Language of document : ECLI:EU:T:2024:128

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora)

z 28. februára 2024 (*)

„Odrody rastlín – Udelenie práva Spoločenstva k odrodám rastlín pre odrodu SK 20 – Neprípustnosť odvolania podaného na odvolací výbor – Nedostatok záujmu na konaní – Článok 81 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2100/94“

Vo veci T‑556/22,

House Foods Group, Inc., so sídlom v Osake (Japonsko), v zastúpení: G. Würtenberger, advokát,

žalobkyňa,

proti

Úradu Spoločenstva pre odrody rastlín (CPVO), v zastúpení: M. García‑Moncó Fuente a O. Lamberti, splnomocnení zástupcovia,

žalovanému,

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora),

v zložení: predseda komory F. Schalin, sudcovia I. Nõmm a G. Steinfatt (spravodajkyňa),

tajomník: A. Juhász‑Tóth, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po pojednávaní z 13. septembra 2023,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Žalobkyňa, spoločnosť House Foods Group, Inc., svojou žalobou podľa článku 263 ZFEÚ navrhuje zrušiť rozhodnutie odvolacieho výboru Úradu Spoločenstva pre odrody rastlín (CPVO) z 1. júla 2022 (vec A 018/2021) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

 Okolnosti predchádzajúce sporu

2        Dňa 18. septembra 2017 podala žalobkyňa na CPVO žiadosť o udelenie práva Spoločenstva k odrodám rastlín podľa nariadenia Rady (ES) č. 2100/94 z 27. júla 1994 o právach spoločenstva k odrodám rastlín (Ú. v. ES L 227, 1994, s. 1; Mim. vyd. 03/016, s. 390).

3        Odroda rastlín, pre ktorú sa o udelenie práva Spoločenstva žiadalo, bola odroda cibule SK20, patriaca k druhu Allium cepa.

4        V technickom dotazníku pripojenom k predmetnej žiadosti o udelenie práva Spoločenstva k odrodám rastlín žalobkyňa v odpovedi na otázku– 07.02 „Existujú okrem informácií uvedených v oddieloch 5 a 6 dodatočné znaky, ktoré môžu pomôcť odlíšiť odrodu?“– odkazuje na „veľmi nízke množstvá slzotvorných faktorov a kyseliny pyrohroznovej“ prihlasovanej odrody.

5        CPVO poveril Naktuinbouw (Inšpekcia záhradníctva, Holandsko, ďalej len „skúšobný úrad“) vykonaním odborného preskúmania podľa článku 55 ods. 1 nariadenia č. 2100/94.

6        Dňa 14. septembra 2020 skúšobný úrad predložil záverečnú správu z odborného preskúmania, v ktorej sa uvádzalo, že odroda spĺňa kritériá odlišnosti, vyrovnanosti a stálosti (ďalej len „kritériá OVS“), a bol k nej priložený návrh opisu prihlasovanej odrody. CPVO zaslal žalobkyni túto záverečnú správu 21. októbra 2020 a vyzval ju, aby predložila svoje pripomienky v súlade s článkom 57 ods. 2 nariadenia č. 2100/94.

7        Dňa 21. decembra 2020 žalobkyňa podala na CPVO žiadosť, aby boli do opisu znakov zahrnuté nízky slzotvorný faktor a kyselina pyrohroznová, ktoré boli opísané v bode 07.02 technického dotazníka, keďže tento opis určuje rozsah ochrany odrody a keďže tento nízky slzotvorný faktor a kyselina pyrohroznová predstavuje výnimočnú vlastnosť, ktorá má veľký pestovateľský význam, najmä pre využitie prihlasovanej odrody.

8        Dňa 4. februára 2021 CPVO informoval žalobkyňu, že po internom preskúmaní jej žiadosti nemožno vyhovieť, keďže opis odrody musí obsahovať znaky zodpovedajúce uplatniteľnému technickému protokolu, alebo v niektorých prípadoch dodatočné znaky, ale len ak boli použité počas odborného preskúmania na posúdenie odlišnosti medzi prihlasovanou odrodou a všeobecne známymi odrodami, k čomu v prejednávanej veci nedošlo.

9        Dňa 9. februára 2021 žalobkyňa odpovedala CPVO, pričom zdôraznila najmä obchodnú hodnotu jej šľachtiteľského úsilia a odkázala na uvedenie dodatočného znaku v bode 07.02 technického dotazníka. Vysvetlila, že podľa jej výkladu takáto formulácia nútila CPVO zohľadniť uvedený znak, a pýtala sa tak, či uvedený znak bol zohľadnený pred začatím odborného preskúmania, a v prípade zápornej odpovede, z akých dôvodov nebol tento znak preskúmaný.

