ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)
zo 6. októbra 2015 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 82 ES – Zneužitie dominantného postavenia – Trh doručovania hromadných poštových zásielok – Adresované reklamné zásielky – Systém retroaktívnych zliav – Účinok vylúčenia – Kritérium rovnako efektívneho konkurenta – Stupeň pravdepodobnosti a závažnosť protisúťažného účinku“
Vo veci C‑23/14,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Sø‑ og Handelsretten (Dánsko) z 8. januára 2014 a doručený Súdnemu dvoru 16. januára 2014, ktorý súvisí s konaním:
Post Danmark A/S
proti
Konkurrencerådet,
za účasti:
Bring Citymail Danmark A/S,
SÚDNY DVOR (druhá komora),
v zložení: predsedníčka druhej komory R. Silva de Lapuerta, sudcovia J.‑C. Bonichot, A. Arabadžiev, J. L. da Cruz Vilaça (spravodajca) a C. Lycourgos,
generálna advokátka: J. Kokott,
tajomník: C. Strömholm, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 26. marca 2015,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Post Danmark A/S, v zastúpení: S. Zinck, advokat, a T. Lübbig, Rechtsanwalt,
– Bring Citymail Danmark A/S, v zastúpení: P. Jakobsen, advokat,
– dánska vláda, v zastúpení: M. Wolff, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci J. Pinborg, advokat,
– nemecká vláda, v zastúpení: T. Henze a J. Möller, splnomocnení zástupcovia,
– Európska komisia, v zastúpení: É. Gippini Fournier, L. Malferrari a L. Grønfeldt, splnomocnení zástupcovia,
– Autorité de surveillance AELE, v zastúpení: X. Lewis, M. Schneider a M. Moustakali, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 21. mája 2015,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 82 ES.
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Post Danmark A/S (ďalej len „Post Danmark“) a Konkurrencerådet (Rada pre hospodársku súťaž) vo veci systému retroaktívnych zliav, ktoré poskytoval tento podnik v rokoch 2007 a 2008 na hromadné adresované reklamné zásielky.
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
3 V čase skutkových okolností veci samej, t. j. v rokoch 2007 a 2008, bola Post Danmark pod kontrolou dánskeho štátu, pričom bola poverená poskytovaním univerzálnych poštových služieb doručovania listov a balíkov, najmä hromadných zásielok, vážiacich menej ako 2 kg v lehote jedného dňa na celom dánskom území. Bola povinná uplatňovať sadzobník, podľa ktorého sa cena poskytnutia služby predstavujúcej záväzok univerzálnej služby nemôže meniť bez ohľadu na miesto určenia.
4 S cieľom kompenzácie záväzku univerzálnej služby a jednotného sadzobníka, teda povinností, ktoré jej boli uložené, disponovala Post Danmark zákonným monopolom na doručovanie listových zásielok vrátane hromadných zásielok s maximálnou hmotnosťou 50 gramov, medzi ktoré patria najmä adresované reklamné zásielky.
5 Adresované reklamné zásielky predstavujú časť trhu hromadných zásielok, ktorý pozostáva z doručenia reklamných zásielok s jednotným obsahom na adresu príjemcu v rámci reklamných kampaní.
6 Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že Post Danmark vypracovala v roku 2003 pre adresované reklamné zásielky systém zliav, pričom išlo o obdobie, keď na trhu doručovania hromadných zásielok neexistovala hospodárska súťaž a monopol na doručovanie listov sa uplatňoval na všetky listy do hmotnosti 100 gramov.
7 Tieto zľavy sa uplatňovali na zásielky, ktoré zákazník odovzdal na doručenie naraz v minimálnom množstve 3 000 kusov, pričom ročne museli všetky zásielky dosiahnuť buď minimálne množstvo 30 000 listov, alebo predstavovať výšku ročného hrubého poštovného aspoň 300 000 dánskych korún (DKK) (približne 40 200 eur). Tento systém zliav sa pohyboval v rozpätí od 6 % do 16 %, pričom posledná uvedená sadzba sa poskytovala zákazníkom, ktorí odovzdali ročne na doručenie viac ako 2 milióny zásielok alebo ich zásielky predstavovali ročne viac ako 20 miliónov DKK (približne 2 680 426 eur) hrubého poštovného. Toto rozpätie zliav bolo „štandardizované“, t. j. tie isté zľavy mohli získať všetci zákazníci v závislosti od ich súhrnných nákupov počas referenčného obdobia, teda počas jedného roka.
8 Post Danmark a jej zákazníci uzatvorili na začiatku roka zmluvy uvádzajúce predpokladané množstvo zásielok na daný rok. Zľavy sa priznali a fakturácia sa uskutočňovala pravidelne na tomto základe. Ak odovzdané množstvá nezodpovedali pôvodne predpokladaným množstvám, Post Danmark uskutočnila na konci roku úpravu. Cena zásielok každého zákazníka bola na konci roku upravená s retroaktívnym účinkom k začiatku toho istého roka na základe skutočne odoslaného množstva zásielok. Nakoniec priznaná zľava tak bola uplatniteľná na všetky zásielky odovzdané v priebehu dotknutého obdobia a nie výlučne na zásielky prevyšujúce pôvodne predpokladané množstvo. Rovnako zákazník, ktorého množstvo zásielok bolo nižšie ako predpokladané množstvo, musel Post Danmark vrátiť rozdiel.
