských práv k takto predaným počítačovým programom je Microsoft. K týmto počítačovým programom patrili „Windows 95“, „Windows 98“, „Windows 2000 Professional“, „Windows Millenium“, „Windows XP Home 2002“, „Office 2000 Professional“, „Office XP Small Business“ a „Office 2003“.
10. Celková suma, ktorú obvinení týmto predajom získali, sa počas vyšetrovania nedala presne určiť. Zistilo sa však, že obvinení získali 229 724,67 eura prostredníctvom platobného systému „PayPal“, ktorý ponúka internetová stránka www.ebay.com.
11. V rámci uvedeného predaja obvinení predali okrem iného:
– jednu rozmnoženinu programu „Windows Millenium Edition“, ktorého licenčné podmienky stanovovali, že sa môže dodať len spolu s novým počítačom („for distribution only with a new PC“);
– dve rozmnoženiny programu „Windows 2000 Professional OEM“ spolu s návodom na použitie a osvedčením o pravosti, ktoré znalec posúdil ako neoprávnene vyhotovené rozmnoženiny kompaktného disku, a inštalačného programu „Microsoft Windows 2000 Professional“,
– tridsať rozmnoženín programu „Windows 98 Second Edition OEM“ spolu s návodom na použitie a osvedčením o pravosti, ktoré znalec posúdil ako neoprávnené vyhotovené rozmnoženiny kompaktných diskov, a inštalačných programov „Microsoft Windows 98 Starts Here 4/98“ a „Microsoft Windows 98 Second Edition“.
12. Vnútroštátny súd spresňuje, že Aleksandrs Ranks a Jurijs Vasiļevičs boli obvinení zo spáchania týchto trestných činov:
– nezákonný predaj predmetov chránených autorským právom, rozmnožených alebo používaných iným spôsobom, a teda s porušením autorských práv prostredníctvom nezákonného spolčenia (§ 149 ods. 3 trestného zákona v znení platnom 17. októbra 2002),
– úmyselné nezákonné použitie ochrannej známky inej osoby, a teda vážne porušenie osobnostných práv a záujmov chránených zákonom (§ 206 ods. 2 trestného zákona), a
– vykonávanie nepovolenej obchodnej činnosti, a teda vážne obmedzenie osobných záujmov chránených zákonom (§ 207 ods. 2 trestného zákona).
13. Rozsudkom z 3. januára 2012 Rīgas pilsētas Vidzemes priekšpilsētas tiesa (Súd obvodu Vidzeme v meste Riga, Lotyšsko) boli obvinení uznaní vinnými zo spáchania trestných činov definovaných v § 149 ods. 3 a § 206 ods. 2 trestného zákona a bolo im uložené sčasti nahradiť škodu a všetky trovy a náklady spojené s konaním. Obvinení boli uznaní nevinnými a zbavení obvinenia založeného na § 207 ods. 2 trestného zákona.
14. Vnútroštátny súd uznesením z 22. marca 2013 zrušil prvostupňový rozsudok v časti týkajúcej sa odsúdenia obvinených na základe § 149 ods. 3 trestného zákona a uloženého trestu. Vnútroštátny súd však obvinených odsúdil na základe § 149 ods. 3 trestného zákona, v znení platnom 17. októbra 2002. Ostatná časť rozsudku nebola zmenená.
15. Latvijas Republikas Augstākās tiesas Senāts (Senát Lotyšského najvyššieho súdu) rozhodnutím z 13. októbra 2013 v celom rozsahu zrušil rozsudok Rīgas apgabaltiesa z 22. marca 2013 a vrátil vec odvolaciemu súdu na opätovné preskúmanie.
16. Rozhodnutím z 8. októbra 2013 vnútroštátny súd pripustil opätovné preskúmanie trestnej veci na odvolacom súde v súvislosti s obvinením obvinených z trestných činov definovaných v § 149 ods. 3 trestného zákona (v znení platnom do 31. decembra 2010), § 206 ods. 2 a § 207 ods. 2 trestného zákona.
17. V súvislosti s otázkou relevantnosti rozsudku UsedSoft(2) za okolností konania vo veci samej Rīgas apgabaltiesas Krimināllietu tiesu kolēģija (Špeciálne zloženie trestného senátu Regionálneho súdu v Rige) rozhodol prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Môže sa osoba, ktorá získala ‚použitý‘ počítačový program s licenciou na disku, ktorý nie je pôvodný, funguje, a ktorý nepoužíva žiadny iný používateľ, podľa článku 5 ods. 1 a článku 4 ods. 2 smernice 2009/24 dovolávať vyčerpania práva na verejné rozširovanie vyhotovenia (rozmnoženiny) tohto počítačového programu, ktoré prvý nadobúdateľ získal od majiteľa práv s [originálnym] diskom, [ak] sa [originálny] disk poškodil a ak prvý nadobúdateľ vymazal svoje vyhotovenie (rozmnoženinu) alebo ho už nepoužíva?
2. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, má teda osoba, ktorá sa môže dovolávať vyčerpania práva na verejné rozširovanie vyhotovenia (rozmnoženiny) počítačového programu, právo predávať ďalej tento počítačový program na disku, ktorý nie je pôvodný, tretej osobe v zmysle článku 4 ods. 2 a článku 5 ods. 2 smernice 2009/24?“
IV – Konanie pred Súdnym dvorom
18. Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol zaregistrovaný v kancelárii Súdneho dvora 13. apríla 2015.
19. Písomné pripomienky predložili obvinení, Microsoft, lotyšská, talianska, a poľská vláda, ako aj Európska komisia.
20. Na pojednávaní konanom 16. marca 2016, na ktorom mali byť vypočuté prednesy účastníkov konania, boli prítomní zástupcovia obvinených a spoločnosti Microsoft, lotyšská vláda a Komisia.
V – Analýza prejudiciálnych otázok
21. Prejudiciálne otázky predložené Súdnemu dvoru sa týkajú existencie porušenia autorských práv z dôvodu predaja, bez súhlasu majiteľa, rozmnoženín počítačových programov vyhotovených bez súhlasu majiteľa na hmotnom nosiči, ktorý nie je pôvodným nosičom (ďalej len „nepôvodné hmotné rozmnoženiny“). Tieto otázky sa teda netýkajú predaja rozmnoženín vyhotovených majiteľom alebo s jeho súhlasom na pôvodnom hmotnom nosiči (ďalej len „pôvodné hmotné rozmnoženiny“), uskutočneného majiteľom alebo s jeho súhlasom.
22. V spore vo veci samej sú Aleksandrs Ranks a Jurijs Vasiļevičs obvinení z predaja tisícov nepôvodných hmotných rozmnoženín počítačových programov, ku ktorým má autorské práva Microsoft. Obvinení vo svojich písomných pripomienkach uviedli, že si tieto rozmnoženiny kúpili od spoločností alebo jednotlivcov, ktoré ich už nepoužívali.
23. Predajom nepôvodných hmotných rozmnoženín môže dôjsť k porušeniu výhradných práv majiteľa, ktoré mu priznáva článok 4 písm. a) a c) smernice 91/250, a to výhradné právo robiť alebo povoľovať trvalé alebo dočasné rozmnoženiny počítačového programu (ďalej len „právo na rozmnožovanie“) a výhradné právo robiť alebo povoľovať akúkoľvek formu verejného rozširovania originálu alebo rozmnoženiny počítačového programu vrátane nájmu (ďalej len „právo na rozširovanie“).
24. Okrem toho, hoci sa v položených otázkach výslovne spomína len vyčerpanie práva na verejné rozširovanie, tieto otázky sa vzťahujú aj na ustanovenia, ktorými sa ustanovujú výnimky z práva na rozmnožovanie, konkrétne na článok 5 ods. 1 a 2 smernice 91/250.
25. Považujem preto za potrebné preformulovať otázky predložené Súdnemu dvoru nasledujúcim spôsobom. Svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú článok 4 písm. a) a c) a článok 5 ods. 1 a 2 smernice 91/250 vykladať v tom zmysle, že výhradné práva majiteľa na rozmnožovanie a verejné rozširovanie počítačového programu sú porušené, ak používateľ vyhotoví rozmnoženinu tohto počítačového programu, bez súhlasu majiteľa, na inom ako pôvodnom hmotnom nosiči, a ak tento alebo iný používateľ predá túto rozmnoženinu bez súhlasu majiteľa, a to aj v prípade, že:
– bol hmotný nosič poškodený a
– predajca predmetnej rozmnoženiny znehodnotí svoju vlastnú rozmnoženinu.
A – O prípustnosti predložených otázok
26. Lotyšská vláda vyjadrila pochybnosti, či sú otázky predložené vnútroštátnym súdom prípustné vzhľadom na to, že sa v nich spomína predaj nepôvodných hmotných rozmnoženín s licenciou, hoci v uznesení vnútroštátneho súdu sa uvádzajú znalecké posudky konštatujúce predaj sfalšovaných rozmnoženín. Z tohto dôvodu nie sú položené otázky relevantné pre rozhodnutie sporu vo veci samej.
