Language of document : ECLI:EU:C:2022:531

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (ôsma komora)

zo 7. júla 2022 (*)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Cestná doprava – Sociálne ustanovenia – Nariadenie (ES) č. 561/2006 – Výnimky – Článok 13 ods. 1 písm. b) – Pojem ‚okruh do 100 kilometrov (km) od miesta, kde má podnik základňu‘ – Vozidlá vykonávajúce dopravu v tomto okruhu a tiež mimo neho“

Vo veci C‑13/21,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Judecătoria Miercurea Ciuc (Súd prvého stupňa Miercurea Ciuc, Rumunsko) z 10. novembra 2020 a doručený Súdnemu dvoru 4. januára 2021, ktorý súvisí s konaním:

Pricoforest SRL

proti

Inspectoratul de Stat pentru Controlul în Transportul Rutier (ISCTR),

SÚDNY DVOR (ôsma komora),

v zložení: predseda ôsmej komory N. Jääskinen, sudcovia N. Piçarra (spravodajca) a M. Gavalec,

generálny advokát: N. Emiliou,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,

–        Európska komisia, v zastúpení: L. Nicolae a C. Vrignon, splnomocnené zástupkyne,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 10. marca 2022,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 (Ú. v. EÚ L 102, 2006, s. 1), zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1054 z 15. júla 2020 (Ú. v. EÚ L 249, 2020, s. 1) (ďalej len „nariadenie č. 561/2006“).

2        Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Pricoforest SRL, podnikom pôsobiacim v lesníckom odvetví so sídlom v Rumunsku, a Inspectoratul de Stat pentru Controlul în Transportul Rutier (ISCTR) [Štátna inšpekcia pre kontrolu cestnej dopravy (ISCTR), Rumunsko] v súvislosti so správnymi sankciami uloženými tomuto podniku za porušenie pravidiel týkajúcich sa denného času jazdy a dennej doby odpočinku vodiča.

 Právny rámec

 Právo Únie

3        Odôvodnenie 17 nariadenia č. 561/2006 uvádza:

„Toto nariadenie má za cieľ zlepšiť sociálne podmienky zamestnancov, na ktorých sa nariadenie vzťahuje, ako aj zlepšiť celkovú bezpečnosť na cestách. Uskutočňuje sa to najmä prostredníctvom ustanovení týkajúcich sa maximálneho času jazdy za deň, za týždeň a za obdobie dvoch po sebe idúcich týždňov, prostredníctvom ustanovenia, ktoré vodičovi ukladá čerpať pravidelnú týždennú dobu odpočinku najmenej raz za dva po sebe idúce týždne, a prostredníctvom ustanovení, ktoré predpisujú, že denná doba odpočinku nemá byť za žiadnych okolností kratšia ako neprerušovaný časový úsek deviatich hodín. …“

4        Článok 1 tohto nariadenia stanovuje:

„Toto nariadenie stanovuje pravidlá o časoch jazdy, prestávkach a dobách odpočinku vodičov, pôsobiacich v cestnej nákladnej i osobnej doprave, s cieľom harmonizovať podmienky hospodárskej súťaže medzi druhmi vnútrozemskej dopravy, a to najmä vzhľadom na odvetvie cestnej dopravy, zlepšiť pracovné podmienky a bezpečnosť na cestách. Cieľom tohto nariadenia je tiež podporovať lepšie monitorovanie a postup zabezpečenia dodržiavania predpisov členskými štátmi a vylepšené pracovné postupy v odvetví cestnej dopravy.“

5        Uvedené nariadenie sa podľa svojho článku 2 ods. 1 písm. a) vzťahuje najmä na cestnú dopravu „tovaru, kde maximálna prípustná hmotnosť vozidla vrátane každého prívesu alebo návesu je vyššia ako 3,5 tony“.