9 Predmetný systém zliav sa uplatňoval na všetky reklamné zásielky s adresou príjemcu bez ohľadu na skutočnosť, či spadali do monopolu Post Danmark a či sa doručenie uskutočnilo v oblastiach, ktoré neboli pokryté ostatnými operátormi. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že z progresívnosti zliav, ktoré sa uplatňovali na adresované reklamné zásielky, profitovali viac zákazníci strednej veľkosti, keďže množstvá odovzdané na doručenie veľmi veľkými zákazníkmi vysoko prekračovali rozpätie zliav.
10 Bring Citymail Danmark A/S (ďalej len „Bring Citymail“), dcérska spoločnosť Poste Norge AS, spoločnosti poverenej výkonom univerzálnej poštovej služby v Nórsku, začala od 1. januára 2007 s doručovaním obchodnej korešpondencie vrátane adresovaných reklamných zásielok v Dánsku. Bring Citymail ponúkala službu doručenia zásielky nie v lehote jedného dňa od odoslania, ale v lehote troch dní. Podiel tejto služby predstavoval okolo 1 milióna domácností v Kodani (Dánsko) a okolí, čo zodpovedala 40 % z celkového počtu dotknutých domácností.
11 Bring Citymail bola počas relevantného obdobia jediným vážnym konkurentom Post Danmark na trhu hromadných zásielok.
12 Bring Citymail sa po tom, čo utrpela ťažké straty, z dánskeho trhu v roku 2010 stiahla. Z vysvetlení poskytnutých v tejto súvislosti vyplýva, že z dôvodu zriaďovacích nákladov a strát za účtovné obdobie 2006 až 2006 utrpela škodu vo výške 500 miliónov DKK (približne 67 010 654 eur).
13 Na základe sťažnosti, ktorú predložila Bring Citymail, Konkurrencerådet v rozhodnutí z 24. júna 2009 usúdila, že Post Danmark zneužila svoje dominantné postavenie na trhu doručovania hromadných zásielok, keď v rokoch 2007 a 2008 uplatnila na adresované reklamné zásielky zľavy, na základe ktorých si zaviazala zákazníkov a „uzavrela“ trh bez toho, aby dokázala odôvodniť zisky efektívnosťou v prospech spotrebiteľov a vyvážiť protisúťažný účinok uvedených zliav.
14 Konkurrencerådet sa predovšetkým domnievala, že Post Danmark bola na trhu hromadných zásielok obchodným partnerom, ktorého nebolo možné obísť, keďže disponovala 95 % podielom na trhu, ktorý sa vyznačoval vysokými bariérami vstupu a rozsiahlymi úsporami z rozsahu výroby. Navyše Post Danmark mala značné štrukturálne výhody, ktoré jej vyplývali najmä zo zákonného monopolu, keďže v priebehu relevantného obdobia spadalo viac ako 70 % všetkých hromadných zásielok v Dánsku do tohto monopolu, ako aj z jedinečného geografického pokrytia, ktoré zahŕňalo celé Dánsko.
15 Podľa Konkurrencerådet tieto skutočnosti nútili zákazníkov tohto typu služieb obrátiť sa na Post Danmark pri 70 % zásielok, v prípade ktorých disponovala táto spoločnosť výlučným právom, a pri značnej časti hromadných zásielok, ktoré sa mali vybaviť mimo geografickej oblasti Bring Citymail, takže vo svojej vlastnej geografickej zóne mohla Bring Citymail konkurovať len v približne 30 % zásielok.
16 Okrem toho Konkurrencerådet upozornila na štruktúru a obsah systému zliav, najmä na jeho retroaktívny charakter s ročným obdobím nadobudnutia práv a na rozsah sadzieb uplatniteľných na zľavy. Podľa tvrdení Konkurrencerådet približne dve tretiny odoslaní uskutočnených vo forme adresovaných reklamných zásielok mimo monopolu nemohlo byť presunutých z Post Danmark na Bring Citymail bez negatívneho vplyvu na sadzby zliav.
17 Z toho vyplýva, že uvedený systém viedol v rozpore s hospodárskou súťažou k vylúčeniu z trhu. V tejto súvislosti sa Konkurrencerådet domnievala v rozpore s tým, čo tvrdila Post Danmark, že posúdenie protisúťažného účinku vylúčenia z trhu, ku ktorému došlo na základe systému zliav, nebolo relevantné založiť na kritériu s názvom „rovnako efektívny konkurent“, ktoré pozostávalo z porovnania cien s nákladmi podniku s dominantným postavením. Podľa tohto úradu totiž vzhľadom na osobitné vlastnosti relevantného trhu nemožno s cieľom tohto porovnania požadovať, že nový konkurent bude z krátkodobého hľadiska rovnako efektívny ako Post Danmark.
18 Rozhodnutím z 10. mája 2010 Konkurrenceankenævnet (odvolacia komisia pre hospodársku súťaž) potvrdila rozhodnutie Konkurrencerådet z 24. júna 2009.
