Vec T‑219/10

Autogrill España, SA,

proti

Európskej komisii

„Štátna pomoc – Ustanovenia týkajúce sa dane z príjmov právnických osôb, umožňujúce podnikom, ktoré sú daňovými rezidentmi v Španielsku, odpisovať goodwill vzniknutý nadobudnutím podielov v podnikoch, ktoré sú daňovými rezidentmi v zahraničí – Rozhodnutie, ktorým sa táto schéma kvalifikuje ako štátna pomoc, táto pomoc sa vyhlasuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom a nariaďuje sa jej vymáhanie – Pojem štátna pomoc – Selektívna povaha – Identifikácia kategórie podnikov zvýhodnených opatrením – Neexistencia – Porušenie článku 87 ods. 1 ES“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (druhá rozšírená komora) zo 7. novembra 2014

1.      Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Selektívna povaha opatrenia – Úľava na dani – Kritériá posúdenia

(Článok 87 ods. 1 ES)

2.      Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Selektívna povaha opatrenia – Odchýlka od všeobecného daňového systému – Rozlišovanie medzi podnikmi nachádzajúcimi sa v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii – Rozsah dôkazného bremena

(Článok 87 ods. 1 ES)

3.      Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Selektívna povaha opatrenia – Posúdenie založené na selektívnej povahe zavedeného právneho režimu bez zohľadnenia účinkov opatrenia – Vylúčenie

(Článok 87 ods. 1 ES)

4.      Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Selektívna povaha opatrenia – Odchýlka od všeobecného daňového systému – Posúdenie porovnaním s inými podnikmi rovnakého členského štátu a nie s podnikmi iných členských štátov

(Článok 87 ods. 1 ES)

5.      Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Rozhodnutie Komisie konštatujúce nezlučiteľnosť schémy pomoci so spoločným trhom – Žaloba podniku príjemcu individuálnej pomoci, ktorá bola poskytnutá na základe tejto schémy a musí byť vymáhaná – Prípustnosť – Vplyv chýbajúceho návrhu na zrušenie právneho základu rozhodnutia – Neexistencia

(Článok 230 štvrtý odsek ES)

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 33)

2.      Kritérium týkajúce sa selektivity opatrenia umožňuje rozlišovať medzi štátnou pomocou a všeobecnými opatreniami daňovej alebo hospodárskej politiky, ktoré uplatňujú členské štáty. Na to, aby bola splnená podmienka selektivity, teda musí byť v každom prípade identifikovaná kategória podnikov, ktoré sú ako jediné zvýhodnené predmetným opatrením.

V tomto ohľade článok 87 ods. 1 ES ukladá povinnosť určiť, či v rámci daného právneho režimu je vnútroštátne opatrenie spôsobilé zvýhodniť určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovarov oproti iným, ktorí by sa vzhľadom na cieľ sledovaný týmto režimom nachádzali v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii. Pritom pokiaľ predmetné opatrenie síce predstavuje odchýlku od spoločného alebo bežného daňového režimu, ale je potenciálne dostupné všetkým podnikom, nemožno pristúpiť k tomu, aby sa so zreteľom na cieľ sledovaný spoločným alebo bežným režimom porovnala právna a skutková situácia podnikov, ktoré by mohli mať prospech z opatrenia, a podnikov, ktoré by z neho prospech mať nemohli. Z toho vyplýva, že za takého predpokladu nemôže selektivita uvedeného opatrenia vyplývať len zo zistenia, že sa zaviedla odchýlka od spoločného alebo bežného režimu zdaňovania.

Navyše Komisii prináleží dokázať, že opatrenie zavádza rozlišovanie medzi podnikmi nachádzajúcimi sa z hľadiska sledovaného cieľa v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii.

(pozri body 34, 43 – 46)

3.      Skutočnosť, že daňové opatrenie je selektívne, keďže uprednostňuje len určité skupiny podnikov, ktoré vykonávajú určité investície v zahraničí, neumožňuje preukázať selektívnu povahu tohto opatrenia. Článok 87 ods. 1 ES totiž rozlišuje štátne zásahy v závislosti od ich účinkov. Práve na základe účinkov predmetného opatrenia teda treba posúdiť, či toto opatrenie predstavuje štátnu pomoc okrem iného z dôvodu, že je selektívne. V tomto ohľade by pripustenie, že daňové opatrenie je selektívne, bez preskúmania jeho účinkov mohlo viesť ku konštatovaniu, že každé daňové opatrenie, ktorého využitie závisí od určitých podmienok, je selektívne, aj keď podniky, ktoré majú z neho prospech, nemajú spoločnú žiadnu vlastnosť, ktorá by ich umožňovala odlíšiť od iných podnikov, okrem skutočnosti, že dokázali splniť podmienky, od ktorých využitie opatrenia závisí.

(pozri body 63 – 65, 68)

4.      Podmienku týkajúcu sa selektivity, uvedenú v článku 87 ods. 1 ES, možno posúdiť iba na úrovni jediného členského štátu a iba na základe analýzy rozdielu v zaobchádzaní výlučne medzi podnikmi alebo druhmi výroby tohto štátu.

V dôsledku toho okolnosť, že opatrenie zvýhodňuje podniky zdaňované v jednom členskom štáte oproti podnikom zdaňovaným v iných členských štátoch napríklad preto, lebo podnikom usadeným v členskom štáte uľahčuje nadobudnutia podielov v imaní podnikov usadených v zahraničí, nemá vplyv na analýzu kritéria selektivity.

(pozri body 71, 72)

5.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 86 – 88)