Odvolanie podané 2. apríla 2021: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (tretia rozšírená komora) z 27. januára 2021 vo veci T-699/17, Poľská republika/Európska komisia
(vec C-207/21 P)
Jazyk konania: poľština
Účastníci konania
Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: R. Tricot, Ł. Habiak, K. Herrmann, C. Valero, splnomocnení zástupcovia)
Ďalší účastníci konania: Poľská republika, Maďarsko, Bulharská republika, Belgické kráľovstvo, Švédske kráľovstvo, Francúzska republika
Návrhy odvolateľky
zrušiť rozsudok Všeobecného súdu z 27. januára 2021 vo veci T-699/17, Poľská republika/Európska komisia v celom rozsahu,
zamietnuť prvý žalobný dôvod Poľskej republiky vo veci T-699/17,
vrátiť vec Všeobecnému súdu na nové konanie o druhom až piatom žalobnom dôvode, ktoré neboli v prvostupňovom konaní preskúmané,
a
určiť, že o trovách konania na prvom stupni a trovách tohto konania o odvolaní sa rozhodne neskôr.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Podľa Komisie treba rozsudok Všeobecného súdu vo veci T-699/17 zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, ktoré vedie k porušeniu článku 16 ods. 4 a 5 ZEÚ.
Po prvé Všeobecný súd tým, že sa v bodoch 40 a 41 napadnutého rozsudku domnieval, že právo priznané členským štátom článkom 3 ods. 2 protokolu č. 36 požiadať o hlasovanie kvalifikovanou väčšinou si v súlade s pravidlami uvedenými v článku 3 ods. 3 tohto protokolu (podľa pravidiel Zmluvy z Nice) musí zachovať potrebný účinok aj po uplynutí prechodného obdobia 31. marca 2017, porušil jasne vymedzený časový rámec prechodného obdobia uvedený v článku 16 ods. 5 ZEÚ. Okrem toho porušil všeobecnú definíciu kvalifikovanej väčšiny zavedenú Lisabonskou zmluvou v článku 16 ods. 4 ZEÚ a účinnú od 1. novembra 2014, ktorá posilňuje demokratickú legitimitu v hlasovaniach v Rade a vo Výbore vytvorenom na základe článku 75 smernice 2010/75/EÚ1 . Týmto zároveň Všeobecný súd obmedzil úplnú účinnosť tejto všeobecnej definície.
Po druhé v bodoch 48 a 50 napadnutého rozsudku uskutočnením extenzívneho výkladu časovej pôsobnosti prechodného ustanovenia uvedeného v článku 16 ods. 5 ZEÚ a článku 3 ods. 2 protokolu č. 36 Všeobecný súd porušil ustálenú judikatúru týkajúcu sa striktného výkladu prechodných ustanovení.
Po tretie napriek tvrdeniam obsiahnutým v bodoch 53, 54 a 55 napadnutého rozsudku výklad článku 3 ods. 2 protokolu č. 36 uskutočnený Všeobecným súdom porušil zásadu právnej istoty, pretože vedie k tomu, že záväznosť niceskej kvalifikovanej väčšiny zakotvenej v článku 3 ods. 3 protokolu č. 36 nemožno predvídať a nie je časovo presne ohraničená.
____________
1 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 2010, s. 17).