19 Post Danmark predložila vec pred Sø‑ og Handelsretten (Námorný a obchodný súd), ktorý sa domnieval, že je zrejmé, že aby bol systém zliav, ako je systém vo veci samej, v rozpore s článkom 82 ES, musí mať určitý účinok vylúčenia z trhu, pričom existuje pochybnosť, pokiaľ ide o kritériá, ktoré je potrebné uplatniť pri určení, či takýto systém môže mať konkrétne účinok vylúčenia, ktorý je v rozpore s článkom 82 ES.
20 Za týchto podmienok sa Sø‑ og Handelsretten rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:
„1. Čím sa treba riadiť pri rozhodovaní, či uplatňovanie systému zliav so štandardizovanými hraničnými hodnotami objemu a s vlastnosťami, ktoré sú uvedené v bodoch 10 až 11 návrhu na začatie prejudiciálneho konania, dominantným podnikom predstavuje zneužitie dominantného postavenia v rozpore s článkom 82 ES?
Od Súdneho dvora sa žiada, aby vo svojej odpovedi objasnil, aký význam má pri posudzovaní skutočnosť, že hraničné hodnoty systému zliav sú stanovené tak, že systém zliav sa vzťahuje na väčšinu zákazníkov na trhu.
Od Súdneho dvora sa ďalej žiada, aby vo svojej odpovedi objasnil, aký význam, ak vôbec nejaký, majú pri hodnotení takéhoto systému zliav vzhľadom na článok 82 ES (kritérium ‚rovnako efektívneho konkurenta‘) ceny a náklady dominantného podniku.
Súdny dvor je súčasne požiadaný, aby objasnil, aký význam majú v tejto súvislosti vlastnosti trhu, ako aj to, či tieto vlastnosti môžu odôvodniť, aby sa účinok vylúčenia z trhu preukázal inými preskúmaniami a analýzami, než je kritérium ‚rovnako efektívneho konkurenta‘ (pozri v tejto súvislosti bod 24 oznámenia Komisie – [s názvom] Usmernenie o prioritách Komisie v oblasti presadzovania práva pri uplatňovaní článku 82 Zmluvy o ES na prípady zneužívania dominantného postavenia podnikov na vylúčenie konkurentov z trhu [(Ú. v. EÚ C 45, s. 7)]).
2. Aký pravdepodobný a závažný musí byť protisúťažný účinok systému zliav, ktorý má vlastnosti uvedené v bodoch 10 až 11 návrhu na začatie prejudiciálneho konania, aby sa uplatňoval článok 82 Zmluvy o ES?
3. Vzhľadom na odpovede na prvú a druhú otázku, aké osobitné okolnosti musí zohľadniť vnútroštátny súd pri posúdení, či systém zliav za okolností, ako sú uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania (vlastnosti trhu a systém zliav), má alebo môže mať v osobitnom prípade taký účinok vylúčenia z trhu, že predstavuje zneužitie uvedené v článku 82 Zmluvy o ES?
Vyžaduje sa v tejto súvislosti, aby bol účinok vylúčenia z trhu výrazný?“
O prejudiciálnych otázkach
O prvom a druhom odseku prvej prejudiciálnej otázky a o prvom odseku tretej prejudiciálnej otázky
21 Prvým a druhým odsekom prvej prejudiciálnej otázky a prvým odsekom tretej prejudiciálnej otázky, ktoré je potrebné skúmať spoločne, vnútroštátny súd v podstate žiada Súdny dvor o spresnenie kritérií, ktoré je potrebné uplatniť pri určení, či systém zliav, ako ten vo veci samej, môže mať účinok vylúčenia z trhu v rozpore s článkom 82 ES. Vnútroštátny súd sa tiež pýta, aký význam pre toto posúdenie má skutočnosť, že uvedený systém zliav sa vzťahuje na väčšinu zákazníkov na trhu.
22 Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že systém zliav poskytovaný Post Danmark v rokoch 2007 a 2008 má tri základné vlastnosti.
23 Po prvé rozpätie zliav, ktoré tvorili sadzby od 6 % do 16 %, bolo „štandardizované“, t. j. tie isté zľavy mohli získať všetci zákazníci v závislosti od ich súhrnných nákupov počas ročného referenčného obdobia.
24 Po druhé zľavy boli „podmienené“ v tom zmysle, že Post Danmark a jej zákazníci uzatvorili na začiatku roku zmluvy, kde boli uvedené predpokladané množstvá zásielok na uvedený rok. Ak odovzdané množstvá nezodpovedali pôvodne predpokladaným množstvám, Post Danmark uskutočnila na konci roku úpravu.
25 Po tretie zľavy boli „retroaktívne“ v tom zmysle, že ak sa pôvodne stanovené množstvo zásielok prekročilo, zľava určená na konci roku sa uplatnila na všetky zásielky predložené počas dotknutého obdobia a nielen na zásielky prekračujúce pôvodné predpokladané množstvo.
26 Pokiaľ ide o uplatnenie článku 82 ES na systém zliav, je potrebné pripomenúť, že tento článok stanovuje zákaz zneužitia dominantného postavenia na trhu v rozsahu, v akom by to mohlo mať vplyv na obchod medzi členskými štátmi, a tým sa vzťahuje na správanie, ktoré by mohlo ovplyvniť štruktúru trhu, na ktorom je už stupeň hospodárskej súťaže oslabený, najmä z dôvodu prítomnosti podniku v takomto postavení, a ktoré by v dôsledku toho mohlo byť prekážkou udržania stupňa hospodárskej súťaže, ktorý ešte na trhu existuje, alebo prekážkou rozvoja tejto hospodárskej súťaže (pozri v tomto zmysle rozsudky Nederlandsche Banden‑Industrie‑Michelin/Komisia, 322/81, EU:C:1983:313, bod 70, a British Airways/Komisia, C‑95/04 P, EU:C:2007:166, bod 66).
