Spojené veci C‑317/08 až C‑320/08

Rosalba Alassini a i.

proti

Telecom Italia SpA a i.

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Giudice di pace di Ischia)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Zásada účinnej súdnej ochrany – Elektronické komunikačné siete a služby – Smernica 2002/22/ES – Univerzálna služba – Spory medzi koncovými užívateľmi a poskytovateľmi – Povinný pokus o mimosúdny zmier“

Abstrakt rozsudku

1.        Aproximácia právnych predpisov – Elektronické komunikačné siete a služby – Univerzálna služba a práva užívateľov – Smernica 2002/22 – Mimosúdne riešenie sporov

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22, článok 34)

2.        Právo Spoločenstva – Zásady – Právo na účinnú súdnu ochranu

1.        Článok 34 smernice 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby) sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni právnej úprave členského štátu, podľa ktorej sa pri sporoch v oblasti služieb elektronických komunikácií medzi koncovými užívateľmi a poskytovateľmi uvedených služieb týkajúcich sa práv, ktoré poskytuje táto smernica, musí uskutočniť povinný pokus o mimosúdny zmier ako podmienka prípustnosti súdnych žalôb.

Článok 34 ods. 1 tejto smernice totiž ukladá členským štátom ako cieľ zavedenie postupov mimosúdneho riešenia sporov, ktorých účastníkmi sú spotrebitelia a ktoré sa týkajú otázok obsiahnutých v uvedenej smernici. Za týchto podmienok skutočnosť, že vnútroštátna právna úprava nielen upravuje konanie o mimosúdnom zmieri, ale navyše zaviedla povinnosť využiť ho pred podaním návrhu na súd, nemôže spochybniť dosiahnutie vyššie uvedeného cieľa. Naopak, taká právna úprava zabezpečuje systematické využitie mimosúdneho konania na riešenie sporov, a tým smeruje k posilneniu potrebného účinku smernice univerzálnej služby.

(pozri body 45, 67, bod 1 výroku)

2.        Zásady ekvivalencie a efektivity a zásada účinnej súdnej ochrany nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá pri sporoch v oblasti služieb elektronických komunikácií medzi koncovými užívateľmi a poskytovateľmi uvedených služieb týkajúcich sa práv, ktoré poskytuje smernica 2002/22 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby), ukladá predchádzajúce využitie mimosúdneho zmierovacieho konania, pokiaľ toto konanie nevedie k záväznému rozhodnutiu pre účastníkov, nespôsobuje podstatné oneskorenie podania súdnej žaloby, pozastavuje premlčanie dotknutých práv a nevedie k vzniku výdavkov pre účastníkov, alebo vedie len k vzniku drobných výdavkov, avšak za predpokladu, že uvedené zmierovacie konanie nie je dostupné výlučne elektronicky a predbežné opatrenia sú možné vo výnimočných prípadoch, keď to vyžaduje naliehavosť situácie.

Je nesporné, že takáto právna úprava tým, že podmieňuje prípustnosť súdnych žalôb, ktoré sú podané v oblasti služieb elektronických komunikácií, uskutočnením pokusu o mimosúdny zmier, zavádza dodatočný stupeň pre prístup k súdu. Táto podmienka by mohla zasahovať do zásady účinnej súdnej ochrany potvrdenej v článku 47 Charty základných práv Európskej únie.

Základné práva však nie sú absolútnymi právami, ale môžu obsahovať obmedzenia pod podmienkou, že tieto práva skutočne zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu, ktoré predmetné opatrenie sleduje, a z hľadiska sledovaného cieľa nie sú neprimeraným a neadekvátnym zásahom do samotnej podstaty takto zabezpečených práv. V tejto súvislosti vnútroštátna právna úprava, keďže smeruje k rýchlejšiemu a menej nákladnému riešeniu sporov v oblasti elektronických komunikácií, ako aj k odbremeneniu súdov, sleduje legitímne ciele všeobecného záujmu. Z toho vyplýva, že zavedenie takéhoto mimosúdneho zmierovacieho konania nie je vzhľadom na už citované podrobnosti jeho fungovania neproporcionálne vo vzťahu k sledovaným cieľom, lebo jednak neexistuje miernejšia alternatíva pri zavedení povinného konania, pričom zavedenie len fakultatívneho mimosúdneho zmierovacieho konania nepredstavuje rovnako účinný prostriedok na dosiahnutie uvedených cieľov, a jednak nedochádza k zjavnému nepomeru medzi týmito cieľmi a prípadnými nepríjemnosťami, ktoré spôsobí povinný charakter mimosúdneho zmierovacieho konania.

(pozri body 54 – 59, 61 – 65, 67, bod 2 výroku)