6        Podľa článku 4 písm. e) a g) toho istého nariadenia:

„Na účely tohto nariadenia platia tieto vymedzenia pojmov:

e)      ‚iná práca‘ sú všetky činnosti vymedzené ako pracovný čas v článku 3 písm. a) smernice [Európskeho parlamentu a Rady] 2002/15/ES [z 11. marca 2002 o organizácii pracovnej doby osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave (Ú. v. ES L 80, 2002, s. 35; Mim. vyd. 05/004, s. 224)] okrem ‚jazdy‘, vrátane každej práce, vykonávanej pre rovnakého alebo iného zamestnávateľa v odvetví dopravy alebo mimo neho;

g)      ‚doba denného odpočinku‘ je akákoľvek denná doba, počas ktorej môže vodič voľne disponovať svojím časom, a zahŕňa ‚dobu pravidelného denného odpočinku‘ a ‚dobu skráteného denného odpočinku‘:

–        ‚doba pravidelného denného odpočinku‘: akákoľvek doba odpočinku trvajúca najmenej 11 hodín. Prípadne sa táto doba pravidelného denného odpočinku môže čerpať v dvoch dobách, z ktorých prvá musí byť neprerušovaný časový úsek trvajúci najmenej 3 hodiny a druhá musí byť neprerušovaný časový úsek trvajúci najmenej 9 hodín,

–        ‚doba skráteného denného odpočinku‘: akákoľvek doba odpočinku trvajúca najmenej 9 hodín, ale menej ako 11 hodín“.

7        Článok 6 nariadenia č. 561/2006, ktorý stanovuje maximálne denné a týždenné časy a maximálny čas jazdy počas dvoch po sebe idúcich týždňov, vo svojom odseku 5 spresňuje:

„Ako inú prácu vodič zaznamená všetok čas strávený podľa článku 4 písm. e), ako aj akýkoľvek čas strávený vedením vozidla používaného na komerčnú dopravu, ktorá nepatrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia… Tieto záznamy sa vedú buď ručne na záznamovom liste, na výtlačku, alebo pomocou ovládačov na manuálne vkladanie údajov na záznamovom zariadení.“

8        Článok 13 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje:

„Ak tým nebudú dotknuté ciele stanovené v článku 1, môže každý členský štát na svojom vlastnom území alebo so súhlasom dotknutých štátov na území iného členského štátu udeliť výnimky a tieto výnimky individuálne podmieniť, z článkov 5 až 9 [stanovujúcich pravidlá vťahujúce sa na posádku vozidla, čas jazdy, prestávky a doby odpočinku], ktoré sa vzťahujú na dopravu:

b)      vozidlami používanými alebo prenajímanými bez vodiča poľnohospodárskymi, záhradníckymi, lesníckymi, chovateľskými alebo rybárskymi podnikmi na prepravu tovaru ako súčasť svojej [osobitnej – neoficiálny preklad] podnikateľskej činnosti v okruhu do 100 [kilometrov (km)] od miesta, kde má podnik základňu;

…“

 Rumunské právo

9        Podľa článku 2 Ordonanța Guvernului nr. 37, privind stabilirea cadrului de aplicare a regulilor privind perioadele de conducere, pauzele și perioadele de odihnă ale conducătorilor auto și utilizarea aparatelor de înregistrare a activității acestora (nariadenie vlády č. 37, ktorým sa vymedzuje rámec uplatňovania pravidiel týkajúcich sa času jazdy, prestávok a doby odpočinku vodičov a používania záznamových zariadení na evidenciu ich činností) zo 7. augusta 2007 (Monitorul Oficial al României č. 565 zo 16. augusta 2007):

„Dopravné činnosti, na ktoré odkazuje článok 13 ods. 1 písm. a) až d), f) až h) a j) až p) nariadenia č. 561/2006, sú na území Rumunska vyňaté z uplatňovania ustanovení uvedeného nariadenia.“

 Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

10      Dňa 2. septembra 2020 zastavila kontrolná hliadka ISCTR na mieste nachádzajúcom sa na rumunskom území približne 130 km cestnej vzdialenosti od sídla spoločnosti Pricoforest motorové vozidlo ťahajúce náves, ktoré táto spoločnosť používala na dopravu dreva.

11      V nadväznosti na vykonané kontroly a na analýzu údajov získaných z tachografu inštalovaného na palube tohto vozidla sa zistilo, že na jednej strane v čase od 17. augusta 2020 o 5.15 hod. do 18. augusta 2020 o 19.23 hod. uvedený vodič viedol vozidlo 15 hodín a 56 minút, čím o 5 hodín a 56 minút prekročil maximálny denný čas jazdy 10 hodín, ktorý je stanovený v článku 6 ods. 1 nariadenia č. 561/2006. Počas tejto hodinovej zóny vodič čerpal 6 hodín a 48 minút doby odpočinku, zatiaľ čo v súlade s článkom 4 písm. g) tohto nariadenia mal čerpať dobu denného odpočinku v trvaní najmenej 9 hodín. Za toto porušenie bola spoločnosti Pricoforest uložená pokuta vo výške 9 000 rumunských lei (RON) (približne 1 800 eur) alebo 4 500 RON (približne 900 eur) v prípade zaplatenia v lehote 15 dní.

