Language of document : ECLI:EU:T:2021:568

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (druhá rozšírená komora)

z 15. septembra 2021 (*)

„Životné prostredie – Nariadenie (ES) č. 443/2009 – Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 725/2011 – Vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2015/158 – Vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2019/583 – Emisie oxidu uhličitého – Testovacia metóda – Osobné automobily“

Vo veci T‑359/19,

Daimler AG, so sídlom v Štutgarte (Nemecko), v zastúpení: N. Wimmer, C. Arhold a G. Ollinger, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: K. Talabér‑Ritz a A. Becker, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh na základe článku 263 ZFEÚ na zrušenie vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2019/583 z 3. apríla 2019, ktorým sa potvrdzuje alebo mení predbežný výpočet priemerných špecifických emisií CO2 a cieľových hodnôt špecifických emisií pre výrobcov osobných automobilov za kalendárny rok 2017 a pre určitých výrobcov zo združenia Volkswagen za kalendárne roky 2014, 2015 a 2016 podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 443/2009 (Ú. v. EÚ L 100, 2019, s. 66), v rozsahu, v akom vo vzťahu k žalobkyni vylučuje priemerné špecifické emisie CO2 a úspory emisií CO2 dosiahnuté ekologickými inováciami,

VŠEOBECNÝ SÚD (druhá rozšírená komora),

v zložení: predseda komory S. Papasavvas, sudcovia V. Tomljenović, F. Schalin (spravodajca), P. Škvařilová‑Pelzl a I. Nõmm,

tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 1. februára 2021,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Právny rámec

1        V rámci cieľa zníženia emisií oxidu uhličitého (CO2) ľahkých úžitkových vozidiel stanoveného Európskou úniou na zabezpečenie riadneho fungovania vnútorného trhu prijali Európsky parlament a Rada Európskej únie nariadenie (ES) č. 443/2009 z 23. apríla 2009, ktorým sa stanovujú výkonové emisné normy nových osobných automobilov ako súčasť integrovaného prístupu Spoločenstva na zníženie emisií CO2 z ľahkých úžitkových vozidiel (Ú. v. EÚ L 140, 2009, s. 1).

2        Na dosiahnutie tohto cieľa článok 4 nariadenia č. 443/2009 stanovuje, že každý výrobca osobných automobilov zabezpečí v kalendárnom roku začínajúcom 1. januára 2012 a v každom nasledujúcom kalendárnom roku, že jeho priemerné špecifické emisie CO2 neprekročia cieľovú hodnotu špecifických emisií, ktorá mu bola určená v súlade s prílohou I uvedeného nariadenia alebo že v prípade, v ktorom sa výrobcovi udelila výnimka podľa článku 11 tohto nariadenia, zodpovedajú uvedenej výnimke.

3        Cieľová hodnota špecifických emisií výrobcu sa určí v súlade s článkom 4 nariadenia č. 443/2009 v spojení s prílohou I uvedeného nariadenia. Okrem toho na účely určenia priemerných špecifických emisií CO2 výrobcu členské štáty identifikujú údaje uvedené v článku 8 nariadenia č. 443/2009 v spojení s prílohou II uvedeného nariadenia, najmä emisie CO2 pre všetky nové osobné automobily registrované na ich území počas predchádzajúceho roka, ako sú určené v rámci typového schválenia vozidiel a ako sú označené v osvedčení o zhode, ktoré upravuje článok 18 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (Ú. v. EÚ L 263, 2007, s. 1).

4        Európska komisia zaznamená tieto údaje vo verejnom registri. Podľa článku 8 ods. 4 nariadenia č. 443/2009 navyše najneskôr do 30. júna každého roka uskutoční pre každého výrobcu predbežný výpočet priemerných špecifických emisií CO2, cieľovej hodnoty špecifických emisií a rozdielu medzi týmito dvoma hodnotami v predchádzajúcom kalendárnom roku a tieto údaje oznámi uvedeným výrobcom.

5        Po uplynutí lehoty troch mesiacov od tohto oznámenia, počas ktorej môžu výrobcovia informovať Komisiu o akýchkoľvek prípadných chybách, Komisia podľa článku 8 ods. 5 nariadenia č. 443/2009 najneskôr do 31. októbra každého roka potvrdí alebo upraví predbežne vypočítané údaje. Konečné údaje uverejní vo forme zoznamu upraveného v článku 10 tohto nariadenia, v ktorom pre každého výrobcu uvedie cieľovú hodnotu stanovenú pre predchádzajúci kalendárny rok, priemerné špecifické emisie CO2 za predchádzajúci rok, ako aj rozdiel medzi týmito dvoma hodnotami.

6        Ak priemerné špecifické emisie CO2 určitého výrobcu prekročia jeho cieľovú hodnotu stanovenú pre rovnaký kalendárny rok, Komisia uloží poplatky za nadmerné emisie podľa článku 9 nariadenia č. 443/2009. Pri týchto poplatkov sa Komisia opiera o údaje vypracované v súlade s článkom 8 ods. 5 uvedeného nariadenia.

7        Nariadenie č. 443/2009 má za cieľ nielen ochranu životného prostredia a zníženie emisií CO2 nových osobných automobilov, ale aj riadne fungovanie vnútorného trhu a sleduje najmä stimulovanie investícií do nových technológií. Preto na účely podpory dlhodobej konkurencieschopnosti európskeho automobilového priemyslu sa týmto nariadením „aktívne podporuje ekologická inovácia a zohľadňuje budúci technický rozvoj“ (pozri odôvodnenie 13 nariadenia č. 443/2009).

8        V dôsledku toho článok 12 nariadenia č. 443/2009 týkajúci sa ekologických inovácií stanovuje, že sa za určitých podmienok zohľadnia úspory emisií CO2 dosiahnuté prostredníctvom využitia inovačných technológií. Na tento účel sa pri výpočte priemerných špecifických emisií CO2 výrobcu tieto úspory odpočítajú od špecifických emisií CO2 vozidiel, v ktorých sa tieto technológie používajú.

9        Dňa 25. júla 2011 Komisia prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 725/2011, ktorým sa ustanovuje proces schvaľovania a certifikácie inovačných technológií na znižovanie emisií CO2 z osobných automobilov podľa nariadenia č. 443/2009 (Ú. v. EÚ L 194, 2011, s. 19).

10      Na účely zníženia emisií CO2 založeného na inovatívnej technológii pri určovaní priemerných špecifických emisií CO2 výrobcu môže tento výrobca požiadať Komisiu, aby schválila inovatívnu technológiu ako ekologickú inováciu. Na tento účel musí predložiť žiadosť o schválenie inovačnej technológie ako ekologickej inovácie zahŕňajúcej prvky vymenované v článku 4 vykonávacieho nariadenia č. 725/2011. Táto žiadosť musí podľa článku 4 ods. 2 písm. e) vykonávacieho nariadenia č. 725/2011 obsahovať testovaciu metódu, ktorá sa má použiť na preukázanie zníženia emisií CO2, ktoré sú umožnené inovačnou technológiou, alebo ak Komisia takú metódu už schválila, odkaz na schválenú metódu. Táto testovacia metóda musí podľa článku 6 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 725/2011 poskytnúť výsledky, ktoré sú overiteľné, zopakovateľné a porovnateľné, a musí byť schopná reálne a štatisticky významne preukázať prínos inovačnej technológie, pokiaľ ide o emisie CO2, a prípadne zohľadniť interakciu s inými ekologickými inováciami. Podľa článku 6 ods. 2 vykonávacieho nariadenia č. 725/2011 Komisia uverejní usmernenia o príprave testovacích metód pre rozličné potenciálne inovačné technológie, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v odseku 1 tohto článku.