10      Dňa 7. apríla 2021 CPVO informoval žalobkyňu, že preskúmanie dodatočného znaku „nízky slzotvorný faktor a kyselina pyrohroznová“ nebolo zohľadnené a že výsledok preskúmania bol prijatý na základe štandardných znakov. Podľa CPVO bol povinný uplatniť svoj technický protokol, a vzhľadom na to, že znak, ktorý uvádzala žalobkyňa, nebol jeho súčasťou, skúšobný úrad nemal nijaký dôvod na to, aby ho zohľadnil pri zvyčajnom preskúmaní kritérií OVS. CPVO nemá právomoc preskúmať akýkoľvek znak, na ktorý sa odvolávajú prihlasovatelia, ak takéto preskúmanie nie je nevyhnutné na účely prijatia jeho rozhodnutia o prihláške. Táto dodatočná informácia sa však nachádza v spise týkajúcom sa odrody SK20. CPVO zaslal technické dotazníky Európskemu patentovému úradu, a teda ak by tretia osoba podala patentovú prihlášku na predmetný znak, v jeho spisoch by existoval záznam preukazujúci stav techniky.

11      Rozhodnutím z 3. mája 2021 CPVO udelil ochranu prihlasovanej odrode (ďalej len „rozhodnutie o poskytnutí ochrany“). K tomuto rozhodnutiu bol pripojený úradný opis odrody, ako ho vypracoval skúšobný úrad.

12      Dňa 1. júla 2021 žalobkyňa podala odvolanie proti rozhodnutiu o poskytnutí ochrany, ktorým sa domáhala, aby sa v úradnom opise odrody zohľadnil nízky slzotvorný faktor a kyselina pyrohroznová, alebo subsidiárne, aby sa uskutočnilo nové odborné preskúmanie s cieľom posúdiť prihlasovanú odrodu vzhľadom na tento znak.

13      Dňa 16. septembra 2021 odvolacia komisia CPVO rozhodla neopraviť rozhodnutie o udelení ochrany z dôvodu, že odvolanie žalobkyne bolo neprípustné podľa článku 49 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 874/2009 zo 17. septembra 2009, ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 2100/94, pokiaľ ide o konanie pred Úradom Spoločenstva pre odrody rastlín (Ú. v. EÚ L 251, 2009, s. 3). Keďže rozhodnutie o udelení ochrany nebolo opravené, odvolanie bolo zaslané odvolaciemu výboru CPVO.

14      Napadnutým rozhodnutím odvolací výbor CPVO zamietol odvolanie ako neprípustné podľa článku 49 ods. 1 nariadenia č. 874/2009 v spojení s článkom 81 nariadenia č. 2100/94. Odvolací výbor sa domnieval, že žalobkyňa nemala záujem na konaní, keďže jej odvolanie nijako neumožňovalo zrušiť napadnuté rozhodnutie, keďže nespochybnila rozhodnutie o udelení práva Spoločenstva k odrodám rastlín, a to k odrode SK20. Okrem toho odvolací výbor v podstate uviedol, že predseda CPVO nebol vôbec povinný uplatniť postup stanovený v článku 23 nariadenia č. 874/2009, ktorý ho oprávňuje doplniť nové znaky a ich prejavy pre odrodu, keďže odlišnosť prihlasovanej odrody už bola stanovená na základe znakov, ktoré sú uvedené v príslušnom technickom protokole, a že na to, aby mohla byť odroda chránená, stačí, aby sa zreteľne odlišovala aspoň jedným znakom. Na účely stanovenia odlišnosti teda nebolo potrebné zohľadniť dodatočný znak, na ktorý sa odvoláva žalobkyňa.

 Návrhy účastníkov konania

15      Odvolateľka navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        uložil CPVO povinnosť nahradiť trovy konania.

16      CPVO navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

 Právny stav

17      Žalobkyňa v podstate uvádza dva žalobné dôvody, z ktorých prvý je založený na porušení článku 81 nariadenia č. 2100/94 a druhý na porušení článku 76 toho istého nariadenia.

 prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 81 nariadenia č. 2100/94

18      Ako žalobkyňa potvrdila na pojednávaní, v podstate sa domnieva, že má záujem na konaní, keďže CPVO jej priznal užšiu ochranu, než je požadovaná ochrana, tým, že do úradného opisu odrody nezahrnul nízky slzotvorný faktor a kyselinu pyrohroznovú, a teda jej odvolanie sa malo považovať za prípustné.

