ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (ôsma komora)
z 9. marca 2023 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Nariadenie (EÚ) č. 952/2013 – Colný kódex Únie – Opravné prostriedky – Justičná spolupráca v trestných veciach – Rámcové rozhodnutie 2005/212/SVV – Pašovanie – Majetok patriaci tretej osobe, ktorý bol zhabaný v rámci správneho konania trestnoprávnej povahy – Vnútroštátna právna úprava vylučujúca túto tretiu osobu z kategórie osôb oprávnených podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu o uložení správnej sankcie, ktorým sa nariaďuje zhabanie“
Vo veci C‑752/21,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Administrativen săd – Chaskovo (Správny súd Chaskovo, Bulharsko) rozhodnutím zo 17. novembra 2021, doručeným Súdnemu dvoru 7. decembra 2021, ktorý súvisí s konaním:
JP EOOD
proti
Otdel „Mitničesko razsledvane i razuznavane“ /MRR/ v TD „Mitnica Burgas“,
za účasti:
Okrăžna prokuratura – Chaskovo,
SÚDNY DVOR (ôsma komora),
v zložení: predseda ôsmej komory M. Safjan (spravodajca), sudcovia N. Jääskinen a M. Gavalec,
generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Európska komisia, v zastúpení: F. Moro a I. Zaloguin, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 22 ods. 7, ako aj článkov 29 a 44 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 2013, s. 1, ďalej len „Colný kódex Únie“), článku 4 rámcového rozhodnutia Rady 2005/212/SVV z 24. februára 2005 o konfiškácii príjmov, nástrojov a majetku z trestnej činnosti (Ú. v. EÚ L 68, 2005, s. 49) a článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou JP EOOD, ktorá je obchodnou spoločnosťou založenou podľa bulharského práva, a Otdel „Mitničesko razsledvane i razuznavane“ /MRR/ v TD „Mitnica Burgas“ (oddelenie Územného daňového riaditeľstva Burgas, Bulharsko) vo veci rozhodnutia prijatého týmto oddelením, ktorým bolo v prospech Bulharskej republiky zhabané dopravné vozidlo patriace spoločnosti JP, ktoré slúžilo na pašovanie tovaru.
Právny rámec
Právo Únie
Rámcové rozhodnutie 2005/212
3 Podľa odôvodnenia 1 rámcového rozhodnutia 2005/212:
„Hlavným motívom pre cezhraničnú organizovanú trestnú činnosť je finančný prospech. Na účely efektívnosti sa preto každý pokus o prevenciu a boj proti takejto trestnej činnosti musí zamerať na vypátranie, zmrazenie, zhabanie a konfiškáciu príjmov z trestnej činnosti. Je to však ťažké dosiahnuť okrem iného aj v dôsledku rozdielov medzi právnou úpravou členských štátov v tejto oblasti.“
4 V článku 1 tohto rámcového rozhodnutia, nazvanom „Vymedzenie pojmov“, sa vo štvrtej zarážke uvádza:
„Na účely tohto rámcového rozhodnutia:
…
– ‚konfiškácia‘ znamená trest alebo opatrenie, ktoré je nariadené súdom v konaní o trestnom čine alebo trestných činoch a ktoré v konečnom dôsledku znamená odňatie vlastníctva“.
5 Článok 2 uvedeného rámcového rozhodnutia, nazvaný „Konfiškácia“, stanovuje:
„1. Každý členský štát prijíma potrebné opatrenia umožňujúce mu konfiškovať, celkom alebo sčasti, nástroje a príjmy z trestných činov, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody na obdobie viac ako jedného roka, alebo majetok, ktorého hodnota zodpovedá týmto príjmom.
