Vec T‑24/07
ThyssenKrupp Stainless AG
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Hospodárska súťaž – Kartely – Ploché výrobky z nehrdzavejúcej ocele – Rozhodnutie, ktorým sa na základe nariadenia (ES) č. 1/2003 konštatuje porušenie článku 65 UO po uplynutí platnosti Zmluvy ESUO – Prirážka za zliatinu – Právomoc Komisie – Pripísateľnosť protiprávneho správania – Právna sila rozhodnutej veci – Právo na obhajobu – Prístup k spisu – Premlčanie – Zásada ne bis in idem – Spolupráca počas správneho konania“
Abstrakt rozsudku
1. Akty inštitúcií – Voľba právneho základu – Právna úprava Spoločenstva – Požiadavka jasnosti a predvídateľnosti – Výslovné uvedenie právneho základu
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 7 ods. 1 a článok 23 ods. 2)
2. Hospodárska súťaž – Kartely – Kartely podliehajúce ratione materiae a ratione temporis právnemu režimu Zmluvy ESUO – Uplynutie platnosti Zmluvy ESUO
(Článok 65 ods. 1 UO; článok 81 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 7 ods. 1 a článok 23 ods. 2)
3. Akty inštitúcií – Časová platnosť – Procesné predpisy – Hmotnoprávne predpisy – Rozlišovanie – Retroaktivita hmotnoprávneho ustanovenia – Podmienky
(Článok 65 ods. 1 UO; článok 305 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 7 ods. 1 a článok 23 ods. 2)
4. Žaloba o neplatnosť – Zrušujúci rozsudok – Dosah – Absolútna právna sila rozhodnutej veci – Dosah
5. Hospodárska súťaž – Pokuty – Rozhodnutie Komisie, ktoré sa týka rovnakého podniku a rovnakého porušenia ako skoršie čiastočne zrušené rozhodnutie
(Článok 233 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23)
6. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Premlčacia lehota v stíhaní – Pripísanie porušenia inej právnickej osobe, ako je osoba zodpovedná za prevádzkovanie podniku počas porušenia
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 25 ods. 1 a 2; všeobecné rozhodnutie č. 715/78, článok 1 ods. 1 a 2)
7. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Oznámenie o výhradách – Povinný obsah – Rešpektovanie práva na obhajobu
(Článok 233 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 27)
8. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rešpektovanie práva na obhajobu – Prístup k spisu – Povinnosť sprístupniť celý spis
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 27 ods. 2; oznámenie Komisie 2005/C 325/07, body 18, 19 a 23)
9. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Neuloženie alebo zníženie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23; oznámenie Komisie 96/C 207/04, bod D)
1. V rámci právneho poriadku Spoločenstva disponujú inštitúcie iba pridelenými právomocami. Z tohto dôvodu akty Spoločenstva uvádzajú vo svojich úvodných ustanoveniach právny základ, ktorý oprávňuje dotknutú inštitúciu konať v predmetnej veci. Výber vhodného právneho základu má totiž dôležitosť ústavného charakteru.
Okrem toho musia byť právne predpisy Spoločenstva jasné a ich uplatňovanie predvídateľné pre všetkých, ktorých sa týkajú. Táto požiadavka právnej istoty si vyžaduje, aby záväzná povaha akéhokoľvek aktu, ktorý smeruje k vytvoreniu právnych účinkov, bola odvodená od ustanovenia práva Spoločenstva, ktoré stanovuje právnu formu aktu a ktoré v ňom musí byť výslovne uvedené ako právny základ.
Navyše sankcia, aj ak nemá trestnú povahu, môže byť uložená len vtedy, ak spočíva na jasnom a jednoznačnom právnom základe.
Napokon ustanovenie predstavujúce právny základ aktu, ktoré oprávňuje inštitúciu Spoločenstva na prijatie predmetného aktu, musí platiť v okamihu jeho prijatia.
Rozhodnutie, ktorým Komisia konštatuje po uplynutí platnosti Zmluvy ESUO, že podnik sa dopustil porušenia článku 65 ods. 1 UO, a ukladá mu pokutu, má svoj právny základ v článku 7 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy, pokiaľ ide o určenie porušenia, a v článku 23 ods. 2 rovnakého nariadenia, pokiaľ ide o uloženie pokuty, s vylúčením článku 65 UO. Také rozhodnutie môže navyše odkazovať na článok 65 ods. 1 UO, čiže na hmotnoprávne ustanovenie adresované podnikom a združeniam podnikov a zakazujúce určité protisúťažné správania. Takisto môže odkazovať na uplatniteľnosť článku 65 ods. 5 UO v rámci diskusie o zásade lex mitior s cieľom odôvodniť, že pri výpočte výšky pokuty sa uplatnilo toto ustanovenie a nie článok 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003.