11      Komisia tak uverejnila dokument s názvom Technické usmernenia pre prípravu žiadostí o schválenie inovačných technológií podľa nariadenia (ES) č. 443/2009 (ďalej len „technické usmernenia“). V bode 4 uvedených usmernení, nazvanom „Testovacie metódy“, sa uvádza, že žiadosť o schválenie ekologickej inovácie musí obsahovať testovaciu metódu, ktorá zabezpečí presné a overiteľné výsledky. Z tohto bodu tak vyplýva, že žiadateľ si môže vybrať medzi dvoma odlišnými prístupmi, a to úplným alebo zjednodušeným prístupom. V rámci úplného prístupu musí žiadateľ použiť testovaciu metódu a v prípade potreby založiť uvedenú metódu na údajoch a materiáloch. Uvedená dokumentácia musí byť v zásade predložená spolu so žiadosťou o schválenie a musí byť posúdená autorizovaným a nezávislým orgánom na účely vypracovania správy o overení. Zjednodušený prístup znamená, že žiadateľ môže využiť vopred definované funkcie a priemerné hodnoty stanovené v technických usmerneniach.

12      Komisia následne posúdi žiadosť v súlade s článkom 10 vykonávacieho nariadenia č. 725/2011 a prípadne prijme rozhodnutie o schválení inovačnej technológie ako ekologickej inovácie. V tomto rozhodnutí sa uvedú informácie potrebné na certifikáciu úspor emisií CO2 v súlade s článkom 11 vykonávacieho nariadenia č. 725/2011 s výhradou uplatnenia výnimiek z práva na prístup verejnosti k dokumentom podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).

13      Výrobca automobilov, ktorý chce znížiť svoje priemerné špecifické emisie CO2, aby dosiahol cieľovú hodnotu špecifických emisií vďaka úsporám CO2 realizovaným prostredníctvom ekologickej inovácie v zmysle článku 12 nariadenia č. 443/2009, môže následne s odkazom na rozhodnutie Komisie o schválení konkrétnej ekologickej inovácie požiadať príslušný vnútroštátny schvaľovací orgán v zmysle smernice 2007/46/ES o osvedčenie úspor emisií CO2 dosiahnutých využívaním tejto ekologickej inovácie v automobiloch v súlade s článkom 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 725/2011. Úspory emisií CO2, ktoré sú certifikované pre jednotlivé typy vozidiel, sú uvedené v príslušnej dokumentácii typového schválenia vydanej príslušným vnútroštátnym schvaľovacím orgánom, ako aj v osvedčení o zhode dotknutých automobilov vydanom výrobcom.

14      Pokiaľ ide o certifikáciu úspor emisií CO2 uskutočnenú príslušnými vnútroštátnymi schvaľovacími orgánmi a zohľadnenie certifikovaných úspor emisií CO2 na účely určenia priemerných špecifických emisií CO2 výrobcu, vykonávacie nariadenie č. 725/2011 v článku 12 upravuje preskúmanie certifikácií Komisiou, uskutočňované ad hoc. Spôsoby tohto overenia ad hoc a dôsledky, ktoré z toho môžu vyplynúť, sú uvedené v odsekoch 1 až 3 tohto článku.

 Okolnosti predchádzajúce sporu

15      Dňa 2. decembra 2013 a 6. mája 2014 podala spoločnosť Robert Bosch GmbH dve žiadosti o schválenie dvoch typov vysokoúčinných alternátorov ako ekologických inovácií. Prvá žiadosť, o ktorú ide v prejednávanej veci, sa týkala vysokoúčinných alternátorov s vysokoúčinnými diódami (ďalej len „alternátory HED“). V súvislosti s uvedenou žiadosťou Robert Bosch podala žiadosť o schválenie ako ekologickej inovácie viacerých modelov alternátorov HED s označeniami PL 3Q‑130 HED, PL 3Q‑150 HED, EL 6‑140 HED, EL 7‑150 HED, EL 7‑150 Plus HED, EL 7‑175 Plus HED, EL 8‑180 HED, EL 8Q‑180 HED et EL 8Q‑190 HED. Pri podaní tejto žiadosti si Robert Bosch zvolila zjednodušený prístup stanovený v technických usmerneniach. Okrem iného predložila protokol o testovacích meraniach pre každý model alternátorov. V týchto protokoloch o meraniach poskytla informácie o metóde testovania alternátorov. V prípade niektorých z týchto alternátorov sa uvádzalo, že tieto alternátory boli „upravené“ (EL 7‑175 Plus HED a EL 8Q‑190 HED), že množstvo mazadla bolo znížené o 25 % (PL 3Q‑130 HED a PL 3Q‑150 HED), že alternátory boli optimalizované (EL 7‑150 HED) alebo že boli pridané príruby (EL 8Q‑190 HED). Úprava, ktorá môže spočívať v znížení mazadla v ložiskách alternátorov, v nahradení tesniaceho krúžku guľôčkového ložiska ochrannou platňou alebo v pridaní prírub, ktorých účelom je čo najrýchlejšie odstrániť nadbytočné mazadlo, má za cieľ skrátiť fázu zábehu. Jednotlivé metódy prípravy vrátane zábehu sa všeobecne označujú ako stabilizácia.

16      V súlade s článkom 4 ods. 2 písm. g) a článkom 7 vykonávacieho nariadenia č. 725/2011 žiadosť podaná spoločnosťou Robert Bosch obsahovala správu o overení zo 14. novembra 2013 (ďalej len „správa o overení“), ktorú vypracoval autorizovaný a nezávislý orgán, konkrétne TÜV SÜD Industrie Service GmbH (ďalej len „TÜV SÜD“). V súlade s článkom 7 ods. 2 písm. c) vykonávacieho nariadenia č. 725/2011 TÜV SÜD overil testovaciu metódu použitú spoločnosťou Robert Bosch. V správe o overení následne potvrdil, že uvedená testovacia metóda je vhodná na certifikovanie úspor emisií CO2, umožnených ekologickou inováciou. Overená testovacia metóda bola opísaná v požiadavkách týkajúcich sa meraní účinnosti Verband der Automobilindustrie (Nemecký zväz automobilového priemyslu, Nemecko, ďalej len „VDA“) č. 0 124 90A 0GB, vydanie z 2. novembra 2010. Bod 6.1.1 uvedených požiadaviek týkajúcich sa meraní znie takto:

„6.1.1 Zábeh ložísk/‚upravené ložiská‘

Na to, aby bolo možné merať účinnosť alternátora s prijateľným stupňom presnosti, musia byť nové ložiská vopred zabehnuté.

