UZNESENIE SÚDU PRVÉHO STUPŇA (druhá komora)
z 25. septembra 2008 (*)
„Žaloba o neplatnosť – EFRR – Zrušenie finančnej pomoci – Vrátenie už vyplatených súm – Výzvy na zaplatenie úrokov z omeškania – Započítanie – Regionálna alebo miestna entita – Neexistencia priamej dotknutosti – Neprípustnosť“
V spojených veciach T‑392/03, T‑408/03, T‑414/03 a T‑435/03,
Regione Siciliana (Taliansko), v zastúpení: G. Aiello a A. Cingolo, avvocati dello Stato,
žalobca,
proti
Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: E. de March, L. Flynn a G. Wilms, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Dal Ferro, advokát,
žalovanej,
ktorej predmetom je vo veci T‑392/03 návrh na zrušenie listu Komisie zo 6. októbra 2003 v rozsahu, v akom sa týka podmienok vrátenia súm vyplatených Európskym fondom pre regionálny rozvoj (EFRR) na projekt výstavby infraštruktúry nazvaný „priehrada na rieke Gibbesi“, ako aj predchádzajúcich a odvodených aktov, vo veci T‑408/03 návrh na zrušenie listu Komisie zo 6. októbra 2003 v rozsahu, v akom sa týka podmienok vrátenia súm vyplatených EFRR na projekty výstavby infraštruktúry nazvané „Aragona Favara“ a „Katánska nížina“, ako aj predchádzajúcich a odvodených aktov, a najmä listov Komisie z 13. augusta 2003 a 14. augusta 2003, vo veci T‑414/03 návrh na zrušenie listu Komisie zo 6. októbra 2003 v rozsahu, v akom sa týka podmienok vrátenia súm vyplatených EFRR na projekt výstavby infraštruktúry nazvaný „diaľnica Messina‑Palermo“, ako aj predchádzajúcich a odvodených aktov, a najmä oznámenia Komisie o dlhu č. 3240406591 z 25. septembra 2002, a vo veci T‑435/03 návrh na zrušenie listu Komisie z 24. októbra 2003 týkajúceho sa započítania záväzkov a pohľadávok Komisie súvisiacich s finančnou pomocou zo strany EFRR „Porto Empedocle“, „priehrada na rieke Gibbesi“, „diaľnica Messina‑Palermo“, „Aragona Favara“ a „Katánska nížina“, ako aj predchádzajúcich a odvodených aktov,
SÚD PRVÉHO STUPŇA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (druhá komora),
v zložení: predsedníčka komory I. Pelikánová, sudcovia K. Jürimäe a S. Soldevila Fragoso (spravodajca),
tajomník: E. Coulon,
vydal toto
Uznesenie
Skutkové okolnosti sporu
1 Rozhodnutím K(87) 2090 026 zo 17. decembra 1987 Komisia priznala Talianskej republike finančnú pomoc Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (EFRR) vo výške 94 940 620 056 talianskych lír (ITL) na výstavbu priehrady na toku Gibbesi (ďalej len „finančná pomoc ,priehrada na rieke Gibbesi‘“). Orgánom zodpovedným za realizáciu projektu bolo Ente minerario siciliano (Sicílsky banský úrad). Listom z 28. decembra 1996 požiadali talianske orgány o predĺženie lehoty – stanovenej do 31. marca 1995 – na predloženie žiadosti o konečnú platbu. S cieľom preveriť, či nedošlo k prípadným nezrovnalostiam, sa Komisia následne rozhodla začať konanie podľa článku 24 nariadenia Rady (EHS) č. 4253/88 19. decembra 1988, ktorým sa vykonáva nariadenie (EHS) č. 2052/88, pokiaľ ide o koordináciu činností rozličných štrukturálnych fondov navzájom na jednej strane a ich činností s operáciami Európskej investičnej banky a ďalšími existujúcimi finančnými nástrojmi na druhej strane (Ú. v. ES L 374, s. 1), zmeneného a doplneného nariadením Rady (EHS) č. 2082/93 z 20. júla 1993 (Ú. v. ES L 193, s. 20). Po podaní pripomienok v tomto ohľade zo strany žalobcu a talianskych orgánov prijala Komisia voči Talianskej republike rozhodnutie K(2002) 4905 z 11. decembra 2002, ktorým sa zrušila finančná pomoc „priehrada na rieke Gibbesi“, nariadilo sa vrátenie už vyplateného preddavku vo výške 75 592 496 044 ITL (39 040 266,10 eura) a zrušil sa záväzok vyplatiť zostatok finančnej pomoci vo výške 18 898 124 012 ITL (9 760 066,53 eura).
2 Rozhodnutím K(93) 3961 z 22. decembra 1993 pridelila Komisia Talianskej republike finančnú pomoc EFRR na investíciu do infraštruktúry súvisiacej s diaľnicou spájajúcou Messinu s Palermom (ďalej len „finančná pomoc ,Messina‑Palermo‘“). Orgánom zodpovedným za projekt bolo Assessorato dei lavori publici (oblastná správa pre verejnoprospešné stavby) pre Regione Siciliana a subjektom povereným jeho vykonaním bolo konzorcium pre diaľnicu spájajúcu Messinu s Palermom. Listom z 5. septembra 2002 Komisia túto finančnú pomoc z dôvodu oneskorení v uskutočňovaní stavby zastavila a rozdiel, na ktorý sa malo vzťahovať zrušenie záväzku, vyčíslila na 26 378 246 eur a rozdiel, ktorý sa mal vrátiť, na 58 036 177 eur.
