Vec T‑156/11

Since Hardware (Guangzhou) Co., Ltd,

proti

Rade Európskej únie

„Dumping – Dovoz žehliacich dosiek s pôvodom v Číne – Začatie konania proti jednej spoločnosti – Štatút podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve – Trojmesačná lehota stanovená v článku 2 ods. 7 písm. c) druhom pododseku nariadenia (ES) č. 1225/2009 – Dôkazné bremeno – Určenie ujmy“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (ôsma komora) z 18. septembra 2012

1.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Začatie prešetrovania – Dotknuté podniky – Možnosť začať antidumpingové konanie proti jednému výrobcovi

[Všeobecná dohoda o clách a obchode z roku 1994, článok VI ods. 1; Dohoda o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode, „antidumpingový kódex z roku 1994“, článok 1, článok 5.2 bod ii) a články 6.1.3, 6.7, 6.10 a 9.2; nariadenie Rady č. 1225/2009, článok 5 ods. 1, 2, 7 a 9, článok 9 ods. 3 až 6 a článok 17]

2.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Preskúmanie dôkazov, ktoré odôvodňujú uloženie antidumpingového cla – Správa Svetovej obchodnej organizácie vylučujúca vývozcu z pôsobnosti antidumpingových opatrení prijatých na konci pôvodného konania a zakazujúca preskúmania – Začatie nového konania proti tomuto vývozcovi inštitúciami – Prípustnosť – Podmienky

(Dohoda o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode, článok 5.8; nariadenie Rady č. 1225/2009, článok 5)

3.      Právo Európskej únie – Výklad – Metódy – Výklad medzinárodných dohôd uzatvorených Spoločenstvom – Výklad nariadenia č. 1225/2009 týkajúci sa antidumpingového kódexu GATT z roku 1994

(Všeobecná dohoda o clách a obchode z roku 1994, článok VI ods. 1; Dohoda o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode, „antidumpingový kódex z roku 1994“; nariadenie Rady č. 1225/2009)

4.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Ukončenie konania – Dumpingové rozpätie nižšie ako 2 % – Začatie nového prešetrovania – Miera voľnej úvahy inštitúcií

(Nariadenie Rady č. 1225/2009, článok 9 ods. 3)

5.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Ujma – Faktory, ktoré sa majú zohľadniť – Začatie nového prešetrovania – Konanie o preskúmaní – Analýza, ktorú musia vykonať inštitúcie – Rozsah

(Nariadenie Rady č. 1225/2009, článok 3 ods. 1 a článok 11 ods. 3)

6.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Určenie antidumpingového cla – Obdobie uplatňovania – Voľná úvaha Rady

(Nariadenie Rady č. 1225/2009, článok 11 ods. 1 a 2)

7.      Žaloba o neplatnosť – Dôvody – Zneužitie právomoci – Pojem

(Článok 263 ZFEÚ)

8.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Ujma – Faktory, ktoré sa majú zohľadniť – Pluralita – Voľná úvaha inštitúcií – Súdne preskúmanie – Hranice – Neposúdenie všetkých faktorov a ukazovateľov týkajúcich sa stavu výrobného odvetvia Únie – Zohľadnenie len relevantných faktorov v prejednávanej veci – Zjavne nesprávne posúdenie – Neexistencia

(Nariadenie Rady č. 1225/2009, článok 3 ods. 5)

9.      Súdne konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Určenie predmetu konania – Zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený – Abstraktné uvedenie – Neprípustnosť

(Štatút Súdneho dvora, článok 21; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 44 ods. 1)

10.    Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Dumpingové rozpätie – Určenie normálnej hodnoty – Dovozy z krajín s iným ako trhovým hospodárstvom uvedené v článku 2 ods. 7 písm. b) nariadenia č. 1225/2009 – Postup hodnotenia podmienok umožňujúcich výrobcovi získať štatút podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve – Prekročenie trojmesačnej lehoty stanovenej v článku 2 ods. 7 písm. c) druhom pododseku uvedeného nariadenia Komisiou – Dôsledky