Je predpísaný hodinový zábeh pri rýchlosti n = 10 000 otáčok/minúta a maximálnom zaťažení s napätím generátora U = 13,5V. Tento zábeh môže byť tiež nahradený aj meraním dlhej krivky pri plnom zaťažení (napríklad teplo „RB‑warm“ aspoň pri štyroch hodinách prevádzky alternátora v rýchlosti pri rozličných otáčkach).

Vyššie uvedený zábeh (1 hodina maximálneho zaťaženia pri rýchlosti n = 10 000 otáčok/minúta alebo dlhá krivka pri plnom zaťažení) predstavuje iba minimálnu požiadavku. Po tomto zábehu je odchýlka trenia ložísk vždy natoľko vysoká, že nie je možné presne zmerať úroveň účinnosti.

Na účely zníženia odchýlky spôsobenej trením ložísk a umožnenia presného merania účinnosti je potrebné pri vývoji používať ‚upravené ložiská‘. Použitie ,upravených ložísk sa odporúča aj pri meraní v továrni (kontrola ukazovateľa kvality).

‚Upravené ložiská‘ znamenajú ložiská s so stranami A a B bez tesniaceho spoja a s množstvom mazadla zníženým približne o 20 % v porovnaní s novými ložiskami. Upravené ložiská umožňujú simuláciu riadne zabehnutých ložísk.“

17      Okrem toho podľa znenia správy o overení, TÜV SÜD na základe dôkazov predložených spoločnosťou Robert Bosch overil to, či úspory emisií CO2 dosiahnuté novou inovačnou technológiou prekračovali prahovú hodnotu 1 g CO2/km uvedenú v článku 9 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 725/2011.

18      Dňa 30. januára 2015 Komisia schválila dva typy alternátorov prijatím vykonávacieho rozhodnutia (EÚ) 2015/158 o schválení dvoch vysokoúčinných alternátorov spoločnosti Robert Bosch ako inovačnej technológie na znižovanie emisií CO2 z osobných automobilov podľa nariadenia (ES) č. 443/2009 (Ú. v. EÚ L 26, 2015, s. 31).

19      Žalobkyňa, spoločnosť Daimler AG, je nemecký automobilový výrobca, ktorý vybavuje niektoré osobné automobily vysokoúčinnými alternátormi spoločnosti Robert Bosch.

20      Žalobkyňa od rokov 2015 a 2016 montuje modely alternátorov HED Bosch EL 7‑150 Plus HED a Bosch EL 7‑175 Plus HED (ďalej len „predmetné alternátory“) do niektorých svojich vozidiel.

21      V súlade s článkom 11 vykonávacieho nariadenia č. 725/2011 týkajúcim sa certifikácie úspor CO2 dosiahnutých prostredníctvom ekologických inovácií žalobkyňa požiadala a získala od Kraftfahrt‑Bundesamt (Spolkový úrad pre premávku motorových vozidiel, Nemecko, ďalej len „KBA“) osvedčenie o úsporách emisií CO2 dosiahnutých prostredníctvom využitia predmetných alternátorov v niektorých svojich vozidlách.

22      Komisia vo svojom vykonávacom rozhodnutí (EÚ) 2018/144 z 19. januára 2018, ktorým sa potvrdzuje alebo mení predbežný výpočet priemerných špecifických emisií CO2 a cieľových hodnôt špecifických emisií pre výrobcov osobných automobilov za kalendárny rok 2016 podľa nariadenia č. 443/2009 (Ú. v. EÚ L 25, 2018, s. 64), zohľadnila úspory emisií CO2 dosiahnuté predmetnými alternátormi.

23      V priebehu roka 2017 Komisia na základe článku 12 vykonávacieho nariadenia č. 725/2011 týkajúceho sa preskúmania certifikácií vykonala preskúmanie ad hoc certifikácií úspor emisií CO2 žalobkyne dosiahnutých prostredníctvom využitia predmetných alternátorov.

24      Komisia konštatovala, že úspory emisií CO2, ktoré certifikoval KBA, boli oveľa vyššie ako úspory emisií CO2, ktoré bolo možné preukázať uplatnením testovacej metódy, ktorú podľa nej vyžaduje článok 1 ods. 3 vykonávacieho rozhodnutia 2015/158 v spojení s prílohou vykonávacieho rozhodnutia 2013/341/EÚ z 27. júna 2013 o schválení alternátora Valeo Efficient Generation ako inovačnej technológie na znižovanie emisií CO2 z osobných automobilov podľa nariadenia č. 443/2009 (Ú. v. EÚ L 179, 2013, s. 98).

25      Listom zo 7. marca 2018 Komisia informovala žalobkyňu o zistených rozdieloch a stanovila jej lehotu 60 dní na predloženie dôkazu, že certifikované úspory emisií CO2 boli správne.

26      V období od 16. marca do 24. júla 2018 došlo k výmene korešpondencie v súvislosti so zisteniami Komisie medzi Komisiou, žalobkyňou a výrobcom predmetných alternátorov, ktorým je v súčasnosti po zmene obchodného mena a následnom predaji aktivít v oblasti štartérov a alternátorov zo strany spoločnosti Robert Bosch, spoločnosť SEG Automotive GmbH.

27      Listom z 22. októbra 2018, nazvaným „Oznámenie o odňatí úspor emisií CO2 dosiahnutých prostredníctvom využitia ekologických inovácií priradených vozidlám spoločnosti Daimler AG, vybaveným vysoko účinnými alternátormi Bosch HED EL 7‑150 a 175 plus“, Komisia v podstate oznámila žalobkyni, že v nadväznosti na komunikáciu so žalobkyňou a s výrobcom alternátorov dospela k záveru, že rozdiely zistené v úrovniach úspor emisií CO2 boli spôsobené rozdielnymi testovacími metódami, ktoré boli použité. V dôsledku toho Komisia oznámila žalobkyni, že certifikované úspory emisií CO2 s odkazom na vykonávacie rozhodnutie 2015/158 nemôžu byť zohľadnené pri výpočte jej priemerných špecifických emisií CO2 za rok 2017. Nakoniec Komisia vyzvala žalobkyňu, aby overila zoznam dotknutých vozidiel a oznámila jej akékoľvek pochybenie alebo opomenutie v lehote jedného mesiaca od doručenia uvedeného listu.

28      Listom z 22. novembra 2018 žalobkyňa potvrdila zoznam dotknutých vozidiel a spochybnila zistenia Komisie obsiahnuté v liste z 22. októbra 2018.

29      Dňa 21. decembra 2018 žalobkyňa napadla list z 22. októbra 2018 žalobou o neplatnosť, ktorá bola zapísaná do registra pod spisovou značkou T‑751/18.

30      Listom zo 7. februára 2019 Komisia odpovedala na pripomienky formulované žalobkyňou v liste z 22. novembra 2018.

31      Dňa 3. apríla 2019 Komisia prijala vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2019/583, ktorým sa potvrdzuje alebo mení predbežný výpočet priemerných špecifických emisií CO2 a cieľových hodnôt špecifických emisií pre výrobcov osobných automobilov za kalendárny rok 2017 a pre určitých výrobcov zo združenia Volkswagen za kalendárne roky 2014, 2015 a 2016 podľa nariadenia č. 443/2009 (Ú. v. EÚ L 100, 2019, s. 66). Odôvodnenie 13 uvedeného rozhodnutia uvádza, že certifikované úspory emisií CO2 dosiahnuté predmetným alternátorom by sa pri výpočte priemerných špecifických emisií žalobkyne nemali brať do úvahy.

