Vec T‑297/02
ACEA SpA
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Štátna pomoc – Schéma pomoci poskytnutej talianskymi orgánmi určitým podnikom poskytujúcim služby vo verejnom záujme vo forme daňových oslobodení a úverov so zvýhodnenou sadzbou – Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom – Žaloba o neplatnosť – Osobná dotknutosť – Prípustnosť – Existujúca pomoc alebo nová pomoc – Článok 87 ods. 3 písm. c) ES“
Abstrakt rozsudku
1. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Rozhodnutie Komisie zakazujúce odvetvovú schému pomoci
(Článok 230 štvrtý odsek ES)
2. Pomoc poskytovaná štátmi – Preskúmanie Komisiou – Celkové preskúmanie schémy pomoci – Prípustnosť
(Článok 88 ES)
3. Pomoc poskytovaná štátmi – Ovplyvnenie obchodu medzi členskými štátmi – Narušenie hospodárskej súťaže – Kritériá posúdenia
(Článok 87 ods. 1 ES)
4. Pomoc poskytovaná štátmi – Existujúca pomoc a nová pomoc – Kvalifikovanie novej pomoci
[Článok 88 ES; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 1 písm. b) body i) a v)]
5. Pomoc poskytovaná štátmi – Rozhodnutie Komisie konštatujúce nezlučiteľnosť schémy pomoci so spoločným trhom – Povinnosť vymáhania celej sumy, ktorú dostali príjemcovia uvedenej schémy – Neexistencia
(Článok 88 ods. 2 ES)
1. Iná fyzická alebo právnická osoba ako osoba, ktorej je rozhodnutie určené, sa môže považovať za osobne dotknutú týmto rozhodnutím len vtedy, ak sa jej dotýka na základe jej určitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ju charakterizuje vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe a tým ju individualizuje podobným spôsobom, ako by bola individualizovaná osoba, ktorej je akt určený.
Podnik v zásade nemôže podať žalobu o neplatnosť voči rozhodnutiu Komisie, ktorým zakazuje odvetvovú schému pomoci, ak je týmto rozhodnutím dotknutý len z dôvodu svojej príslušnosti k predmetnému odvetviu a z dôvodu svojho postavenia potenciálneho príjemcu tejto schémy. Takéto rozhodnutie sa totiž s ohľadom na tento podnik javí ako všeobecne platné opatrenie, ktoré sa uplatňuje na objektívne určené situácie a zahŕňa právne účinky voči určitej kategórii osôb vymedzenej všeobecným a abstraktným spôsobom.
Podnik, ktorý je predmetným rozhodnutím dotknutý nielen ako podnik v dotknutom odvetví a potenciálny príjemca danej schémy pomoci, ale aj ako skutočný príjemca individuálnej pomoci poskytnutej na základe tejto schémy, ktorej vymáhanie nariadila Komisia, je uvedeným rozhodnutím osobne dotknutý a jeho žaloba namierená proti tomuto rozhodnutiu je prípustná.
(pozri body 42 – 44)
2. V prípade schémy pomoci sa môže Komisia obmedziť na skúmanie všeobecných a abstraktných charakteristík predmetnej schémy bez toho, aby bola povinná skúmať každý osobitný prípad uplatnenia, s cieľom overiť, či táto schéma obsahuje prvky štátnej pomoci.
Pokiaľ ide o jedinú schému pomoci zahŕňajúcu množstvo odvetví, a nie o rôzne schémy pomoci roztriedené podľa činnosti alebo dotknutého trhu, Komisia nie je povinná zohľadniť každý druh činnosti alebo trhu pri posúdení účinkov predmetnej schémy. Rovnako Komisia nie je povinná skúmať schému pomoci tak, že by zároveň posudzovala jednotlivé prípady jej uplatnenia, najmä preto, lebo takáto povinnosť by mohla zmenšiť účinnosť jej kontrolnej právomoci v oblasti štátnej pomoci.
(pozri body 62, 64, 65)
3. Pokiaľ Komisia overuje, či pomoc ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi a narúša alebo hrozí narušiť hospodársku súťaž, nie je povinná preukázať skutočný vplyv tejto pomoci na obchod medzi členskými štátmi a skutočné skreslenie hospodárskej súťaže, ale len preskúmať, či uvedená pomoc môže tento obchod ovplyvniť a narušiť hospodársku súťaž.
V prípade schémy pomoci sa Komisia môže obmedziť na skúmanie vlastností predmetnej schémy, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia mohla posúdiť, či je táto schéma vzhľadom na ňou stanovené podmienky takej povahy, že poskytuje výhody výlučne podnikom, ktoré sa zúčastňujú na obchode medzi členskými štátmi.