[Nariadenie Rady č. 1225/2009, článok 2 ods. 7 písm. c)]

11.    Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Dumpingové rozpätie – Určenie normálnej hodnoty – Dovozy z krajín s iným ako trhovým hospodárstvom uvedené v článku 2 ods. 7 písm. b) nariadenia č. 1225/2009 – Uplatnenie pravidiel na krajiny s trhovým hospodárstvom – Uplatnenie vyhradené výrobcom spĺňajúcim kumulatívne kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) uvedeného nariadenia

[Nariadenie Rady č. 1225/2009, článok 2 ods. 7 písm. c)]

12.    Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Dumpingové rozpätie – Určenie normálnej hodnoty – Dovozy z krajín s iným ako trhovým hospodárstvom uvedené v článku 2 ods. 7 písm. b) nariadenia č. 1225/2009 – Uplatnenie pravidiel na krajiny s trhovým hospodárstvom – Voľná úvaha inštitúcií – Súdne preskúmanie – Hranice – Dôkazné bremeno zaťažujúce výrobcov

[Nariadenie Rady č. 1225/2009, článok 2 ods. 7 písm. b) a c)]

1.      Hoci sa antidumpingové konania sa v zásade týkajú všetkých dovozov určitej kategórie výrobkov z tretej krajiny a nie výrobkov konkrétnych podnikov, znenie článku 5 ods. 1, 2, 7 a 9 a článku 17 základného antidumpingového nariadenia č. 1225/2009 nemôže odôvodniť tvrdenie, že antidumpingové konanie nemožno nikdy začať voči jednému výrobcovi. Okrem toho článok 5 ods. 9 základného nariadenia nemožno vykladať tak, že zakazuje inštitúciám Únie, aby v prípade, ak im bol riadne predložený podnet obsahujúci dôkazy o existencii dumpingu, ujme a príčinnej súvislosti medzi údajnými dumpingovými dovozmi a údajnou ujmou, začali konanie voči jednému výrobcovi, keď sa pri predchádzajúcom prešetrovaní zistilo, že uvedený výrobca mal nulové dumpingové rozpätie alebo dumpingové rozpätie de minimis, a keď sú platné antidumpingové opatrenia voči všetkým ostatným výrobcom toho istého dotknutého výrobku.

Rovnako článok 9 ods. 4 nariadenia č. 1225/2009 tým, že stanovuje, že antidumpingové clo sa uloží, ak skutočnosti, tak ako boli s konečnou platnosťou stanovené, preukážu existenciu dumpingu a ním spôsobenú ujmu a záujmy Spoločenstva si vyžadujú intervenciu, neukladá nijakú požiadavku týkajúcu sa počtu spoločností, vo vzťahu ku ktorým sa musí vykonať také konštatovanie a môže sa uložiť antidumpingové clo. Pokiaľ ide ďalej o povinnosť uloženú článkom 9 ods. 5 prvým pododsekom druhou vetou uvedeného nariadenia, aby nariadenie ukladajúce clo určilo clo pre každého dodávateľa, alebo ak to nie je prakticky možné, príslušnú dodávateľskú krajinu, je potrebné konštatovať, že spojenie „každý dodávateľa“ treba vykladať tak, že označuje každého dodávateľa, ktorého sa týka konanie. Toto ustanovenie teda nevyžaduje, aby clá boli uložené všetkým dodávateľom z dotknutej tretej krajiny. Takýto výklad má oporu aj v znení článku 9.2 Dohody o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode z roku 1994 (antidumpingová dohoda), ktorý výslovne odkazuje na skutočnosť, že „úrady oznámia dodávateľa alebo dodávateľov príslušného výrobku“.

Okrem toho nemožno konštatovať, že z článku VI ods. 1 Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) alebo článku 1 antidumpingovej dohody vyplýva, že konanie nemožno nikdy začať voči jednému výrobcovi. Článok VI ods. 1 GATT sa netýka začatia konaní ani počtu výrobcov, ktorých sa tieto konania môžu týkať. Ani článok 5.2 bod ii) a články 6.1.3, 6.7, 6.10 a 9.2 antidumpingovej dohody neobsahujú obmedzenie týkajúce sa počtu výrobcov, ktorých sa môže týkať začatie konania.