32      Uznesením z 22. januára 2020, Daimler/Komisia (T‑751/18, EU:T:2020:5), Všeobecný súd zamietol žalobu o neplatnosť listu z 22. októbra 2018 ako neprípustnú najmä z dôvodu, že uvedený list nie je napadnuteľným aktom.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

33      Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 14. júna 2019 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

34      Vyjadrenie k žalobe, replika a duplika boli doručené do kancelárie Všeobecného súdu 2. septembra, 16. októbra a 28. novembra 2019.

35      Na návrh druhej komory Všeobecný súd rozhodol na základe článku 28 svojho rokovacieho poriadku o postúpení veci rozšírenému rozhodovaciemu zloženiu.

36      Na návrh sudcu spravodajcu Všeobecný súd (druhá rozšírená komora) rozhodol o začatí ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 89 rokovacieho poriadku vyzval účastníkov konania, aby pred pojednávaním písomne odpovedali na niektoré otázky.

37      Účastníci konania vyhoveli týmto výzvam v stanovených lehotách.

38      Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa jej týka a v akom vo svojom článku 1 ods. 1 v spojení s tabuľkami 1 a 2, stĺpcami D a I prílohy I stanovuje priemerné špecifické emisie CO2 a úspory emisií CO2 dosiahnuté prostredníctvom využitia ekologických inovácií,

–        zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

39      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

 Právny stav

40      Žalobkyňa uvádza na podporu svojej žaloby päť žalobných dôvodov: Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 12 ods. 1 druhého pododseku vykonávacieho nariadenia č. 725/2011 v spojení s článkom 1 ods. 3 vykonávacieho rozhodnutia 2015/158 z dôvodu uplatnenia nesprávneho faktora Willans; druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 12 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 725/2011 v spojení s článkom 1 ods. 3 vykonávacieho rozhodnutia 2015/158 a článkom 6 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 725/2011 z dôvodu absencie špecifickej stabilizácie pri overovaní ad hoc; tretí žalobný dôvod je založený na porušení článku 12 ods. 2 vykonávacieho nariadenia č. 725/2011 z dôvodu nezohľadnenia certifikovaných úspor emisií CO2 za kalendárny rok 2017; štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení práva byť vypočutý a piaty žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia.

41      Žalobkyňa na pojednávaní vzala späť prvý žalobný dôvod, čo bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania. Z toho vyplýva, že uvedený žalobný dôvod už nie je potrebné skúmať.

 O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 12 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 725/2011 v spojení s článkom 1 ods. 3 vykonávacieho rozhodnutia 2015/158 a článkom 6 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 725/2011 z dôvodu absencie špecifickej stabilizácie pri overovaní ad hoc

42      V prvom rade žalobkyňa tvrdí, že vykonávacie rozhodnutie 2015/158 stanovuje špecifickú stabilizáciu.

43      Konkrétne žalobkyňa zo znenia vykonávacieho rozhodnutia 2015/158 vyvodzuje, že toto rozhodnutie stanovuje stabilizáciu. Preto sa treba domnievať sa, že Komisia vedela, že Robert Bosch vykonala testy, ktoré boli základom žiadosti o schválenie jej ekologickej inovácie s alternátormi, ktoré podliehali špecifickej stabilizácii. Zo spisu totiž vyplýva, že Robert Bosch jej oznámila, že predmetné alternátory podliehali stabilizácii.

44      V druhom rade žalobkyňa tvrdí, že všeobecné zákonné požiadavky uplatniteľné na testovaciu metódu vyžadujú špecifickú stabilizáciu.

45      Cieľom nariadenia č. 443/2009 je podnietiť rozvoj a využívanie výkonných ekologických inovácií v reálnych podmienkach. To si vyžaduje stabilizáciu alternátorov, ktorá zodpovedá zábehu približne 250 hodín. Komisia teda bola povinná uplatniť testovaciu metódu so stabilizáciou. Ak by bol alternátor testovaný bez stabilizácie, ako to urobila Komisia, výsledky by predstavovali len približne 1 % celkovej bežnej životnosti alternátora. Podľa žalobkyne sú výsledky testov navyše počas tohto časového obdobia v zásade nepresné a variabilné.

46      Tento prístup je tiež v súlade s tým, čo stanovuje skúšobný postup upravený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 z 20. júna 2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel (Ú. v. EÚ L 171, 2007, s. 1), a teda nový európsky jazdný cyklus alebo skúšobný postup pre ľahké vozidlá harmonizovaný na celosvetovej úrovni (wordwide harmonized light vehicles test procedure), ktorý je používaný ako všeobecný odkaz pri meraní úspor emisií CO2 dosiahnutých prostredníctvom využitia ekologických inovácií.

47      V treťom rade žalobkyňa tvrdí, že špecifická stabilizácia vysokoúčinných alternátorov schválených ako ekologické inovácie v súlade s pokynmi výrobcu je povinnou súčasťou testovacej metódy, ktorá sa má uplatniť na tieto ekologické inovácie, aby sa zabezpečila ich zlučiteľnosť s overiteľnými, opakovateľnými a porovnateľnými kritériami výsledkov tejto testovacej metódy.

48      Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkyne a v podstate tvrdí, že ani vykonávacie rozhodnutie 2013/341 a ani vykonávacie rozhodnutie 2015/158 výslovne nevyžadujú stabilizáciu ako súčasť predpísanej testovacej metódy.

49      V prvom rade Komisia tvrdí, že vykonávacie rozhodnutie 2015/158 je všeobecne záväzným právnym aktom, ktorý sa musí vykladať podľa objektívnych kritérií. Hoci dokumenty týkajúce sa genézy tohto rozhodnutia by mohli byť chápané ako odkaz na jeho výklad, mohlo by podľa jej názoru ísť len o všeobecne dostupné informácie – napríklad stručné opisy žiadostí o schválenie ekologických inovácií uverejnené na internetovej stránke Komisie.

50      Okrem skutočnosti, že prípadná znalosť alebo úmysel zo strany Komisie v súvislosti so špecifickou stabilizáciou uskutočnenou žiadateľom nie je pre výklad vykonávacieho rozhodnutia 2015/158 relevantná, Komisia uvádza, že nevedela o tom, že testovacia metóda použitá spoločnosťou Robert Bosch zahŕňa stabilizáciu predmetných alternátorov. Jednoduchý odkaz v správe o overení na ustanovenia týkajúce sa meraní z 2. novembra 2010 nemôže stačiť. V každom prípade z bodu 6.1.1 týchto ustanovení nemožno vyvodiť žiadne presné informácie o povahe a osobitných podmienkach alebo o dĺžke trvania požadovanej stabilizácie.

