Vec T‑320/09

Planet AE Anonymi Etaireia Parochis Symvouleftikon Ypiresion

proti

Európskej komisii

„Ochrana finančných záujmov Únie – Systém včasného varovania (EWS) umožňujúci identifikovať úroveň rizika súvisiaceho so subjektmi, ktorým sa zadali verejné zákazky – Vyšetrovanie OLAF‑u týkajúce sa vykonania verejnej zákazky vo veci projektu inštitucionálnej modernizácie v Sýrii – Rozhodnutia o aktivácii varovaní W1a a W1b – Právny základ – Základné práva – Povinnosť odôvodnenia“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (ôsma komora) z 22. apríla 2015

1.      Žaloba o neplatnosť – Záujem na konaní – Záujem, ktorý sa posudzuje v deň podania žaloby – Žaloba, ktorá smeruje proti rozhodnutiu o zapísaní žalobcu do systému včasného varovania na použitie povoľujúcimi úradníkmi Komisie a výkonnými agentúrami – Zrušenie zápisu v priebehu konania – Neexistencia vplyvu – Základ pre prípadnú žalobu o náhradu škody – Zachovanie záujmu na konaní

(Článok 263 ZFEÚ; rozhodnutie Komisie 2008/969)

2.      Žaloba o neplatnosť – Dôvody – Nedostatok právomoci inštitúcie, ktorá je pôvodcom napadnutého aktu – Dôvod týkajúci sa verejného poriadku – Nedostatok právomoci inštitúcie, ktorá je pôvodcom aktu predstavujúceho právny základ napadnutého aktu – Neexistencia charakteru verejného poriadku v dôvode – Okolnosť, ktorá nevylučuje preskúmanie bez návrhu

(Článok 263 ZFEÚ)

3.      Komisia – Právomoci – Plnenie rozpočtu Spoločenstva – Rozhodnutie o zavedení systému včasného varovania umožňujúceho zapísanie osôb, na ktoré sa vzťahuje vyšetrovanie Európskeho úradu pre boj proti podvodom, ako subjektov predstavujúcich finančné riziko pre Úniu – Nedostatok právneho základu – Nedostatok právomoci Komisie

(Články 5 ES, 274 ES a 279 ES; Charta základných práv Európskej únie, článok 48 ods. 1; nariadenie Rady č. 1605/2002, článok 51, článok 59 ods. 2 a článok 95 ods. 1; rozhodnutie Komisie 2008/969)

4.      Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Posúdenie povinnosti odôvodnenia podľa okolností prejednávanej veci

(Článok 253 ES)

5.      Vlastné zdroje Európskej únie – Ochrana finančných záujmov Únie – Boj proti podvodom a iným nezákonným činnostiam – Systém včasného varovania na použitie povoľujúcimi úradníkmi Komisie a výkonnými agentúrami – Neoznámenie rozhodnutia o zápise osobe zapísanej do systému – Porušenie práva na obhajobu a povinnosti odôvodnenia

(Článok 253 ES; rozhodnutie Komisie 2008/969)

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 27, 28, 30 – 32)

2.      Nedostatok právomoci inštitúcie, ktorá prijala akt napadnutý v rámci žaloby o neplatnosť, predstavuje dôvod na zrušenie vychádzajúci z verejného poriadku, ktorý musí súd Únie uplatniť ex offo aj bez návrhu niektorého z účastníkov konania. Pokiaľ ide o otázku nedostatku právomoci inštitúcie, ktorá prijala akt, na základe ktorého bol prijatý napadnutý akt, súd Únie nie je povinný nastoliť túto otázku ex offo, môže sa však stať, že k tomu dôjde. Môže to tak byť v prípade informácií obsiahnutých v spise alebo v prípade zjavného pochybenia, inými slovami pochybenia, ktoré môže súd Únie jednoducho odhaliť a identifikovať ho.

(pozri bod 35)

3.      Ani z ustanovení článku 274 ES, ani z ustanovení nariadenia č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev, nevyplýva, že Komisia má výslovnú právomoc, aby s cieľom boja proti podvodom a akejkoľvek inej nezákonnej činnosti ohrozujúcej finančné záujmy Únie, prijala rozhodnutie 2008/969 o systéme včasného varovania na použitie povoľujúcimi úradníkmi Komisie a výkonnými agentúrami. Je pravda, že podľa článku 274 ES Komisia plní rozpočet v súlade s ustanoveniami nariadení vydaných podľa článku 279 ES. Ten stanovuje použitie riadneho legislatívneho postupu. Nariadenie č. 1605/2002, ktorého právnym základom je článok 279 ES, však neuvádza systém, akým je systém včasného varovania. Uvedené nariadenie upravuje vo svojom článku 95 ods. 1 výlučne zriadenie centrálnej databázy o uchádzačoch a záujemcoch nachádzajúcich sa v situáciách povinného vylúčenia upravených nariadením.