19      CPVO spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

20      V bode 14 napadnutého rozhodnutia sa odvolací výbor CPVO domnieval, že odvolanie žalobkyne bolo neprípustné podľa článku 49 ods. 1 nariadenia č. 874/2009 v spojení s článkom 81 nariadenia č. 2100/94. Záujem na konaní by totiž neexistoval, ak by odvolanie vôbec neumožňovalo zrušiť napadnuté rozhodnutie. Tak je to aj v prejednávanej veci, keďže žalobkyňa nenapadla rozhodnutie o udelení ochrany, ale len časť opisu odrody týkajúcu sa zoznamu jej znakov.

21      Článok 81 ods. 1 nariadenia č. 2100/94 stanovuje, že v prípade neexistencie procesných ustanovení v tomto nariadení alebo v ustanoveniach prijatých podľa tohto nariadenia CPVO uplatňuje zásady procesného práva, ktoré sú všeobecne uznávané v členských štátoch.

22      Je nesporné, že žiadne ustanovenie nariadenia č. 2100/94 alebo nariadenia č. 874/2009 neupravuje otázku neprípustnosti žaloby z dôvodu nedostatku záujmu na konaní. Odvolací výbor teda správne poukázal na článok 81 ods. 1 nariadenia č. 2100/94, ktorý odkazuje na zásady procesného práva všeobecne uznávané v členských štátoch.

23      Ako účastníci konania uznali na pojednávaní, podmienka záujmu na konaní predstavuje zásadu rokovacieho poriadku všeobecne uznávanú v členských štátoch.

24      Záujem na konaní totiž predstavuje základnú a prvoradú podmienku akéhokoľvek obrátenia sa na súd. Žaloba o neplatnosť podaná fyzickou alebo právnickou osobou je prípustná len v prípade, že žalobca má záujem na zrušení napadnutého aktu. Záujem na konaní zo strany jedného žalobcu predpokladá, že zrušenie napadnutého aktu by samo osebe mohlo mať právne následky, takže výsledkom žaloby by mohol byť prospech pre účastníka konania, ktorý ju podal (pozri rozsudok z 12. novembra 2015, HSH Investment Holdings Coinvest‑C a HSH Investment Holdings FSO/Komisia, T‑499/12, EU:T:2015:840, bod 24 a citovanú judikatúru).

25      Treba teda preskúmať, či v prejednávanej veci zmena opisu chránenej odrody, ktorá bola pripojená k rozhodnutiu o udelení ochrany, môže žalobkyni priniesť prospech. To predpokladá určenie, či znaky uvedené v úradnom opise chránenej odrody, ako to tvrdí žalobkyňa, určujú rozsah ochrany, ktorá jej je priznaná.

26      Podľa znenia článku 5 ods. 1 nariadenia č. 2100/94 predmetom práv Spoločenstva k odrodám rastlín môžu byť odrody všetkých rodov a druhov vrátane najmä hybridov medzi rodmi alebo druhmi.

27      Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia č. 2100/94 sa pod pojmom „odroda“ rozumie skupina rastlín v rámci najnižšieho známeho botanického taxónu, ktorú bez ohľadu na to, či sú splnené podmienky na udelenie práva k odrodám rastlín, možno definovať prejavom znakov vyplývajúcich z daného genotypu alebo kombinácie genotypov, odlíšiť od akejkoľvek inej skupiny rastlín prejavom najmenej jedného z uvedených znakov a považovať za jednotnú vzhľadom na jej schopnosť nemeniť sa pri rozmnožovaní.

28      V súlade s článkom 5 ods. 3 nariadenia č. 2100/94 skupina rastlín sa skladá z celých rastlín alebo ich častí, pokiaľ sú tieto časti schopné produkovať celé rastliny, pričom celé rastliny aj ich časti sa nazývajú „množiteľský materiál odrody“.

29      Podľa článku 6 nariadenia č. 2100/94 sa práva Spoločenstva k odrodám rastlín udeľujú pre odrody, ktoré sú odlišné, vyrovnané, stále a nové.

30      Článok 7 ods. 1 nariadenia č. 2100/94 spresňuje, že odroda sa považuje za odlišnú, ak sa zreteľne odlišuje prejavom znakov vyplývajúcich z konkrétneho genotypu alebo kombinácie genotypov od akejkoľvek inej odrody všeobecne známej ku dňu podania prihlášky.