51      Z toho vyplýva, že aj keby požiadavky na meranie alebo ďalšie podrobnosti vykonaných testov boli pripojené k žiadosti o schválenie predmetných alternátorov ako ekologickej inovácie a aj keby z toho Komisia mohla vyvodiť informáciu, že žiadateľ vykonal špecifickú stabilizáciu na účely meraní úspor emisií CO2 dosiahnutých inovačnou technológiou použitou v týchto vysokoúčinných alternátoroch, nevyplýva z toho, že Komisia (implicitne) schválila stabilizáciu vo vykonávacom rozhodnutí 2015/158 alebo že tento konkrétny typ stabilizácie predstavuje súčasť testovacej metódy vyžadovanej v prílohe tohto rozhodnutia.

52      Komisia pripomína, že žiadosť o schválenie ekologickej inovácie, o ktorú ide v prejednávanej veci, sa zakladala len na zjednodušenom prístupe technických usmernení. Tento zjednodušený prístup sa podľa nej opiera výlučne o kapitolu 5 uvedených usmernení. Akákoľvek odchýlka od informácií, ktoré sú tam uvedené, musí byť podľa Komisie odôvodnená.

53      V druhom rade Komisia uvádza, že všeobecné zákonné požiadavky, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa pri definovaní testovacej metódy pre ekologické inovácie, nepredstavujú dôvod umožňujúci dospieť k záveru, že vykonávacie rozhodnutie 2013/341 alebo vykonávacie rozhodnutie 2015/158 sú nezákonné alebo že by sa tieto vykonávacie rozhodnutia mali vykladať v tom zmysle, že testovacia metóda, ktorú stanovujú, zahŕňa špecifickú stabilizáciu požadovanú žalobkyňou.

54      V treťom rade Komisia v podstate tvrdí, že ak by sa trvanie a povaha stabilizácie ekologickej inovácie, ktoré nie je upravené predmetným právnym aktom, mali zosúladiť s pokynmi dotknutého výrobcu, porovnateľnosť takto vyžadovanej testovacej metódy by nebola zaručená, čo je v rozpore s článkom 12 ods. 1 nariadenia č. 443/2009 alebo s článkom 6 vykonávacieho nariadenia č. 725/2011. Domnieva sa, že podľa tohto výkladu je pravdepodobné, že každý výrobca stanoví špecifickú stabilizáciu, ktorá predpokladá meranie úspor emisií CO2 dosiahnutých využitím dotknutej ekologickej inovácie na vrchole jej účinnosti.

55      Komisia dodáva, že z hľadiska právnej istoty a rovnosti zaobchádzania nemožno schváliť špecifickú stabilizáciu, ktorá nie je výslovne stanovená ako súčasť uplatniteľnej testovacej metódy. Podľa Komisie sú podmienky testovacej metódy, ktoré ovplyvňujú výsledok testu, platné len vtedy, ak sú výslovne uvedené v predmetnom právnom akte. Komisia sa domnieva, že nie je možné uplatniť neregulované podmienky a že nedostatok regulácie nemožno nahradiť pokynmi výrobcu.

56      Treba pripomenúť, že článok 12 vykonávacieho nariadenia č. 725/2011 stanovuje, že Komisia zaistí, aby certifikácie a úspory CO2 priradené k jednotlivým vozidlám boli overené ad hoc. Ak Komisia zistí, že medzi certifikovanými úsporami CO2 a úsporami, ktoré overila použitím relevantnej testovacej metódy alebo metód, existuje rozdiel, informuje výrobcu o svojich zisteniach. Výrobca môže Komisii do 60 dní od prijatia oznámenia poskytnúť dôkazy, ktorými preukáže správnosť certifikovaných úspor CO2. Ak Komisia nedostane tieto dôkazy v uvedenej lehote alebo ak dodané dôkazy považuje za neuspokojujúce, môže rozhodnúť, že certifikované úspory emisií CO2 nezohľadní pri výpočte priemerných špecifických emisií výrobcu na ďalší kalendárny rok.

57      Treba tiež pripomenúť, že článok 6 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 725/2011 stanovuje, že „testovacia metóda uvedená v článku 4 ods. 2 písm. e) poskytne výsledky, ktoré sú overiteľné, zopakovateľné a porovnateľné. Musí byť schopná reálne a štatisticky významne preukázať prínos inovačnej technológie, pokiaľ ide o emisie CO2, a prípadne zohľadniť interakciu s inými ekologickými inováciami“.

58      V prejednávanej veci rozdiely zistené Komisiou sa zakladajú na skutočnosti, že úspory emisií CO2, ktorých dosiahnutie bolo umožnené využitím predmetných alternátorov, boli stanovené so špecifickou stabilizáciou na účely certifikácie zo strany KBA, ale bez akejkoľvek stabilizácie na účely overenia ad hoc vykonaného Komisiou. Okrem toho treba konštatovať, že vykonávacie rozhodnutia 2013/341 a 2015/158 sa nezmieňujú o otázke, či predmetné alternátory podliehali stabilizácii.

59      Treba však konštatovať, že žalobkyňa poskytla v súlade s článkom 12 ods. 1 tretím pododsekom vykonávacieho nariadenia č. 725/2011 Komisii dôkazy preukazujúce správnosť certifikovaných úspor emisií CO2 vo vzťahu k testovacej metóde, ktorú žalobkyňa obhajuje, a v rámci ktorej podliehali predmetné alternátory špecifickej stabilizácii.

60      Informácie uvedené v spise v prejednávanej veci tiež umožňujú dospieť k záveru, že Robert Bosch uplatnila testovaciu metódu so špecifickou stabilizáciou na účely schválenia predmetných alternátorov ako ekologickej inovácie. Zástupcovia spoločnosti SEG Automotive totiž uviedli, že právny predchodca uvedenej spoločnosti, Robert Bosch, dosiahla výsledky uvedené v dokumentoch predložených na základe testov, v ktorých boli ložiská alternátorov vybavené prírubami, a navyše boli zbavené mastnoty. Rovnako z korešpondencie medzi zástupcami žalobkyne, Komisie a spoločnosti SEG Automotive vyplýva, že zástupcovia spoločnosti SEG Automotive uviedli, že došlo k špecifickej stabilizácii. Vzhľadom na spis tiež možno konštatovať, že Komisia vykonala svoje overenia na účely schválenia predmetných alternátorov ako ekologickej inovácie na základe správy o overení. V uvedenej správe sa na strane 5 uvádza, že Robert Bosch určila výsledky testov na základe požiadaviek týkajúcich sa meraní účinnosti VDA č. 0 124 90A 0GB, vydanie z 2. novembra 2010. Tieto požiadavky výslovne uvádzajú, že výsledky testov nemôžu byť bez stabilizácie spoľahlivé.

61      Okrem toho je potrebné konštatovať, že v protokoloch o testovacích meraniach nachádzajúcich sa v spise týkajúcom sa vykonávacieho rozhodnutia 2015/158 sa uvádza, že model predmetných alternátorov, a to model EL 7‑175 Plus HED, podliehal špecifickej stabilizácii. Výraz „s upravenými ložiskami“ sa totiž nachádza v protokole týkajúcom sa merania 10s01855T 5 z 13. októbra 2010 a v protokole týkajúcom sa merania 10s01855 z 13. októbra 2010. Tieto protokoly týkajúce sa testovacích meraní navyše umožňujú konštatovať, že päť ďalších modelov alternátorov, ktoré sú predmetom vykonávacieho rozhodnutia 2015/158, ale nie sú predmetom prejednávanej veci, podliehali stabilizácii (pozri bod 15 vyššie).