(pozri body 64, 69, 70, 74, 160, 163, 168)
2. Hoci sukcesia právneho rámca Zmluvy ES vo vzťahu k právnemu rámcu Zmluvy ESUO spôsobila od 24. júla 2002 zmenu právnych základov, postupov a uplatniteľných hmotnoprávnych predpisov, táto zmena patrí do kontextu jednotnosti a kontinuity právneho poriadku Spoločenstva a jeho cieľov. V tejto súvislosti predstavuje zriadenie a udržiavanie režimu voľnej hospodárskej súťaže, v rámci ktorého sú zabezpečené normálne podmienky hospodárskej súťaže a z ktorého vychádzajú pravidlá v oblasti kartelov medzi podnikmi, jeden z podstatných cieľov tak Zmluvy ES, ako aj Zmluvy ESUO. V tomto kontexte platí, že hoci pravidlá Zmlúv ESUO a ES upravujúce oblasť kartelov sa v určitej miere odlišujú, pojmy dohoda a zosúladené postupy podľa článku 65 ods. 1 UO zodpovedajú pojmom dohoda a zosúladené postupy v zmysle článku 81 ES a tieto dve ustanovenia vykladá súd Spoločenstva rovnakým spôsobom. Sledovanie cieľa neskreslenej hospodárskej súťaže v oblastiach pôvodne patriacich do spoločného trhu uhlia a ocele nie je teda z dôvodu uplynutia platnosti Zmluvy ESUO prerušené, keďže tento cieľ sa sleduje takisto v rámci Zmluvy ES, a to zo strany tej istej inštitúcie, Komisie, správneho orgánu povereného vykonávaním a rozvojom politiky hospodárskej súťaže vo všeobecnom záujme Spoločenstva.
Kontinuita právneho poriadku Spoločenstva a jeho cieľov, ktoré riadia jeho činnosť, si teda vyžaduje, aby Európske spoločenstvo ako nástupca Európskeho spoločenstva uhlia a ocele v rámci vlastného procesného rámca zabezpečovalo, pokiaľ ide o situácie vzniknuté podľa Zmluvy ESUO, dodržiavanie práv a povinností, ktoré vznikli eo tempore tak členským štátom, ako aj jednotlivcom podľa Zmluvy ESUO a pravidiel prijatých na jej vykonanie. Táto požiadavka platí o to viac, že narušenie hospodárskej súťaže vyplývajúce z nedodržiavania pravidiel v oblasti kartelov medzi podnikmi môže rozšíriť svoje účinky z hľadiska času aj na obdobie po uplynutí platnosti Zmluvy ESUO, keď už platí Zmluva ES.
Z toho vyplýva, že nariadenie č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy a konkrétnejšie jeho článok 7 ods. 1 a jeho článok 23 ods. 2 sa musia vykladať v tom zmysle, že umožňujú Komisii, aby po 23. júli 2002 určila a sankcionovala kartely medzi podnikmi vytvorené v oblastiach patriacich z hľadiska ratione materiae a ratione temporis do pôsobnosti Zmluvy ESUO, a to napriek tomu, že citované ustanovenia uvedeného nariadenia článok 65 UO výslovne nespomínajú.
(pozri body 80 – 84)
3. Hoci procesné predpisy sa vo všeobecnosti majú uplatňovať na všetky spory prejednávané v okamihu nadobudnutia ich platnosti, uvedené neplatí o hmotnoprávnych predpisoch. Hmotnoprávne predpisy totiž musia byť na účely zabezpečenia dodržiavania zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery vykladané ako pravidlá vzťahujúce sa na situácie vzniknuté pred nadobudnutím ich platnosti iba vtedy, ak z ich znenia, účelu alebo systému jasne vyplýva, že im má byť takýto účinok priznaný.
Z tohto hľadiska kontinuita právneho poriadku Spoločenstva a požiadavky týkajúce sa zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery ukladajú uplatnenie hmotnoprávnych ustanovení prijatých na základe Zmluvy ESUO na skutkové okolnosti patriace do ich pôsobnosti z hľadiska ratione materiae a ratione temporis. Okolnosť, že z dôvodu uplynutia platnosti Zmluvy ESUO už predmetný právny rámec v čase, keď sa vykonáva posúdenie skutkového stavu, nie je platný, tento záver nemení, keďže toto posúdenie sa týka právnej situácie definitívne vzniknutej v období, keď boli uplatniteľné hmotnoprávne ustanovenia prijaté na základe Zmluvy ESUO.