27. V tomto ohľade treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora v rámci spolupráce medzi týmto súdom a vnútroštátnymi súdmi zakotvenej v článku 267 ZFEÚ prináleží iba vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a musí niesť zodpovednosť za následné súdne rozhodnutie, aby so zreteľom na osobitosti veci posúdil tak potrebu rozhodnutia v prejudiciálnom konaní na vyhlásenie svojho rozsudku, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Preto v prípade, že sa predložené otázky týkajú výkladu práva Únie, je Súdny dvor v zásade povinný rozhodnúť.(3)
28. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o návrhu vnútroštátneho súdu na začatie prejudiciálneho konania len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, ak ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi potrebnými na účelné zodpovedanie položených otázok.(4)
29. Ako uviedla sama lotyšská vláda na pojednávaní, na ktorom boli vypočuté prednesy účastníkov konania, kvalifikácia rozmnoženín ako „falošných“ bude závisieť od toho, ako Súdny dvor odpovie na predložené otázky. Pre lepšiu názornosť, ak by bol Súdny dvor nútený rozhodnúť, že vyhotovením a predajom nepôvodných hmotných rozmnoženín nedochádza, za okolností sporu vo veci samej, k porušeniu práv na rozmnožovanie a rozširovanie, vnútroštátny súd by už nemohol tieto rozmnoženiny považovať za sfalšované.
30. Za týchto okolností sa domnievam, že predložené prejudiciálne otázky priamo súvisia s predmetom sporu vo veci samej, a preto sú prípustné.
B – O existencii porušenia práva na rozmnožovanie pri predaji nepôvodných hmotných rozmnoženín počítačových programov
31. Teraz treba preskúmať, či článok 4 písm. c) smernice 91/250 treba vykladať v tom zmysle, že za okolností opísaných v bode 25 týchto návrhov bolo porušené výhradné právo majiteľa na rozmnožovanie.
32. Podľa prvej vety uvedeného ustanovenia je porušením práva na verejné rozširovanie také rozširovanie pôvodiny alebo rozmnoženiny počítačového programu na verejnosti, ktoré sa uskutočňuje bez súhlasu majiteľa. V spore vo veci samej je zrejmé, že obvinení predali v internetovom obchode prostredníctvom internetovej stránky www.ebay.com niekoľko tisíc nepôvodných hmotných rozmnoženín počítačových programov bez súhlasu ich majiteľa, čiže spoločnosti Microsoft. Z toho je zrejmé, že uvedený predaj predstavuje verejné rozširovanie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia.
33. V dôsledku toho predaj rozmnoženín, o ktoré ide vo veci samej, predstavuje porušenie práva na verejné rozširovanie spoločnosti Microsoft, pokiaľ sa nepreukáže, že spadá pod výnimku z práva na rozmnožovanie. V tomto ohľade sa prevažná väčšina pripomienok predložených Súdnemu dvoru týka otázky, či sa na takýto predaj vzťahuje pravidlo vyčerpania práva na verejné rozširovanie podľa článku 4 písm. c) druhej vety smernice 91/250.
34. Medzi pripomienkami predloženými Súdnemu dvoru, ktoré sa týkajú prípadného uplatnenia pravidla vyčerpania práv k nepôvodným hmotným rozmnoženinám, si možno povšimnúť tri prístupy.
35. Podľa prvého prísneho prístupu, ktorý presadzujú Microsoft a talianska a poľská vláda, sa na nepôvodnú hmotnú rozmnoženinu nikdy nemôže vzťahovať vyčerpanie práva na verejné rozširovanie, a teda používateľ ju nemôže predať bez súhlasu majiteľa.
36. Podľa liberálneho prístupu, ktorý presadzujú obvinení a lotyšská vláda, sa na nepôvodnú hmotnú rozmnoženinu vzťahuje vyčerpanie práva na verejné rozširovanie vtedy, keď sú splnené nasledujúce podmienky, ktoré určil Súdny dvor v rozsudku UsedSoft(5):
– majiteľ autorského práva udelil prvému nadobúdateľovi výmenou za úhradu kúpnej ceny, ktorej cieľom je získať pre majiteľa autorského práva odmenu zodpovedajúcu hospodárskej hodnote rozmnoženiny jeho diela, na neobmedzený čas právo používať rozmnoženinu, a
– prvý nadobúdateľ, ktorý predá nepôvodnú hmotnú rozmnoženinu, znehodnotí v okamihu jej ďalšieho predaja svoju vlastnú rozmnoženinu.
37. Podľa kompromisného prístupu navrhovaného Komisiou možno riešenie prijaté Súdnym dvorom v rozsudku UsedSoft(6) rozšíriť na nepôvodné hmotné rozmnoženiny len v presne vymedzených prípadoch, a to vtedy, keď bola pôvodná hmotná rozmnoženina poškodená. Na vyhotovenie nepôvodných hmotných rozmnožením na iné účely ako tie, ktoré sú uvedené v článku 5 smernice 91/250, a najmä na účely ich ďalšieho predaja, sa samozrejme nemôže vzťahovať vyčerpanie práva na verejné rozširovanie. Vyhotovenie nepôvodnej hmotnej rozmnoženiny v prípade, že je pôvodná hmotná rozmnoženina poškodená, však patrí do pôsobnosti článku 5 ods. 1 alebo 2 smernice 91/250, pokiaľ je potrebná na to, aby oprávnený nadobúdateľ mohol používať rozmnoženinu v súlade so zamýšľaným účelom. Komisia z toho vyvodzuje, že na ďalší predaj nepôvodnej hmotnej rozmnoženiny, vyhotovenej za takýchto okolností, sa vzťahuje vyčerpanie práva, pokiaľ sú splnené podmienky stanovené v predmetnom rozsudku a zhrnuté v bode 36 týchto návrhov.