…“
6 Podľa článku 4 tohto rámcového rozhodnutia, nazvaného „Opravné prostriedky“:
„Každý členský štát prijme nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie, aby zainteresované strany, ktorých sa dotýkajú opatrenia podľa článkov 2 a 3, mali účinné opravné prostriedky na ochranu svojich práv.“
Colný kódex Únie
7 Článok 5 Colného kódexu Únie, nazvaný „Vymedzenie pojmov“ stanovuje:
„Na účely [Colného kódexu Únie] sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
1. ‚colné orgány‘ sú colné správy členských štátov zodpovedné za uplatňovanie colných predpisov a akékoľvek iné orgány splnomocnené podľa vnútroštátneho práva uplatňovať určité colné predpisy;
2. ‚colné predpisy‘ sú súborom právnych predpisov, ktorý pozostáva zo všetkých týchto právnych predpisov:
a) kódexu a ustanovení, ktorými sa kódex dopĺňa alebo vykonáva, prijatými na úrovni Únie alebo vnútroštátnej úrovni;
b) Spoločného colného sadzobníka;
c) právnych predpisov ustanovujúcich systém Únie na oslobodenie od cla;
d) medzinárodných dohôd, ktoré obsahujú colné ustanovenia, v rozsahu, v akom sú uplatniteľné v Únii;
…
39. ‚rozhodnutie‘ je akýkoľvek úkon colných orgánov týkajúci sa colných predpisov, ktorým sa rozhoduje v konkrétnom prípade a ktorý má právne účinky na dotknutú osobu alebo osoby;
…“
8 V článku 22 tohto kódexu, nazvanom „Rozhodnutia vydané na základe žiadosti“, sa v odseku 7 uvádza:
„V rozhodnutí, ktoré je v neprospech žiadateľa, sa uvedú dôvody, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie a uvedené rozhodnutie musí obsahovať poučenie o možnosti odvolania podľa článku 44.“
9 Článok 29 uvedeného kódexu, nazvaný „Rozhodnutia vydané bez predchádzajúcej žiadosti“, stanovuje:
„Okrem prípadov, keď colný orgán koná ako súdny orgán, sa článok 22 ods. 4, 5, 6 a 7, článok 23 ods. 3 a články 26, 27 a 28 uplatňujú aj pri rozhodnutiach vydaných colnými orgánmi bez predchádzajúcej žiadosti dotknutej osoby.“
10 Článok 42 tohto kódexu, nazvaný „Uplatňovanie sankcií“, znie:
„1. Každý členský štát ustanoví sankcie za nedodržanie colných predpisov. Takéto sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.
2. Ak sa uplatňujú administratívne sankcie, môžu mať okrem iného jednu alebo obe z týchto foriem:
a) peňažná platba uložená colnými orgánmi vrátane prípadného plnenia uplatneného namiesto trestnej sankcie;
b) zrušenie, pozastavenie účinnosti alebo zmena akéhokoľvek povolenia dotknutej osobe.
3. Členské štáty oznámia [Európskej] komisii do 180 dní odo dňa uplatňovania tohto článku, ako je určené v súlade s článkom 288 ods. 2, platné vnútroštátne predpisy ako sa predpokladá v odseku 1 tohto článku a bezodkladne jej oznámia akékoľvek následné zmeny týkajúce sa týchto ustanovení.“
11 Podľa článku 43 Colného kódexu Únie, nazvaného „Rozhodnutia súdnych orgánov“:
„Články 44 a 45 sa nevzťahujú na odvolania podané na účely vyhlásenia rozhodnutia súdneho orgánu alebo colných orgánov, ktoré konajú ako súdne orgány, týkajúceho sa uplatňovania colných predpisov za nulitné, zrušenia takéhoto rozhodnutia alebo jeho zmeny.“
12 Článok 44 tohto kódexu, nazvaný „Právo na odvolanie“, stanovuje:
„1. Každá osoba má právo na odvolanie proti rozhodnutiu colných orgánov týkajúceho sa uplatňovania colných predpisov, ktoré sa jej priamo a osobne dotýka.
…
2. Právo na odvolanie sa môže uplatniť najmenej na dvoch úrovniach:
a) najprv pred colnými orgánmi, súdnym orgánom alebo iným orgánom určeným na tento účel členskými štátmi;
b) následne pred vyšším nezávislým orgánom, ktorým môže byť v súlade s platnými právnymi predpismi členských štátov súdny orgán alebo rovnocenný špecializovaný orgán.