27 Z ustálenej judikatúry tiež vyplýva, že na rozdiel od množstevných zliav viažucich sa výlučne na objem nákupu uskutočneného u predmetného výrobcu, ktoré v zásade nie sú v rozpore s článkom 82 ES, predstavujú vernostné zľavy, ktorých cieľom je prostredníctvom finančných výhod brániť zákazníkom v pokrývaní ich potrieb výlučne alebo z významnej časti u konkurenčných výrobcov, zneužitie v zmysle tohto článku (pozri rozsudky Nederlandsche Banden‑Industrie‑Michelin/Komisia, 322/81, EU:C:1983:313, bod 71, ako aj Tomra Systems a i./Komisia, C‑549/10 P, EU:C:2012:221, bod 70).
28 Pokiaľ ide o systém zliav vo veci samej, je potrebné poukázať na skutočnosť, že tento systém sa nemôže považovať za obyčajnú množstevnú zľavu viažucu sa výlučne na objem nákupu, keďže predmetné zľavy neboli poskytnuté na každú individuálnu objednávku, čím by zodpovedali úsporám nákladov dodávateľa, ale boli poskytované v závislosti od všetkých objednávok uskutočnených v priebehu určitého obdobia. Navyše sa tento systém nespájal ani s povinnosťou alebo prísľubom kupujúcich pokrývať výlučne alebo z určitej časti svoje potreby v Post Danmark, čo ho odlišuje od vernostných zliav v zmysle judikatúry uvedenej v predchádzajúcom bode.
29 Za týchto podmienok pri určení, či podnik zneužil svoje dominantné postavenie na trhu tým, že uplatnil systém zliav, ako je ten vo veci samej, Súdny dvor opakovane rozhodol, že je potrebné posúdiť všetky okolnosti, predovšetkým kritériá a podmienky poskytovania zľavy, a preskúmať, či je cieľom tejto zľavy prostredníctvom výhody nezakladajúcej sa na žiadnom ekonomickom plnení, ktoré by ju odôvodňovalo, zbaviť kupujúceho možnosti výberu zdrojov svojho zásobovania alebo mu túto možnosť obmedziť, brániť konkurentom vo vstupe na trh, uplatňovať na obchodných partnerov nerovnaké podmienky pri rovnakých plneniach alebo posilniť dominantné postavenie skreslením hospodárskej súťaže (rozsudky British Airways/Komisia, C‑95/04 P, EU:C:2007:166, bod 67, ako aj Tomra Systems a i./Komisia, C‑549/10 P, EU:C:2012:221, bod 71).
30 Vzhľadom na osobitosti tejto veci je potrebné tiež v rámci preskúmania všetkých relevantných okolností zohľadniť rozsah dominantného postavenia Post Danmark a konkrétne podmienky hospodárskej súťaže na relevantnom trhu.
31 V tejto súvislosti je potrebné najprv preskúmať, či tieto zľavy môžu mať vylučujúci účinok, čiže či jednak môžu sťažovať alebo dokonca znemožňovať prístup na trh konkurentom podniku s dominantným postavením na trhu a či jednak môžu sťažovať alebo dokonca znemožňovať zmluvným partnerom tohto podniku výber spomedzi viacerých zdrojov zásobovania alebo obchodných partnerov. Ďalej je potrebné zistiť, či existuje objektívne hospodárske odôvodnenie dohodnutých zliav (rozsudok British Airways/Komisia, C‑95/04 P, EU:C:2007:166, body 68 a 69).
32 Pokiaľ ide po prvé o kritériá a podmienky poskytovania zliav, je dôležité pripomenúť, že zľavy vo veci samej boli „retroaktívne“ v tom zmysle, že ak sa množstvo zásielok pôvodne stanovené na začiatku roka prekročilo, zľava určená na konci roku sa uplatnila na všetky zásielky odovzdané počas referenčného roka a nielen na zásielky prekračujúce pôvodné predpokladané množstvo. Naopak, zákazník, ktorého množstvo zásielok bolo nižšie ako predpokladané množstvo, musel Post Danmark vrátiť rozdiel.
33 Z judikatúry vyplýva, že zmluvné záväzky zmluvných partnerov podniku v dominantnom postavení a tlak, ktorý sa na nich vyvíja, môžu byť osobitne silné v prípade, že zľava nezodpovedá len zvýšeniu nákupov výrobkov tohto podniku uskutočnených jeho zmluvnými partnermi počas zohľadňovaného obdobia, ale sa vzťahuje na všetky nákupy. Týmto spôsobom aj pomerne malá zmena predaja výrobkov podniku v dominantnom postavení má neprimerané účinky na zmluvných partnerov (pozri v tomto zmysle rozsudok British Airways/Komisia, C‑95/04 P, EU:C:2007:166, bod 73).