38. Nasledujúce skutočnosti podľa môjho názoru svedčia v prospech prísneho prístupu, ktorý presadzujú Microsoft a talianska a poľská vláda.
39. Po prvé sa domnievam, že znenie článku 4 písm. c) druhej vety smernice 91/250, ktorou sa stanovuje iba výnimka z práva na rozširovanie v kontexte tejto smernice, je nezlučiteľné s liberálnym a kompromisným prístupom z dvoch nasledujúcich dôvodov.
40. Na jednej strane ustanovenie v danom znení obmedzuje priznanie vyčerpania práva len pre pôvodnú rozmnoženinu. Podľa tohto ustanovenia sa totiž predajom rozmnoženiny počítačového programu majiteľom alebo s jeho súhlasom „vyčerpá právo na rozširovanie tejto rozmnoženiny“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Ako zdôrazňuje Microsoft, použitie slov „tejto rozmnoženiny“ vylučuje možnosť odvolať sa na pravidlo vyčerpania práva v prípade akejkoľvek inej rozmnoženiny, ako je pôvodná rozmnoženina predaná majiteľom alebo so súhlasom majiteľa.
41. Na druhej strane, na rozdiel od tvrdenia obvinených, lotyšskej vlády a Komisie, ustanovenie v danom znení nepodmieňuje vyčerpanie práva na verejné rozširovanie tým, že ďalší predajca musí znehodnotiť svoju vlastnú rozmnoženinu, alebo aj tým, že pôvodná hmotná rozmnoženina musí byť poškodená. V skutočnosti sa týmto ustanovením priznáva vyčerpanie práva na verejné rozširovanie bez výnimky každej pôvodnej rozmnoženine predanej majiteľom alebo s jeho súhlasom.
42. Po druhé sa domnievam, že prísny prístup je v súlade so všeobecným chápaním pravidla vyčerpania práva na verejné rozširovanie, ako je ustanovené v právnej úprave Únie týkajúcej sa autorského práva, tak ako uviedla spoločnosť Microsoft. Podobné ustanovenie v článku 4 písm. c) druhej vete smernice 91/250 bolo okrem iného vložené do článku 4 ods. 2 smernice 2001/29/ES(7).
43. Súdny dvor vyložil uvedené ustanovenie v rozsudku Art & Allposters International(8). Tento rozsudok sa týkal porušenia autorských práv, ktoré vyplýva z prenosu vyobrazení chránených autorským právom z papierového plagátu na maliarske plátno a predaja týchto vyobrazení na tomto novom nosiči. Súdny dvor rozhodol, že vyčerpanie práva na verejné rozširovanie upraveného v článku 4 ods. 2 smernice 2001/29 sa vzťahuje výhradne na pôvodný nosič predaný so súhlasom držiteľa práva (papierový plagát) a nemožno ho rozšíriť na nový nosič zahŕňajúci vyobrazenie chráneného diela (maliarske plátno).
44. Z môjho pohľadu okolnosť, že bol pôvodný nosič poškodený, nespochybňuje riešenie, ktoré prijal Súdny dvor v rozsudku Art & Allposters International(9). Prípadné poškodenie papierového plagátu totiž nemôže automaticky znamenať, že používateľ môže preniesť vyobrazenie na maliarske plátno a toto vyobrazenie ďalej predať bez súhlasu majiteľa bez toho, aby tým porušil právo na verejné rozširovanie. Podobne aj poškodenie knihy nezakladá právo jej majiteľa na predaj fotokópie knihy, rovnako ako poškodenie vinylového disku nezakladá právo preniesť obsah na kompaktný disk a tento disk ďalej predať bez súhlasu majiteľa.
45. Analogicky sa vyčerpanie práva na verejné rozširovanie upraveného v článku 4 písm. c) druhej vete smernice 91/250 vzťahuje výhradne na pôvodný nosič predaný majiteľom alebo s jeho súhlasom (hmotný originál). Na rozdiel od tvrdenia obvinených, lotyšskej vlády a Komisie nemožno pravidlo vyčerpania práva uplatniť na ďalší predaj bez súhlasu majiteľa iných nosičov, na ktorých je zachytený počítačový program (nepôvodné hmotné rozmnoženiny), a to ani v prípade poškodenia pôvodného nosiča.
46. Po tretie sa domnievam, že pri liberálnom a kompromisnom prístupe dochádza k zámene pravidiel upravujúcich právo na verejné rozširovanie s pravidlami upravujúcimi právo na rozmnožovanie.