31      Navyše článok 8 nariadenia č. 2100/94 uvádza, že odroda sa považuje za vyrovnanú, ak s prihliadnutím na odchýlku, ktorú možno očakávať vzhľadom na konkrétne osobitosti jej rozmnožovania, je dostatočne rovnorodá v prejave tých znakov, ktoré sa zisťujú skúškami na odlišnosť, ako aj v prejave akýchkoľvek iných znakov uvedených v opise odrody.

32      Nakoniec podľa znenia článku 9 nariadenia č. 2100/94 sa odroda považuje za stálu, ak si v prejave tých znakov, ktoré sa zisťujú skúškami na odlišnosť, ako aj v prejave akýchkoľvek iných znakov uvedených v opise odrody, zachováva svoje pôvodné rozlišovacie znaky po opakovanom množení alebo, v prípade čiastočného cyklu množenia, na konci každého cyklu.

33      Po prvé, ako vyplýva z článku 5 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 2100/94, pod pojmom „odroda“ sa rozumie skupina rastlín, ktorú možno definovať najmä na základe prejavu všetkých znakov vyplývajúcich z jej genotypu.

34      Po druhé z článkov 6 až 9 nariadenia č. 2100/94 vyplýva, že vyjadrenie znakov, ktoré vyplývajú z genotypu odrody, slúži na určenie, či odroda spĺňa kritériá OVS a či tak môže byť chránená.

35      Okrem toho jedenáste odôvodnenie nariadenia č. 2100/94 uvádza, že „pre udeľovanie práv spoločenstva k odrodám rastlín je potrebné vyhodnotenie dôležitých charakteristík, týkajúcich sa jednotlivých odrôd“ a že „tieto charakteristiky [sa] nemusia nevyhnutne týkať ich hospodárskeho významu“.

36      Z predchádzajúcich úvah teda vyplýva, že udelenie práva Spoločenstva k odrodám rastlín prihlasovanej odrode si nevyžaduje vyčerpávajúce posúdenie všetkých znakov, ktoré by mohli vyplývať z genotypu tejto odrody, ale len tých, ktoré majú určitý význam pre jej spôsobilosť byť chránená, a najmä jej odlišnosť. Cieľom odborného preskúmania upraveného v článku 55 nariadenia č. 2100/94 je teda len určiť, či je prihlasovaná odroda dostatočne odlišná, vyrovnaná a stála v porovnaní s inými, všeobecne známymi odrodami. Cieľom uvedeného preskúmania však nie je posúdiť všetky znaky, ktoré môžu vyplývať z genotypu prihlasovanej odrody, ani užitočnosť alebo obchodnú hodnotu uvedených znakov, keďže udelenie ochrany novej odrode nie je nijako podmienené prítomnosťou znakov, ktoré majú vlastnú obchodnú hodnotu.

37      Úradný opis odrody vypracovaný skúšobným úradom, ktorý je len zhrnutím pripomienok, ktoré boli uvedené počas odborného preskúmania, teda tiež nemá za cieľ odzrkadľovať prejav všetkých znakov, ktoré vyplývajú z genotypu prihlasovanej odrody a ktoré ju charakterizujú, ako je nízky slzotvorný faktor a kyselina pyrohroznová, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, ale len určité špecifické znaky, ktoré postačujú na preukázanie odlišnosti odrody.

38      Podľa článku 5 ods. 2 druhej zarážky nariadenia č. 2100/94 v spojení s článkom 7 ods. 1 uvedeného nariadenia totiž na to, aby odroda mohla byť chránená, stačí, aby sa zreteľne odlišovala aspoň jedným znakom vyplývajúcim z jej genotypu. Aj keď má prihlasovaná odroda určité znaky zhodné so všeobecne známou odrodou na to, aby bola chránená, stačí, aby sa zreteľne odlišovala jedným alebo viacerými inými znakmi. Preto aj v prípade, že dodatočný znak, ktorého sa domáha žalobkyňa, bol zahrnutý počas odborného preskúmania a bol uvedený v úradnom opise odrody SK20, nemalo by to nijaký vplyv na ochranu udelenú tejto odrode, keďže nová odroda, ktorá by mala rovnaký nízky slzotvorný faktor a kyselinu pyrohroznovú, by napriek tomu mohla byť chránená, pokiaľ by mala jeden alebo viac znakov, ktoré ju jasne odlišujú od odrody žalobkyne.