34 Navyše je potrebné zdôrazniť, že systém zliav vo veci samej sa zakladal na ročnom referenčnom období. Je totiž súčasťou systému zliav priznaných na základe predaného množstva za relatívne dlhé referenčné obdobie, že tlak na kupujúceho uskutočniť počet nákupov, ktorý je nevyhnutný na získanie výhody, alebo neutrpieť stratu stanovenú na celé obdobie, sa zvyšuje na konci referenčného obdobia (rozsudok Nederlandsche Banden‑Industrie‑Michelin/Komisia, 322/81, EU:C:1983:313, bod 81).
35 Z toho vyplýva, ako uviedla generálna advokátka v bodoch 37 a 38 svojich návrhov, že takýto systém zliav umožňuje podniku v dominantnom postavení ľahšie si zaviazať svojich zákazníkov a prilákať zákazníkov svojich konkurentov, ako aj „odsať“ vo svoj prospech časť dopytu, ktorá podlieha hospodárskej súťaži na relevantnom trhu. Tento odsávajúci účinok sa zosilňuje tým, že zľavy platili bez rozdielu tak pre spornú, ako aj pre nespornú časť dopytu, t. j. v poslednom uvedenom prípade pre adresované reklamné zásielky do 50 gramov, na ktoré sa vzťahoval zákonný monopol Post Danmark.
36 Vo veci samej zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že v prípade 25 najdôležitejších zákazníkov Post Danmark, ktorých zásielky predstavujú zhruba polovicu z množstva plnení na dotknutom trhu počas predmetného obdobia, približne dve tretiny odoslaní uskutočnených vo forme adresovaných reklamných zásielok mimo monopolu nemohlo byť presunutých z Post Danmark na Bring Citymail bez negatívneho vplyvu na sadzby zliav. Ak sa takéto tvrdenie preukáže, čo prináleží preveriť vnútroštátnemu súdu, podnet využívať služby výlučne alebo z podstatnej časti v Post Danmark by bol osobitne silný, čo by podstatným spôsobom znižovalo slobodnú voľbu zákazníkov vzťahujúcu sa na zdroje ich zásobovania.
37 Navyše, pokiaľ ide o štandardizáciu rozpätia zliav, ktorá pozostáva zo skutočnosti, že rovnaké zľavy mohli získať všetci zákazníci v závislosti od ich súhrnných nákupov počas ročného referenčného obdobia, je pravda, že takáto vlastnosť umožňuje v zásade dospieť k záveru, že systém zliav poskytovaných Post Danmark sa nevyznačuje uplatňovaním nerovnakých podmienok na obchodných partnerov pri rovnakých plneniach v zmysle článku 82 písm. c) ES.
38 Obyčajná skutočnosť, že systém zliav nie je diskriminačný, nebráni tomu, aby bolo možné sa domnievať, že tento systém môže mať účinok vylúčenia z trhu, ktorý je v rozpore s článkom 82 ES. V rozsudku Nederlandsche Banden‑Industrie‑Michelin/Komisia (322/81, EU:C:1983:313, body 86 a 91) totiž Súdny dvor po zamietnutí výhrady Komisie, podľa ktorej bol systém zliav uplatňovaný spoločnosťou Michelin diskriminačný, napriek tomu rozhodol, že tento systém porušoval článok 82 ES, keďže vytváral vzťah závislosti medzi maloobchodnými predajcami a touto spoločnosťou.
39 Pokiaľ ide po druhé o rozsah dominantného postavenia Post Danmark a konkrétne o podmienky hospodárskej súťaže na trhu hromadných poštových zásielok, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že Post Danmark disponovala 95 % podielom na trhu, ktorý bol chránený vysokými bariérami vstupu a vyznačoval sa značnými úsporami z rozsahu výroby. Post Danmark mala tiež štrukturálne výhody, ktoré jej vyplývali najmä zo zákonného monopolu doručovania listov do 50 gramov, ktorý sa týkal 70 % všetkých hromadných zásielok. Navyše Post Danmark profitovala z jedinečného geografického pokrytia, ktoré zahŕňalo celé Dánsko.
40 Ovládanie extrémne veľkého podielu na trhu totiž stavia podnik, ktorý ho má, do silnej situácie, čo z neho robí nevyhnutného partnera a zaručuje mu nezávislosť správania (rozsudok Hoffmann‑La Roche/Komisia, 85/76, EU:C:1979:36, bod 41). Za týchto podmienok je pre konkurentov uvedeného podniku osobitne ťažké prísť s ponukou, ktorá bude výhodnejšia ako zľavy založené na celkovom objeme predaja. Z dôvodu svojho citeľne väčšieho trhového podielu predstavuje podnik v dominantnom postavení vo všeobecnosti partnera, ktorého na trhu nemožno obísť (pozri rozsudok British Airways/Komisia, C‑95/04 P, EU:C:2007:166, bod 75).
41 Táto okolnosť spätá so skutočnosťami uvedenými v bode 39 tohto rozsudku, ktoré prispeli k spresneniu situácie hospodárskej súťaže existujúcej na relevantnom trhu, umožňuje dôjsť k záveru, že hospodárska súťaž na tomto trhu bola už značne obmedzená.