47. To isté sa týka podmienky, že ďalší predajca je v momente predaja povinný „znehodnotiť“ svoju vlastnú rozmnoženinu.(10) Táto povinnosť uvedená v bodoch 70 a 78 rozsudku UsedSoft(11) sa totiž ukladá ďalšiemu predajcovi preto, aby neporušil právo vyhotoviť rozmnoženiny. Na druhej strane táto povinnosť nie je podstatná pri určovaní, či došlo k porušeniu práva na rozmnožovanie.
48. Kompromisný prístup presadzovaný Komisiou(12) takisto vychádza z toho, že používateľ, ktorý vyhotoví nepôvodnú hmotnú rozmnoženinu za podmienok ustanovených v článku 5 ods. 1 alebo 2 smernice 91/250, má za určitých okolností distribučné právo k tejto rozmnoženine.
49. Tieto ustanovenia však uvádzajú iba výnimky z práva vyhotoviť rozmnoženiny. Ak bola rozmnoženina vyhotovená používateľom z hľadiska článku 5 ods. 1 alebo 2 smernice 91/250 oprávnená, automaticky to neznamená, že má používateľ právo predať túto rozmnoženinu a že týmto predajom neporuší právo na verejné rozširovanie. Právo vyhotoviť rozmnoženinu pre svoju vlastnú potrebu nezakladá právo predať túto rozmnoženinu inej osobe.
50. Po štvrté mám dojem, že liberálny prístup presadzovaný obvinenými a lotyšskou vládou a kompromisný prístup navrhovaný Komisiou ukladajú nadobúdateľovi nepôvodnej hmotnej rozmnoženiny bremeno dôkazu, ktoré je preňho ťažké, ba až nemožné uniesť.
51. Pokiaľ je mi známe, Súdny dvor sa nikdy explicitne nevyjadril k bremenu dôkazu o vyčerpaní práva v kontexte smernice 91/250. Podľa všeobecných zásad upravujúcich bremeno dôkazu však prináleží účastníkovi konania, ktorý uplatňuje prostriedky na svoju obhajobu, aby preukázal, že spĺňa podmienky ustanovené na tento účel. V oblasti práva ochranných známok Súdny dvor v súlade s týmito zásadami už v minulosti rozhodol, že osoba, ktorá sa domáha vyčerpania práva, musí preukázať, že spĺňa podmienky ustanovené na tento účel.(13) Nevidím žiaden dôvod na odchýlenie sa v oblasti autorského práva od tohto prístupu, ktorý je podporený aj právnou vedou.(14)
52. Podľa týchto zásad je nadobúdateľ nepôvodnej hmotnej rozmnoženiny povinný preukázať, že splnil podmienky, o ktorých sa zmienili obvinení, lotyšská vláda a Komisia, pričom musí predovšetkým podať dôkaz o tom, že sa pôvodná rozmnoženina poškodila a ďalší predajca znehodnotil svoju vlastnú rozmnoženinu. Podľa môjho názoru je pre nadobúdateľa ťažké, dokonca až nemožné predložiť takýto dôkaz, predovšetkým v prípade transakcií na diaľku, ako sú transakcie dotknuté vo veci samej. Podotýkam, že ak nadobúdateľ nevie preukázať, že sa na kúpenú rozmnoženinu vzťahuje vyčerpanie práva, vystaví sa riziku zabavenia tejto nedovolenej rozmnoženiny na základe článku 7 ods. 2 smernice 91/250.
53. Po piate a nakoniec mám dojem, že liberálny prístup presadzovaný obvinenými a lotyšskou vládou a kompromisný prístup presadzovaný Komisiou značne sťažujú boj proti falšovaným rozmnoženinám. Ako zdôraznila spoločnosť Microsoft, v skutočnosti je v praxi často nemožné rozlíšiť dovolenú záložnú kópiu (keď bola vyhotovená v súlade s článkom 5 ods. 2 smernice 91/250) od falšovanej rozmnoženiny. V dôsledku toho môže umožnenie predaja záložných rozmnoženín, ako uvádzajú obvinení, lotyšská vláda a Komisia, spôsobovať veľké ťažkosti orgánom zodpovedným za boj proti falšovaniu.
54. So zreteľom na uvedené dôvody sa domnievam, že článok 4 písm. c) smernice 91/250 treba vykladať v tom zmysle, že k porušeniu výhradného práva majiteľa na verejné rozširovanie dochádza za okolností opísaných v bode 25 týchto návrhov.
C – O porušení práva na rozmnožovanie v dôsledku predaja nepôvodných hmotných rozmnoženín počítačových programov
55. Hoci by zistenie porušenia práva na verejné rozširovanie mohlo predstavovať dostatočnú odpoveď na otázky predložené Súdnemu dvoru, vzhľadom na pochybnosti vnútroštátneho súdu a na ustanovenia smernice 91/250 spomenuté týmto súdom považujem za dôležité preskúmať, či sa majú článok 4 písm. a) a článok 5 ods. 1 a 2 smernice 91/250 vykladať v tom zmysle, že k porušeniu výhradného práva majiteľa na vyhotovenie rozmnoženiny dochádza v prípade, že nastanú okolnosti uvedené v bode 25 týchto návrhov.