39      Okrem toho doplnenie v opise dodatočného znaku požadovaného žalobkyňou jej nemôže priniesť nijaký prospech z dôvodu, že právo Spoločenstva k odrodám rastlín sa týka samotnej odrody (pozri článok 5 ods. 1 nariadenia č. 2100/94), ktorá sa chápe ako skupina rastlín (pozri článok 5 ods. 2 nariadenia č. 2100/94), ktorá sa skladá z celých rastlín alebo ich častí, pokiaľ sú tieto časti schopné produkovať celé rastliny, pričom tieto celé rastliny aj ich časti sa nazývajú „množiteľský materiál odrody“ (pozri článok 5 ods. 3 nariadenia č. 2100/94). Podľa článku 13 ods. 1 a 2 nariadenia č. 2100/94 totiž práva Spoločenstva k odrodám rastlín vyhradzujú majiteľovi právo vykonávať určité činnosti, pokiaľ ide o množiteľský materiál odrody definovaný v článku 5 ods. 3 uvedeného nariadenia alebo zberaný materiál chránenej odrody. Z toho vyplýva, že ochrana sa týka samotného rastlinného materiálu, ako je definovaný všetkými znakmi, ktoré vyplývajú z jeho genotypu, bez ohľadu na to, či sú uvedené v úradnom opise odrody alebo nie.

40      Doplnenie v opise znaku, na ktorý sa odvoláva žalobkyňa, teda nijako nemení rozsah právnej ochrany, ktorá jej bola udelená pre odrodu SK20. Odvolací výbor sa preto správne domnieval, že žalobkyňa nemala záujem na konaní.

41      Tento záver nemožno spochybniť rozhodnutiami Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko), na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, ktoré podľa nej uznávajú, že rozsah ochrany k chránenej odrode spočíva v znakoch uvedených v jej úradnom opise. Systém práv Spoločenstva k odrodám rastlín je totiž autonómnym systémom, ktorý je tvorený súborom pravidiel a sleduje ciele, ktoré sú preň špecifické, pričom jeho uplatnenie je nezávislé od akéhokoľvek vnútroštátneho systému a zákonnosť rozhodnutí odvolacieho výboru CPVO sa musí posudzovať výlučne na základe nariadenia č. 2100/94 a nariadenia č. 874/2009, ako ich vykladá súd Európskej únie (pozri analogicky rozsudok zo 6. júna 2018, Apcoa Parking Holdings/EUIPO, C‑32/17 P, neuverejnený, EU:C:2018:396, bod 31 a citovanú judikatúru). Súd Únie teda nie je viazaný rozhodnutím vydaným na úrovni členského štátu, aj keď takéto rozhodnutie bolo prijaté na základe harmonizovanej vnútroštátnej právnej úpravy [pozri analogicky rozsudok z 27. februára 2002, Streamserve/ÚHVT (STREAMSERVE), T‑106/00, EU:T:2002:43, bod 47].

42      Na základe vyššie uvedeného treba prvý žalobný dôvod zamietnuť ako nedôvodný.

 druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 76 nariadenia č. 2100/94

43      V rámci druhého žalobného dôvodu žalobkyňa v podstate tvrdí, že v súlade s článkom 76 nariadenia č. 2100/94 bol CPVO povinný zohľadniť a preskúmať celú jej žiadosť o zahrnutie významného dodatočného znaku do odborného preskúmania a úradného opisu odrody.

44      CPVO túto argumentáciu spochybňuje.

45      Vzhľadom na to, že na jednej strane z bodov 21 až 42 vyššie vyplýva, že odvolací výbor správne zamietol odvolanie žalobkyne ako neprípustné, a na druhej strane odvolací výbor len pre úplnosť konštatoval, že odvolanie bolo tiež nedôvodné v podstate z dôvodu, že v prejednávanej veci predseda CPVO nebol vôbec povinný uplatniť postup stanovený v článku 23 nariadenia č. 874/2009, ktorý ho oprávňuje doplniť nové znaky a ich prejavy pre odrodu, druhý žalobný dôvod je neúčinný.

46      Na základe vyššie uvedeného vyplýva, že je potrebné zamietnuť žalobu v celom rozsahu.

 O trovách

47      Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

48      Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom CPVO.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora)

rozhodol takto:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      House Foods Group, Inc., je povinná nahradiť trovy konania.

Schalin

Nõmm

Steinfatt

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 28. februára 2024.

Podpisy


*      Jazyk konania: angličtina.