Vec T‑284/08

People’s Mojahedin Organization of Iran

proti

Rade Európskej únie

„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Obmedzujúce opatrenia prijaté proti určitým osobám a subjektom v rámci boja proti terorizmu – Zmrazenie finančných prostriedkov – Žaloba o neplatnosť – Právo na obhajobu – Súdne preskúmanie“

Abstrakt rozsudku

1.      Právo Spoločenstva – Zásady – Právo na obhajobu

(Nariadenie Rady č. 2580/2001, článok 2 ods. 3; rozhodnutie Rady 2008/583)

2.      Žaloba o neplatnosť – Dôvody – Zneužitie právomoci

(Článok 230 ES)

3.      Európska únia – Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Určité obmedzujúce opatrenia zamerané proti určitým osobám a subjektom v rámci boja proti terorizmu

(Článok 10 ES; spoločná pozícia Rady 2001/931, článok 1 ods. 4; nariadenie Rady č. 2580/2001, článok 2 ods. 3)

4.      Európske spoločenstvá – Súdne preskúmanie zákonnosti aktov inštitúcií – Ekonomické a finančné sankcie na základe článkov 60 ES, 301 ES a 308 ES

(Články 60 ES, 301 ES a 308 ES)

5.      Európska únia – Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Určité obmedzujúce opatrenia zamerané proti určitým osobám a subjektom v rámci boja proti terorizmu

(Spoločná pozícia Rady 2001/931, článok 1 ods. 4)

6.      Európska únia – Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Určité obmedzujúce opatrenia zamerané proti určitým osobám a subjektom v rámci boja proti terorizmu

(Nariadenie Rady č. 2580/2001, článok 2 ods. 3)

1.      Rada prijala rozhodnutie 2008/583, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu bez toho, aby predtým dotknutej osobe oznámila novú informáciu alebo nové skutočnosti v spise, ktoré podľa nej odôvodňovali ponechanie dotknutej osoby na zozname osôb, skupín a subjektov, ktorých finančné prostriedky musia byť zmrazené, a a fortiori tejto osobe neumožnila, aby pred prijatím uvedeného rozhodnutia účinne vyjadrila svoje stanovisko.

Rada tak postupovala, hoci naliehavosť sa v nijakom prípade nepreukázala a ani skutkovo alebo právne neodôvodnila neoznámenie „nových skutočností“ dotknutej osobe, ktoré podľa nej odôvodňovali ponechanie dotknutej osoby na zozname.

Následne trvajúce zmrazenie finančných prostriedkov dotknutej osoby na základe rozhodnutia 2008/583 bolo výsledkom konania, v ktorom sa nedodržalo jej právo na obhajobu. Toto zistenie musí viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia v časti, v ktorej sa týka dotknutej osoby.

(pozri body 36, 40, 41, 47)

2.      Skutočnosť, že Rada nekonala v súlade s postupom jasne vymedzeným v predchádzajúcom rozsudku Súdu prvého stupňa, v ktorom sa spochybňujú tí istí účastníci konania a upravuje zabezpečenie dodržania práva na obhajobu v rámci prijatia opatrenia Spoločenstva zmraziť finančné prostriedky, pričom dôkladne poznala skutkové okolnosti a jej konanie nemožno nijako rozumne odôvodniť, môže byť predmetom úvah v rámci preskúmania žalobného dôvodu založeného na prekročení alebo zneužití právomoci.

(pozri bod 44)

3.      Konanie spôsobilé viesť k prijatiu opatrenia zmrazenia finančných prostriedkov podľa relevantnej právnej úpravy v oblasti určitých opatrení v rámci boja proti terorizmu sa odohráva na dvoch úrovniach – na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Spoločenstva.

Podľa článku 10 ES sa vzťahy medzi členskými štátmi a inštitúciami Spoločenstva riadia vzájomnými povinnosťami lojálnej spolupráce. V prípade uplatnenia článku 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931 o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom a článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu, teda ustanovení, ktoré zavádzajú špecifickú formu spolupráce medzi Radou a členskými štátmi v rámci spoločného boja proti terorizmu, má táto zásada lojálnej spolupráce pre Radu za dôsledok povinnosť spoliehať sa, pokiaľ je to možné, na posúdenie príslušného vnútroštátneho orgánu, prinajmenšom ak je to súdny orgán, najmä pokiaľ ide o existenciu „závažných a dôveryhodných dôkazov alebo indícií“, na ktorých je rozhodnutie tohto orgánu, stanovené podľa článku 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931, založené.

