Vec T‑250/12

Corporación Empresarial de Materiales de Construcción, SA,

proti

Európskej komisii

„Hospodárska súťaž – Kartely – Trh s chlorečnanom sodným v EHP – Pozmeňujúce rozhodnutie, ktorým sa skracuje zistená dĺžka účasti na karteli – Výpočet výšky pokuty – Premlčanie – Článok 25 nariadenia (ES) č. 1/2003“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (druhá komora) zo 6. októbra 2015

1.      Žaloba o neplatnosť – Záujem na konaní – Žaloba proti rozhodnutiu v oblasti hospodárskej súťaže, ktoré skrátilo zistenú dĺžku účasti na porušení a znížilo výšku pokuty – Dôvod smerujúci k získaniu čiastočného zrušenia uvedeného rozhodnutia na základe porušenia pravidiel premlčania – Prípustnosť

[Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 25 ods. 1 písm. b)]

2.      Žaloba o neplatnosť – Prípustnosť – Fyzické alebo právnické osoby – List podniku, v ktorom informuje Komisiu o zámere niesť ekonomickú zodpovednosť za zaplatenie akejkoľvek pokuty – Obmedzenie uplatnenia práva na podanie žaloby – Porušenie základných zásad zákonnosti a dodržania práva na obhajobu

(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 47 a článok 52 ods. 1)

3.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Čiastočné zrušenie pôvodného rozhodnutia ohraničené na samotnú výšku pokuty – Prijatie neskoršieho rozhodnutia, ktoré čiastočne zachovalo pokutu, ktorá bola žalobkyni pôvodne uložená – Posúdenie premlčania vzhľadom na dátum prijatia pôvodného rozhodnutia

[Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2 a článok 25 ods. 1 písm. b)]

4.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Premlčacia lehota v stíhaní – Prerušenie – Dosah – Lehota prerušená voči všetkým účastníkov porušenia – Pojem podnik, ktorý sa zúčastnil na porušení

(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 25 ods. 3 a 4)

5.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Premlčacia lehota v stíhaní – Začiatok plynutia – Pokračujúce alebo nepretržité porušenie – Deň ukončenia porušenia – Prerušenie – Rozhodnutie priznať podmienečné oslobodenie – Dosah

[Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 25 ods. 3; oznámenie Komisie 2002/C 45/03, bod 11 písm. a) až c)]

6.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Premlčacia lehota v stíhaní – Začiatok plynutia – Pokračujúce alebo nepretržité porušenie – Deň ukončenia porušenia – Prerušenie – Povinnosť zohľadniť prvú žiadosť o informácie ako akt prerušujúci premlčanie – Neexistencia

(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 25)

7.      Súdne konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený – Podobné požiadavky, ak sa na podporu žalobného dôvodu uvádzajú výhrady

(Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 76)

1.      V rámci žaloby o neplatnosť rozhodnutia v oblasti hospodárskej súťaže prijatého Komisiou po zrušení pôvodného rozhodnutia Všeobecným súdom, ktoré toto pôvodné rozhodnutie mení na jednej strane tak, že mení zistenú dĺžku trvania porušenia, a na druhej strane tak, že znižuje výšku pokuty, má žalobkyňa záujem uviesť žalobný dôvod určený na získanie čiastočného zrušenia neskoršieho rozhodnutia v súvislosti s výškou zníženej pokuty, keďže uvedené zrušenie jej môže priniesť prospech.

V tejto súvislosti po prvé tým, že Komisia zmenou dĺžky trvania porušenia, ktoré sa žalobkyni pôvodne vytýkalo, stanovila v neskoršom rozhodnutí nový dátum, od ktorého začína plynúť premlčacia lehota stanovená v článku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1/2003, žalobkyni nesprávne vytýka, že na podporu žaloby o neplatnosť uviedla žalobný dôvod, ktorý je založený na porušení uvedeného článku, hoci ho žalobkyňa neuviedla na Všeobecnom súde v rámci skoršej žaloby.