62      Okrem toho sa treba domnievať, že žalobkyňa na pojednávaní vysvetlila, že stabilizácia predstavuje bežnú prax v oblasti výroby, pričom Komisia jej v tejto otázke neprotirečila. Komisia sama uviedla, že v nadväznosti na uznesenie z 22. januára 2020, Daimler/Komisia (T‑751/18, EU:T:2020:5), bola kontaktovaná desiatimi výrobcami alternátorov, ktorí stabilizovali svoje alternátory rozličnými spôsobmi a ktorí chceli poznať stanovisko Komisie v tejto súvislosti.

63      Ako však potvrdzujú účastníci konania, metóda stabilizácie sa môže podstatne líšiť v závislosti od technických osobitostí každého alternátora (počtu hodín zábehu, odmasťovania, prírub atď.), či už ide o alternátory toho istého výrobcu, alebo rôznych výrobcov.

64      V prejednávanej veci sa Komisia obmedzuje na tvrdenie, že testovacia metóda, ktorú obhajuje žalobkyňa, nebola povolená. Komisia totiž v liste z 22. októbra 2018 iba uviedla, že žalobkyňa neuplatnila „oficiálnu“ testovaciu metódu, upravenú vykonávacími rozhodnutiami 2013/341 a 2015/158, a v napadnutom rozhodnutí iba uviedla, že stabilizácia nebola upravená ani povolená uvedenými rozhodnutiami.

65      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že testovacia metóda so stabilizáciou je, ako sa uvádza v bode 62 vyššie, bežnou praxou v oblasti výroby alternátorov a predstavuje normu v súvisiacich právnych predpisoch, akými je nariadenie č. 715/2007, ktoré upravuje testovacie metódy, ktoré zodpovedajú reálnym podmienkam jazdy.

66      Okrem toho treba zdôrazniť, že z bodu 6.1.1 predpisov týkajúcich sa meraní VDA č. 0 124 90A 0GB, vydanie z 2. novembra 2010, vyplýva, že na účely zníženia odchýlky spôsobenej trením ložísk a umožnenia presného merania účinnosti je potrebné pri vývoji používať „upravené ložiská“. Používanie „upravených ložísk“ sa odporúča aj pri meraní v továrni (pozri bod 16 vyššie).

67      Navyše testovacia metóda obhajovaná žalobkyňou bola tiež preskúmaná zo strany TÜV SÜD, ktorý ako nezávislý a autorizovaný orgán overil a potvrdil podľa článku 7 ods. 2 písm. c) vykonávacieho nariadenia č. 725/2011, že testovacia metóda spoločnosti Robert Bosch bola vhodná na certifikovanie úspor emisií CO2, ktorých dosiahnutie bolo umožnené predmetnými alternátormi, a že spĺňala minimálne požiadavky stanovené v článku 6 ods. 1 tohto nariadenia.

68      Z toho vyplýva, že metódu obhajovanú žalobkyňou treba považovať za relevantnú a prispôsobenú potrebám príslušného hodnotenia. Žiadne informácie zo spisu totiž neumožňujú dospieť k záveru, že uvedená testovacia metóda prináša výsledky, ktoré nie sú overiteľné, opakovateľné a porovnateľné v zmysle článku 6 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 725/2011. Naopak, keď Komisia vyjadrila svoje pochybnosti, pokiaľ ide o úspory emisií CO2, ktoré boli certifikované v prospech žalobkyne, žalobkyňa v súlade s článkom 12 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 725/2011 predložila dôkazy preukazujúce presnosť týchto úspor. Zo spisu v skutočnosti vyplýva, že v nadväznosti na pochybnosti Komisie prijala SEG Automotive nové opatrenia vo vzťahu k predmetným alternátorom, ktoré preukázali, že účinnosť (pomer medzi elektrickým výkonom a absorbovaným mechanickým výkonom) týchto alternátorov dosahuje očakávanú úroveň a že získaná hodnota zodpovedá hodnotám účinnosti, ktoré potvrdil TÜV SÜD v správe o overení. SEG Automotive dospela k záveru, že rozdiely medzi testami vykonanými Komisiou a ňou samotnou boli spôsobené tým, že Komisia neuskutočnila stabilizáciu.

69      Testovacia metóda použitá Komisiou pri overovaní ad hoc totiž nezahŕňala stabilizáciu, čo nie je medzi účastníkmi konania sporné. Uvedená metóda okrem toho nebola presne stanovená legislatívnymi normami a nepredstavovala ani normu v oblasti výroby. Táto testovacia metóda sa teda zásadne líšila od testovacej metódy použitej spoločnosťou Robert Bosch a obhajovanej žalobkyňou.

70      V tejto súvislosti sa treba konštatovať, že článok 12 vykonávacieho nariadenia č. 725/2011 nedefinuje testovaciu metódu, ktorá sa má uplatniť na účely overovania ad hoc. Zo znenia odôvodnenia 13 vykonávacieho nariadenia č. 725/2011 však možno vyvodiť, že Komisia musí v rámci overenia ad hoc overiť, či certifikované úspory zodpovedajú úrovni úspor vyplývajúcej z rozhodnutia o schválení technológie ako ekologickej inovácie. Testovacia metóda použitá Komisiou však v skutočnosti nezodpovedá overeniu medzi certifikovanými úsporami žalobkyne a úsporami vyplývajúcimi z vykonávacieho rozhodnutia 2015/158. Naopak tým, že Komisia použila odlišnú testovaciu metódu, v skutočnosti znemožnila porovnanie medzi certifikovanými úsporami emisií a úsporami vyplývajúcimi z vykonávacieho rozhodnutia 2015/158.

71      Komisia odôvodňuje svoju testovaciu metódu úvahami o rovnosti zaobchádzania a právnej istoty. Z vyššie uvedeného však vyplýva, že testovacia metóda Komisie spočíva v rovnakom zaobchádzaní s rozdielnymi situáciami, čo neumožňuje zaručiť dodržanie zásady rovnosti zaobchádzania, ktorá ako všeobecná zásada práva Únie vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a s rozdielnymi situáciami rovnako, ak takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudok z 20. júna 2019, ExxonMobil Production Deutschland, C‑682/17, EU:C:2019:518, bod 90 a citovanú judikatúru). Ak teda Komisia neberie do úvahy špecifické technické vlastnosti každého alternátora a spôsob, akým bol stabilizovaný, jej testovacia metóda, ktorá spočíva vo vykonávaní testov na nestabilizovaných alternátoroch, môže byť výhodná vo vzťahu k niektorým automobilovým výrobcom a znevýhodňovať ostatných výrobcov.