3 Dňa 3. augusta 2001 vydala Komisia oznámenie o dlhu č. 3240304871, ktoré nadväzovalo na zastavenie finančnej pomoci EFRR na dokončenie priemyselnej zóny Aragona Favara (ďalej len „finančná pomoc ,Aragona Favara‘“). Toto oznámenie určovalo pohľadávku Komisie na 5 614 002 097 ITL (t. j. 2 899 390,11 eura) a ako dátum jej splatnosti označovalo 31. september 2001 s uvedením, že nedodržanie tejto lehoty bude mať za následok uplatnenie úrokov z omeškania. Listom z 21. februára 2002 sa Komisia znovu domáhala zaplatenia tejto sumy na talianskom ministerstve hospodárstva a financií. Platba sumy uvedenej v oznámení o dlhu č. 3240304871 sa uskutočnila 1. apríla 2003. Listom zo 14. augusta 2003 zaslala Komisia talianskym orgánom a v kópii žalobcovi tabuľku s podrobným výpočtom dlžných úrokov z omeškania z dôvodu prekročenia lehoty splatnosti stanovenej v oznámení o dlhu č. 3240304871. V nej sa uvádza, že k 29. augustu 2003 dosahoval nezaplatený zostatok sumu 284 702,81 eura, zvýšenú o úroky vo výške 60,41 eura za každý ďalší deň omeškania.
4 Dňa 27. júna 2001 vydala Komisia oznámenie o dlhu č. 3240303927 v nadväznosti na zastavenie finančnej pomoci EFRR na výstavbu mimomestského vodovodu určeného na dodávky pitnej vody v Katánskej nížine (ďalej len „finančná pomoc ,Katánska nížina‘“). Komisia sa v ňom domáhala vrátenia už vyplateného preddavku vo výške 1 857 500 000 ITL (t. j. 959 318,69 eura). Oznámenie stanovovalo dátum splatnosti na 31. august 2001 s uvedením, že nedodržanie tejto lehoty povedie k uplatneniu úrokov z omeškania. Platba sumy uvedenej v oznámení o dlhu č. 3240303927 sa uskutočnila 25. júla 2003. V liste z 13. augusta 2003 adresovanom talianskym orgánom a v kópii žalobcovi Komisia urobila výpočet splatného zostatku, pričom doň zarátala úroky z omeškania dlžné z dôvodu prekročenia lehoty splatnosti stanovenej v uvedenom oznámení o dlhu. K 28. augustu 2003 tak táto suma dosahovala výšku 121 007,04 eura, zvýšenú o 26,33 eura za každý ďalší deň omeškania.
5 Dňa 25. septembra 2002 vydala Komisia v nadväznosti na zastavenie finančnej pomoci „diaľnica Messina‑Palermo“ (pozri bod 2 vyššie) oznámenie o dlhu č. 3240406591 adresované talianskemu ministerstvu hospodárstva a financií. Toto oznámenie určovalo pohľadávku Komisie na 58 036 177 eur a dátum splatnosti stanovovalo na 30. november 2002, pričom uvádzalo, že nedodržanie tejto lehoty bude mať za následok uplatnenie úrokov z omeškania. Platba sumy uvedenej v oznámení o dlhu č. 3240406591 sa uskutočnila 1. augusta 2003. V druhom liste zo 14. augusta 2003 adresovanom žalobcovi a v kópii talianskym orgánom urobila Komisia výpočet splatného zostatku, pričom doň zarátala úroky z omeškania dlžné z dôvodu prekročenia lehoty splatnosti stanovenej v uvedenom oznámení o dlhu. K 29. augustu 2003 tak táto suma dosahovala výšku 2 548 927,80 eura, zvýšenú o 471,71 eura za každý ďalší deň omeškania.
6 V nadväznosti na rozhodnutie o zrušení finančnej pomoci „priehrada na rieke Gibbesi“ vydala Komisia 19. decembra 2002 oznámenie o dlhu č. 3240209358 určené Talianskej republike. Toto oznámenie určovalo pohľadávku Komisie na 39 040 266,10 eura, dátum splatnosti stanovovalo na 31. január 2003 a uvádzalo, že v prípade nezaplatenia budú uplatnené úroky z omeškania. Na žiadosť žalobcu mu Komisia listom zo 4. augusta 2003 zaslala výpis v tom čase dlžných úrokov z omeškania.
7 V listoch zo 4. a 22. septembra 2003 zaslaných Komisii spochybnil Regione Siciliana výpočet úrokov z omeškania podľa štyroch vyššie uvedených oznámení o dlhu s tvrdením, že Komisia mala z úradnej povinnosti vykonať započítanie medzi dlžnými sumami a žiadosťami o priebežné platby EFRR na regionálny operačný program „Sicília 2000 – 2006“ (ďalej len „ROP Sicília“), čo by podľa neho umožnilo zmazať uvedené úroky z omeškania, resp. zastaviť ich plynutie.