56. V spore vo veci samej je zrejmé, že obvinení predali niekoľko nepôvodných hmotných rozmnoženín počítačových programov, ktoré vyhotovili bez súhlasu majiteľa, čiže spoločnosti Microsoft. Vyhotovením takýchto rozmnoženín bolo porušené právo spoločnosti Microsoft na rozmnožovanie, ibaže by sa preukázalo, že spadajú pod výnimku z práva na rozmnožovanie.
57. Článok 5 smernice 91/250 ustanovuje dve potenciálne relevantné výnimky v spore vo veci samej, o ktorých sa zmienil vnútroštátny súd. Rozmnožovanie v zásade nevyžaduje súhlas majiteľa na jednej strane v prípade, že je potrebné na použitie počítačového programu oprávneným nadobúdateľom v súlade so zamýšľaným účelom (článok 5 ods. 1 tejto smernice) alebo, na druhej strane, ak spočíva vo vyhotovení záložnej rozmnoženiny potrebnej na jeho použitie (článok 5 ods. 2 tejto smernice).
58. Vnútroštátnemu súdu prináleží určiť, či nepôvodné hmotné rozmnoženiny, o ktoré ide v spore veci samej, boli v čase vyhotovenia skutočne rozmnoženinami potrebnými na použitie počítačových programov alebo záložnými rozmnoženinami v zmysle uvedených ustanovení. Podľa môjho názoru skutkové zistenia uvedené v uznesení neobsahujú žiadnu poznámku v tomto zmysle.
59. Aj keby sa na nepôvodné hmotné rozmnoženiny, o ktoré ide vo veci samej, vzťahovali v čase ich vyhotovenia výnimky ustanovené v článku 5 smernice 91/250, domnievam sa, že ich následný predaj má za následok stratu nároku na uplatnenie týchto výnimiek z nasledujúcich dôvodov.
60. Na jednej strane zo znenia článku 5 ods. 1 smernice 91/250 vyplýva, že nepôvodná hmotná rozmnoženina musí byť vyhotovená oprávneným nadobúdateľom, ktorý ju potrebuje na to, aby mohol použiť počítačový program v súlade so zamýšľaným účelom. Pritom v prípade ďalšieho predaja počítačového programu prevedie oprávnený nadobúdateľ svoje užívateľské práva k tomuto programu a musí ho prestať používať. V dôsledku toho už nemôže spĺňať podmienku, že nepôvodnú hmotnú rozmnoženinu potrebuje na to, aby mohol používať počítačový program v súlade so zamýšľaným účelom. Ako uviedla Komisia, výraz „použiť“ uvedený v tomto ustanovení nemožno vykladať v tom zmysle, že zahŕňa vyhotovenie nepôvodných hmotných rozmnoženín na účel ich ďalšieho predaja.
61. Na druhej strane článok 5 ods. 2 smernice 91/250 predpokladá, že osoba, ktorá má právo použiť počítačový program, vyhotoví záložnú rozmnoženinu, „pokiaľ je potrebná na jeho používanie“. Rovnako v prípade ďalšieho predaja počítačového programu bude majiteľ povinný prestať ho používať a uvedenú podmienku už nebude môcť spĺňať.
62. Z vyššie uvedeného vyplýva, že tak ako tvrdili Microsoft a talianska vláda, predaj nepôvodnej hmotnej rozmnoženiny – pokiaľ ju majiteľ nepovolil – bude predstavovať porušenie práva na rozmnožovanie z dôvodu straty nároku na uplatnenie výnimiek ustanovených v článku 5 ods. 1 a 2 smernice 91/250.
63. Body 70 a 78 rozsudku UsedSoft(15) podľa môjho názoru tento výklad potvrdzujú, keďže Súdny dvor rozhodol, že ďalší predajca je povinný znehodnotiť svoju vlastnú rozmnoženinu, ktorá nie je predanou rozmnoženinou, pretože inak by sa dopustil porušenia práva na rozmnožovanie. Rozmnoženiny, ktoré treba znehodnotiť, totiž podľa môjho názoru zahŕňajú rozmnoženiny vyhotovené ďalším predajcom v súlade s článkom 5 ods. 1 alebo 2 smernice 91/250.
64. Obvinení vo svojich písomných pripomienkach uviedli, že všetky rozmnoženiny počítačových programov, o ktoré ide v spore vo veci samej, si kúpili od spoločností alebo jednotlivcov, ktoré ich už nepoužívali.
65. Rozhodnúť o tejto skutkovej otázke zjavne neprináleží Súdnemu dvoru, ale vnútroštátnemu súdu. Ak sa určilo, že obvinení skutočne predali nepôvodné hmotné rozmnoženiny vyhotovené tretími osobami, nebude možné ich obviniť z porušenia práva na rozmnožovanie ako takého, ustanoveného v článku 4 písm. a) smernice 91/250.