Pokiaľ ide o rozhodnutie Komisie prijaté po uplynutí platnosti Zmluvy ESUO na základe článku 7 ods. 1 a článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy ako výsledok konania vedeného v súlade s uvedeným nariadením, ustanovenia týkajúce sa právneho základu a konania prebiehajúceho až do prijatia rozhodnutia patria medzi procesné pravidlá, takže sa uplatňujú práve pravidlá obsiahnuté v nariadení č. 1/2003.
Článok 23 nariadenia č. 1/2003, ktorý oprávňuje Komisiu ukladať pokuty podnikom a združeniam podnikov, ktoré porušili články 81 ES a 82 ES, nepredstavuje hmotnoprávne ustanovenie, ktorého účelom v zmysle jeho samotnej definície nie je poskytnúť právny základ konaniu Komisie.
Navyše, pokiaľ ide o hmotnoprávne ustanovenia, keďže uvedené rozhodnutie sa týka právnej situácie definitívne vzniknutej pred uplynutím platnosti Zmluvy ESUO pri neexistencii akéhokoľvek retroaktívneho účinku hmotného práva hospodárskej súťaže uplatniteľného od 24. júla 2002, článok 65 ods. 1 UO predstavuje uplatniteľné hmotnoprávne ustanovenie, pričom sa pripomína, že práve z povahy lex generalis Zmluvy ES vo vzťahu k Zmluve ESUO, zakotvenej v článku 305 ES, vyplýva, že osobitný režim Zmluvy ESUO a pravidlá prijaté na jeho vykonanie sú podľa zásady lex specialis derogat legi generali jedinými uplatniteľnými ustanoveniami na situácie vzniknuté pred 24. júlom 2002.
(pozri body 85 – 89, 165)
4. Otázka týkajúca sa právnej sily rozhodnutej veci je otázkou verejného poriadku, v dôsledku čoho sa ňou súd Spoločenstva musí zaoberať ex offo.
Zásada právnej sily veci rozhodnutej s konečnou platnosťou je zásadne dôležitá tak v právnom poriadku Spoločenstva, ako aj vo vnútroštátnych právnych poriadkoch. Na to, aby sa zabezpečili stabilita práva a právnych vzťahov a riadny výkon spravodlivosti, je totiž dôležité, aby sa už nemohli spochybniť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených pre tieto opravné prostriedky.
Právna sila rozhodnutej veci sa spája len so skutkovými a právnymi bodmi, ktoré boli skutočne alebo nutne rozhodnuté predmetným súdnym rozhodnutím. Nevzťahuje sa len na výrok zrušujúcich súdnych rozhodnutí, ale sa vzťahuje aj na odôvodnenia, ktoré sú nutnou oporou výroku a ktoré sú z tohto dôvodu od neho neodlúčiteľné.
Pokiaľ – po tom, čo čiastočne zrušil rozhodnutie sankcionujúce podnik za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva z dôvodu, že Komisia síce mala výnimočne právo pripísať podniku vzhľadom na jeho vyhlásenie v tomto zmysle zodpovednosť za správanie vytýkané inému podniku, ale nedodržala jeho právo na obhajobu tým, že mu neumožnila predložiť pripomienky k uvedenému správaniu – sa súd Spoločenstva má v rámci druhého konania vyjadriť k zákonnosti aktu nahrádzajúceho čiastočne zrušené rozhodnutie, právny bod týkajúci sa platnosti vyššie uvedeného vyhlásenia ako právneho základu pre pripísanie konania druhého podniku prvému už bol skúmaný a rozhodnutý s konečnou platnosťou súdom Spoločenstva, a má teda právnu silu rozhodnutej veci bez ohľadu na skutočnosť, že druhá žaloba sa týka aktu, ktorý je formálne odlišný od prvého rozhodnutia.
(pozri body 94, 112, 113, 139, 140, 143, 144)
5. Zásada ne bis in idem, základná zásada práva Spoločenstva, zakotvená aj v článku 4 ods. 1 protokolu č. 7 Európskeho dohovoru o ľudských právach, v oblasti hospodárskej súťaže zakazuje, aby bol podnik znovu odsúdený alebo stíhaný za protisúťažné správanie, za ktoré mu už bola uložená sankcia, alebo vo vzťahu ku ktorému už bolo skorším rozhodnutím, proti ktorému už nemožno podať opravný prostriedok, určené, že zaň nie je zodpovedný. Uplatnenie zásady ne bis in idem podlieha trojitej podmienke totožnosti skutku, totožnosti porušovateľa a totožnosti chráneného právneho záujmu.