8 Listom zo 6. októbra 2003 adresovaným Regione Siciliana a v kópii talianskym orgánom prijal účtovník Komisie k otázkam vzneseným Regione Siciliana stanovisko. Poukázal tak na skutočnosť, že pokiaľ ide o obdobie medzi jednotlivými dátumami splatnosti podľa oznámení o dlhu a 1. januárom 2003 – dňom nadobudnutia účinnosti nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 248, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 74) – platná právna úprava [najmä článok 49 finančného nariadenia z 21. decembra 1977 k všeobecnému rozpočtu Európskych spoločenstiev [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 356, s. 1), naposledy zmeneného a doplneného nariadením (ES, ESUO, Euratom) č. 762/2001 (Ú. v. ES L 111, s. 1), o oddelení funkcií vnútorného auditu a predbežnej finančnej kontroly] už príjemcom pomoci Spoločenstva ukladala povinnosť zaplatiť úroky z omeškania v prípadoch, keď sú v prospech Spoločenstva vymáhané nedôvodne vyplatené sumy. Účtovník Komisie zároveň vysvetlil, že žalobcom požadované započítanie je ako spôsob uspokojenia pohľadávok výslovne upravené až od nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 1605/2002 a že majú byť vydané pokyny, aby boli úroky podľa predmetných oznámení o dlhu odpočítané z platby určenej pre Taliansku republiku vo vzťahu k platbám, ktoré sa týkajú žalobcu.
9 V liste z 24. októbra 2003 zaslanom Regione Siciliana a v kópii talianskym orgánom ozrejmil účtovník Komisie, že sa vykoná započítanie medzi niektorými pohľadávkami a záväzkami Komisie. Tieto pohľadávky tvorila suma podľa oznámenia o dlhu č. 3240504102 z 24. októbra 2003 týkajúceho sa finančnej pomoci EFRR na urbanizačné stavebné práce a súvisiace stavby v priemyselnom areáli Porto Empedocle (ďalej len „finančná pomoc ,Porto Empedocle‘“), t. j. suma 7 704 723 eur, a oznámenia o dlhu č. 3240409358 z 19. decembra 2002 (finančná pomoc „priehrada na rieke Gibbesi“), t. j. 39 040 266,10 eura, ako aj úroky z omeškania v zmysle oznámenia o dlhu č. 3240406591 z 25. septembra 2002 (finančná pomoc „diaľnica Messina‑Palermo“), t. j. 2 581 947,74 eura, oznámenia o dlhu č. 3240304871 z 3. augusta 2001 (finančná pomoc „Aragona Favara“), t. j. 288 931,82 eura, a oznámenia o dlhu č. 324030927 z 27. júna 2001 (finančná pomoc „Katánska nížina“), t. j. 122 876,18 eura. Predmetné záväzky sa týkali žiadosti o platbu v súvislosti s rozhodnutím Komisie K(2000) 2346 z 8. augusta 2000 o priznaní finančnej pomoci z EFRR v rámci ROP Sicília v celkovej výške 50 335 454,98 eura.
10 Ako Komisia avizovala vo svojom liste z 24. októbra 2003, 7. novembra 2003 pristúpila k započítaniu vyššie uvedených pohľadávok a záväzkov. Listom z 20. novembra 2003 Komisia podobne avizovala talianskym orgánom, že vykoná započítanie vo vzťahu k sume dlžnej Talianskou republikou na základe úrokov v zmysle oznámenia o dlhu č. 3240409358 (finančná pomoc „priehrada na rieke Gibbesi“), t. j. k sume 1 880 126,91 eura. K vykonaniu tohto započítania došlo 3. decembra 2003.
Konanie a návrhy účastníkov konania
11 Žalobca návrhmi podanými do kancelárie Súdu prvého stupňa 4.,12., 11. a 24. decembra podal žaloby, na základe ktorých sa začalo toto konanie.
12 V súlade s článkom 50 rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa boli uznesením predsedu piatej komory Súdu prvého stupňa z 9. júla 2004 prejednávané veci spojené na účely ústneho konania a rozsudku.
13 Uznesením z 12. januára 2006 Súd prvého stupňa podľa článku 54 tretieho pododseku štatútu Súdneho dvora, článku 77 písm. a) a článku 78 rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa prerušil konanie v týchto spojených veciach až do vyhlásenia rozsudku Súdneho dvora vo veci C‑417/04 P, Regione Siciliana/Komisia. Uznesením z 11. septembra 2006 Súd prvého stupňa na rovnakom podklade opäť prerušil konanie až do vyhlásenia rozsudku Súdneho dvora vo veci C‑15/06 P, Regione Siciliana/Komisia.
14 V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 64 ods. 3 písm. a) a b) rokovacieho poriadku boli účastníci konania najmä vyzvaní, aby predložili svoje písomné vyjadrenia k otázke, ako sa na prejednávaných veciach prejavia rozsudky Súdneho dvora z 2. mája 2006, Regione Siciliana/Komisia (C‑417/04 P, Zb. s. I‑3881), a z 22. marca 2007, Regione Siciliana/Komisia (C‑15/06 P, Zb. s. I‑2591). Týmto žiadostiam vyhoveli.
