Vec T‑174/21
Agrofert, a.s.
proti
Európskemu parlamentu
Rozsudok Všeobecného súdu (tretia komora) z 28. septembra 2022
„Prístup k dokumentom – Nariadenie (ES) č. 1049/2001 – Dokumenty týkajúce sa vyšetrovania bývalého predsedu vlády Českej republiky v súvislosti so zneužitím finančných prostriedkov EÚ a možnými konfliktmi záujmov – Zamietnutie prístupu – Výnimka vzťahujúca sa na ochranu účelu inšpekcie, vyšetrovania a auditu – Čiastočný zánik záujmu na konaní – Čiastočné zastavenie konania – Povinnosť odôvodnenia“
1. Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Ochrana právneho poradenstva – Prevažujúci verejný záujem na sprístupnení dokumentov – Pojem – Sprístupnenie právneho stanoviska Komisie odôvodnené vlastnými záujmami jednej zo strán sporu – Vylúčenie
[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2 druhá zarážka]
(pozri body 28 – 30)
2. Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Prevažujúci verejný záujem na sprístupnení dokumentov – Pojem – Subjektívny záujem dotknutej osoby na svojej obhajobe – Vylúčenie
[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 2 ods. 1 a článok 4 ods. 2]
(pozri body 45, 128 – 130)
3. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Záujem na konaní – Žaloba proti rozhodnutiu inštitúcie, ktorým sa zamieta prístup k dokumentom – Ochrana účelu inšpekcií, vyšetrovania a kontroly – Čiastočné sprístupnenie dokumentu s prihliadnutím na požiadavky týkajúce sa ochrany určitých informácií – Zánik záujmu na konaní – Zastavenie konania
(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2 tretia zarážka)
(pozri body 46, 47, 49 – 53)
4. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Záujem na konaní – Žaloba proti rozhodnutiu inštitúcie, ktorým sa zamieta prístup k dokumentom – Sprístupnenie dokumentu treťou osobou po podaní žaloby – Pojem „tretia osoba“ – Inštitúcia, ktorá je autorom dokumentu – Vylúčenie
(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 10 ods. 1 a 2)
(pozri body 54 – 59)
5. Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Ochrana účelu inšpekcií, vyšetrovania a kontroly – Rozsah – Uplatnenie po ukončení týchto činností – Podmienky – Fáza komunikácie s členským štátom na vykonanie odporúčaní zo záverečnej audítorskej správy vypracovanej počas fázy auditu – Prípustnosť
[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2 tretia zarážka]
(pozri body 73 – 77, 84, 85, 88, 92, 119)
Zhrnutie
Rozhodnutie Parlamentu o zamietnutí prístupu k dvom dokumentom týkajúcim sa vyšetrovania bývalého českého predsedu vlády Andreja Babiša v súvislosti so zneužitím finančných prostriedkov EÚ a možnými konfliktmi záujmov je platné.
Všeobecný súd jednak konštatoval zánik záujmu spoločnosti Agrofert na konaní proti rozhodnutiu, ktorým jej bol zamietnutý prístup k správe vypracovanej Komisiou v tejto veci a jednak zamietol žalobu tejto spoločnosti proti rozhodnutiu o zamietnutí prístupu k listu Komisie zaslanému českému predsedovi vlády.
Žalobkyňa je česká holdingová spoločnosť, ktorá ovláda viac ako 230 spoločností pôsobiacich v rôznych odvetviach hospodárstva, ako je poľnohospodárstvo, výroba potravín, chemický priemysel alebo médiá. Pôvodne ju založil pán Andrej Babiš, ktorý bol v rokoch 2017 až 2021 predsedom vlády Českej republiky. Uznesenie Parlamentu(1) o obnovení trestného stíhania predsedu vlády Českej republiky v súvislosti so zneužitím finančných prostriedkov EÚ a možnými konfliktmi záujmov obsahovalo tvrdenie, že A. Babiš po svojom vymenovaní za predsedu vlády stále ovláda skupinu Agrofert. Žalobkyňa, ktorá toto tvrdenie považovala za nesprávne a uviedla, že by ju zaujímalo, aké zdroje a informácie mal Parlament k dispozícii pred prijatím tohto uznesenia, predložila Parlamentu žiadosť o prístup k viacerým dokumentom.(2) Vo svojej prvotnej odpovedi zo 14. septembra 2020 Parlament identifikoval určité dokumenty ako verejne prístupné a zamietol prístup k listu Komisie zaslanému českému predsedovi vlády a k záverečnej audítorskej správe Komisie týkajúcej sa auditu fungovania systémov riadenia a kontroly zavedených v Českej republike na zabránenie konfliktom záujmov.(3) V odpovedi na opakovanú žiadosť Parlament rozhodnutím z 15. januára 2021(4) okrem iného potvrdil svoje rozhodnutie o zamietnutí prístupu k týmto dvom dokumentom na základe výnimky týkajúcej sa ochrany účelu inšpekcií, vyšetrovania a auditu stanovenej nariadením č. 1049/2001.(5)
Všeobecný súd, na ktorý bola podaná žaloba o neplatnosť proti tomuto rozhodnutiu, jednak konštatoval zánik záujmu žalobkyne na konaní proti rozhodnutiu Parlamentu, ktorým jej bol zamietnutý prístup k záverečnej audítorskej správe Komisie, a jednak zamietol žalobu proti rozhodnutiu o zamietnutí prístupu k listu Komisie zaslanému českému predsedovi vlády.
Posúdenie Všeobecným súdom
Všeobecný súd v prvom rade skúmal, či má žalobkyňa po tom, čo Komisia uverejnila svoju záverečnú audítorskú správu, naďalej záujem na konaní v rozsahu, v akom sa jej návrh na zrušenie týka zamietnutia prístupu k tejto správe Parlamentom.