Z toho vyplýva, že hoci Rada musí preukázať, či zmrazenie finančných prostriedkov osoby, skupiny alebo subjektu je alebo zostáva zákonne odôvodnené vzhľadom na relevantnú právnu úpravu, toto dôkazné bremeno má relatívne obmedzený predmet na úrovni konania Spoločenstva o zmrazení finančných prostriedkov. V prípade pôvodného rozhodnutia o zmrazení finančných prostriedkov sa týka najmä existencie presných informácií alebo dôkazov zo spisu, ktoré preukazujú, že vo vzťahu k dotknutej osobe bolo prijaté rozhodnutie vnútroštátneho orgánu zodpovedajúce definícii článku 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931. Okrem toho v prípade následného rozhodnutia o zmrazení finančných prostriedkov po revízii sa dôkazné bremeno týka najmä otázky, či zmrazenie finančných prostriedkov zostáva odôvodnené vo vzťahu k všetkým relevantným okolnostiam predmetnej veci a osobitne k dôsledkom tohto rozhodnutia príslušného vnútroštátneho orgánu.

(pozri body 51 – 54)

4.      Rada disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o podklady, ktoré zohľadní pri prijatí opatrení o ekonomických a finančných sankciách na základe článkov 60 ES, 301 ES a 308 ES, v súlade so spoločnou pozíciou prijatou v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Táto voľná úvaha sa uplatňuje najmä pri posúdení úvah o účelnosti, na ktorých sa takéto rozhodnutia zakladajú.

Napriek tomu, ak Súd prvého stupňa prizná Rade voľnú úvahu v danej oblasti, neznamená to, že sa musí zdržať preskúmania výkladu relevantných údajov touto inštitúciou. Súd Spoločenstva musí totiž nielen preveriť vecnú presnosť predložených dôkazov, ich spoľahlivosť a súladnosť, ale aj preskúmať, či tieto dôkazy predstavujú súhrn podstatných údajov, ktoré musia byť zohľadnené pri posúdení situácie, a či sú spôsobilé opodstatniť závery, ktoré sa z nich vyvodili. V rámci tohto posúdenia mu však neprináleží nahradiť posúdenie Rady svojím vlastným posúdením.

(pozri bod 55)

5.      Doslovné znenie článku 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931 o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom stanovuje, že kompetentný vnútroštátny orgán má prijať rozhodnutie „vo vzťahu k dotknutým osobám, skupinám a subjektom“ pred prijatím opatrenia Spoločenstva o zmrazení ich finančných prostriedkov.

Aj za predpokladu, že by sme sa nedržali doslovného výkladu tohto ustanovenia, ak vnútroštátne rozhodnutie, ktoré predchádza prijatiu opatrenia Spoločenstva, nebolo prijaté voči organizácii, ale voči jej určitým členom, na to, aby tvrdenie Rady bolo úspešné, by táto inštitúcia alebo príslušný dotknutý vnútroštátny orgán museli poskytnúť vysvetlenie osobitných a konkrétnych dôvodov, prečo by sa za daných okolností konanie jednotlivcov, ktorí sú údajnými členmi alebo sympatizantmi organizácie, malo pripísať samotnej organizácii.

(pozri body 64, 65)

6.      Rada pri rozhodnutí o zmrazení finančných prostriedkov podľa článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu nie je oprávnená vychádzať z informácií alebo zo skutočností uvedených v spise, ktorý členský štát predložil, pokiaľ tento členský štát nie je ochotný predložiť tento spis súdu Spoločenstva, ktorého úlohou je preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia.

V tejto súvislosti sa súdne preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o zmrazení finančných prostriedkov vzťahuje na posúdenie skutočností a okolností uvádzaných na jeho odôvodnenie, rovnako ako overenie dôkazov a informácií, na ktorých sa toto posúdenie zakladá. Súd prvého stupňa sa musí v tejto súvislosti rovnako ubezpečiť o dodržaní práva na obhajobu a požiadavky odôvodnenia, prípadne o dôvodnosti naliehavých dôvodov výnimočne uvádzaných Radou ako dôvod ich nedodržania.

Toto preskúmanie sa zdá o to viac nevyhnutné, že predstavuje jedinú procesnú záruku umožňujúcu zabezpečiť spravodlivú rovnováhu medzi požiadavkami boja proti medzinárodnému terorizmu a ochranou základných práv. Keďže obmedzenia vykonané Radou voči právu na obhajobu zainteresovaných osôb musia byť vyvážené prísne nezávislým a nestranným súdnym preskúmaním, súd Spoločenstva musí mať právomoc preskúmavať zákonnosť a dôvodnosť opatrení o zmrazení finančných prostriedkov bez toho, aby mu v tom bránili utajenie alebo dôvernosť dôkazov a informácií použitých Radou.

Skutočnosť, že Rada a vnútroštátne orgány odmietli predložiť informácie obsiahnuté v dokumentoch predložených uvedenými orgánmi Rade aj samotnému Súdu prvého stupňa, má ten následok, že Súd prvého stupňa nemôže preskúmať zákonnosť rozhodnutia zmraziť finančné prostriedky.

(pozri body 73 – 76)