12      Na druhej strane hliadka ISCTR konštatovala, že 25. augusta 2020 od 00.54 hod. do 4.24 hod. vodič uvedeného vozidla čerpal 3 hodiny a 30 minút doby odpočinku, zatiaľ čo podľa článku 8 ods. 2 uvedeného nariadenia mala táto doba odpočinku trvať aspoň 9 hodín. Aj za toto porušenie bola spoločnosti Pricoforest uložená pokuta 4 000 RON (približne 800 eur) alebo 2 000 RON (približne 400 eur) v prípade zaplatenia v lehote 15 dní.

13      Dňa 25. septembra 2020 podala táto spoločnosť na vnútroštátny súd žalobu, ktorej predmetom bol návrh na zrušenie zápisnice o porušení alebo subsidiárne návrh na nahradenie uložených pokút napomenutím. Spoločnosť Pricoforest síce nepoprela údaje získané z tachografu kontrolovaného vozidla, tvrdila však, že zaznamenaný čas sa vzťahuje na dopravu tovaru uskutočnenú vozidlom uvedeným v článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 561/2006 a že podľa nariadenia vlády č. 37 zo 7. augusta 2007 je táto doprava vyňatá z uplatňovania pravidiel týkajúcich sa času jazdy, prestávok a doby odpočinku stanovených týmto nariadením. Spoločnosť Pricoforest sa okrem toho domnieva, že člen hliadky, ktorý spísal zápisnicu, nesprávne postavil pojem „okruh do 100 km od miesta, kde má podnik základňu“ v zmysle tohto ustanovenia na roveň cestnej vzdialenosti medzi miestom, kde sa nachádza jeho sídlo, a miestom, kde bolo uvedené vozidlo kontrolované.

14      ISCTR zas tvrdí, že výnimka stanovená v článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 561/2006 sa vzťahuje len na dopravu tovaru uskutočnenú v okruhu do 100 km od miesta, kde má dotknutý podnik základňu. Keďže kontrola, o ktorú ide vo veci samej, bola vykonaná približne 130 km od sídla spoločnosti Pricoforest, vozidla, ktoré je predmetom tejto kontroly, sa už táto výnimka netýka, a preto sa naň vzťahujú pravidlá týkajúce sa času jazdy, prestávok a doby odpočinku stanovené týmto nariadením.

15      V tomto kontexte si vnútroštátny súd v prvom rade kladie otázku o výklade pojmu „okruh do 100 kilometrov od miesta, kde má podnik základňu“ v zmysle článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 561/2006. Tento súd síce pripúšťa, že výraz „okruh“ zodpovedá úsečke vyznačenej na mape od stredu kruhu, v ktorom sa činnosť vykonáva, usudzuje však, že ciele sledované týmto nariadením spočívajúce tak v zlepšení sociálnych podmienok pracovníkov, na ktorých sa toto nariadenie vťahuje, ako aj bezpečnosti cestnej premávky by sa nedosiahli, ak by bola doprava vo vnútri takéhoto kruhu, uskutočňovaná na väčšie vzdialenosti, vyňatá z uplatňovania pravidiel týkajúcich sa času jazdy, prestávok a doby odpočinku stanovených uvedeným nariadením.

16      V druhom rade si uvedený súd kladie otázku, či v prípade, keď vozidlo uvedené v článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 561/2006 obvykle uskutočňuje dopravu tovaru nielen v okruhu do 100 km od miesta, kde má dotknutý podnik základňu, ale aj mimo tohto okruhu, sa má toto ustanovenie vykladať v tom zmysle, že z uplatnenia pravidiel uvedených v predchádzajúcom bode je vyňatá všetka vykonaná doprava alebo prinajmenšom doprava neprekračujúca tento okruh 100 km, alebo či z uplatňovania týchto pravidiel nie je oslobodená žiadna takáto doprava.