Navyše každá pomoc poskytnutá podniku, ktorý vykonáva svoje činnosti na trhu Spoločenstva, môže spôsobiť skreslenie hospodárskej súťaže a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Neexistuje prah alebo percentuálny podiel, pri ktorom sa možno domnievať, že ak nebol dosiahnutý, obchod medzi členskými štátmi nebol ovplyvnený. Relatívne nízka úroveň pomoci alebo relatívne malá veľkosť podniku príjemcu pomoci totiž a priori nevylučujú možnosť, že obchod medzi členskými štátmi bol ovplyvnený.
Čo sa týka podmienky týkajúcej sa vplyvu na obchod medzi členskými štátmi, skutočnosť, že podnik, ktorý je príjemcom štátneho opatrenia, sám pôsobí na vnútroštátnom trhu alebo na svojom území pôvodu, nie je určujúca. Obchod medzi členskými štátmi je totiž dotknutým opatrením ovplyvnený, pokiaľ sú možnosti podnikov so sídlom v iných členských štátoch poskytovať služby na trhu v dotknutom členskom štáte zmenšené.
(pozri body 83 – 86, 96)
4. Z obsahu i účelu ustanovení článku 88 ES vyplýva, že za existujúcu pomoc v zmysle odseku 1 tohto článku sa musí považovať pomoc, ktorá existovala predtým, ako Zmluva ES nadobudla účinnosť, a tiež taká pomoc, ktorú bolo možné pravidelne poskytnúť za podmienok stanovených v článku 88 ods. 3 ES, kým za novú pomoc, ktorá podlieha povinnosti oznámenia upravenej v tomto ustanovení, sa musia považovať opatrenia, ktoré smerujú k zavedeniu alebo zmene pomoci, pričom zmeny sa môžu týkať buď existujúcej pomoci, alebo pôvodných návrhov pomoci oznámených Komisii. Keď zmena ovplyvňuje pôvodnú schému z hľadiska samotnej jej podstaty, táto schéma sa zmení na novú schému pomoci. O podstatnej zmene však nemožno hovoriť vtedy, ak nový prvok možno zjavne odčleniť od pôvodnej schémy pomoci.
Pokiaľ ide o schémy pomoci zavedené po nadobudnutí účinnosti Zmluvy ES a týkajúce sa osobitnej kategórie podnikov, ktorá zahŕňa viacero odvetví, nemožno od Komisie vyžadovať, aby uskutočnila preskúmanie po jednotlivých odvetviach. Preto nemožno vylúčiť možnosť, aby sa určité osobitné prípady posudzovali ako existujúca pomoc.
(pozri body 113, 117, 127)
5. Odstránenie protiprávnej pomoci prostredníctvom jej vymáhania, ako aj zaplatenie súvisiacich úrokov je logickým dôsledkom vyhlásenia jej nezlučiteľnosti so spoločným trhom. Platí to tak pre individuálnu pomoc, ako aj pre pomoc poskytnutú v rámci schémy pomoci.
Všeobecná a abstraktná analýza schémy pomoci však v individuálnom prípade nevylučuje, že suma poskytnutá na základe tejto schémy sa vymaní zo zákazu stanoveného v článku 87 ods. 1 ES napríklad preto, lebo individuálne poskytnutie pomoci spadá pod pravidlá de minimis.
Aj keď úloha vnútroštátnych orgánov sa v prípade, ak Komisia vydá rozhodnutie o vyhlásení pomoci za nezlučiteľnú so spoločným trhom, obmedzuje na vykonania tohto rozhodnutia a aj keď tieto orgány v tomto ohľade nedisponujú žiadnou voľnou úvahou, vnútroštátne orgány môžu pri výkone uvedeného rozhodnutia zohľadniť tieto výhrady. Komisia teda ukladá len povinnosť vymáhať pomoc v zmysle článku 87 ES, a nie povinnosť vymáhať sumy, ktoré síce boli vyplatené v rámci spornej schémy, ale nie sú pomocou, alebo sú existujúcou pomocou, alebo sú pomocou zlučiteľnou so spoločným trhom na základe nariadenia o skupinových výnimkách alebo pravidiel de minimis alebo iného rozhodnutia Komisie.
Vnútroštátny súd je oprávnený vykladať pojmy pomoc a existujúca pomoc a môže rozhodnúť o jednotlivých osobitostiach konkrétnych prípadov ich uplatnenia, prípadne predložiť Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku.
(pozri body 159 – 163)