Po druhé za predpokladu, že by Všeobecný súd vyhovel žalobe na základe žalobného dôvodu založeného na porušení premlčacej lehoty, keďže uvedený žalobný dôvod smeruje len proti článku neskoršieho rozhodnutia ukladajúceho novú výšku pokuty, bolo by zrušené len čiastočne, a to len v rozsahu, v akom stanovuje novú výšku pokuty, ktorá bola žalobkyni uložená v pôvodnom rozhodnutí, a nie v rozsahu, v akom stanovuje nové obdobie porušenia vytýkaného žalobkyni, s ohľadom ku ktorému sa posudzuje premlčanie právomoci Komisie uložiť pokutu. V dôsledku toho netreba na účely posúdenia prípustnosti žalobného dôvodu založeného na porušení premlčacej lehoty predpokladať, že by rozsudok čiastočne zrušujúci neskoršie rozhodnutie, ktorý je založený na uvedenom žalobnom dôvode, mal za následok obnovenie výšky pokuty uloženej žalobkyni v pôvodnom rozhodnutí, a to vzhľadom na povinnosť Komisie prijať opatrenia, ktoré vyplývajú z daného rozsudku, v súlade s článkom 266 ZFEÚ, pokiaľ ide najmä o jej právomoc uložiť žalobkyni pokutu s ohľadom na nové obdobie porušenia.

(pozri body 46, 48)

2.      List, ktorý žalobkyňa zaslala Komisii, aby ju informovala, že nesie výlučnú ekonomickú zodpovednosť za zaplatenie akejkoľvek pokuty, ktorú jej možno uložiť za predmetné porušenie, nemožno vykladať v tom zmysle, že sa vzdala uplatnenia ustanovení článku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1/2003, pokiaľ ide o prípadné premlčanie právomoci Komisie uložiť jej takúto pokutu, najmä pokiaľ zo znenia uvedeného listu vyplýva len to, že žalobkyňa uznala, že nesie výlučnú zodpovednosť za zaplatenie pokuty, ktorú by prípadne uložila Komisia.

Hoci skutočnosť, že podnik počas správneho konania pred Komisiou výslovne alebo implicitne prizná určité skutkové alebo právne okolnosti, môže predstavovať dodatočný dôkaz pri posúdení dôvodnosti súdnej žaloby, nemôže obmedziť samotné uplatnenie práva na podanie žaloby na Všeobecný súd, ktoré patrí fyzickej alebo právnickej osobe podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ. Bez výslovne stanoveného právneho základu na tento účel je toto obmedzenie v rozpore so základnými zásadami zákonnosti a dodržania práva na obhajobu. Treba napokon uviesť, že právo na účinnú súdnu ochranu a prístup k nestrannému súdu je zaručené v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, ktorá má podľa článku 6 ods. 1 prvej vety ZEÚ rovnakú právnu silu ako Zmluvy. Podľa článku 52 ods. 1 tejto Charty akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v tejto Charte musí byť ustanovené zákonom.

(pozri body 52, 53)

3.      V rámci posúdenia premlčacej lehoty na uloženie pokút, pokiaľ z výroku ako aj z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd zrušil článok pôvodného rozhodnutia iba v rozsahu, v akom v ňom Komisia stanovila výšku pokuty, a že Všeobecný súd v nijakom prípade nezrušil uvedený článok v rozsahu, v akom Komisia na základe ustanovení článku 23 ods. 2 rozhodnutia č. 1/2003 rozhodla uložiť spoločne a nerozdielne pokutu istému podniku a žalobkyni, nemožno považovať, že Komisia prijatím neskoršieho rozhodnutia, ktorým čiastočne zachovala pokutu pôvodne uloženú žalobkyni, prijala nové rozhodnutie, ktorým žalobkyni ukladá pokutu.

Pokiaľ má teda prijatie rozhodnutia za účel a následok iba čiastočne zachovať pokutu, ktorá bola žalobkyni pôvodne uložená, vo výške 4 231 000 eur, na posúdenie dôvodnosti žalobného dôvodu založeného na premlčaní právomoci Komisie uložiť žalobkyni pokutu treba zohľadniť dátum, ku ktorému Komisia rozhodla uložiť žalobkyni pokutu, teda dátum pôvodného rozhodnutia, a nie dátum prijatia neskoršieho rozhodnutia, ktoré malo za cieľ poskytnúť žalobkyni prospech z účinkov rozsudku o neplatnosť.

