UZNESENIE VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)

z 8. júla 2010

Vec T‑166/09 P

Luigi Marcuccio

proti

Európskej komisii

„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Uznesenie o postúpení – Rozhodnutie, ktoré nemôže byť predmetom odvolania – Žaloba o náhradu škody – Konanie pred podaním žaloby – Procesné vady – Odvolanie, ktoré je čiastočne zjavne neprípustné a čiastočne zjavne nedôvodné“

Predmet: Odvolanie podané proti uzneseniu Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) z 18. februára 2009, Marcuccio/Komisia (F‑70/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑31 a II‑A‑1‑135), smerujúce k zrušeniu tohto uznesenia

Rozhodnutie: Odvolanie sa zamieta. Luigi Marcuccio znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii v rámci tohto konania.

Abstrakt

1.      Odvolanie – Predmet – Zrušenie uznesenia Súdu pre verejnú službu, ktorým sa zrieka svojej príslušnosti v prospech Súdneho dvora alebo Všeobecného súdu – Neprípustnosť

(Štatút Súdneho dvora, príloha I článok 9 prvý a druhý odsek)

2.      Úradníci – Žaloba – Žaloba o náhradu škody – Konanie pred podaním žaloby – Odlišný priebeh v prípade existencie či neexistencie aktu spôsobujúceho ujmu

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

3.      Konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti

[Štatút Súdneho dvora, článok 21 prvý odsek a článok 53 prvý odsek; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 44 ods. 1 písm. c)]

1.      Podmienky stanovené v článku 9 prvom a druhom odseku prílohy I štatútu Súdneho dvora týkajúce sa rozhodnutia, ktoré môže byť predmetom odvolania, nie sú splnené, pokiaľ Súd pre verejnú službu nerozhodne o nepríslušnosti súdu Európskej únie, ale žalobu postúpi na Všeobecný súd v súlade s postupom stanoveným článkom 8 ods. 2 prílohy I štatútu Súdneho dvora. Také postúpenie nemôže porušiť súdnu ochranu účastníkov konania pred súdom Únie, pretože tento súd v každom prípade rozhodne o všetkých otázkach uvedených v žalobe. Prináleží súdu, ktorému bola žaloba podaná, posúdiť svoju príslušnosť a žalobu prípadne ďalej postúpiť podľa osobitne na to upraveného postupu na príslušný prvostupňový súd, ktorý sa už nemôže zriecť svojej príslušnosti. Tento osobitný mechanizmus umožňuje riešiť otázky rozdelenia príslušnosti medzi jednotlivé súdy, ktoré spolu tvoria inštitúciu Súdny dvor Európskej únie. Z tohto hľadiska, pri pripustení, že účastníci konania sa prípadne môžu kontradiktórne vyjadriť k otázke príslušnosti pred Všeobecným súdom rozhodujúcom po postúpení veci, je pokračovanie v konaní o opravnom prostriedku v tej istej veci v rozpore s režimom stanoveným v prílohe I štatútu Súdneho dvora, ako aj s riadnym výkonom spravodlivosti. Viedlo by to k zdvojeniu konania pred Všeobecným súdom v tej istej veci, ako o postúpenej veci tak aj o opravnom prostriedku proti rozhodnutia o postúpení veci.

(pozri body 26 – 30)

Odkaz: Súd prvého stupňa, 4. septembra 2008, Gualtieri/Komisia, T‑413/06 P, Zb. VS s. I‑B‑1‑35 a II‑B‑1‑253, body 24, 25 a 27

2.      Na dodržanie postupu pred podaním žaloby stanoveného služobným poriadkom úradník, ak chce dosiahnuť náhradu škody, ktorú údajne utrpel v dôsledku zavineného konania inštitúcie, v ktorej pracuje, musí podať žiadosť v zmysle článku 90 ods. 1 služobného poriadku. Len prípadné zamietnutie tejto žiadosti predstavuje rozhodnutie spôsobujúce ujmu, proti ktorému možno podať sťažnosť a až po zamietajúcom rozhodnutí tejto sťažnosti, výslovnom alebo implicitnom, je možné podať na súd Únie žalobu na náhradu škody.

Žaloba o náhradu škody podaná bez dodržania postupu pred podaním žaloby v dvoch etapách vyžadovaného služobným poriadkom, je neprípustná.

Ak chce však úradník napadnúť akt, ktorý mu spôsobuje ujmu, môže podať priamo sťažnosť menovaciemu orgánu a potom žalobu na Všeobecný súd, ak bola jeho sťažnosť zamietnutá. V nadväznosti na zamietnutie sťažnosti proti aktu spôsobujúcemu ujmu môže úradník podať žalobu, v ktorej žiada zrušenie aktu spôsobujúci ujmu, vyplatenie náhrady škody alebo oboje.

(pozri body 45 – 47)

Odkaz: Súd prvého stupňa, 1. decembra 1994, Schneider/Komisia, T‑54/92, Zb. VS s. I‑A‑281, II‑887, body 53 a 63; Súd prvého stupňa, 5. decembra 2006, Angelidis/Parlament, T‑416/03, Zb. VS s. I‑A‑2‑317, II‑A‑2‑1607, body 130 a 131; Súd prvého stupňa, 13. júla 2006, Andrieu/Komisia, T‑285/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑161, II‑A‑2‑275, bod 132, a citovaná judikatúra; Súd prvého stupňa, 16. marca 2009, R/Komisia, T‑156/08 P, Zb. VS s. I‑B‑1‑11 a II‑B‑1‑51, bod 76

3.      Na základe článku 21 prvého odseku štatútu Súdneho dvora, ktorý sa uplatňuje na konanie pred Všeobecným súdom v súlade s článkom 53 prvým odsekom tohto štatútu a článku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, musí žaloba obsahovať najmä stručné vysvetlenie žalobných dôvodov. Žaloba musí zreteľne formulovať dôvod, na ktorom sa žaloba zakladá. Toto zhrnutie dôvodov musí byť dostatočne jasné a presné, aby umožnilo žalovanému pripraviť jeho obranu a Súdu prvého stupňa rozhodnúť o žalobe, a to prípadne aj bez ďalších podporných informácií.

Právna istota a riadny výkon spravodlivosti vyžadujú na to, aby žaloba alebo, konkrétnejšie, žalobný dôvod boli prípustné, aby podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sú založené, vyplývali koherentným a zrozumiteľným spôsobom už zo samotného textu žaloby. Všeobecnému súdu neprináleží, aby zisťoval, či spomedzi všetkých skutočností, ktoré sú uvedené na podporu prvého dôvodu, môžu byť niektoré použité na podporu druhého žalobného dôvodu.

(pozri bod 76)

Odkaz: Súd prvého stupňa, 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, T‑224/00, Zb. s. II‑2597, bod 36; Súd prvého stupňa, 27. septembra 2006, Roquette Frères/Komisia, T‑322/01, Zb. s. II‑3137, body 208 a 209; Súd prvého stupňa, 12. decembra 2007, Taliansko/Komisia, T‑308/05, Zb. s. II‑5089, body 71 a 72