3. Odvolanie sa podáva v členskom štáte, kde sa rozhodnutie vydalo alebo kde sa podala žiadosť o jeho vydanie.
4. Členské štáty zabezpečujú, aby odvolacie konanie umožnilo bezodkladné potvrdenie alebo nápravu rozhodnutí vydaných colnými orgánmi.“
Smernica 2014/42/EÚ
13 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 127, 2014, s. 39) v článku 2, nazvanom „Vymedzenie pojmov“, stanovuje:
„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
…
4. ‚konfiškácia‘ je konečné odňatie majetku nariadené súdom v súvislosti s trestným činom;
…“
14 V článku 14 tejto smernice, nazvanom „Nahradenie jednotnej akcie 98/699/SVV a niektorých ustanovení rámcových rozhodnutí 2001/500/SVV a 2005/212/SVV“, sa v odseku 1 uvádza:
„… články 3 a 4 rámcového rozhodnutia [Rady] 2001/500/SVV [z 26. júna 2001 o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazení, zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti (Ú. v. ES L 182, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 158)] a prvé štyri zarážky článku 1 a článok 3 rámcového rozhodnutia 2005/212/SVV sa nahrádzajú touto smernicou pre členské štáty viazané touto smernicou bez toho, aby boli dotknuté povinnosti týchto členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu uvedených rámcových rozhodnutí do vnútroštátneho práva.“
Bulharské právo
ZM
15 V § 231 zakon za mitnicite (colný zákon) (DV č. 15 zo 6. februára 1998) v znení uplatniteľnom na skutkový stav vo veci samej (ďalej len „ZM“) sa stanovuje:
„Rozhodnutia o uložení správnej sankcie vydáva riaditeľ colného úradu alebo ním určení úradníci.“
16 Podľa § 232 ZM:
„1. Ak je páchateľ neznámy, zápisnicu podpíše osoba, ktorá ju vyhotovila, ako aj svedok, a táto zápisnica sa nedoručuje. V tomto prípade sa vydá rozhodnutie o uložení správnej sankcie, ktoré nadobudne účinnosť hneď po jeho vydaní.
…“
17 Článok 233 tohto zákona stanovuje:
„1. Ten, kto premiestni alebo prepraví tovar cez štátnu hranicu, alebo sa o to pokúsi bez vedomia alebo povolenia colných orgánov, sa v prípade, že spáchaný skutok nie je trestným činom, potrestá pokutou za pašovanie vo výške od 100 do 200 % colnej hodnoty pri dovoze alebo hodnoty tovaru pri vývoze.
…
8. Dopravné prostriedky alebo kontajnery, ktoré boli použité na premiestnenie alebo prepravenie tovaru, ktorý je predmetom pašovania, sa bez ohľadu na vlastnícke práva k nim zhabú v prospech štátu, ibaže ich hodnota zjavne nezodpovedá hodnote predmetu pašovania.“
ZANN
18 V § 59 zakon za administrativnite narušenia i nakazania (zákon o správnych deliktoch a sankciách) (DV č. 92 z 28. novembra 1969) v znení uplatniteľnom na skutkový stav vo veci samej (ďalej len „ZANN“) sa stanovuje:
„1. Proti rozhodnutiu o uložení správnej sankcie a elektronickému záznamu možno podať opravný prostriedok na [Rajonen săd (Okresný súd)] v okrese, kde bol delikt spáchaný alebo dokonaný, a v prípade deliktov spáchaných v zahraničí ho možno podať na [Sofijski rajonen săd (Okresný súd Sofia)].
2. Páchateľ a osoba, ktorá sa domáha náhrady škody, môžu podať opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu v lehote siedmich dní od jeho doručenia, zatiaľ čo prokuratúra má právo podať proti tomuto rozhodnutiu námietku v lehote dvoch týždňov od jeho vydania.“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
19 Dňa 11. júla 2020 zaznamenali bulharské colné orgány pokus o nepovolenú prepravu vstrekovačov pre automobily, naložených na nákladnom vozidle a pripojenom návese, z Turecka do Bulharska.
20 Okrăžna prokuratura – Chaskovo (Regionálna prokuratúra Chaskovo, Bulharsko) začala vyšetrovanie v trestnej veci pašovania vo veľkom rozsahu. Prokurátor pri Regionálnej prokuratúre Chaskovo však rozhodnutím z 15. decembra 2020 ukončil trestné konanie z dôvodu nedostatku dôkazov.
21 Zároveň bol spis postúpený útvaru pre vyšetrovanie a zisťovanie v colných veciach na ten účel, aby tento úrad posúdil vhodnosť podania žaloby o určenie administratívnoprávnej zodpovednosti trestnoprávnej povahy na základe ZM.
22 Keďže vedúci oddelenia Územného daňového riaditeľstva Burgas nevedel zistiť páchateľa trestného činu, vydal 22. februára 2021 rozhodnutie o uložení správnej sankcie proti neznámemu páchateľovi na základe § 232 ods. 1 ZM. Podľa tohto ustanovenia, ak je páchateľ neznámy, rozhodnutie o uložení správnej sankcie nadobudne účinnosť dňom jeho vydania.