17      V tejto súvislosti vnútroštátny súd dodáva, že uplatnenie predmetných pravidiel len na dopravu tovaru vykonávanú nad rámec okruhu do 100 km od miesta, kde má dotknutý podnik základňu, by znemožnilo overenie týždennej doby odpočinku definovanej týmto nariadením. Poznamenáva tiež, že výklad článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 561/2006 v tom zmysle, že všetka doprava vykonaná kontrolovaným vozidlom vrátane dopravy vykonanej nad rámec tohto okruhu 100 km je vyňatá z uplatňovania tohto nariadenia, by znamenal, že vo veci samej sa spoločnosť Pricoforest nedopustila porušení, ktoré sa jej vytýkajú.

18      Za týchto okolností Judecătoria Miercurea Ciuc (Súd prvého stupňa Miercurea‑Ciuc, Rumunsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Má sa pojem ‚okruh do 100 kilometrov‘ uvedený v článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 561/2006 vykladať v tom zmysle, že úsečka nakreslená na mape medzi základňou podniku a miestom určenia musí byť kratšia ako 100 km, alebo v tom zmysle, že vzdialenosť skutočne prejazdená vozidlom musí byť kratšia ako 100 km?

2.      Majú sa ustanovenia článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 561/2006 vykladať v tom zmysle, že vykonávanie druhov dopravy spomedzi tých, ktoré sú stanovené v tomto ustanovení, vrátane niektorých druhov v okruhu do 100 km od základne podniku a iných presahujúcich tento okruh v lehote jedného mesiaca v kontexte vyňatia situácie uvedenej v článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 561/2006 z uplatnenia tohto nariadenia na základe vnútroštátneho ustanovenia predpokladá vyňatie všetkej predmetnej dopravy z uplatnenia tohto nariadenia alebo len vyňatie tej dopravy, ktorá sa uskutočňuje v okruhu do 100 km, alebo žiadnej z nich?“

 O prejudiciálnych otázkach

 O prvej otázke

19      Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má pojem „okruh do 100 km od miesta, kde má podnik základňu, v zmysle článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 561/2006 chápať tak, že sa vzťahuje na úsečku nakreslenú na mape medzi základňou dotknutého podniku a miestom určenia vozidla, ktoré tento podnik používa na dopravu tovaru v rámci svojej osobitnej podnikateľskej činnosti, alebo tak, že sa týka cestnej vzdialenosti, ktorú toto vozidlo skutočne prejazdilo.

20      Z článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 561/2006 vyplýva, že každý členský štát môže udeliť výnimky z článkov 5 až 9 tohto nariadenia a podmieniť ich na svojom území osobitnými podmienkami, ak tým nebudú dotknuté ciele stanovené v článku 1 uvedeného nariadenia. Tieto výnimky a tieto podmienky sa vzťahujú na dopravu tovaru uskutočňovanú vozidlami používanými alebo prenajímanými bez vodiča poľnohospodárskymi, záhradníckymi, lesníckymi, chovateľskými alebo rybárskymi podnikmi pri výkone ich osobitnej podnikateľskej činnosti v okruhu do 100 km od miesta, kde má dotknutý podnik základňu.

21      Pojem „okruh“ nie je v nariadení č. 561/2006 vymedzený a článok 13 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia neobsahuje žiadny výslovný odkaz na právo členských štátov vymedziť zmysel a rozsah tohto pojmu.

22      Z požiadaviek tak jednotného uplatňovania práva Únie, ako aj zásady rovnosti pritom vyplýva, že takéto ustanovenie si v zásade vyžaduje v celej Európskej únii autonómny a jednotný výklad, ktorý musí zohľadňovať nielen obvyklý význam pojmov uvedeného ustanovenia v bežnom jazyku, ale aj jeho kontext a cieľ sledovaný predmetnou právnou úpravou (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. septembra 2021, The Software Incubator, C‑410/19, EU:C:2021:742, bod 31, ako aj citovanú judikatúru).

23      V bežnom jazyku výraz „okruh“ označuje úsečku zodpovedajúcu polovici priemeru kruhu a spájajúcu jeho stred s akýmkoľvek bodom jeho obvodovej kružnice.