66. Za uvedeného predpokladu však obvinení môžu spadať pod článok 7 ods. 1 písm. a) alebo b) smernice 91/250. V tomto ohľade prináleží vnútroštátnemu súdu určiť, či obvinení spĺňajú podmienky uložené uvedenými ustanoveniami, a osobitne, či vedeli alebo mali dôvod domnievať sa, že rozmnoženiny, o ktoré ide vo veci samej, sú nedovolenými rozmnoženinami.
67. Podotýkam, že nedovolené rozmnoženiny počítačového programu môžu byť zabavené v súlade s právnou úpravou dotknutého členského štátu na základe článku 7 ods. 2 smernice 91/250.
68. So zreteľom na uvedené sa domnievam, že článok 4 písm. a) a článok 5 ods. 1 a 2 smernice 91/250 treba vykladať v tom zmysle, že za okolností uvedených v bode 25 týchto návrhov dochádza k porušeniu výhradného práva majiteľa na rozmnožovanie.
D – O rozsahu pôsobnosti rozsudku UsedSoft v rámci tohto konania
69. Obvinení, lotyšská vláda a Komisia založili argumentáciu vo svojich pripomienkach na niekoľkých častiach rozsudku UsedSoft(16). Vnútroštátny súd si tiež kladie otázku relevantnosti tohto rozsudku za okolností veci samej.
70. Po preskúmaní existencie porušenia práva na verejné rozširovanie a existencie porušenia práva na rozmnožovanie za okolností sporu vo veci samej považujem vysvetlenie dôvodov, pre ktoré sa domnievam, že je uvedený rozsudok v prejednávanej veci relevantný len v obmedzenej miere, za ešte dôležitejšie.
71. Pripomínam, že predmetná vec sa týkala ďalšieho predaja „použitých“ licencií na používanie nehmotných rozmnoženín počítačového programu stiahnutých z internetu majiteľa – spoločnosti Oracle spoločnosťou UsedSoft. Oracle tento postup namietala, pričom predovšetkým tvrdila, že pravidlo vyčerpania práva na verejné rozširovanie sa na takéto nehmotné rozmnoženiny nevzťahuje.(17)
72. Súdny dvor rozhodol, že pravidlo vyčerpania práva sa musí vzťahovať tak na hmotné, ako aj nehmotné rozmnoženiny počítačového programu.(18) Pokiaľ ide osobitne o nehmotné rozmnoženiny, Súdny dvor spresnil, že právo na verejné rozširovanie nehmotnej rozmnoženiny stiahnutej z internetu sa vyčerpá, ak majiteľ autorského práva priznal výmenou za úhradu kúpnej ceny, ktorej cieľom je získať pre tohto majiteľa odmenu zodpovedajúcu hospodárskej hodnote rozmnoženiny diela v jeho vlastníctve, právo na používanie tejto rozmnoženiny na neobmedzený čas.(19)
73. Okrem toho Súdny dvor na to, aby zachoval potrebný účinok pravidla vyčerpania práva, rozhodol, že odchylne od výhradného práva majiteľa na rozmnožovanie má druhý nadobúdateľ nehmotnej rozmnoženiny právo skopírovať ju na svoj počítač s cieľom používať počítačový program v súlade so zamýšľaným účelom na základe článku 5 ods. 1 smernice 91/250(20).
74. Z môjho pohľadu bolo riešenie, ktoré prijal Súdny dvor v uvedenom rozsudku, diktované snahou o zachovanie potrebného účinku vyčerpania práva na verejné rozširovanie prostredníctvom rozšírenia jeho pôsobnosti na nehmotné rozmnoženiny počítačových programov. Opačné riešenie by totiž podnecovalo majiteľov k tomu, aby svoje počítačové programy rozširovali v nehmotnej forme, a tým obišli pravidlo vyčerpania práva.
75. Okolnosti sporu vo veci samej sa pritom výrazne líšia od okolností veci, v ktorej bolo vydaný rozsudok UsedSoft(21).
76. Po prvé žiadna skutočnosť uvedená v spise predloženom Súdnemu dvoru v prejednávanej veci nenaznačuje, že by obvinení predali licencie na používanie takých nehmotných rozmnoženín, aké boli predmetom rozsudku UsedSoft(22). Naopak je zrejmé, že spor vo veci samej sa týka nepôvodných hmotných rozmnoženín počítačových programov.