72      Rovnako tento prístup Komisie nemožno odôvodniť dôvodmi právnej istoty. Zásada právnej istoty vyžaduje, aby právne predpisy boli jasné, presné a mali predvídateľné účinky najmä v prípade, keď môžu mať pre jednotlivcov alebo podniky nepriaznivé účinky (rozsudok z 22. apríla 2015, Poľsko/Komisia, T‑290/12, EU:T:2015:221, bod 50). Vzhľadom na to, že overenie ad hoc môže mať závažné dôsledky pre výrobcov automobilov, že testovacia metóda použitá Komisiou v prejednávanej veci nie je jasne a presne stanovená ani vo vykonávacom rozhodnutí 2015/158, ani v žiadnom inom legislatívnom predpise a že táto metóda nepredstavuje bežnú prax vo výrobnom odvetví, nemožno ju považovať za vhodný prostriedok na zabezpečenie dodržiavania zásady právnej istoty.

73      Tieto závery nemožno spochybniť skutočnosťou, že Robert Bosch podala svoju žiadosť o schválenie predmetných alternátorov ako ekologickej inovácie na základe zjednodušeného prístupu technických usmernení.

74      Aj keď je žiadosť podaná na základe zjednodušeného prístupu technických usmernení, Komisia musí totiž overiť žiadosť pred jej schválením a prípadne vzniesť námietky, pokiaľ ide o správnosť testovacej metódy, a to na základe úplného preskúmania spisu, ktoré musí vykonať podľa článku 10 ods. 2 vykonávacieho nariadenia č. 725/2011. Ako bolo uvedené v bodoch 15 a 16 a 60 až 63 vyššie, Komisia mala k dispozícii informácie uvedené najmä v správe o overení, ktorú vypracoval TÜV SÜD, ktoré nemôže nezohľadniť bez toho, aby bola táto správa zbavená potrebného účinku podľa článku 4 ods. 2 písm. g) a článku 7 vykonávacieho nariadenia č. 725/2011. Okrem toho Komisia mala k dispozícii informácie nachádzajúce sa v protokoloch o testovacích meraniach, ktoré jej umožnili pochopiť, že predmetné alternátory podliehali stabilizácii na účely ich schválenia ako ekologickej inovácie, a to tým skôr, že využitie stabilizácie bolo bežnou praxou vo výrobnom odvetví. Ak teda stabilizácia viedla k pochybnostiam alebo námietkam, Komisia mala pred prijatím vykonávacieho rozhodnutia 2015/158 vypočuť v tejto súvislosti Robert Bosch. V každom prípade skutočnosť, že Robert Bosch sa opierala o zjednodušený prístup technických usmernení, nie je okolnosťou, ktorou by bolo možné odôvodniť, že námietky týkajúce sa testovacej metódy boli vznesené až v štádiu overovania ad hoc.

75      To isté platí o tvrdení, že Robert Bosch v každom prípade neposkytla počas postupu schvaľovania alternátoru HED osobitné údaje o stabilizácii. Ako totiž vyplýva z bodu 74 vyššie, práve v priebehu tohto postupu je Komisia oprávnená vzniesť námietky alebo požadovať dodatočné spresnenia, pokiaľ ide o testovaciu metódu, ktorá v prejednávanej veci zahŕňala špecifickú stabilizáciu uvedenú v správe o overení. V prípade neexistencie námietok alebo žiadostí o spresnenie počas uvedeného postupu Komisia pri overovaní ad hoc vykonanom vo vzťahu k žalobkyni nemôže platne použiť odlišnú testovaciu metódu.

76      Treba tiež odmietnuť tvrdenie Komisie o tom, že informácie, ktoré nie sú verejne sprístupnené, nemožno považovať za súčasť vykonávacích rozhodnutí 2015/158 a 2013/341, hoci ide o všeobecne záväzné rozhodnutia. V tejto súvislosti stačí zdôrazniť, že podľa článku 10 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 725/2011 je Komisia povinná zverejniť „súhrnný opis inovačnej technológie a testovaciu metódu uvedené v článku 4 ods. 2 písm. c)“. „Súhrnná“ povaha tohto opisu nevyhnutne znamená, že uvedené zverejnenie nemusí mať taxatívnu povahu.

77      Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné konštatovať, že Komisia nevykonala overovanie ad hoc podľa článku 12 vykonávacieho nariadenia č. 725/2011 a že právne pochybila, keď vylúčila testovaciu metódu so stabilizáciou.

78      Preto je potrebné vyhovieť tomuto žalobnému dôvodu ako dôvodnému, čo stačí na zrušenie napadnutého rozhodnutia v súlade s návrhmi žalobkyne.

79      Všeobecný súd však považuje za vhodné preskúmať aj tretí žalobný dôvod.

 O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 12 ods. 2 vykonávacieho nariadenia č. 725/2011 z dôvodu nezohľadnenia certifikovaných úspor emisií CO2 za kalendárny rok 2017

80      Žalobkyňa sa domnieva, že znenie článku 12 ods. 2 vykonávacieho nariadenia č. 725/2011 je jasné a jednoznačné: nezohľadnenie prichádza do úvahy len pre nasledujúci kalendárny rok, a teda v prejednávanej veci pre rok 2019. Podľa žalobkyne je toto ustanovenie vyjadrením zásady ochrany legitímnej dôvery a musí výrobcovi umožniť, aby spoľahlivo pokračoval v „plánovaní svojej flotily“ tak, že pri emisiách CO2 zohľadní úspory emisií CO2, ktorých dosiahnutie umožnili ekologické inovácie. Nezohľadnenie certifikovaných úspor emisií CO2 za uplynulé roky (ex tunc) porušuje túto zásadu.

81      Komisia odmieta tvrdenia žalobkyne. V podstate tvrdí, že jej postup je v súlade s nariadením č. 443/2009 a článkom 12 vykonávacieho nariadenia č. 725/2011.

82      Podľa Komisie totiž z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že musí zohľadniť výkony výrobcov v oblasti CO2 za predchádzajúci kalendárny rok. V praxi by údaje poskytnuté členskými štátmi mala spracovávať až určitý čas po skončení kalendárneho roka. To isté platí aj pre údaje týkajúce sa ekologických inovácií.

83      Z toho vyplýva, že ak Komisia zistí, že certifikované emisie ekologickej inovácie nie sú overiteľné, malo by sa to zohľadniť pre rok predchádzajúci roku, v ktorom bolo toto zistenie uskutočnené. Podľa Komisie sa teda pojem „nasledujúci kalendárny rok“ musí chápať v tom zmysle, že Komisia nemá právo vylúčiť úspory emisií CO2, ktoré už potvrdila vo formálnom rozhodnutí pre určitý rok.

84      Komisia v tejto súvislosti tvrdí, že z dôvodov ochrany legitímnej dôvery jej bolo zabránené zmeniť a posteriori napríklad priemerné špecifické emisie CO2 žalobkyne za kalendárny rok 2016 určené vo vykonávacom rozhodnutí 2018/144 s prihliadnutím na úspory emisií CO2 dotknuté v prejednávanej veci, keď v priebehu roka 2018 konštatovala, že správnosť predmetných osvedčení nemohla byť preukázaná ani v rámci tohto overenia, ani žalobkyňou.