24      Okrem toho, ako uviedol generálny advokát v bodoch 28 a 29 svojich návrhov, keď mal normotvorca Únie v úmysle v inom ustanovení nariadenia č. 561/2006, než je článok 13 ods. 1 písm. b), odkázať na konkrétnu vzdialenosť, ktorá bola alebo má byť prejazdená po ceste, poskytol o nej v tomto zmysle presný údaj v samotnom znení tohto ustanovenia. Je to tak najmä v prípade článku 3 písm. a) a článku 16 ods. 1 písm. b) in fine tohto nariadenia.

25      Z toho vyplýva, že pojem „okruh do 100 km od miesta, kde má podnik základňu“ v zmysle článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 561/2006 sa má chápať tak, že sa vzťahuje na úsečku nepresahujúcu 100 km, vyznačenú na mape od tejto základne, ktorá túto základňu spája s akýmkoľvek bodom okrúhlej geografickej oblasti obklopujúcej uvedenú základňu. Tento pojem sa teda nevzťahuje na cestnú vzdialenosť, ktorú dotknuté vozidlo skutočne prejazdilo.

26      Keďže tento výklad článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 561/2006 jasne vyplýva zo znenia tohto ustanovenia a zo štruktúry tohto nariadenia, ciele sledované týmto nariadením, na ktoré sa odvoláva vnútroštátny súd a ktoré spočívajú v zlepšení tak sociálnych podmienok pracovníkov, na ktorých sa uvedené nariadenie vzťahuje, ako aj bezpečnosti cestnej premávky, nemôžu uvedený výklad spochybniť.

27      Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že pojem „okruh do 100 km od miesta, kde má podnik základňu“ v zmysle článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 561/2006 sa má chápať tak, že sa vzťahuje na úsečku nepresahujúcu 100 km, vyznačenú na mape od tejto základne, ktorá túto základňu spája s akýmkoľvek bodom okrúhlej geografickej oblasti obklopujúcej uvedenú základňu.

 O druhej otázke

28      Touto druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 561/2006 vykladať v tom zmysle, že ak členský štát na základe tohto ustanovenia udelil výnimky z článkov 5 až 9 tohto nariadenia, vzťahujúce sa na dopravu tovaru vozidlami uvedenými v tomto ustanovení, a ak tieto vozidlá vykonávajú túto dopravu nielen v okruhu do 100 kilometrov od základne dotknutého podniku, ale aj mimo tohto okruhu, takéto používanie týchto vozidiel vedie k uplatniteľnosti týchto výnimiek na všetku dopravu tovaru vykonávanú týmito vozidlami bez ohľadu na to, či sa vykonáva v tomto okruhu, alebo mimo neho, alebo naopak, či vylučuje uplatnenie uvedených výnimiek na všetku túto dopravu.

29      Z článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 561/2006 vyplýva, že výnimky z článkov 5 až 9 tohto nariadenia, stanovujúce pravidlá týkajúce sa najmä času jazdy, prestávok a dôb odpočinku vodiča, ktoré môžu členské štáty poskytnúť podľa tohto ustanovenia, sa uplatňujú na dopravu tovaru vozidlami, ktoré sú v ňom uvedené, pokiaľ sú splnené podmienky upravené v uvedenom ustanovení, pripomenuté v bode 20 tohto rozsudku.

30      Tieto výnimky treba vykladať reštriktívne a ich rozsah treba určiť najmä s prihliadnutím na ciele nariadenia č. 561/2006 (pozri analogicky rozsudky zo 7. februára 2019, NK, C‑231/18, EU:C:2019:103, bod 21, ako aj z 21. novembra 2019, Deutsche Post a i., C‑203/18 a C‑374/18, EU:C:2019:999, bod 50 a citovanú judikatúru). Článok 13 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia teda nemožno vykladať spôsobom, ktorý by rozširoval jeho účinky nad rámec toho, čo je potrebné na zabezpečenie ochrany záujmov, ktoré zaručuje (pozri analogicky rozsudok z 13. marca 2014, A. Karuse, C‑222/12, EU:C:2014:142, bod 28 a citovanú judikatúru).