Konštatoval, že po uverejnení uvedenej správy už rozhodnutie Parlamentu o zamietnutí prístupu k tomuto dokumentu nevyvoláva nijaké účinky, keďže autor tohto dokumentu – t. j. Komisia – sa rozhodol sprístupniť ho verejnosti, a že zrušenie napadnutého rozhodnutia v časti, v ktorej zamieta prístup k uvedenej správe, by nevyvolalo nijaké ďalšie dôsledky v porovnaní so sprístupnením tohto dokumentu a nemohlo by žalobkyni priniesť prospech.
Toto konštatovanie nie je spochybnené tým, že Komisia neuverejnila úplné znenie záverečnej audítorskej správy. Všeobecný súd totiž pripomenul, že žiadosť o prístup má za následok sprístupnenie predmetného dokumentu verejnosti a môže viesť len ku sprístupneniu jeho verejnej verzie. V tejto súvislosti uviedol, že rozhodnutie Komisie nesprístupniť verejnosti určité údaje obsiahnuté v záverečnej audítorskej správe nie je založené na výnimke týkajúcej sa ochrany účelu inšpekcií, vyšetrovania a auditu stanovenej nariadením č. 1049/2001, ale na požiadavkách na ochranu určitých informácií, ako sú osobné údaje alebo obchodné tajomstvo. Z toho vyvodil, že zrušenie rozhodnutia Parlamentu o zamietnutí prístupu k záverečnej audítorskej správe na základe výnimky týkajúcej sa ochrany účelu inšpekcií, vyšetrovania a auditu stanovenej nariadením č. 1049/2001 by nemalo za následok zverejnenie týchto údajov, keďže Parlament nie je autorom uvedenej správy, a teda nemôže ísť nad rámec sprístupnenia povoleného Komisiou, t. j. autorom tohto dokumentu. V dôsledku uverejnenia záverečnej audítorskej správy teda žalobkyňa získala jediný prospech, ktorý jej mohla priniesť jej žaloba.
Všeobecný súd dodal, že skutočnosť, že sa žalobkyňa rozhodla požiadať o prístup k záverečnej audítorskej správe Parlament a nie inštitúciu, ktorá je jej autorom, nemôže viesť k tomu, že by sa uverejnenie tohto dokumentu Komisiou považovalo za sprístupnenie „treťou osobou“, keďže Komisia je jeho autorom.
Všeobecný súd dospel k záveru, že žalobkyňa stratila záujem na konaní proti napadnutému rozhodnutiu v rozsahu, v akom Parlament zamietol prístup k záverečnej audítorskej správe.
V druhom rade Všeobecný súd analyzoval návrh na čiastočné zrušenie napadnutého rozhodnutia v časti, v ktorej Parlament zamietol žalobkyni prístup k listu Komisie.
Všeobecný súd po prvé zamietol prvý žalobný dôvod založený na porušení výnimky týkajúcej sa ochrany účelu inšpekcií, vyšetrovania a auditu stanovenej nariadením č. 1049/2001 spočívajúcom v tom, že Parlament nepreukázal dodržanie podmienok pre zamietnutie prístupu k listu Komisie.
V tejto súvislosti Všeobecný súd rozhodol, že účel vyšetrovania Komisie, ktorým je zabezpečiť súlad systémov kontroly a riadenia členského štátu s právom Únie, nebol v prejednávanej veci vydaním „follow‑up“ listu Komisie dosiahnutý. Tento účel totiž nemožno obmedziť len na analýzu systémov zavedených dotknutým členským štátom; vykonanie odporúčaní Komisie obsiahnutých v záverečnej audítorskej správe zo strany členského štátu je tiež jednou z etáp na jeho dosiahnutie. Ochrana účelu vyšetrovania zaručená touto výnimkou sa teda nekončí vydaním uvedenej správy, ani vydaním „follow‑up“ listu, ktorým Komisia zabezpečuje monitorovanie odporúčaní formulovaných v uvedenej správe. V oboch prípadoch sa začína fáza komunikácie s členským štátom, pričom jedna sa týka pôvodných odporúčaní a druhá odporúčaní, ktoré zostávajú otvorené; obe tieto fázy komunikácie sú súčasťou vyšetrovania, na ktoré sa táto výnimka vzťahuje.
Všeobecný súd okrem toho odmietol tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého Parlament nepreukázal, že by sprístupnenie listu Komisie mohlo ohroziť vyšetrovanie. Na jednej strane na preukázanie väzby medzi listom Komisie a predmetným audítorským vyšetrovaním bol totiž Parlament povinný len preukázať, že tento list je súčasťou dokumentov týkajúcich sa prebiehajúceho vyšetrovania. Na druhej strane odôvodnenie uvedené v napadnutom rozhodnutí je dostatočné na vysvetlenie dôvodu, prečo sprístupnenie listu Komisie mohlo ohroziť účel audítorského vyšetrovania, a to tým skôr, že vzhľadom na priame zapojenie českého predsedu vlády bolo dôležité rešpektovať dôvernosť dialógu medzi ním a Komisiou.
Po druhé Všeobecný súd zamietol druhý žalobný dôvod založený na nezohľadnení existencie prevažujúceho verejného záujmu na zverejnení listu Komisie. Je totiž pravda, že existencia práva na obhajobu predstavuje sama osebe všeobecný záujem. Skutočnosť, že v prejednávanej veci sa toto právo prejavuje ako subjektívny záujem žalobkyne na obhajobe pred závažnými obvineniami, ktoré voči nej vyjadril Parlament, však znamená, že záujem, ktorého sa dovoláva žalobkyňa, nie je záujem všeobecný, ale súkromný, takže žalobkyňa nepreukázala, že existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení listu Komisie.