15 Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zrušil list Komisie zo 6. októbra 2003 v rozsahu, v akom sa týka podmienok vrátenia súm vyplatených zo strany EFRR na finančnú pomoc „priehrada na rieke Gibbesi“, ako aj predchádzajúce a odvodené akty (vec T‑392/03),
– zrušil list Komisie zo 6. októbra 2003 v rozsahu, v akom sa týka podmienok vrátenia súm vyplatených zo strany EFRR na finančnú pomoc „Aragona Favara“ a finančnú pomoc „Katánska nížina“, ako aj predchádzajúce a odvodené akty, najmä list Komisie z 13. augusta 2003 a list Komisie zo 14. augusta 2003 (ďalej len „list zo 14. augusta 2003“) (vec T‑408/03),
– zrušil list Komisie zo 6. októbra 2003 v rozsahu, v akom sa týka podmienok vrátenia súm vyplatených zo strany EFRR na finančnú pomoc „diaľnica Messina‑Palermo“, ako aj predchádzajúce a odvodené akty vrátane oznámenia Komisie o dlhu č. 3240406591 z 25. septembra 2002 (vec T‑414/03),
– zrušil list Komisie z 24. októbra 2003 o započítaní medzi pohľadávkami a záväzkami Komisie, pokiaľ ide o finančnú pomoc „Porto Empedocle“, „priehrada na rieke Gibbesi“, „diaľnica Messina‑Palermo“, „Aragona Favara“ a „Katánska nížina“, ako aj predchádzajúce a odvodené akty (vec T‑435/03),
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
16 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žaloby ako neprípustné,
– subsidiárne zamietol žaloby ako nedôvodné,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
Právny stav
17 Podľa článku 113 svojho rokovacieho poriadku môže Súd prvého stupňa po vypočutí účastníkov konania kedykoľvek aj bez návrhu skúmať prekážku konania z dôvodu verejného záujmu a rozhodnúť podľa podmienok stanovených v článku 114 ods. 3 a 4 uvedeného poriadku.
18 Na základe článku 114 ods. 3 rokovacieho poriadku sa ďalej postupuje v ústnej časti konania, ak Súd prvého stupňa nerozhodne inak.
19 V prejednávanej veci sa Súd prvého stupňa domnieva, že na základe listín v spise je mu otázka prípustnosti žalôb dostatočne objasnená, a preto rozhodol, že ústne vysvetlenia účastníkov konania k tejto veci nie je potrebné vypočuť. Nie je ani dôvodné vyhovieť návrhu žalobcu na začatie ústnej časti konania z dôvodu hospodárskeho významu veci a vznesenia zásadných otázok, keďže sa tento návrh týka samotnej meritórnej stránky sporov.
O oznámení o dlhu z 25. septembra 2002 a listoch z 13. a 14. augusta 2003 (veci T‑408/03 a T‑414/03)
Tvrdenia účastníkov konania
20 Komisia tvrdí, že predmetné akty boli úradne adresované talianskemu ministerstvu a že žalobcovi boli zaslané len na vedomie. Uvádza, že tieto akty sa žalobcu nemôžu bezprostredne dotýkať a že ich zrušenia by sa mohla domáhať len Talianska republika.
21 Komisia ďalej uvádza, že tieto žaloby vôbec nezmieňujú dôvody, pre ktoré sa žalobca domnieva, že sú tieto akty protiprávne, čím nie sú v súlade s článkom 21 štatútu Súdneho dvora, platným pre Súd prvého stupňa na základe článku 53 uvedeného štatútu, a tiež článkom 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa. Komisia napokon odmieta názor žalobcu, že listy z 13. a 14. augusta 2003 nepredstavujú vo vzťahu k listu zo 6. októbra 2003 samostatné akty, a zastáva názor, že uvedené listy sú len logickým dôsledkom nezaplatenia súm uvedených v oznámeniach o dlhu č. 3240304871 z 3. augusta 2001 a č. 3240303927 z 27. júna 2001 zo strany Talianskej republiky v príslušných lehotách.
22 Nakoniec Komisia uvádza, že návrhy na zrušenie aktov z 25. septembra 2002 a z 13. a 14. augusta 2003 sa musia považovať za neprípustné, pretože boli podané po uplynutí na tento účel stanovenej lehoty dvoch mesiacov a desiatich dní. Pokiaľ teda ide o dva posledné uvedené akty, žalobcovi boli podľa odtlačkov pečiatok predsedníctva Regione Siciliana doručené 22., resp. 26. augusta 2003, zatiaľ čo žaloba vo veci T‑408/03 bola predložená až 12. decembra 2003.