31      Z toho vyplýva, ako uviedol generálny advokát v bodoch 62 a 63 svojich návrhov, že článok 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 561/2006 nemožno vykladať v tom zmysle, že ak vozidlá, na ktoré sa vzťahuje, vykonávajú dopravu tak v okruhu do 100 km od základne dotknutého podniku, ako aj mimo tohto okruhu, toto ustanovenie sa uplatňuje na všetku dopravu tovaru vykonávanú týmito vozidlami vrátane dopravy tovaru presahujúcej uvedený okruh. Na dopravu presahujúcu uvedený okruh sa teda nemôžu vzťahovať výnimky z článkov 5 až 9 tohto nariadenia.

32      Naproti tomu výklad článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 561/2006 v tom zmysle, že ak vozidlá, ktoré sú v ňom uvedené, uskutočňujú dopravu tovaru tak v okruhu do 100 km od základne dotknutého podniku, ako aj mimo tohto okruhu, na žiadnu z týchto prepráv nemožno použiť výnimky z článkov 5 až 9 tohto nariadenia, by zbavil toto ustanovenie potrebného účinku.

33      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 6 ods. 5 nariadenia č. 561/2006 ukladá vodičovi povinnosť zaregistrovať ako „inú prácu“ okrem iného „akýkoľvek čas strávený vedením vozidla používaného na komerčnú dopravu, ktorá nepatrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia“. Čas jazdy zaznamenaný v súlade s týmto ustanovením ako „iná práca“ je totiž časom skutočnej činnosti vodiča, počas ktorého nedisponuje voľne svojím časom a ktorý, keďže má vplyv na stav únavy vodiča, môže ovplyvniť jeho vedenie (pozri analogicky rozsudok z 18. januára 2001, Skills Motor Coaches a i., C‑297/99, EU:C:2001:37, body 36 až 39).

34      Ako uviedol generálny advokát v bode 80 svojich návrhov, v prípade používania vozidla uvedeného v článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 561/2006, nielen v okruhu do 100 km od základne podniku, ale aj mimo tohto okruhu, táto povinnosť zaznamenávania umožňuje príslušným vnútroštátnym orgánom overiť, či čas strávený vedením vozidla, zaznamenaný v súlade s článkom 6 ods. 5 tohto nariadenia ako „iná práca“, zodpovedá cestnej doprave, na ktorú sa vzťahujú výnimky z článkov 5 až 9 uvedeného nariadenia udelené na základe článku 13 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia. Vnútroštátne orgány tak majú možnosť skontrolovať, či v súvislosti s dopravou vykonanou kontrolovaným vozidlom, na ktorú sa takéto výnimky nevzťahujú, boli dodržané pravidlá týkajúce sa časov jazdy, prestávok a dôb odpočinku vyplývajúce z uvedených článkov 5 až 9.

35      Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 561/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že ak členský štát na základe tohto ustanovenia udelil výnimky z článkov 5 až 9 tohto nariadenia uplatniteľné na dopravu tovaru vozidlami uvedenými v tomto ustanovení a ak tieto vozidlá vykonávajú túto dopravu nielen v okruhu do 100 kilometrov od základne dotknutého podniku, ale aj mimo tohto okruhu, tieto výnimky sú uplatniteľné len na dopravu tovaru vykonávanú týmito vozidlami, ktorá nepresahuje uvedený okruh.

 O trovách

36      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:

1.      Pojem „okruh do 100 [kilometrov (km)] od miesta, kde má podnik základňu“ v zmysle článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1054 z 15. júla 2020, sa má chápať tak, že sa vzťahuje na úsečku nepresahujúcu 100 km, vyznačenú na mape od tejto základne, ktorá túto základňu spája s akýmkoľvek bodom okrúhlej geografickej oblasti obklopujúcej uvedenú základňu.

2.      Článok 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 561/2006, zmeneného nariadením 2020/1054, sa má vykladať v tom zmysle, že ak členský štát na základe tohto ustanovenia udelil výnimky z článkov 5 až 9 tohto nariadenia, uplatniteľné na dopravu tovaru vozidlami uvedenými v tomto ustanovení a ak tieto vozidlá vykonávajú túto dopravu nielen v okruhu do 100 kilometrov od základne dotknutého podniku, ale aj mimo tohto okruhu, tieto výnimky sú uplatniteľné len na dopravu tovaru vykonávanú týmito vozidlami, ktorá nepresahuje uvedený okruh.

Podpisy


*      Jazyk konania: rumunčina.