42 Za týchto podmienok je potrebné sa domnievať, že systém zliav uplatňovaný podnikom, ako je ten vo veci samej, ktorý bez toho, aby spájal formálnym záväzkom zákazníkov s týmto podnikom, sťažuje ich zásobovanie u konkurenčných podnikov, vyvoláva protisúťažný účinok vylúčenia z trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Tomra Systems a i./Komisia, C‑549/10 P, EU:C:2012:221, bod 72).
43 Navyše sa vnútroštátny súd tiež pýta, aký význam je potrebné priznať v rámci posúdenia systému zliav poskytovaných Post Danmark skutočnosti, že sa uvedený systém vzťahuje na väčšinu zákazníkov na trhu.
44 Skutočnosť, že zľavy poskytované Post Danmark sa týkajú veľkej časti zákazníkov na trhu, nepredstavuje sama osebe nepriamy dôkaz zneužívajúceho správania sa tohto podniku.
45 V rámci veci, ktorej predmetom bolo najmä posúdenie vernostných zliav poskytovaných podnikom v dominantnom postavení, totiž Súdny dvor rozhodol, že nie je potrebné preveriť, ktoré zmluvy obsahovali spornú doložku a ktoré zmluvy ju neobsahovali (rozsudok Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 až 48/73, 50/73, 54/73 až 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, EU:C:1975:174, bod 511).
46 Skutočnosť, že systém zliav, ako ten vo veci samej, pokrýva väčšinu zákazníkov na trhu, však môže predstavovať užitočný nepriamy dôkaz o rozsahu tejto praktiky a jej vplyve na trh, čím môže zvyšovať pravdepodobnosť protisúťažného účinku vylúčenia z trhu.
47 Nakoniec v prípade, ak by vnútroštátny súd musel konštatovať, že existujú protisúťažné účinky pripísateľné Post Danmark, treba pripomenúť, že podnik v dominantnom postavení môže odôvodniť konania, na ktoré sa môže vzťahovať zákaz stanovený v článku 82 ES.
48 Takýto podnik môže v uvedenej súvislosti najmä preukázať, že vylučujúci účinok, ktorý vyplýva z jeho správania, možno vyrovnať alebo prekonať výhodami v zmysle efektívnosti, z ktorých majú prospech aj spotrebitelia (pozri rozsudky British Airways/Komisia, C‑95/04 P, EU:C:2007:166, bod 86, a TeliaSonera Sverige, C‑52/09, EU:C:2011:83, bod 76).
49 V tejto poslednej uvedenej súvislosti musí podnik v dominantnom postavení preukázať, že nárast efektívnosti, ktorý môže vyplývať z posudzovaného správania, neutralizuje pravdepodobné škodlivé následky na hospodársku súťaž a záujmy spotrebiteľov na dotknutých trhoch, že tento nárast efektívnosti bol alebo môže byť dosiahnutý vďaka tomuto správaniu, že predmetné správanie je nevyhnutné na dosiahnutie uvedeného nárastu a že nevylučuje skutočnú súťaž odstránením všetkých zdrojov skutočnej alebo potenciálnej konkurencie alebo ich väčšiny (rozsudok Post Danmark, C‑209/10, EU:C:2012:172, bod 42).
50 Z vyššie uvedeného vyplýva, že na prvý a druhý odsek prvej prejudiciálnej otázky a na prvý odsek tretej prejudiciálne otázky je potrebné odpovedať, že pri určení, či systém zliav, ako je ten vo veci samej, uplatňovaný podnikom v dominantnom postavení môže mať účinok vylúčenia z trhu v rozpore s článkom 82 ES, je potrebné posúdiť všetky okolnosti prejednávanej veci, predovšetkým kritériá a podmienky poskytovania zliav, rozsah dominantného postavenia predmetného podniku a konkrétne podmienky hospodárskej súťaže na relevantnom trhu. Skutočnosť, že systém zliav pokrýva väčšinu zákazníkov na trhu, môže predstavovať užitočný nepriamy dôkaz o rozsahu tejto praktiky a jej vplyve na trh, čím môže zvyšovať pravdepodobnosť protisúťažného účinku vylúčenia z trhu.
O treťom a štvrtom odseku prvej prejudiciálnej otázky
51 Tretím a štvrtým odsekom prvej prejudiciálnej otázky vnútroštátny súd v podstate žiada Súdny dvor objasniť význam, ktorý má byť pridelený kritériu rovnako efektívneho konkurenta pri hodnotení systému zliav vzhľadom na článok 82 ES.
52 Keďže vnútroštátny súd poukázal v štvrtom odseku prvej prejudiciálne otázky na oznámenia Komisie s názvom „Usmernenie o prioritách Komisie v oblasti presadzovania práva pri uplatňovaní článku 82 [ES] na prípady zneužívania dominantného postavenia podnikov na vylúčenie konkurentov z trhu“, je na úvod potrebné uviesť, že tento text sa obmedzuje na opísanie postupu Komisie pri výbere prípadov, ktoré sa bude snažiť riešiť prednostne, hoci správna prax Komisie nie je pre vnútroštátne orgány pre hospodársku súťaž a súdy záväzná.
53 Je potrebné uviesť, že uplatnenie kritéria rovnako efektívneho konkurenta pozostáva z preskúmania, či cenové praktiky podniku v dominantnom postavení predstavujú pre konkurenta, ktorý je rovnako výkonný ako tento podnik, nebezpečenstvo vylúčenia z trhu.