85      Okrem toho výraz „sa už neberú do úvahy“ uvedený v článku 12 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 725/2011 potvrdzuje, že úspory certifikovaných emisií CO2 dosiahnuté prostredníctvom využitia ekologických inovácií, ktoré boli v minulosti zohľadnené pri definícii výkonov v oblasti emisií výrobcu, „už“ nemožno podľa článku 12 nariadenia č. 443/2009 brať do úvahy od okamihu, keď sa preukáže, že ich nemožno overiť. Komisia tvrdí, že ak by mala uplatniť úvahy žalobkyne, musela by prakticky prijať rozhodnutie, v ktorom by zobrala do úvahy úspory emisií CO2, hoci je jej známe, že nie sú overiteľné.

86      Komisia sa domnieva, že takýto výklad článku 12 vykonávacieho nariadenia č. 725/2011 by bol v rozpore s nariadením č. 443/2009, ktoré vyžaduje na zistenie výkonov v oblasti emisií každého výrobcu čo najpresnejšie východiskové údaje. V tejto súvislosti sa odvoláva na odôvodnenie 25 uvedeného nariadenia a na odôvodnenie 4 nariadenia Komisie (EÚ) č. 1014/2010 z 10. novembra 2010 o monitorovaní a oznamovaní údajov o registrácii nových osobných automobilov podľa nariadenia č. 443/2009 (Ú. v. EÚ L 293, 2010, s. 15). Komisia sa teda domnieva, že ak by uplatnila nariadenie č. 443/2009 v tomto zmysle, porušila by článok 12 uvedeného nariadenia, ktorý predpokladá, že úspory emisií CO2 dosiahnuté využitím ekologických inovácií zohľadnené na účely výkonov oblasti emisií výrobcu „musia predstavovať preukázaný prínos k znižovaniu emisií“.

87      Treba pripomenúť, že článok 12 ods. 2 a 3 vykonávacieho nariadenia č. 725/2011 znie takto:

„2. Ak Komisia nedostane dôkazy uvedené v odseku 1 v uvedenej lehote, alebo ak dodané dôkazy považuje za neuspokojujúce, môže rozhodnúť, že certifikované úspory CO2 nezohľadní pri výpočte priemerných špecifických emisií daného výrobcu na ďalší kalendárny rok.

3. Výrobca, ktorého certifikované úspory CO2 sa už neberú do úvahy, môže požiadať o novú certifikáciu príslušných vozidiel v súlade s postupom ustanoveným v článku 11.“

88      V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že Komisia na základe článku 8 ods. 4 a 5 nariadenia č. 443/2009 každý rok predbežne vypočítala pre každého výrobcu priemerné špecifické emisie CO2, cieľovú hodnotu špecifických emisií a rozdiel medzi týmito dvoma hodnotami za predchádzajúci kalendárny rok (pozri body 4 a 5 vyššie). Komisia potvrdí alebo upraví predbežné výpočty najneskôr do 31. októbra každého roka v súlade s článkom 8 ods. 5 nariadenia č. 443/2009. Tento výpočet sa vykoná na základe údajov zaslaných členskými štátmi za predchádzajúci kalendárny rok.

89      Práve vzhľadom na tento kontext Komisia vyložila článok 12 ods. 2 vykonávacieho nariadenia č. 725/2011, keď usúdila, že pri výpočte v roku 2018 priemerných špecifických emisií CO2 za predchádzajúci kalendárny rok, t. j. za rok 2017, nebolo potrebné zohľadniť certifikované úspory emisií CO2. Aj keď má tento výklad určitú logiku, treba konštatovať, že je v rozpore s jasným a jednoznačným znením článku 12 ods. 2 vykonávacieho nariadenia č. 725/2011. Nie je totiž mysliteľné, aby sa výraz „nasledujúci kalendárny rok“ mohol vykladať tak, že by sa v skutočnosti vzťahoval na predchádzajúci kalendárny rok. Takýto výklad navyše vyvoláva pochybnosti z hľadiska zásady právnej istoty (pozri bod 72 vyššie).

90      V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že výklad Komisie okrem toho, že je nejasný a nepresný, je pre žalobkyňu nepriaznivý, keďže napadnuté rozhodnutie má pre žalobkyňu retroaktívne závažné dôsledky, hoci k tomu malo dôjsť len v „nasledujúcom kalendárnom roku“.

91      Výraz „sa už neberú do úvahy“ uvedený v článku 12 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 725/2011 okrem toho tiež nemôže stačiť na to, aby bol priznaný zmysel, ktorý protirečí jasnému a jednoznačnému zneniu výrazu „nasledujúci kalendárny rok“.

92      Okrem toho, pokiaľ Komisia tvrdí, že článok 12 vykonávacieho nariadenia č. 725/2011 sa má vykladať tak, aby bol v súlade s nariadením č. 443/2009, treba pripomenúť, že hoci sa podľa ustálenej judikatúry vykonávacie nariadenie musí, pokiaľ je to možné, vykladať v súlade s ustanoveniami základného nariadenia, táto judikatúra sa neuplatní, pokiaľ ide o ustanovenie vykonávacieho nariadenia, ktorého zmysel je jasný a jednoznačný a ktoré teda nevyžaduje žiaden výklad (pozri rozsudok z 28. februára 2017, Canadian Solar Emea a i./Rada, T‑162/14, neuverejnený, EU:T:2017:124, bod 150 a citovanú judikatúru). V opačnom prípade by zásada konformného výkladu predpisov sekundárneho práva Únie slúžila ako základ výkladu contra legem tohto ustanovenia, čo nemožno pripustiť (pozri v tomto zmysle uznesenie zo 17. júla 2015, EEB/Komisia, T‑685/14, neuverejnené, EU:T:2015:560, bod 31 a citovanú judikatúru).

93      Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba prijať výklad, podľa ktorého sa výraz „nasledujúci kalendárny rok“ vzťahuje na kalendárny rok nasledujúci po roku overovania ad hoc.

94      Preto je potrebné vyhovieť tomuto žalobnému dôvodu ako dôvodnému a bez toho, aby bolo potrebné preskúmať štvrtý a piaty žalobný dôvod, zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom vo svojom článku 1 ods. 1 v spojení s tabuľkami 1 a 2, stĺpcami D a I prílohy I stanovuje pre žalobkyňu priemerné špecifické emisie CO2 a úspory emisií CO2 dosiahnuté ekologickými inováciami.

 O trovách

95      Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

96      Keďže Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom žalobkyne.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (druhá rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.      Článok 1 ods. 1 v spojení s tabuľkami 1 a 2, stĺpcami D a I prílohy I vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2019/583 z 3. apríla 2019, ktorým sa potvrdzuje alebo mení predbežný výpočet priemerných špecifických emisií CO2 a cieľových hodnôt špecifických emisií pre výrobcov osobných automobilov za kalendárny rok 2017 a pre určitých výrobcov zo združenia Volkswagen za kalendárne roky 2014, 2015 a 2016 podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 443/2009, sa zrušuje v rozsahu, v akom pre Daimler AG stanovuje priemerné špecifické emisie CO2 a úspory emisií CO2 dosiahnuté ekologickými inováciami.

2.      Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli spoločnosti Daimler.

Papasavvas

Tomljenović

Schalin

Škvařilová‑Pelzl

 

      Nõmm

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. septembra 2021.

Podpisy


*      Jazyk konania: nemčina.