(pozri body 76, 77)

4.      Pokiaľ ide o premlčanie stíhaní v oblasti hospodárskej súťaže, podľa článku 25 ods. 4 nariadenia č. 1/2003 sa prerušenie premlčacej lehoty uplatňuje na všetky podniky alebo združenia podnikov, ktoré sa podieľali na porušení.

V tejto súvislosti z ustanovení článku 25 ods. 3 a 4 nariadenia č. 1/2003 vyplýva, že pokiaľ sa podnik podieľal na porušení, čiže pokiaľ je tento podnik takto označený v napadnutom rozhodnutí, pôsobí voči nemu prerušenie premlčania vyplývajúce z oznámenia úkonu týkajúceho sa vyšetrovania a stíhania aspoň jednému (tomuto alebo inému) podniku, ktorý je tiež označený ako podnik, ktorý sa podieľal na porušení. Úkony prerušujúce premlčanie tak majú účinky erga omnes voči všetkým podnikom, ktoré sa zúčastnili na predmetnom porušení.

(pozri body 81, 85)

5.      Pokiaľ ide o premlčanie stíhaní v oblasti hospodárskej súťaže z ustanovení článku 25 ods. 3 prvej vety nariadenia č. 1/2003 vyplýva, že na prerušenie premlčania v zmysle uvedeného nariadenia musí byť akt Komisie vykonaný najmä s cieľom vyšetrovania alebo konania vzhľadom k porušovaniu.

V tejto súvislosti, pokiaľ ide o politiku zhovievavosti Komisie, sa na úvod zdá, že program zhovievavosti priamo prispieva k plnej účinnosti politiky stíhania porušení pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže, za ktoré je Komisia zodpovedná. Ďalej rozhodnutie priznať žiadateľovi o zhovievavosť podmienečné oslobodenie preukazuje, že jeho žiadosť spĺňa predpoklady, aby sa mu na konci správneho konania mohlo za určitých podmienok priznať konečné oslobodenie od pokuty. Napokon toto procesné postavenie priznané žiadateľovi o zhovievavosť na základe rozhodnutia, ktorým sa mu priznáva podmienečné oslobodenie, ukladá dotknutej osobe na to, aby sa mohla domáhať konečného oslobodenia, povinnosť pokračovať až dovtedy, kým Komisia prijme konečné rozhodnutie v konaní, ktoré spĺňa podmienky stanovené v bode 11 písm. a) až c) oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov. Toto konanie žiadateľa o zhovievavosť sa vyznačuje najmä povinnosťou na jednej strane úplnej, trvalej a rýchlej spolupráce v priebehu celého správneho konania a na druhej strane povinnosťou poskytnúť Komisii všetky dôkazy, ktoré vlastní, alebo ktoré má k dispozícii, pokiaľ ide o porušenie, pre ktoré existuje podozrenie.

V dôsledku toho má rozhodnutie priznať žiadateľovi o zhovievavosť podmienečné oslobodenie v rozsahu, v akom mu poskytuje takéto procesné postavenie, zásadný význam na to, aby Komisia mohla vyšetrovať alebo stíhať porušenie, pre ktoré existuje podozrenie. Preto treba zastávať názor, že tento procesný akt prijatý Komisiou sa týka vyšetrovania alebo stíhania porušenia v zmysle článku 25 ods. 3 prvej vety nariadenia č. 1/2003, a možno ho teda kvalifikovať ako akt prerušujúci premlčanie.

(pozri body 89, 96, 97)

6.      Pokiaľ ide o premlčanie stíhaní v oblasti hospodárskej súťaže, keďže kvalifikácia aktu Komisie ako aktu prerušujúceho premlčanie je založená na uplatnení normatívnych ustanovení, ktoré vychádzajú najmä z článku 25 nariadenia č. 1/2003, ako ich s konečnou platnosťou vykladá súd Únie, skoršia prax Komisie ju tak nemôže zbaviť možnosti, a to pod dohľadom súdu Únie, zohľadniť iné druhy aktov prerušujúcich premlčanie, než je prvá žiadosť o informácie.

(pozri bod 100)

7.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 101, 102)