23 Na základe tohto rozhodnutia bol neznámy páchateľ zbavený vlastníctva vstrekovačov pre automobily, ktoré boli zhabané v prospech Bulharskej republiky. Uvedeným rozhodnutím bulharské colné orgány v súlade s § 233 ods. 8 ZM zhabali v prospech štátu nákladné vozidlo a pripojený náves v celkovej hodnote 111 604,20 bulharského leva (BGN) (približne 57 300 eur), ktoré boli obidva vlastníctvom spoločnosti JP.
24 Táto spoločnosť podala proti uvedenému rozhodnutiu opravný prostriedok na Rajonen săd Svilengrad (Okresný súd Svilengrad, Bulharsko), ktorý uznesením z 20. apríla 2021 zamietol tento opravný prostriedok ako neprípustný z dôvodu, že uvedená spoločnosť nemá záujem na konaní.
25 Tento súd konštatoval po prvé to, že právo podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu, o ktoré ide vo veci samej, má v súlade s § 59 ods. 2 ZANN páchateľ, ako aj osoba, ktorá sa domáha náhrady škody, zatiaľ čo prokuratúra má právo podať námietku. Po druhé rozhodol, že vzhľadom na to, že predmetné rozhodnutie o uložení správnej sankcie bolo vydané voči neznámemu páchateľovi, toto rozhodnutie nadobudlo v súlade s § 232 ods. 1 ZM účinnosť dňom jeho vydania a nebolo možné proti nemu podať opravný prostriedok.
26 JP podala proti tomuto uzneseniu odvolanie na Administrativen săd – Chaskovo (Správny súd Chaskovo, Bulharsko), ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, pričom tvrdí, že hoci je treťou osobou nezúčastnenou na správnom konaní trestnoprávnej povahy, vznikla jej majetková ujma pri zhabaní jej majetku, a to bez toho, aby jej bola poskytnutá skutočná možnosť brániť svoje práva a oprávnené záujmy.
27 Tento súd potvrdzuje, že bulharské právo nestanovuje právo podať opravný prostriedok v prípade, že tak ako vo veci samej je rozhodnutie o uložení správnej sankcie vydané proti neznámemu páchateľovi. V takom prípade totiž z § 232 ods. 1 ZM výslovne vyplýva, že proti takémuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
28 Uvedený súd tak má pochybnosti, pokiaľ ide o zlučiteľnosť vnútroštátnej právnej úpravy jednak s Colným kódexom Únie a jednak s rámcovým rozhodnutím 2005/212, za predpokladu, že sa toto rozhodnutie uplatňuje aj na situácie, v ktorých spáchaný skutok nie je trestným činom.
29 Za týchto okolností Administrativen săd – Chaskovo (Správny súd Chaskovo) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Má sa článok 44 ods. 1 [Colného kódexu Únie] v spojení s článkom 13 [Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného 4. novembra 1950 v Ríme] a článkom 47 [Charty] vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je § 59 ods. 2 [ZANN], v zmysle ktorej do okruhu osôb oprávnených podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu o uložení správnej sankcie nepatrí vlastník, ktorého majetok bol zhabaný na základe tohto rozhodnutia a ktorý dotknutý skutok nespáchal?
2. Majú sa ustanovenia článku 22 [ods.] 7, [ako aj články] 29 a 44 [Colného kódexu Únie] v spojení s článkom 13 [Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd] a článkom 47 Charty vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, akou je § 232 ods. 1 [ZM], ktorá vylučuje akúkoľvek možnosť podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu o uložení správnej sankcie vydanému proti neznámemu páchateľovi, pokiaľ sa týmto rozhodnutím môže podľa vnútroštátneho práva nariadiť zhabanie majetku vo vlastníctve tretej osoby, ktorá nie je účastníkom správneho konania trestnoprávnej povahy, v prospech štátu?