23 Žalobca poznamenáva, že predmetné akty nemožno považovať za samostatne napadnuteľné akty. Uvádza pritom, že tieto akty neobsahovali žiadne odôvodnenie a že ho Komisia so svojím stanoviskom bližšie oboznámila až listom zo 6. októbra 2003. Takže prvým aktom, ktorý bolo možné riadne napadnúť, je práve tento list zo 6. októbra 2003. Navyše neuvedenie dôvodov na podporu návrhov na zrušenie predmetných aktov je zjavným a logickým dôsledkom skutočnosti, že tieto nepožívajú plnú samostatnosť a dajú sa napadnúť až v spojitosti s listom zo 6. októbra 2003, ktorý vykladá ich obsah a právny základ.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
24 Na úvod treba poznamenať, že z návrhov predložených žalobcom vo veci T‑408/03 sa nedá jednoznačne zistiť, či jeho žaloba smeruje voči oznámeniam o dlhu č. 3240304871 z 3. augusta 2001 týkajúcemu sa finančnej pomoci „Aragona Favara“ a č. 3240303927 z 27. júna 2001 týkajúcemu sa finančnej pomoci „Katánska nížina“, alebo voči listom z 13. a 14. augusta 2003 týkajúcich sa úrokov z omeškania dlžných z dôvodu nezaplatenia súm uvedených v týchto oznámeniach o dlhu v príslušných lehotách. Táto okolnosť však nemá vplyv na prípustnosť prejednávaných žalôb.
25 Z posúdenia týchto štyroch aktov, ako aj oznámenia o dlhu č. 3240406591 z 25. septembra 2002 týkajúceho sa finančnej pomoci „diaľnica Messina‑Palermo“ a listov zo 14. augusta 2003 o uplatnení úrokov z omeškania z dôvodu oneskoreného zaplatenia sumy nárokovanej v oznámení o dlhu č. 3240304871 z 3. augusta 2001 súvisiacom s finančnou pomocou „Aragona Favara“ a z 13. augusta 2003 týkajúceho sa uplatnenia úrokov z omeškania z dôvodu oneskoreného zaplatenia sumy nárokovanej v oznámení o dlhu č. 3240303927 z 27. júna 2001 súvisiacom s finančnou pomocou „Katánska nížina“, ktoré boli adresované Talianskej republike, pričom žalobcovi boli zaslané len na vedomie, totiž vyplýva, že iba vykonávajú predošlé rozhodnutia Komisie o zrušení, resp. zastavení predmetnej finančnej pomoci. Už tieto rozhodnutia o zrušení a spätnom vymáhaní pomoci totiž uvádzali, že podmienky vrátenia nedôvodne vyplatených preddavkov budú spresnené v oznámeniach o dlhu, ktoré účtovník Komisie zašle talianskym orgánom, pričom žalobca sám pripúšťa, že tieto oznámenia nemajú význam rozhodnutí a že vyplývajú bezprostredne z rozhodnutí o zrušení finančnej pomoci.
26 Oznámenia o dlhu č. 3240304871 z 3. augusta 2001 týkajúce sa finančnej pomoci „Aragona Favara“, č. 3240303927 z 27. júna 2001 týkajúce sa finančnej pomoci „Katánska nížina“ a č. 3240406591 z 25. septembra 2002 týkajúce sa finančnej pomoci „diaľnica Messina‑Palermo“ tak v prvom rade neobsahujú žiadne ustanovenie, ktoré by Talianskej republike ukladalo, aby nedôvodne vyplatené sumy vymáhala od žalobcu. Preto z ničoho nemožno dovodiť, že by Talianska vláda nemohla rozhodnúť, že bude znášať sama náklady na vrátenie súm späť EFRR (v tomto zmysle pozri rozsudok z 2. mája 2006, Regione Siciliana/Komisia, už citovaný, bod 26).
27 Žalobcu súčasne nemožno považovať za osobu, ktorej sa listy z 13. a 14. augusta 2003 bezprostredne dotýkali. Adresované boli totiž Talianskej republike, pričom žalobcovi boli zaslané v kópii, a ich cieľom bolo uplatnenie nároku na úroky z omeškania z dôvodu prekročenia lehôt splatnosti uvedených v príslušných oznámeniach o dlhu. Preto sú tieto listy len logickým dôsledkom nezaplatenia súm uvedených v oznámeniach o dlhu č. 3240304871 z 3. augusta 2001 a č. 3240303927 z 27. júna 2001 zo strany Talianskej republiky v príslušných lehotách.
28 S ohľadom na vyššie uvedené treba žaloby vo veciach T‑408/03 a T‑414/03 prehlásiť za neprípustné v rozsahu, v akom smerujú k zrušeniu oznámení o dlhu z 25. septembra 2002 a listov z 13. a 14. augusta 2003, pričom nie je nevyhnutné vyslovovať sa k ostatným námietkam Komisie o neprípustnosti.
O liste zo 6. októbra 2003 o výpočte úrokov z omeškania a nevykonaní započítania z úradnej povinnosti (veci T‑329/03, T‑408/03 a T‑414/03)
Tvrdenia účastníkov konania
29 Komisia sa domnieva, že návrh na zrušenie listu zo 6. októbra 2003 je neprípustný, lebo hoci bol tento list adresovaný žalobcovi, nemá žiadny bezprostredný dosah na jeho právne postavenie, a nemôže sa ho teda ani bezprostredne dotýkať. V tomto liste sa totiž riešia také otázky, ako je výpočet úrokov z omeškania v súvislosti s oznámeniami Komisie o dlhu a vykonanie zápočtu pohľadávok, ktorých majiteľmi sú na jednej strane Komisia a na druhej Talianska republika. Napadnuté rozhodnutie by na postavenie žalobcu malo právne účinky len vtedy, ak by bol povinný danú sumu skutočne uhradiť v dôsledku tohto rozhodnutia.
