Vec T‑584/16
HF
proti
Európskemu parlamentu
„Verejná služba – Zmluvní zamestnanci pre pomocné úlohy – Článok 3b PZOZ – Opakované zamestnávanie v postavení zamestnanca – Zmluvy na dobu určitú – Rozhodnutie o neobnovení – Zneužitie právomoci – Žiadosť o pomoc – Právo byť vypočutý – Mimozmluvná zodpovednosť“
Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (prvá komora) z 24. apríla 2017
1. Úradníci – Zmluvní zamestnanci – Prijímanie do zamestnania – Neobnovenie zmluvy na dobu určitú – Rozhodnutie spôsobujúce ujmu v oblasti neobnovenia zmluvy – Prijatie rozhodnutia bez toho, aby bola dotknutej osobe vopred daná možnosť vyjadriť sa – Porušenie práva byť vypočutý
(Charta základných práv Európskej únie, článok 41 ods. 2)
2. Úradníci – Zmluvní zamestnanci – Prijímanie do zamestnania – Neobnovenie zmluvy na dobu určitú – Tvrdenie existencie psychického obťažovania – Protiprávnosť rozhodnutia o neobnovení – Podmienka – Súvislosť medzi konaním, ktoré predstavuje obťažovanie, a rozhodnutím o neobnovení
(Služobný poriadok úradníkov, článok 12a)
3. Úradníci – Organizácia služieb – Prideľovanie zamestnancov – Voľná úvaha správnych orgánov – Voľnosť usporiadať si administratívne jednotky – Rozsah – Zrušenie pracovných miest – Zmena v pridelení úloh – Hranice – Efektivita organizácie práce
4. Úradníci – Zmluvní zamestnanci – Prijímanie do zamestnania – Obnovenie zmluvy na dobu určitú – Voľná úvaha správnych orgánov – Povinnosť starostlivosti prislúchajúca správnym orgánom – Zohľadnenie záujmov dotknutého zamestnanca a služby – Súdne preskúmanie – Hranice
(Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, články 2 a 3a)
1. Právo na obhajobu tak, ako je v súčasnosti zakotvené v článku 41 Charty základných práv Európskej únie, ktorý má všeobecnú pôsobnosť, zahŕňa, hoci je širšie, procesné právo každého byť vypočutý pred prijatím individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať, ktoré je upravené v odseku 2 písm. a) tohto článku.
Právo byť vypočutý, ktoré musí byť zaručené aj pri neexistencii uplatniteľnej právnej úpravy, vyžaduje, aby bolo dotknutej osobe umožnené účinne vyjadriť jej názor na dôvody, ktoré by mohli byť uplatnené proti nej v akte, ktorý má byť prijatý.
V oblasti obnovenia zmluvy, keďže orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy nemá na základe služobného poriadku povinnosť využiť prípadnú možnosť predĺžiť pracovnú zmluvu zamestnanca, upravenú v Podmienkach zamestnávania ostatných zamestnancov, ani informovať dotknutú osobu v stanovenej lehote o svojom úmysle v tejto súvislosti, uvedenému orgánu nemožno k dátumu skončenia platnosti zmluvy pripísať jeho implicitné rozhodnutie nevyužiť túto možnosť.
Na to, aby sa rozhodnutie orgánu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy týkajúce sa obnovenia zmluvy mohlo považovať za prijaté, je totiž potrebné, aby bolo výsledkom opakovaného preskúmania záujmu oddelenia a záujmu dotknutej osoby zo strany uvedeného orgánu a aby tento orgán vykonal nové posúdenie vo vzťahu k pôvodným zmluvným podmienkam stanovujúcim dátum skončenia zmluvy.
Keď však zamestnanec ako osoba upravená služobným poriadkom podá pred skončením platnosti svojej pracovnej zmluvy žiadosť o jej obnovenie na základe článku 90 ods.1 služobného poriadku, alebo keď inštitúcia stanoví vo svojej internej právnej úprave začatie osobitného konania o obnovení zmluvy zamestnanca v dostatočnom čase pred skončením platnosti tejto zmluvy, treba sa domnievať, že po skončení takéhoto konania alebo v reakcii na takúto žiadosť podanú na základe služobného poriadku orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy prijme rozhodnutie o obnovení zmluvy dotknutej osoby a v rozsahu, v akom takéto rozhodnutie spôsobuje dotknutej osobe ujmu, uvedený orgán musí túto osobu vypočuť ešte pred prijatím uvedeného rozhodnutia, ktoré navyše musí byť odôvodnené v súlade s požiadavkou článku 25 služobného poriadku, ktorý sa na základe článku 92 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov analogicky uplatňuje na zmluvných zamestnancov pre pomocné úlohy.
V situácii, v ktorej orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy rozhodne, pokiaľ túto možnosť stanovujú podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, nevyužiť možnosť predĺžiť pracovnú zmluvu zamestnanca, ktorú mu priznávajú uvedené podmienky, tento orgán tým prijme akt spôsobujúci ujmu a toto rozhodnutie o neobnovení možno prijať až po tom, ako bolo dotknutej osobe umožnené účinne vyjadriť svoj názor, prípadne len jednoduchým oznámením orgánu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy o jeho úmysle a dôvodoch nevyužitia uvedenej možnosti, a to v rámci hoci aj krátkej písomnej alebo ústnej komunikácie. Túto komunikáciu musí začať uvedený orgán, ktorý znáša dôkazné bremeno.