(pozri body 65, 68, 74, 76, 77, 92, 93)

2.      Správa odvolacieho orgánu Svetovej obchodnej organizácie, v ktorej sa uvádza, že v prípade vývozcu počas pôvodného prešetrovania nebolo zistené rozpätie presahujúce úroveň de minimis a v dôsledku toho musí byť vylúčený z konečných antidumpingových opatrení a nemôže byť predmetom preskúmaní, nemôže brániť inštitúciám Únie v začatí nového konania voči takému vývozcovi v prípade, ak by im bol riadne predložený podnet obsahujúci dôkazy o existencii dumpingu, ujme a príčinnej súvislosti medzi údajnými dumpingovými dovozmi a údajnou ujmou.

Vzhľadom na to, že dotknutí výrobcovia sú vylúčení z rozsahu pôsobnosti antidumpingového opatrenia a že ich vývoz je oslobodený od ciel, títo výrobcovia nemôžu byť predmetom preskúmaní, keďže tieto preskúmania sa týkajú zaplatených ciel alebo potreby zachovať clá, a teda sa nemôžu vzťahovať na výrobcov, ktorých rozpätie je na úrovni de minimis.

(pozri body 80, 82, 83)

3.      Pokiaľ je to možné, predpisy Únie treba vykladať z hľadiska medzinárodného práva, najmä v prípade, ak je ich cieľom práve vykonanie medzinárodnej zmluvy uzatvorenej Spoločenstvom, ako je to v prípade základného antidumpingového nariadenia č. 1225/2009, ktoré bolo prijaté na splnenie medzinárodných záväzkov vyplývajúcich z Dohody o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode z roku 1994. Prednosť medzinárodných zmlúv uzavretých Spoločenstvom pred aktmi sekundárneho práva Únie prikazuje vykladať tieto akty, pokiaľ je to možné, v súlade s uvedenými zmluvami.

(pozri body 108, 109)

4.      Článok 9 ods. 3 základného antidumpingového nariadenia č. 1225/2009 stanovuje len možnosť, a nie povinnosť inštitúcií vykonať preskúmanie v prípade, ak bolo zistené, že vývozca má rozpätie na úrovni de minimis. Zo znenia tohto ustanovenia totiž vyplýva, že konania sa okamžite ukončia voči individuálnym vývozcom, v prípade ktorých sa počas prešetrovania zistilo, že ich dumpingové rozpätie je na úrovni de minimis, pričom sa ukončí len prešetrovanie a títo vývozcovia budú naďalej predmetom konania a možno ich opätovne prešetriť v rámci ľubovoľného nasledujúceho preskúmania.

Z použitia slovesa „môcť“ v tejto súvislosti vyplýva, že inštitúcie majú pri preskúmaní možnosť, a nie povinnosť podrobiť novému prešetrovaniu výrobcu, ktorého dumpingové rozpätie bolo na úrovni de minimis. Toto ustanovenie teda priznáva inštitúciám určitú mieru voľnej úvahy pri rozhodovaní o vykonaní nového prešetrovania voči individuálnym vývozcom, ktorých dumpingové rozpätie by bolo v rámci preskúmania nižšie ako 2 %.

(pozri body 110 – 112)

5.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 119 – 123)

6.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 125, 126)

7.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 130)

8.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 134 – 143, 148)

9.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 153)

10.    V súlade so znením článku 2 ods. 7 písm. c) druhého pododseku základného antidumpingového nariadenia č. 1225/2009 by sa každé rozhodnutie o štatúte podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve v zásade malo prijať do troch mesiacov od začatia prešetrovania a toto určenie by malo zostať v platnosti až do konca tohto prešetrovania. Nič to však nemení na tom, že pri súčasnom stave práva Únie podľa výkladu tohto ustanovenia súdmi Únie jednak prijatie rozhodnutia mimo tejto lehoty nemá len z tohto dôvodu za následok zrušenie nariadenia, ktorým sa ukladá antidumpingové clo, a jednak také rozhodnutie možno v priebehu konania zmeniť, ak sa zistí, že je nesprávne.