30 Podľa Komisie sa pritom potenciálne škodlivé účinky listu zo 6. októbra 2003 týkajú iba Talianskej republiky, a nie žalobcu, ktorý by mohol ujmu v dôsledku tohto listu utrpieť iba vtedy, ak by mu orgány tohto štátu konkrétnym a samostatným úkonom uložili povinnosť vrátiť sumy, ktoré tento štát dlží Komisii. Skutočnosť, že list zo 6. októbra 2003 je úradne adresovaný žalobcovi, vychádza zároveň z praxe transparentného, otvoreného a zjednodušeného riadenia účtovných postupov Spoločenstva, keďže žalobca bol prítomný na rôznych stretnutiach ohľadom danej finančnej pomoci. Záverom je, že zrušenia listu zo 6. októbra 2003 sa mohla domáhať len Talianska republika, nie však žalobca, ktorý nie je majiteľom pohľadávok, aké mieni uplatňovať.
31 Komisia zároveň uvádza, že list zo 6. októbra 2003 nie je napadnuteľným aktom v zmysle článku 230 ES. Pripomína, že aby mohol byť sporný akt predmetom žaloby, je nevyhnutné, aby bol objektívne určený spôsobovať právne účinky voči tretím osobám a v dôsledku toho mohol mať bezprostredný dosah na ich záujmy tým, že podstatným spôsobom mení ich právne postavenie. Tieto podmienky nie sú splnené v prípade aktu, ktorým Komisia iba prehlasuje, akým výkladom sa mieni riadiť pri uplatňovaní ustanovenia nariadenia – v prejednávanej veci v súvislosti s povinnosťou uhradiť úroky z omeškania podľa oznámení o dlhu a so započítaním ako spôsobom uspokojenia pohľadávok. Záujmy tretích osôb môžu byť naozaj poškodené len v dôsledku opatrení, ktoré by boli skutočne prijaté pri plnení zámeru vysloveného predtým v takom akte, ako je výzva na úhradu úrokov z omeškania v súvislosti s oznámeniami o dlhu alebo skutočné odmietnutie využiť na umorenie dlhov započítanie, podľa kritérií uvedených v liste zo 6. októbra 2003 (v tomto zmysle pozri rozsudok Súdneho dvora z 27. septembra 1998, Spojené kráľovstvo/Komisia, 114/86, Zb. s. 5298, body 12 a 13).
32 Napokon, pokiaľ ide o vec T‑392/03, Komisia ďalej uvádza, že žaloba je neprípustná z dôvodu nedostatku právneho záujmu žalobcu na zrušení listu zo 6. októbra 2003. Poukazuje, že toto oznámenie sa nijako netýka finančnej pomoci „priehrada na rieke Gibbesi“. Žaloba vo veci T‑392/03 smeruje len proti spôsobu zaplatenia podľa oznámenia o dlhu zodpovedajúcemu uvedenej finančnej pomoci. Medzi predmetom žaloby a listom zo 6. októbra 2003 tak niet žiadnej väzby. Komisia sa v tomto ohľade odvoláva na rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 1977, Société pour l’exportation des sucres/Komisia (88/76, Zb. s. 709), uznesenie Súdneho dvora z 28. januára 2004, Holandsko/Komisia (C‑164/02, Zb. s. I‑1177, body 18 a 24), a uznesenie Súdu prvého stupňa z 29. apríla 1999, Unione provinciale degli agricoltori di Firenze a i./Komisia (T‑78/98, Zb. s. II‑1377).
33 Žalobca uvádza, že nevystupuje ako subjekt odlišný od Talianskej republiky, ale ako územná entita tohto štátu, ktorej je finančná pomoc osobitne určená. Ďalej uvádza, že list zo 6. októbra 2003 mu bol úradne adresovaný a bezprostredne a osobne sa ho dotýka, keďže medzi jeho osobným postavením a prijatým aktom jestvuje zjavná príčinná súvislosť. Tento list je totiž odpoveďou na jeho list z 22. septembra 2003 adresovaný Komisii, v ktorom spochybnil výpočet úrokov z omeškania. Žalobca sa ďalej odvoláva na článok 8 nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999 z 21. júna 1999 o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch (Ú. v. ES L 161, s. 1; Mim. vyd. 14/001, s. 31), ktorý uvádza zásadu „partnerstva“ medzi Komisiou a celoštátnymi a regionálnymi orgánmi. Okrem toho nástojí na skutočnosti, že na neho smerujú odkazy v nariadení Rady (EHS) č. 2052/88 z 24. júna 1988 o úlohách štrukturálnych fondov, ich účinnosti a o koordinácii medzi ich činnosťami navzájom a činnosťami Európskej investičnej banky a ostatnými existujúcimi finančnými nástrojmi [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 185, s. 9), zmenenom a doplnenom nariadením Rady (EHS) č. 2081/93 z 20. júla 1993 (Ú. v. ES L 193, s. 5), a v rozhodnutiach o pridelení danej finančnej pomoci, ako aj v jeho úradnej korešpondencii s Komisiou. Žalobca ďalej tvrdí, že v súvislosti s rozhodnutiami o financovaní v prejednávaných prípadoch nemá Talianska republika žiadnu možnosť voľnej úvahy.