V tejto súvislosti, zásada dodržiavania práva na obranu je ešte naliehavejšia, keď bolo rozhodnutie o neobnovení pracovnej zmluvy prijaté v rámci kontextu poznačeného existenciou vzťahových problémov, pričom však treba pripomenúť, že existencia porušenia práva na obranu sa musí posudzovať najmä podľa právnej úpravy upravujúcej dotknutú oblasť.
(pozri body 59, 60, 149, 150, 152 – 154)
2. V rámci neobnovenia pracovnej zmluvy zmluvného zamestnanca, ktorý podal žiadosť o pomoc, tvrdenie o existencii psychického obťažovania zo strany priameho nadriadeného na pracovisku nestačí na preukázanie toho, že by bol každý akt, ktorý prijal orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy najmä počas obdobia administratívneho vyšetrovania, protiprávny. Dotknutá osoba musí totiž ešte preukázať vplyv konania predstavujúceho psychické obťažovanie na znenie napadnutého aktu, keďže by to v takom prípade znamenalo, že orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy prostredníctvom svojich úradníkov a hierarchicky nadradených zamestnancov využil svoju právomoc na dosiahnutie protiprávneho cieľa v zmysle článku 12a služobného poriadku, ktorý stanovuje, že úradníci sa musia zdržať všetkých foriem psychického alebo sexuálneho obťažovania.
(pozri bod 92)
3. Trvalé pracovné miesta v inštitúciách sa majú v zásade obsadzovať úradníkmi, a teda takéto miesta môžu byť obsadené zamestnancami len výnimočne. Administratíva disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri organizácii a usporiadaní svojich služieb a môže rozhodnúť, že úlohy, ktoré neboli jasne vymedzené alebo ktoré sa postupom času vyvíjali a predtým nimi boli poverení zamestnanci pre pomocné úlohy, prípadne namiesto úradníkov alebo dočasných zamestnancov, môžu odteraz spadať do rámca trvalých zamestnaní.
Inštitúcie a agentúry Únie majú totiž voľnosť usporiadať si svoje administratívne jednotky a zohľadniť pritom všetky faktory, akými sú povaha a rozsah úloh, ktoré sú im zverené, a rozpočtové možnosti. Táto voľnosť znamená aj možnosť zrušiť pracovné miesta a zmeniť pridelenie úloh v záujme väčšej efektivity organizácie práce alebo s cieľom splniť rozpočtové požiadavky na zrušenie pracovných miest stanovené politickými inštitúciami Únie, rovnako ako právomoc prerozdeľovať úlohy, ktoré predtým vykonával zamestnanec na zrušenom pracovnom mieste, pričom takéto zrušenie pracovného miesta nemusí nevyhnutne podliehať podmienke, že všetky stanovené úlohy budú vykonávané nižším počtom zamestnancov ako pred reorganizáciou. Zrušenie pracovného miesta nevyhnutne neznamená zrušenie úloh, ktoré zahŕňalo.
(pozri body 102, 103)
4. Obnovenie pracovnej zmluvy dočasného zamestnanca je len možnosťou ponechanou na úvahu príslušného orgánu, v tomto prípade orgánu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy.
Inštitúcie totiž disponujú širokou mierou voľnej úvahy pri organizácii svojich služieb podľa úloh, ktoré sú im zverené, a pri prideľovaní zamestnancov, ktorí sú im k dispozícii, na tieto úlohy, aj keď sa toto prideľovanie musí uskutočňovať v záujme služby. Navyše, keď príslušný orgán rozhoduje o situácii zamestnanca, je povinný zohľadniť všetky okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť jeho rozhodnutie, teda nielen záujem služby, ale okrem iného aj záujem dotknutého zamestnanca. To totiž vyplýva z povinnosti starostlivosti, ktorú má administratíva a ktorá vyjadruje rovnováhu vzájomných práv a povinností, ktorú služobný poriadok a analogicky podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov vytvorili vo vzťahoch medzi verejným orgánom a jeho zamestnancami.
Uvedené podmienky neukladajú administratíve predchádzajúcu povinnosť preskúmať možnosť presunúť dočasného zamestnanca do inej služby, než do ktorej bol pridelený, ani v prípade vypovedania zmluvy na dobu neurčitú, ani v prípade nepredĺženia zmluvy na dobu určitú. Takáto povinnosť rovnako neexistuje ani vo vzťahu k zmluvným zamestnancom, ktorí nie sú pridelení na pracovné miesto uvedené v zozname pracovných miest pripojenom ku kapitole rozpočtu týkajúcej sa jednotlivých inštitúcií. Aj v prípade tejto kategórie zamestnancov, hoci nepracujú na pracovnom mieste uvedenom v tomto zozname, je však administratíva povinná zohľadniť pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie zmluvy predloženej zamestnancom všetky okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť jej rozhodnutie, teda nielen záujem služby, ale okrem iného aj záujem dotknutého zamestnanca.
Vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy priznanej inštitúciám v tejto súvislosti sa preskúmanie súdu obmedzuje na overenie, či nedošlo k zjavnému pochybeniu alebo k zneužitiu právomoci.
(pozri body 118 – 120, 122)