Rovnako bez ohľadu na skutočnosť, že systém varovania by mohol byť užitočným nástrojom v rámci úloh Komisie ako strážkyne a vykonávateľky rozpočtu, neumožňuje to vyvodenie záveru o existencii implicitnej právomoci na prijatie rozhodnutia 2008/969. Hoci je Komisia oprávnená v súlade s článkom 51 a článkom 59 ods. 2 nariadenia č. 1605/2002 organizovať svoje interné fungovanie čo najúčinnejšie, nemení to nič na tom, že jej autoregulačná právomoc je obmedzená na právomoci, ktoré jej boli zverené. Hoci interné opatrenia vyvolávajú účinky iba vnútri administratívy a nezakladajú žiadne práva alebo povinnosti tretích osôb, nie je to tak v prípade rozhodnutia 2008/969, ktoré má vyvolávať právne účinky navonok.

Okrem toho keď normotvorca Únie vytvoril právny základ varovaní o vylúčení, nepovažoval za potrebné urobiť to isté pre ostatné varovania uvedené v rozhodnutí 2008/969. Navyše na rozdiel od varovania W5, ktoré je založené na objektívnych a do určitej miery aj preukázaných skutočnostiach, je zápis varovania W1a alebo W1b v zmysle rozhodnutia 2008/969 dôsledkom vyšetrovania Európskeho úradu pre boj proti podvodom, napriek tomu, že konštatovania podvodov alebo administratívnych pochybení ešte neboli preukázané. Nemožno ani akceptovať zásadu potest majus potest et minus bez porušenia základných práv, medzi ktorými je aj prezumpcia neviny zakotvená v článku 48 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie. Na rozdiel od varovaní týkajúcich sa vylúčenia je nesporné, že varovania W1a a W1b sa vzťahujú na situáciu, v ktorej vyšetrovanie ešte prebieha a v ktorej súd ešte nepreukázal vinu. Pokiaľ teda Komisia považuje za potrebné vopred prijať preventívne opatrenia, potrebuje o to viac právny základ pre vytvorenie takého systému varovaní a pre prijímanie súvisiacich opatrení, pričom tento systém musí rešpektovať právo na obranu, zásadu proporcionality, ako aj zásadu právnej istoty, pričom táto zásada vyžaduje, aby boli právne pravidlá jasné, presné a predvídateľné, pokiaľ ide o ich účinky, najmä keď môžu mať nepriaznivé dôsledky pre jednotlivcov a podniky.

(pozri body 43, 45, 58, 59, 61 – 67)

4.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 77, 78)

5.      Rozhodnutie Komisie o zápise subjektu do systému včasného varovania zavedeného rozhodnutím 2008/969 o uvedenom systéme na použitie povoľujúcimi úradníkmi Komisie a výkonnými agentúrami je v rozpore s povinnosťou odôvodnenia, ako aj právom na obhajobu, ak sa toto rozhodnutie neoznámilo dotknutej osobe, keďže v dôsledku toho táto osoba nemala možnosť vyjadriť sa v tejto súvislosti a nevedela ani o dôvodoch opodstatňujúcich jej zápis do systému varovania.

Právo na obhajobu však musí byť zaručené za každých okolností aj pri neexistencii akejkoľvek právnej úpravy týkajúcej sa predmetného konania. To isté platí aj pre povinnosť odôvodnenia. Hoci pritom cieľ sledovaný rozhodnutím 2008/969 spočíva v ochrane rozpočtu Únie prostredníctvom preventívnych opatrení, nijako to neodôvodňuje neoznámenie. V tejto súvislosti aj za predpokladu, že by systém včasného varovania bol vytvorený ako interný nástroj, nemení to nič na tom, že zápis do uvedeného systému má právne účinky pre dotknutú zapísanú osobu, čo znamená, že treba dodržiavať právo na obhajobu, vrátane povinnosti odôvodnenia.

(pozri body 79, 83, 86, 87)