Ak súd Spoločenstva usúdi, že vzhľadom na vyhlásenie podniku, ktorým preberá zodpovednosť za porušujúce správanie druhého podniku, má Komisia výnimočne právo pripísať prvému podniku zodpovednosť za správanie druhého, a po tom, čo skonštatoval procesné pochybenia spočívajúce v porušení práva prvého podniku na obhajobu, zruší rozhodnutie v časti, v ktorej mu pripísal zodpovednosť za porušenie, ktorého sa dopustil druhý podnik, následne zníži jeho pokutu o sumu, ktorá mu bola uložená z dôvodu porušenia zo strany druhého podniku, a stanoví určitú sumu pokuty, ktorá je uložená prvému podniku za jeho vlastné protisúťažné správanie, v súlade s článkom 233 ES prináleží Komisii napraviť nezákonnosť konštatovanú súdom Spoločenstva. Komisia teda právom môže prijať rozhodnutie, ktorého jediným predmetom je po náprave procesných pochybení pripísať prvému podniku na základe už uvedeného vyhlásenia zodpovednosť za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, ktorého sa dopustil druhý podnik, a v dôsledku toho mu uložiť pokutu. Také rozhodnutie v žiadnom prípade nepredstavuje druhú sankciu porušujúceho správania prvého podniku, ktoré už bolo s konečnou platnosťou potrestané prvým rozhodnutím.
Prevzatie zodpovednosti uvedeným vyhlásením navyše nemení dve porušenia, ktorých sa dopustili dotknuté podniky, na jedno porušenie. Ďalej také rozhodnutie neporušuje ani zásadu ne bis in idem vzhľadom na to, že nanovo a výlučne sleduje len postih protisúťažných konaní druhého podniku. Napokon zásada ne bis in idem nebráni sama osebe obnoveniu stíhania, ktorého predmetom je to isté protisúťažné správanie, pokiaľ bolo prvé rozhodnutie zrušené z formálnych dôvodov bez vecného rozhodnutia o vytýkaných skutočnostiach, keďže rozhodnutie o zrušení nepredstavuje „oslobodenie“ v zmysle, aký má tento pojem v trestných oblastiach. V takomto prípade sa sankcie uložené novým rozhodnutím nepridávajú k sankciám uloženým zrušeným rozhodnutím, ale ich nahrádzajú.
(pozri body 141, 178, 179, 183 – 190)
6. Hoci fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá viedla dotknutý podnik v čase, keď došlo k porušeniu pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva, v zásade prináleží, aby zaň zodpovedala, aj keď v čase vydania rozhodnutia, ktorým sa konštatuje porušenie, mala zodpovednosť za prevádzkovanie podniku iná osoba, výnimočne to tak nie je, ak osoba, ktorá je zodpovedná za prevádzkovanie podniku v súčasnosti, vyhlásila, že prijíma zodpovednosť za skutočnosti vytýkané svojmu predchodcovi. Na osobu, pod ktorej zodpovednosť v súčasnosti patrí prevádzkovanie podniku, sa potom hľadí tak, že z právneho hľadiska sa ona sama dopustila predmetného porušenia. Len jej prináleží zodpovedať za porušenie, ktoré je jej právne pripísateľné vzhľadom na uskutočnené vyhlásenie. Za týchto okolností je pri preskúmaní toho, či rozhodnutie Komisie sankcionujúce podnik, ktorý uskutočnil také vyhlásenie, bolo prijaté v súlade s úpravou premlčania, potrebné overiť, či Komisia mala v deň vydania rozhodnutia ešte právo uložiť pokutu tomuto podniku, keďže otázka neznie tak, či ešte bolo možné uložiť sankciu „právnemu predchodcovi“ tohto podniku.
(pozri body 200, 202, 203, 207, 208)
7. Oznámenie o výhradách musí obsahovať opis výhrad vyjadrený hoci aj stručne, ale dostatočne jasne, aby umožnil dotknutým osobám skutočne sa oboznámiť s konaním, ktoré im Komisia vytýka. Dodržiavanie práva na obhajobu v konaní, ktoré môže viesť k uloženiu sankcií za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, si totiž vyžaduje, aby sa dotknutým podnikom a združeniam podnikov už v štádiu správneho konania umožnilo oznámiť účinným spôsobom ich stanovisko k existencii a relevantnosti skutočností, výhrad a okolností uvádzaných Komisiou. Táto požiadavka je dodržaná, ak rozhodnutie nepripisuje dotknutým osobám iné porušenia, než sú porušenia uvedené v oznámení o výhradách, a obsahuje len skutočnosti, ku ktorým sa dotknuté osoby mali možnosť vyjadriť. Z toho vyplýva, že Komisia môže použiť len tie výhrady, v súvislosti s ktorými mali tieto osoby možnosť oznámiť svoje stanovisko.