3. Má sa článok 4 rámcového rozhodnutia Rady [2005/212] v spojení s článkom 47 Charty per argumentum a fortiori vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje aj na situácie, keď spáchaný skutok nie je trestným činom? Má sa uvedené ustanovenie vykladať v tom zmysle, že bráni ustanoveniu vnútroštátnej právnej úpravy, akým je § 59 ods. 2 ZANN, ktorý vylučuje vlastníka zhabaného majetku z okruhu osôb, ktoré majú právo podať opravný prostriedok, ako aj vnútroštátnemu ustanoveniu, akým je § 232 ZM, ktoré výslovne stanovuje, že proti rozhodnutiu, na základe ktorého sa podľa vnútroštátnej právnej úpravy môže zhabať majetok tretej osoby, ktorá nie je účastníkom správneho konania trestnoprávnej povahy, nie je možné podať opravný prostriedok?“
O prejudiciálnych otázkach
O prvej a druhej otázke
30 Svojou prvou a druhou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 44 Colného kódexu Únie vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá nepriznáva právo podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu o uložení správnej sankcie osobe, ktorej majetok bol zhabaný na základe takéhoto rozhodnutia, no ktorá v tomto rozhodnutí nie je nepovažovaná za páchateľa správneho deliktu, s ktorým je spojená uložená sankcia.
31 V tejto súvislosti treba uviesť, že článok 44 tohto kódexu stanovuje, že každá osoba má právo na odvolanie proti rozhodnutiu colných orgánov týkajúceho sa uplatňovania colných predpisov, ktoré sa jej priamo a osobne dotýka.
32 Pokiaľ ide o pojem „rozhodnutie“, ktorý sa zmieňuje v tomto ustanovení, tento pojem je vymedzený v bode 39 článku 5 uvedeného kódexu ako „akýkoľvek úkon colných orgánov týkajúci sa colných predpisov, ktorým sa rozhoduje v konkrétnom prípade a ktorý má právne účinky na dotknutú osobu alebo osoby“, pričom je spresnené, že colné predpisy zahŕňajú v súlade s bodom 2 tohto článku predovšetkým Colný kódex Únie a ustanovenia, ktorými sa kódex dopĺňa alebo vykonáva, prijaté na vnútroštátnej úrovni.
33 V predmetnom prípade z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že rozhodnutie o uložení správnej sankcie, o aké ide vo veci samej a ktoré bolo prijaté colnými orgánmi rozhodujúcimi o konkrétnom prípade pašovania, má na spoločnosť JP právne účinky, keďže došlo k zhabaniu majetku tejto právnickej osoby ako „dotknutej osoby“. Z toho vyplýva, že ide o „rozhodnutie“ v zmysle článku 5 bodu 39 Colného kódexu Únie.
34 Treba dodať, že po prvé článok 42 ods. 1 tohto kódexu stanovuje, že členské štáty sú povinné stanoviť sankcie za nedodržanie colných predpisov, takže rozhodnutie uložiť v prípade pašovania, akým je pašovanie konštatované vo veci samej, takúto sankciu, ktorou je konkrétne zhabanie majetku, predstavuje rozhodnutie o uplatnení colných predpisov v zmysle článku 44 uvedeného kódexu.
35 Po druhé, hoci sa zdá, že rozhodnutie o uložení správnej sankcie, o ktoré ide vo veci samej, nebolo formálne adresované spoločnosti JP, čo je okolnosť, ktorej overenie prináleží vnútroštátnemu súdu, nič to nemení na skutočnosti, že toto rozhodnutie má na túto spoločnosť priame právne účinky, keďže na základe tohto rozhodnutia došlo k zhabaniu jej majetku. Preto treba dospieť k záveru, že uvedené rozhodnutie sa priamo a osobne týka spoločnosti JP v zmysle článku 44 tohto kódexu.
36 Z uvedeného vyplýva, že proti rozhodnutiu o uložení správnej sankcie, o ktoré ide vo veci samej, musí byť v súlade s článkom 44 Colného kódexu Únie možné podať opravný prostriedok, a teda že tento kódex bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá nepriznáva právo podať opravný prostriedok proti takémuto rozhodnutiu osobe, ktorej sa toto rozhodnutie priamo a osobne dotýka.
37 Vzhľadom na všetky tieto dôvody treba na prvú a druhú otázku odpovedať tak, že článok 44 Colného kódexu Únie sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá nepriznáva právo podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu o uložení správnej sankcie osobe, ktorej majetok bol zhabaný na základe takéhoto rozhodnutia, no ktorá v tomto rozhodnutí nie je nepovažovaná za páchateľa správneho deliktu, s ktorým je spojená uložená sankcia.
O tretej otázke
38 Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 4 rámcového rozhodnutia 2005/212 vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na rozhodnutie týkajúce sa skutku, ktorý nie je trestným činom, a ak áno, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že tretia osoba, ktorej vec môže byť v rámci správneho konania trestnoprávnej povahy zhabaná, nemá možnosť podať proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok.
