Vec T‑545/11

Stichting Greenpeace Nederland
a
Pesticide Action Network Europe (PAN Europe)

proti

Európskej komisii

„Prístup k dokumentom – Nariadenie (ES) č. 1049/2001 – Dokumenty týkajúce sa prvého povolenia na uvádzanie účinnej látky glyfozát na trh – Čiastočné zamietnutie prístupu – Riziko poškodenia obchodných záujmov fyzickej alebo právnickej osoby – Článok 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001 – Prevažujúci verejný záujem – Nariadenie (ES) č. 1367/2006 – Článok 6 ods. 1 nariadenia č. 1367/2006 – Smernica 91/414/EHS“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (druhá komora) z 8. októbra 2013

1.      Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Reštriktívny výklad a uplatnenie

(Článok 1 druhý odsek ZEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, odôvodnenia 1, 2, 4 a 11 a články 1 a 4)

2.      Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Žiadosť o prístup týkajúca sa informácií o životnom prostredí – Výnimky z práva na prístup k dokumentom –Nariadenie č. 1367/2006, ktoré má špeciálnu povahu oproti nariadeniu č. 1049/2001 – Nevyvrátiteľná domnienka o existencii vyššieho verejného záujmu ukladajúceho povinnosť zverejniť informácie o emisiách do životného prostredia – Vplyv Charty základných práv Európskej únie a dohody TRIPS – Neexistencia

(Charta základných práv Európskej únie, články 16 a 17; dohoda TRIPS, článok 39 ods. 2 a 3; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2 a 5, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1367/2006, odôvodnenia 8 a 15, článok 3 a článok 6 ods. 1, a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1107/2009, článok 63 ods. 2; smernica Rady 91/414)

3.      Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Žiadosť o prístup týkajúca sa informácií o životnom prostredí – Nariadenie č. 1367/2006 – Nevyvrátiteľná domnienka o existencii vyššieho verejného záujmu ukladajúceho povinnosť zverejniť informácie o emisiách do životného prostredia – Pojem emisie do životného prostredia

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1367/2006, odôvodnenie 15 a článok 6 ods. 1; smernica Rady 96/61, článok 2 bod 5)

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 27 – 29, 50)

2.      Článok 6 ods. 1 prvá veta nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1367/2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva a účasť verejnosti na rozhodovacom a procese a prístup k spravodlivosti v oblasti životného prostredia stanovuje povinnosť zverejniť dokument, ak sa požadované informácie týkajú emisií do životného prostredia, a to napriek nebezpečenstvu ohrozenia záujmov chránených článkom 4 ods. 2 prvou zarážkou nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, pričom tento výklad nemožno spochybniť z dôvodu koherentného alebo súladného výkladu s ustanoveniami článkov 16 a 17 Charty základných práv Európskej únie alebo súladného výkladu s ustanoveniami článku 39 ods. 2 a 3 Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (dohoda TRIPS), ktorá tvorí prílohu 1 C Dohody o založení svetovej obchodnej organizácie, smernice 91/414 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh alebo nariadenia č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh.

Po prvé nariadenie č. 1367/2006 totiž obsahuje ustanovenia, ktoré nahrádzajú, menia alebo spresňujú niektoré ustanovenia nariadenia č. 1049/2001.

Po druhé článok 6 ods. 1 prvá veta nariadenia č. 1367/2006 stanovuje nevyvrátiteľnú právnu domnienku, podľa ktorej v prípade, ak sa požadované informácie týkajú emisií do životného prostredia, existuje prevažujúci verejný záujem na sprístupnení, okrem informácií, ktoré sa týkajú vyšetrovania, a to najmä vyšetrovania vzťahujúceho sa na možné nesplnenie si povinnosti vyplývajúcej z práva Európskej únie. Tie isté ustanovenia vyžadujú, aby dotknutá inštitúcia, ktorej bola predložená žiadosť o prístup k dokumentu, tento dokument sprístupnila, ak sa požadované informácie týkajú emisií do životného prostredia, a to aj vtedy, keď hrozí, že také sprístupnenie naruší ochranu obchodných záujmov danej fyzickej alebo právnickej osoby. V tejto súvislosti smernica 91/414 ani nariadenie č. 1107/2009 nemôžu brániť uvedenej nevyvrátiteľnej domnienke a uprednostniť verejný a súkromný záujem, ktorý chránia, pred vyšším verejným záujmom uvedeným v článku 6 ods. 1 prvej vete nariadenia č. 1367/2006.