Dôkaznými prostriedkami použiteľnými voči osobe, ktorej je oznámenie o výhradách určené, sú v zásade len dokumenty, ktoré boli citované alebo spomenuté v oznámení o výhradách.
V rámci vykonania rozsudku, ktorý konštatuje procesné pochybenia spočívajúce v porušení práva na obhajobu a ruší rozhodnutie Komisie v časti, v ktorej pripisuje určitému podniku zodpovednosť za porušenie, ktorého sa dopustil iný podnik, má Komisia na základe článku 233 ES jedinú povinnosť odstrániť z aktu, ktorý má nahradiť zrušený akt, skutočne konštatovanú nezákonnosť. Konanie smerujúce k nahradeniu zrušeného aktu musí v zásade znovu začať presne v bode, v ktorom došlo k protiprávnosti. V rámci vykonania takého rozsudku teda Komisia môže zaslať nové oznámenie o výhradách podniku, ktorého právo na obhajobu bolo porušené, a vzhľadom na totožnosť skutkových a právnych okolností vo vzťahu k pôvodnému konaniu môže v prílohe uviesť staré oznámenie o výhradách s jeho prílohami.
(pozri body 225, 228, 230 – 233, 235)
8. Oznámenie o pravidlách prístupu k dokumentácii Komisie v prípadoch podľa článkov 81 ES a 82 ES, článkov 53, 54 a 57 Zmluvy o EHP a nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 spresňuje, že spis Komisie môže obsahovať prístupné aj neprístupné dokumenty, pričom neprístupnosť sa vzťahuje okrem iného na dokumenty obsahujúce dve kategórie informácií, a to obchodné tajomstvá a ostatné dôverné informácie, ku ktorým môže byť prístup čiastočne alebo úplne obmedzený a ktoré sú definované v bodoch 18 a 19 uvedeného oznámenia. Podľa poslednej vety bodu 23 uvedeného oznámenia „ako všeobecné pravidlo platí, že Komisia nepovažuje [Vo všeobecnosti Komisia predpokladá, že – neoficiálny preklad] informácie týkajúce sa údajov o obrate, predaji a podiele na trhu a podobné informácie, ktoré sú staršie ako 5 rokov, [nie sú – neoficiálny preklad]… dôverné.“ Pojmy „vo všeobecnosti“ a „predpokladá“ obsiahnuté v uvedenej vete vylučujú akúkoľvek automatickosť pri posúdení dokumentu, ktorý má viac ako päť rokov. Odmietnutie Komisie umožniť prístup k dokumentu teda nemožno považovať za neodôvodnené len preto, lebo uvedený dokument má viac ako desať rokov, a teda stratil svoj dôverný charakter.
(pozri body 257 – 260, 270)
9. Na to, aby mohlo byť priznané zníženie výšky pokuty na základe oznámenia o oslobodení od pokút alebo o znížení ich výšky v kartelových prípadoch z roku 1996, musí správanie podniku uľahčiť úlohu Komisie spočívajúcu v určení a potrestaní porušení pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva a prináleží Komisii, aby v každom individuálnom prípade posúdila, či jej uvedené správanie skutočne uľahčilo prácu. Zníženie na základe oznámenia o spolupráci môže byť okrem toho odôvodnené len vtedy, ak poskytnuté informácie a všeobecnejšie správanie dotknutého podniku môžu byť v danej súvislosti posúdené tak, že preukazujú skutočného ducha spolupráce z jeho strany.
Správanie podniku, ktorý vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách energicky popiera možnosť Komisie uplatniť pravidlá hospodárskej súťaže Spoločenstva a pripísať mu zodpovednosť za porušenie uvedených pravidiel, pričom dodá vyhlásenie, ktoré má preukázať jeho spoluprácu, no v skutočnosti je vnútorne neurčité a zavádzajúce, odráža stratégiu, ktorá sleduje spojenie protichodných cieľov, a nemožno ho posúdiť tak, že preukazuje skutočného ducha spolupráce z jeho strany.
(pozri body 309, 311 – 313)