34 Žalobca zároveň zastáva názor, že list zo 6. októbra 2003 nie je len jednoduchým vyjadrením všeobecného postoja Komisie v prípade určitého druhu problémov, ale dopĺňa odôvodnenie skôr vydaných oznámení o dlhu. Predmetný list teda predstavuje vysvetľujúci akt s obsahom právneho aktu, ktorým Komisia uvádza po prvýkrát skutkové a právne dôvody, o ktoré sa opierajú jednotlivé ňou vyhotovené oznámenia o dlhu. Tento list tak potenciálne predstavuje akt spôsobujúci ujmu v rozsahu, v akom zisteným dlhom prisudzuje určitú povahu, a vylučuje, aby boli dôsledkom procesných chýb či nedopatrení.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
35 V liste zo 6. októbra 2003 sa zaujíma stanovisko k dvom otázkam vzneseným žalobcom na stretnutí 12. septembra 2003 a v liste z 22. septembra 2003 k otázkam týkajúcim sa uplatnenia úrokov z omeškania v súvislosti s oznámeniami o dlhu č. 3240303927 z 27. júna 2001 (finančná pomoc „Katánska nížina“), č. 3240304871 z 31. augusta 2008 (finančná pomoc „Aragona Favara“) a č. 3240406591 z 25. septembra 2002 (finančná pomoc „diaľnica Messina‑Palermo“).
36 Treba pritom pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry aktmi, ktoré môžu byť predmetom žaloby o neplatnosť v zmysle článku 230 ES, sú opatrenia s právne záväznými účinkami, ktoré môžu zasiahnuť do záujmov žalobcu tým, že podstatným spôsobom menia jeho právne postavenie (rozsudok Súdneho dvora z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, Zb. s. 2639, bod 9, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 18. decembra 1992, Cimenteries CBR a i./Komisia, T‑10/92 až T‑12/92 a T‑15/92, Zb. s. II‑2667, bod 28).
37 V prejednávanej veci list zo 6. októbra 2003 nepôsobí takými právne záväznými účinkami, aké by mohli zasiahnuť do záujmov žalobcu. Pokiaľ ide totiž o prvú žalobcom vznesenú otázku, Komisia iba pomenúva platné právne predpisy Spoločenstva, ktoré sa vzťahujú na výpočet úrokov z omeškania za obdobie medzi dátumom splatnosti podľa daných oznámení o dlhu a 1. januárom 2003, teda dňom nadobudnutia účinnosti nového finančného nariadenia Spoločenstva, nariadenia č. 1605/2002. Takže list zo 6. októbra 2003 sám osebe nepredstavuje výzvu na zaplatenie úrokov z omeškania ani ich konkrétne nevypočítava.
38 V tomto liste zo 6. októbra 2003 Komisia vysvetľuje, prečo medzi pohľadávkami uvádzanými v predmetných oznámeniach o dlhu a platbami určenými Talianskej republike, ktorých koncovým príjemcom je žalobca, nevykonala započítanie z úradnej povinnosti. Komisia tu po prvé poukazuje na to, že toto započítanie je výslovne upravené ako spôsob uspokojenia pohľadávok až v novom finančnom nariadení Spoločenstva. Po druhé poznamenáva, že pokiaľ ide o platby v čase po nadobudnutí účinnosti uvedeného nariadenia, príčinou úrokov z omeškania dlžných Talianskou republikou nebolo nevykonanie započítania s platbou uskutočnenou v roku 2003, ale nevrátenie súm dlžných od uplynutia ich splatnosti. Svojím listom zo 6. októbra 2003 tak Komisia neprijala rozhodnutie, ale iba odôvodnila, prečo predtým nepoužila započítanie, čím by prípadne úroky z omeškania zanikli, resp. by sa zastavilo ich plynutie.
39 Na dôvažok treba uviesť, že z listu zo 6. októbra vyplýva, že predmetné úroky z omeškania mala znášať Talianska republika, ktorej boli príslušné oznámenia o dlhu adresované. Podobne pohľadávky, s ktorými sa malo konať započítanie, boli platbami určenými Talianskej republike, aj keď ich koncovým príjemcom bol žalobca. Talianska republika pritom mohla rozhodnúť, že bude sama znášať vrátenie istiny a úrokov späť EFRR, pričom by ich hradila z vlastných prostriedkov a neprenášala ich na ťarchu žalobcu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. mája 2006, Regione Siciliana/Komisia, už citovaný, bod 26). Žalobca tak v každom prípade nie je listom zo 6. októbra 2003 bezprostredne dotknutý.
40 S ohľadom na vyššie uvedené treba žaloby vo veciach T‑392/03, T‑408/03 a T‑414/03 prehlásiť za neprípustné v rozsahu, v akom smerujú k zrušeniu listu zo 6. októbra 2003.