39 V tejto súvislosti treba uviesť, že článok 2 tohto rámcového rozhodnutia, na ktorý článok 4 tohto rozhodnutia odkazuje, stanovuje, že každý členský štát musí prijať potrebné opatrenia umožňujúce mu konfiškovať, celkom alebo sčasti, nástroje a príjmy z trestných činov, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody na obdobie viac ako jedného roka, alebo majetok, ktorého hodnota zodpovedá týmto príjmom.
40 Zo znenia tohto článku vyplýva, že vecná pôsobnosť uvedeného rámcového rozhodnutia, tak ako to vyplýva aj zo samotného názvu, ako aj z odôvodnenia 1 tohto rámcového rozhodnutia, v ktorých sa zmieňuje „konfiškácia príjmov, nástrojov a majetku z trestnej činnosti“ a „organizovaná trestná činnosť“, je obmedzená na trestné činy, a teda že sa toto rámcové rozhodnutie neuplatňuje na také rozhodnutie, ktoré nepatrí do rámca konania o trestnom čine alebo viacerých trestných činov, alebo na takéto konanie nenadväzuje (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. marca 2020, „Agro In 2001“, C‑234/18, EU:C:2020:221, bod 61).
41 Uvedená vecná pôsobnosť je obmedzená aj v tom zmysle, že sa týka len trestných činov určitej závažnosti, to znamená trestných činov, za spáchanie ktorých je možné uložiť trest odňatia slobody na obdobie viac ako jedného roka.
42 Pokiaľ ide o pojem „konfiškácia“, nemožno odkázať na definíciu uvedenú v článku 1 štvrtej zarážke rámcového rozhodnutia 2005/212, ale na definíciu uvedenú v článku 2 bode 4 smernice 2014/42, pretože táto smernica na základe svojho článku 14 ods. 1 nahradila okrem iného prvé štyri zarážky článku 1 tohto rámcového rozhodnutia (rozsudok z 10. novembra 2022, DELTA STROJ 2003, C‑203/21, EU:C:2022:865, bod 30).
43 Podľa článku 2 bodu 4 tejto smernice je konfiškáciou „konečné odňatie majetku nariadené súdom v súvislosti s trestným činom“.
44 Stačí pritom konštatovať, že po prvé bolo v konaní vo veci samej rozhodnutie o uložení správnej sankcie vydané v nadväznosti na konanie administratívnoprávnej povahy, ktoré sa netýkalo jedného alebo viacerých trestných činov, a už vôbec nie trestného činu, za spáchanie ktorého by bolo možné uložiť trest odňatia slobody na obdobie viac ako jedného roka, tak ako to vyžaduje článok 2 rámcového rozhodnutia 2005/212.
45 Po druhé zo spisu, ktorým disponuje Súdny dvor, vyplýva, že toto rozhodnutie bolo prijaté bulharskými colnými orgánmi, a nie súdom, tak ako to vyžaduje článok 2 bod 4 smernice 2014/42.
46 V dôsledku toho sa rámcové rozhodnutie 2005/212 z hľadiska vecnej pôsobnosti neuplatňuje v situácii, keď spáchaný skutok nie je trestným činom.
47 Keďže je vecná pôsobnosť tohto rámcového rozhodnutia jasne vymedzená a toto rozhodnutie bolo prijaté s cieľom zaviesť spoločné minimálne pravidlá v presne vymedzenej oblasti, ktorá sa navyše týka spolupráce v trestných veciach, dané rozhodnutie nemožno z hľadiska vecnej pôsobnosti ani analogicky uplatniť na situáciu, o akú ide vo veci samej.
48 Vzhľadom na všetky tieto dôvody treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 4 rámcového rozhodnutia 2005/212 sa má vykladať v tom zmysle, že na rozhodnutie týkajúce sa skutku, ktorý nie je trestným činom, sa neuplatňuje.
O trovách
49 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:
1. Článok 44 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá nepriznáva právo podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu o uložení správnej sankcie osobe, ktorej majetok bol zhabaný na základe takéhoto rozhodnutia, no ktorá v tomto rozhodnutí nie je nepovažovaná za páchateľa správneho deliktu, s ktorým je spojená uložená sankcia.
2. Článok 4 rámcového rozhodnutia Rady 2005/212/SVV z 24. februára 2005 o konfiškácii príjmov, nástrojov a majetku z trestnej činnosti
sa má vykladať v tom zmysle, že:
na rozhodnutie týkajúce sa skutku, ktorý nie je trestným činom, sa neuplatňuje.
Podpisy