77. Po druhé dôvody, ktoré viedli Súdny dvor k prijatiu predmetného riešenia v uvedenom rozsudku, nie sú uplatniteľné na tento prípad. V „klasickejšom“ kontexte pôvodných hmotných rozmnoženín predaných so súhlasom majiteľa totiž neexistuje osobitné riziko narušenia potrebného účinku, aký má mať pravidlo vyčerpania práva na verejné rozširovanie. V tejto súvislosti zdôrazňujem, že Microsoft nepopiera, že na pôvodné hmotné rozmnoženiny jeho počítačových programov, predané ním samotným alebo s jeho súhlasom, sa vzťahuje vyčerpanie práva na verejné rozširovanie. Ďalej na rozdiel od spoločnosti Oracle vo veci UsedSoft(23), Microsoft nepopiera vznik predajného trhu s použitými pôvodnými rozmnoženinami, ale popiera vznik predajného trhu s použitými nepôvodnými rozmnoženinami, ktoré mali byť vyhotovené a predané bez jeho súhlasu.
78. So zreteľom na rozdiely medzi okolnosťami prejednávanej veci a okolnosťami veci, v ktorej bol vydaný rozsudok UsedSoft(24), sa domnievam, že predmetný rozsudok je pre prejednávanú vec relevantný len v obmedzenej miere. Ako správne uviedla Komisia, Súdny dvor v predmetnej veci jednoducho neskúmal otázku ďalšieho predaja nepôvodných hmotných rozmnoženín.
79. Dôležitosť tohto spresnenia nie je len teoretická. Vyplýva z neho totiž, že riešenie prijaté v predmetnom rozsudku, ktorým sa stanovujú podmienky, za akých sa ďalším predajom nehmotnej rozmnoženiny neporušuje právo na šírenie, nie je na rozdiel od tvrdení lotyšskej vlády a Komisie analogicky uplatniteľné na okolnosti sporu vo veci samej.(25)
80. Aby som to zhrnul, riešenie prijaté v rozsudku UsedSoft(26) sa týka osobitného kontextu predaja licencií na používanie nehmotných rozmnoženín počítačových programov, ktorý pri prijímaní smernice 91/250 nebol explicitne vzatý do úvahy normotvorcom Únie. Okrem tohto osobitného kontextu treba klasicky uplatniť ustanovenia upravujúce výhradné práva na verejné rozširovanie a rozmnožovanie, a osobitne články 4 a 5 smernice 91/250.
E – O praktických dôsledkoch navrhovaného prístupu
81. Praktické dôsledky prístupu, ktorý navrhujem Súdnemu dvoru prijať, sú nasledujúce.
82. Ak sa pôvodná rozmnoženina počítačového programu, predaná majiteľom alebo so súhlasom majiteľa, nachádza na hmotnom nosiči, pravidlo vyčerpania práva na verejné rozširovanie sa vzťahuje len na túto pôvodnú hmotnú rozmnoženinu. Ďalší predajca takejto rozmnoženiny je okrem toho povinný znehodnotiť svoju vlastnú rozmnoženinu, aby neporušil právo na rozmnožovanie. V dôsledku toho tento prístup predstavuje právnu prekážku vzniku trhu s použitými nepôvodnými hmotnými rozmnoženinami počítačových programov, ale nebráni vzniku takéhoto trhu s pôvodnými rozmnoženinami.
83. Ak pôvodná rozmnoženina nie je zachytená na hmotnom nosiči, treba uplatniť riešenie prijaté Súdnym dvorom v rozsudku UsedSoft(27), aby sa zachoval potrebný účinok pravidla vyčerpania práva. Právo na verejné rozširovanie nehmotnej rozmnoženiny sa teda vyčerpá v prípade, ak majiteľ udelil výmenou za úhradu kúpnej ceny, ktorej cieľom je získať pre majiteľa autorského práva odmenu zodpovedajúcu hospodárskej hodnote rozmnoženiny jeho diela, právo na používanie uvedenej rozmnoženiny na neobmedzený čas (bod 72). Ďalší predajca je okrem toho povinný znehodnotiť svoju vlastnú rozmnoženinu, aby neporušil právo na rozmnožovanie (body 70 a 78). Toto riešenie umožňuje vytvorenie trhu s použitými nehmotnými rozmnoženinami počítačových programov.
VI – Návrh
84. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré mu predložil Rīgas apgabaltiesas Krimināllietu tiesu kolēģija (Špeciálne zloženie trestného senátu Regionálneho súdu v Rige), takto:
Článok 4 písm. a) a c) a článok 5 ods. 1 a 2 smernice Rady 91/250/EHS zo 14. mája 1991 o právnej ochrane počítačových programov, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 93/98/EHS z 29. októbra 1993 o zosúladení lehoty ochrany autorského práva a niektorých príbuzných práv, sa majú vykladať v tom zmysle, že k porušeniu výhradných práv majiteľa na rozmnožovanie a verejné rozširovanie dôjde v prípade, že používateľ vyhotoví bez súhlasu majiteľa rozmnoženinu počítačového programu na hmotnom nosiči, ktorý nie je pôvodným nosičom, a ak tento alebo iný používateľ predá túto rozmnoženinu bez súhlasu majiteľa, čo platí aj za okolností, keď:
– pôvodný hmotný nosič je poškodený a
– predajca uvedenej rozmnoženiny znehodnotí svoju vlastnú rozmnoženinu.