Prekročenie trojmesačnej lehoty môže mať za následok také zrušenie iba v prípade, ak žalobca preukáže, že ak by k takému prekročeniu nedošlo, Rada by mohla prijať iné nariadenie, ktoré by bolo k jej záujmom ústretovejšie ako napadnuté nariadenie.

Okrem toho Všeobecný súd nerozhodol, že ratio legis článku 2 ods. 7 písm. c) druhého pododseku základného nariadenia odôvodňuje, aby nariadenie, ktorým sa ukladajú konečné antidumpingové clá, bolo vo vzťahu k podniku zrušené vždy, keď Komisia mohla vedieť o účinku rozhodnutia o štatúte podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve na výpočet dumpingového rozpätia tohto podniku, a len z dôvodu, že v čase prijímania rozhodnutia o uvedenom štatúte vedela o takom účinku. Neexistuje bezprostredná súvislosť medzi trojmesačnou lehotou a prípadnou vedomosťou Komisie o účinku rozhodnutia o štatúte podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve na dumpingové rozpätie podniku. Okrem toho základné nariadenie nestanovuje, že rozhodnutie o štatúte podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve sa musí prijať v čase, keď Komisia nevedela o okolnostiach, ktoré jej umožňujú zistiť účinok rozhodnutia o uvedenom štatúte na dumpingové rozpätie podniku. V tejto súvislosti nemožno vylúčiť, že aj v prípade, ak táto lehota pri prijímaní rozhodnutia o štatúte podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve vôbec nebola prekročená, Komisia také rozhodnutie prijme, aj keď už mala k dispozícii informácie, ktoré jej umožňujú vypočítať účinok tohto rozhodnutia na dumpingové rozpätie dotknutého podniku.

(pozri body 160, 165, 167)

11.    Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 177)

12.    V oblasti spoločnej obchodnej politiky a osobitne v oblasti ochranných obchodných opatrení inštitúcie Únie disponujú širokou mierou voľnej úvahy z dôvodu zložitosti hospodárskych, politických a právnych situácií, ktoré musia preskúmať. Súdne preskúmanie takéhoto posúdenia sa preto musí obmedziť na overenie, či boli dodržané procesné pravidlá, či sú skutkové zistenia, ktoré sa zohľadnili pri spornej voľbe, vecne presné a či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu týchto skutkových zistení alebo k zneužitiu právomoci.

To isté sa vzťahuje na skutkové situácie právnej a politickej povahy v dotknutej krajine, ktoré musia inštitúcie Únie posúdiť, aby určili, či vývozca pôsobí za trhových podmienok bez výrazného zasahovania zo strany štátu, a preto mu môže byť priznaný štatút podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve.

Aj keď v oblasti opatrení na ochranu obchodu a predovšetkým antidumpingových opatrení súd Únie nemôže zasiahnuť do posúdenia vyhradeného pre orgány Únie, prináleží mu uistiť sa, že inštitúcie vzali do úvahy všetky relevantné skutočnosti a vyhodnotili spisové dokumenty so všetkou potrebnou dôslednosťou.

Okrem toho z článku 2 ods. 7 písm. c) základného antidumpingového nariadenia č. 1225/2009 vyplýva, že dôkazné bremeno spočíva na výrobcovi, ktorý žiada o priznanie štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve. Podľa článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia totiž návrh podaný na základe písmena b) uvedeného ustanovenia musí byť v písomnej forme a obsahovať dostatok dôkazov o tom, že výrobca pôsobí v podmienkach trhového hospodárstva. Inštitúcie Únie preto nie sú povinné dokazovať, že výrobca nespĺňa podmienky stanovené na priznanie uvedeného štatútu. Úlohou týchto inštitúcií je naopak posúdiť, či sú dôkazy predložené výrobcom dostatočné na preukázanie toho, že podmienky stanovené článkom 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia sú splnené, kým úlohou súdov Únie je preskúmať, či toto posúdenie nebolo zjavne nesprávne.

(pozri body 182 – 185)