54 Toto kritérium sa zakladá na porovnaní cien, ktoré uplatňuje podnik v dominantnom postavení, s určitými nákladmi, ktoré mu vznikli, ako aj na analýze jeho stratégie (pozri rozsudok Post Danmark, C‑209/10, EU:C:2012:172, bod 28).
55 Kritérium rovnako efektívneho konkurenta uplatnil Súdny dvor konkrétne na praktiky nízkych cien vo forme selektívnych alebo predátorských cien (v súvislosti so selektívnymi cenami pozri rozsudok Post Danmark, C‑209/10, EU:C:2012:172, body 28 až 35, a v súvislosti s predátorskými cenami rozsudky AKZO/Komisia, C‑62/86, EU:C:1991:286, body 70 až 73, ako aj France Télécom/Komisia, C‑202/07 P, EU:C:2009:214, body 107 a 108), ako aj na stlačenie marže (rozsudok TeliaSonera Sverige, C‑52/09, EU:C:2011:83, body 40 až 46).
56 Pokiaľ ide o porovnanie cien a nákladov v kontexte uplatnenia článku 82 ES na systém zliav, Súdny dvor rozhodol, že fakturácia „záporných cien“ zákazníkom, t. j. nižších cien, než je režijná cena, nepredstavuje podmienku predchádzajúcu konštatovaniu zneužívajúcej povahy systému retroaktívnych zliav ponúkaných podnikom v dominantnom postavení (rozsudok Tomra Systems a i./Komisia, C‑549/10 P, EU:C:2012:221, bod 73). V tejto istej veci Súdny dvor spresnil, že neexistencia porovnania uplatňovaných cien a nákladov nezakladá nesprávne právne posúdenie (rozsudok Tomra Systems a i./Komisia, C‑549/10 P, EU:C:2012:221, bod 80).
57 Ďalej, ako uviedla v bodoch 61 a 63 svojich návrhov generálna advokátka, z článku 82 ES alebo z judikatúry Súdneho dvora nie je možné vyvodiť právnu povinnosť systematicky vychádzať z kritéria rovnako efektívneho konkurenta pri konštatovaní zneužívajúcej povahy systému zliav poskytovaných podnikom v dominantnom postavení.
58 Tento záver však nemôže mať za následok zásadné vylúčenie použitia kritéria rovnako efektívneho konkurenta vo veciach spochybňujúcich systém zliav, aby bolo možné preskúmať ich súlad s článkom 82 ES.
59 Naopak, v situácii, ako je tá vo veci samej, ktorá je charakteristická skutočnosťou, že podnik v dominantnom postavení pokrýva veľmi veľkú časť trhu, a štrukturálnymi výhodami, ktoré tomuto podniku vyplývali najmä zo zákonného monopolu, ktorý sa týkal 70 % zásielok na relevantnom trhu, nie je uplatnenie kritéria rovnako efektívneho konkurenta relevantné v rozsahu, v akom štruktúra trhu prakticky znemožňuje existenciu takto efektívneho konkurenta.
60 Okrem toho prítomnosť menej efektívneho konkurenta na trhu, ako je ten vo veci samej, ktorý je chránený vysokými bariérami vstupu, by mohla priniesť zvýšenie konkurenčného tlaku na tomto trhu a tým pôsobiť obmedzujúco na správanie podniku v dominantnom postavení.
61 Kritérium rovnako efektívneho konkurenta sa musí považovať za jeden z viacerých nástrojov na posúdenie existencie zneužitia dominantného postavenia na trhu v rámci systému zliav.
62 Preto je na tretí a štvrtý odsek prvej prejudiciálne otázky potrebné odpovedať, že uplatniteľnosť kritéria rovnako efektívneho konkurenta nepredstavuje nevyhnutnú podmienku na konštatovanie zneužitia systému zliav vzhľadom na článok 82 ES. V situácii, ako je tá vo veci samej, nie je uplatnenie kritéria rovnako efektívneho konkurenta relevantné.
O druhej prejudiciálnej otázke a druhom odseku tretej prejudiciálnej otázky
63 Druhou prejudiciálnou otázkou a druhým odsekom tretej prejudiciálnej otázky, na ktoré je potrebné odpovedať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 82 ES vykladať v tom zmysle, že protisúťažný účinok systému zliav, ako je ten vo veci samej, musí byť jednak pravdepodobný a jednak závažný alebo výrazný, aby mohol spadať do pôsobnosti tohto článku.
64 Pokiaľ ide po prvé o pravdepodobnosť protisúťažného účinku, z judikatúry uvedenej v bode 29 tohto rozsudku vyplýva, že na účely stanovenia, či podnik v dominantnom postavení zneužíval svoje postavenie uplatňovaním systému zliav, treba najmä preskúmať, či tieto zľavy nesmerujú k tomu, aby kupujúcemu vzali alebo obmedzili možnosť výberu svojich zdrojov zásobovania, zamedzili vstup konkurentov na tento trh, uplatňovali voči obchodným partnerom nerovnaké podmienky pri rovnakých plneniach alebo posilňovali dominantné postavenie prostredníctvom skresľovania hospodárskej súťaže.
