UZNESENIE PREDSEDU SÚDNEHO DVORA
z 29. novembra 2010 (*)
„Skrátené súdne konanie“
Vo veci C‑416/10,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. augusta 2010 a doručený Súdnemu dvoru 23. augusta 2010, ktorý súvisí s konaním:
Jozef Križan a i.
proti
Slovenskej inšpekcii životného prostredia,
za účasti:
Ekologická skládka a.s.,
PREDSEDA SÚDNEHO DVORA,
so zreteľom na návrh, ktorý podal sudca spravodajca L. Bay Larsen,
po vypočutí generálnej advokátky J. Kokott,
vydal toto
Uznesenie
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 191 ods. 1 a 2 ZFEÚ, článku 267 ZFEÚ a článkov 1, 6, 15 a 15a smernice Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (Ú. v. ES L 257, s. 26; Mim. vyd. 15/003, s. 80), zmenenej a doplnenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 z 18. januára 2006 (Ú. v. EÚ L 33, s. 1), článkov 2 a 10a smernice Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. ES L 175, s. 40; Mim. vyd. 15/001, s. 248), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/ES z 26. mája 2003 (Ú. v. EÚ L 156, s. 17; Mim. vyd. 15/007, s. 466), ako aj článku 6 a článku 9 ods. 2 a 4 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, schváleného v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2005/370/ES zo 17. februára 2005 (Ú. v. EÚ L 124, s. 1).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi J. Križanom, 43 ďalšími odvolateľmi, ktorí sú fyzickými osobami, mestom Pezinok a Slovenskou inšpekciou životného prostredia vo veci zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu povoľujúceho spoločnosti Ekologická skládka a.s. (ďalej len „Ekologická skládka“), ktorá je vedľajším účastníkom konania vo veci samej, výstavbu a prevádzku skládky odpadov na pozemkoch nachádzajúcich sa v blízkosti mesta Pezinok (ďalej len „povoľujúce rozhodnutie“).
3 Najvyšší súd Slovenskej republiky koná v tejto veci ako odvolací súd v nadväznosti na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 27. mája 2010, ktorým boli zrušené dve predchádzajúce rozhodnutia tohto vnútroštátneho súdu.
4 Prvým z týchto dvoch rozhodnutí, vydaným 6. apríla 2009, bol dočasne odložený výkon povoľujúceho rozhodnutia. Druhé rozhodnutie, vydané 28. mája 2009, je rozsudkom vo veci samej.
5 Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý opäť koná vo veci v odvolacom konaní, rozhodol o prerušení konania a položil Súdnemu dvoru päť prejudiciálnych otázok týkajúcich sa výkladu práva Únie v oblasti životného prostredia.
6 Vnútroštátny súd vo svojom rozhodnutí žiada Súdny dvor, aby prejudiciálne konanie prebehlo v skrátenom konaní podľa článku 104a prvého odseku Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.
7 Toto ustanovenie stanovuje, že na žiadosť vnútroštátneho súdu môže predseda Súdneho dvora na základe správy sudcu spravodajcu a po vypočutí generálneho advokáta výnimočne rozhodnúť, že prejudiciálne konanie prebehne v skrátenom konaní odchylne od ustanovení rokovacieho poriadku, ak z uvedených okolností vyplýva mimoriadna naliehavosť rozhodnúť o položenej prejudiciálnej otázke.
8 Na podporu svojej žiadosti Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že tak odvolatelia vo veci samej, ako aj Ekologická skládka majú veľký záujem na vyriešení sporu týkajúceho sa zákonnosti povoľujúceho rozhodnutia, keďže začatie prejudiciálneho konania má podľa vnútroštátneho práva za následok odklad výkonu tohto rozhodnutia.
9 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že záujem osôb podliehajúcich súdnej právomoci určiť čo najrýchlejšie rozsah práv, ktoré im vyplývajú z práva Únie, nepreukazuje sám osebe existenciu mimoriadnej naliehavosti v zmysle článku 104a prvého odseku rokovacieho poriadku (pozri v tomto zmysle uznesenia predsedu Súdneho dvora zo 7. mája 2004, Alliance for Natural Health a i., C‑154/04 a C‑155/04, bod 8; z 24. septembra 2004, IATA a ELFAA, C‑344/04, bod 9; z 3. apríla 2007, Jipa, C‑33/07, bod 6, ako aj zo 16. marca 2010, Affatato, C‑3/10, bod 13).
10 Okrem toho sa vnútroštátny súd nevyjadril výslovne k existencii a dôležitosti nebezpečenstva, ktoré by už teraz mohlo vyplývať z prevádzky, ktorá je predmetom povoľujúceho rozhodnutia.
11 Uvedený súd totiž vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania nevyjadril svoje vlastné posúdenie a obmedzil sa len na odkaz na navzájom si odporujúce tvrdenia účastníkov konania vo veci, v ktorej koná, pričom uviedol, že na jednej strane sa odvolatelia vo veci samej odvolávajú na porušenie ich práva na kvalitné životné prostredie a na druhej strane tak Slovenská inšpekcia životného prostredia, ako aj Ekologická skládka na základe listov a certifikátov tvrdia, že odpad už uložený na skládke nie je nebezpečný pre životné prostredie.
12 Z vyššie uvedeného vyplýva, že vzhľadom na neexistenciu dostatočných prvkov, ktoré by preukazovali existenciu mimoriadne naliehavých okolností, nie sú splnené podmienky stanovené v článku 104a prvom odseku rokovacieho poriadku, a preto žiadosti vnútroštátneho súdu o prejednanie tejto veci v skrátenom konaní nemožno vyhovieť.
Z týchto dôvodov predseda Súdneho dvora nariadil:
Žiadosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. augusta 2010 o prejednanie veci C‑416/10 v skrátenom konaní upravenom v článku 104a prvom odseku Rokovacieho poriadku Súdneho dvora sa zamieta.
Podpisy