Po tretie uplatnenie tohto článku 6 ods. 1 nemožno vylúčiť pod zámienkou správnej rovnováhy medzi ochranou základného práva vlastniť majetok, ktorého súčasťou sú práva spojené s duševným vlastníctvom zakotvené v Charte základných práv Európskej únie a dohode TRIPS, a ochranou ostatných základných práv. Taký prístup by viedol k neuplatneniu jasného a bezpodmienečného ustanovenia nariadenia Únie, o ktorom sa ani netvrdí, že by bolo v rozpore s nadradeným právnym pravidlom.

Je pravda, že ustanovenia dohody TRIPS sú neoddeliteľnou súčasťou právneho poriadku Únie, a že ak v oblasti, ktorej sa týka dohoda TRIPS, existuje právna úprava Únie, uplatňuje sa právo Únie, z čoho vyplýva povinnosť vykonať výklad v súlade s touto dohodou, pričom na účely súladného výkladu uplatniteľného práva s ustanoveniami článku 39 ods. 2 a 3 dohody TRIPS nemožno nechať neuplatnené ustanovenia uvedeného článku 6 ods. 1 prvej vety nariadenia č. 1367/2006, pretože taký prístup v skutočnosti vedie k spochybneniu legality tohto článku 6 ods. 1 vzhľadom na uvedené ustanovenia dohody TRIPS.

(pozri body 35 – 38, 40, 41, 44 – 46)

3.      Ani z logiky práva na prístup k dokumentom inštitúcií Únie, tak ako vyplýva z nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie a nariadenia č. 1367/2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva aj z ich uplatňovania, ani zo znenia posledného uvedeného nariadenia, objasneného prípravnými prácami, nevyplýva, že by mal byť pojem emisie do životného prostredia vykladaný reštriktívne. Na to, aby bolo sprístupnenie oprávnené, preto stačí, aby sa požadované informácie dostatočne priamo týkali emisií do životného prostredia.

Ak sa totiž požadované informácie týkajú emisií do životného prostredia, potom sprístupnenie predstavuje verejný záujem, ktorý prevažuje nad záujmom chráneným výnimkou, a článok 6 ods. 1 prvá veta nariadenia č. 1367/2006 umožňuje konkrétne vykonanie všeobecnej zásady spočívajúcej v poskytnutí čo najširšieho prístupu k dokumentom, ktorými disponujú inštitúcie Únie, verejnosti. Podľa odôvodnenia 15 nariadenia č. 1367/20069 sa jedine dôvody zamietnutia týkajúce sa prístupu k informáciám o životnom prostredí musia vykladať reštriktívne, pričom sa zohľadní záujem verejnosti na sprístupnení požadovaných informácií a skutočnosť, že požadované informácie sa týkajú emisií do životného prostredia.

Okrem iného definícia pojmu emisie do životného prostredia, ktorá vyplýva z príručky uplatňovania Aarhuského dohovoru, nemôže slúžiť pri výklade nariadenia č. 1367/2006. Keďže totiž príručka nemá záväznú povahu, pokiaľ ide o výklad uvedeného dohovoru, a fortiori to platí pri výklade nariadenia č. 1367/2006. V tejto súvislosti príručka uplatňovania odkazuje na pojem emisie, tak ako vyplýva zo smernice 96/61 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, ktorej článok 2 bod 5 vymedzuje emisiu ako priame alebo nepriame uvoľnenie látok, vibrácií, tepla alebo hluku z bodového zdroja alebo z plošných zdrojov zariadenia do ovzdušia, vody alebo pôdy, pričom zariadenie je stacionárna jednotka, kde sa vykonáva jedna alebo viac činností uvedených v prílohe I smernice. Taká definícia je pritom vysvetlená prostredníctvom predmetu smernice 96/61, ktorým je integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia pochádzajúceho z výlučne priemyselných činností. Treba však uviesť, že ani Aarhuský dohovor, ani nariadenie č. 1367/2006 nezužujú svoju pôsobnosť na dôsledky takých činností.

(pozri body 51 – 53, 55, 56)