Spojené veci T‑392/03, T‑408/03, T‑414/03 a T‑435/03

Regione Siciliana

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Žaloba o neplatnosť – EFRR – Zrušenie finančnej pomoci – Vymáhanie už vyplatených súm – Výzvy na zaplatenie úrokov z omeškania – Započítanie – Regionálna alebo miestna entita – Neexistencia priamej dotknutosti – Neprípustnosť“

Abstrakt uznesenia

1.      Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Pojem – Akty so záväznými právnymi účinkami

(Článok 230 ES)

2.      Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú

(Článok 230 štvrtý odsek ES)

1.      Aktmi, ktoré môžu byť predmetom žaloby o neplatnosť v zmysle článku 230 ES, sú opatrenia s právne záväznými účinkami, ktoré môžu zasiahnuť do záujmov žalobcu tým, že podstatným spôsobom menia jeho právne postavenie.

Listy Komisie týkajúce sa uplatnenia úrokov z omeškania v súvislosti s oznámeniami o dlhu členského štátu, ktoré mu boli adresované a ktoré sami o sebe nepredstavujú výzvy na zaplatenie úrokov z omeškania ani ich konkrétne nevypočítavajú a ktoré iba pomenúvajú platné právne predpisy Spoločenstva vzťahujúce sa na výpočet týchto úrokov a uvádzajú, prečo Komisia z úradnej povinnosti nevykonala započítanie medzi pohľadávkami uvádzanými v predmetných oznámeniach o dlhu a platbami určenými uvedenému členskému štátu, teda nemajú také právne záväzné účinky, ktoré môžu zasiahnuť do záujmov žalobcu.

(pozri body 36 – 39)

2.      List, ktorým Komisia oznamuje, že sa vykoná započítanie medzi niektorými pohľadávkami, a ktorý obsahuje sumy, ktoré treba vrátiť, ako aj úroky z omeškania, ako následok zrušenia pomoci Európskeho fondu pre regionálny rozvoj pre niektoré projekty, ktorých konečným príjemcom bola regionálna entita, a záväzky Komisie voči členskému štátu, hoci bol Komisiou úradne adresovaný spomínanej regionálnej entite a na vedomie ministerstvu hospodárstva a financií dotknutého členského štátu, predstavuje rozhodnutie, ktorého ozajstným adresátom je uvedený členský štát.

Jednak je totiž členský štát majiteľom uvedených záväzkov a pohľadávok a jednak disponuje diskrečnou právomocou a môže rozhodnúť neuplatňovať na uvedenú regionálnu entitu v celom alebo čiastočnom rozsahu nárok na náhradu súm uvedených v spomínanom liste, tak pokiaľ ide o sumy istiny, ako aj o úroky z omeškania.

V dôsledku toho uvedenú regionálnu entitu nemožno považovať za bezprostredne dotknutú týmto rozhodnutím a jej žaloba musí byť zamietnutá ako neprípustná.

(pozri body 43 – 47)