65 V tejto súvislosti, ako v bode 80 svojich návrhov spresnila generálna advokátka, nesmie byť protisúťažný účinok určitej praktiky čisto hypotetickej povahy.
66 Súdny dvor tiež rozhodol, že na preukázanie zneužívajúcej povahy takýchto praktík musí na trhu existovať ich protisúťažný účinok, ale nemusí byť nevyhnutne konkrétny, pretože stačí aj preukázanie potenciálneho protisúťažného účinku, ktorý môže vytlačiť prinajmenšom rovnako efektívnych konkurentov, ako je podnik v dominantnom postavení (rozsudok TeliaSonera Sverige, C‑52/09, EU:C:2011:83, bod 64).
67 Z toho vyplýva, že do pôsobnosti článku 82 ES spadajú len podniky v dominantnom postavení, ktorých správanie môže mať na trh protisúťažný účinok.
68 V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že posúdenie potenciálu systému zliav obmedziť hospodársku súťaž sa musí uskutočniť so zohľadnením všetkých relevantných okolností, najmä spôsobu a kritérií priznania zliav, množstva dotknutých zákazníkov a vlastností trhu, na ktorom má podnik dominantné postavenie.
69 Takéto posúdenie smeruje k určeniu, či je dôsledkom správania podniku s dominantným postavením skutočné, alebo pravdepodobné vylúčenie konkurentov, ktoré poškodzuje hospodársku súťaž a tým záujmy spotrebiteľov (rozsudok Post Danmark, C‑209/10, EU:C:2012:172, bod 44).
70 Pokiaľ ide po druhé o závažný alebo výrazný protisúťažný účinok, je pravda, že konštatovanie takéhoto dominantného postavenia samo osebe neobsahuje žiadnu výčitku voči dotknutému podniku (rozsudok Post Danmark, C‑209/10, EU:C:2012:172, bod 21), správanie takéhoto podniku však môže z dôvodu už oslabenej konkurenčnej štruktúry trhu viesť k zneužitiu jeho dominantného postavenia (pozri v tomto zmysle rozsudky Hoffmann‑La Roche/Komisia, 85/76, EU:C:1979:36, bod 123, a France Télécom/Komisia, C‑202/07 P, EU:C:2009:214, bod 107).
71 Súdny dvor už opakovane rozhodol, že podnik v dominantnom postavení má osobitnú zodpovednosť za to, aby svojím správaním nenarušil účinnú a neskreslenú hospodársku súťaž na vnútornom trhu (pozri rozsudok Post Danmark, C‑209/10, EU:C:2012:172, bod 23 a citovanú judikatúru).
72 Navyše v rozsahu, v akom je štruktúra hospodárskej súťaže trhu už oslabená prítomnosťou dominantného podniku, môže každé dodatočné obmedzenie tejto štruktúry hospodárskej súťaže predstavovať zneužitie postavenia dominantného podniku na trhu (rozsudok Hoffmann‑La Roche/Komisia, 85/76, EU:C:1979:36, bod 123).
73 Z toho vyplýva, že stanovenie hranice citeľnosti (de minimis) s cieľom určiť zneužívanie dominantného postavenia nie je odôvodnené. Táto protisúťažná praktika je totiž svojou vlastnou povahou schopná vytvoriť nezanedbateľné obmedzenia hospodárskej súťaže a až odstrániť hospodársku súťaž z trhu, na ktorom pôsobí dotknutý podnik.
74 Z vyššie uvedeného vyplýva, že článok 82 ES sa má vykladať v tom zmysle, že aby mohol spadať do pôsobnosti tohto článku, musí byť protisúťažný účinok systému zliav, ktorý je poskytovaný podnikom v dominantnom postavení, ako je ten vo veci samej, pravdepodobný bez toho, aby bolo nevyhnutné preukázať jeho závažnosť alebo výraznosť.
O trovách
75 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:
1. Pri určení, či systém zliav, ako je ten vo veci samej, uplatňovaný podnikom v dominantnom postavení môže mať účinok vylúčenia z trhu v rozpore s článkom 82 ES, je potrebné posúdiť všetky okolnosti prejednávanej veci, predovšetkým kritériá a podmienky poskytovania zliav, rozsah dominantného postavenia predmetného podniku a konkrétne podmienky hospodárskej súťaže na relevantnom trhu. Skutočnosť, že systém zliav pokrýva väčšinu zákazníkov na trhu, môže predstavovať užitočný nepriamy dôkaz o rozsahu tejto praktiky a jej vplyve na trh, čím môže zvyšovať pravdepodobnosť protisúťažného účinku vylúčenia z trhu.
2. Uplatniteľnosť kritéria nazvaného „rovnako efektívny konkurent“ nepredstavuje nevyhnutnú podmienku na konštatovanie zneužitia systému zliav vzhľadom na článok 82 ES. V situácii, ako je tá vo veci samej, nie je uplatnenie kritéria nazvaného „rovnako efektívny konkurent“ relevantné.
3. Článok 82 ES sa má vykladať v tom zmysle, že aby mohol spadať do pôsobnosti tohto článku, musí byť protisúťažný účinok systému zliav, ktorý je poskytovaný podnikom v dominantnom postavení, ako je ten vo veci samej, pravdepodobný bez toho, aby bolo nevyhnutné preukázať jeho závažnosť alebo výraznosť.
Podpisy