O liste z 24. októbra 2003 o započítaní (vec T‑435/03)
Tvrdenia účastníkov konania
41 Komisia tvrdí, že návrh na zrušenie listu z 24. októbra 2003 je neprípustný, pričom sa odvoláva na v zásade rovnaké argumenty, aké predkladá na oporu svojho postoja ohľadom návrhov na zrušenie listu zo 6. októbra 2003 (pozri bod 29 a nasl. vyššie). Predovšetkým uvádza, že hoci je list z 24. októbra 2003 adresovaný žalobcovi, nemá žiadny bezprostredný dosah na jeho právne postavenie, a teda sa ho nemôže bezprostredne dotýkať. Zároveň poznamenáva, že na strane pasív vo vzťahu k finančnej pomoci „diaľnica Messina‑Palermo“, „priehrada na rieke Gibbesi“, „Porto Empedocle“, „Aragona Favara“, resp. „Katánska nížina“ vystupuje iba Talianska republika. Ujmu v dôsledku predmetného oznámenia o dlhu by žalobca mohol utrpieť, iba ak by mu talianske orgány konkrétnym a samostatným úkonom uložili povinnosť nahradiť sumy, ktoré tento štát dlží Komisii.
42 Žalobca spochybňuje, že by mu údajne chýbala aktívna legitimácia, pričom sa odvoláva na tie isté argumenty, aké predkladá na podloženie prípustnosti návrhov na zrušenie listu zo 6. októbra 2003 (pozri body 33 a 34 vyššie).
Posúdenie Súdom prvého stupňa
43 Treba poznamenať, že list z 24. októbra 2003 bol síce adresovaný žalobcovi a na vedomie talianskemu ministerstvu hospodárstva a financií, týka sa však súboru pohľadávok Komisie voči Talianskej republike v súvislosti so zrušením spomínaných piatich dávok finančnej pomoci EFRR.
44 V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania požiadal Súd prvého stupňa účastníkov konania, aby označili majiteľov jednotlivých predmetných záväzkov a pohľadávok, a v prípade, že jedným z nich bude Talianska republika, aby dodali, či uvedené sumy boli za každých okolností priradené žalobcovi, alebo či nimi mohla voľne nakladať aj na financovanie iných projektov ako len tých, ktoré sú v záujme regiónu. Komisia vo svojom vyjadrení podanom v odpovedi na otázky Súdu prvého stupňa uviedla, že záväzky, pri ktorých sa malo konať započítanie, súvisia so žiadosťou o platbu v súvislosti s rozhodnutím Komisie K(2000) 2346 z 8. augusta 2000 o priznaní finančnej pomoci EFRR v rámci ROP Sicília, ktorého príjemcom bola Talianska republika. Komisia tiež spresnila, že majiteľom účtu, na ktorom prebiehali transakcie súvisiace so započítaním, zmienené v liste z 24. októbra 2003, bolo talianske ministerstvo hospodárstva a financií. Zdá sa, že žalobca toto posledné uvedené spresnenie potvrdzuje, pričom však tvrdí, že úloha Talianskej republiky spočívala výhradne v sprostredkovaní, dohľade a kontrole a že predmetné sumy majú „regionálne určenie“, a sú teda dlžné jemu.
45 Rovnako treba pripomenúť, že Talianska republika mala možnosť voľnej úvahy, a preto mohla rozhodnúť, že nebude voči žalobcovi uplatňovať nárok na náhradu súm uvedených v liste z 24. októbra 2003 v celom alebo čiastočnom rozsahu, tak pokiaľ ide o sumy istiny, ako aj o úroky z omeškania (v tomto zmysle pozri rozsudok z 2. mája 2006, Regione Siciliana, už citovaný, bod 26).
46 V dôsledku toho, aj keď bol list z 24. októbra 2003 úradne adresovaný žalobcovi, ozajstným adresátom rozhodnutia o započítaní bola v skutočnosti Talianska republika. V súlade s už citovanou judikatúrou Súdneho dvora (rozsudky z 2. mája 2006 a z 22. marca 2007, Regione Siciliana/Komisia) pritom žalobcu nemožno považovať za bezprostredne dotknutého týmto rozhodnutím.
47 Žalobu vo veci T‑435/03 je preto namieste zamietnuť ako neprípustnú.
O návrhoch na zrušenie predchádzajúcich a odvodených aktov (veci T‑392/03, T‑408/03, T‑414/03 a T‑435/03)
48 Keďže predmet návrhov na zrušenie všetkých „predchádzajúcich a odvodených aktov“ nie je dostatočne určitý, tieto návrhy sa musia odmietnuť podľa článku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 23. novembra 2004, Cantina sociale di Dolianova a i./Komisia, T‑166/98, Zb. s. II‑3991, bod 79).
49 Zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že prejednávané žaloby sa musia zamietnuť ako neprípustné v celom ich rozsahu.
O trovách
50 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobca nemal vo veci úspech, je ho v súlade s návrhmi Komisie potrebné zaviazať na náhradu trov konania.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (druhá komora)
nariadil:
1. Žaloby sa zamietajú ako neprípustné.
2. Regione Siciliana je povinný nahradiť trovy konania.
V Luxemburgu 25. septembra 2008
Tajomník | | Predsedníčka komory |