ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)

z 22. mája 2012

Vec T‑317/11 P

Ioannis Vakalis

proti

Európskej komisii

„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Dôchodky – Prevod vnútroštátnych práv na dôchodok – Výpočet odpracovaných rokov na účely dôchodku – Všeobecné vykonávajúce ustanovenia – Povinnosť odôvodnenia – Zásada kontradiktórnosti – Rovnosť zaobchádzania“

Predmet:      Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu (prvá komora) z 13. apríla 2011, Vakalis/Komisia (F‑38/10), a smerujúce k jeho zrušeniu

Rozhodnutie:      Odvolanie sa zamieta. Ioannis Vakalis znáša vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii na tomto stupni konania.

Abstrakt

1.      Konanie – Odôvodnenie rozsudkov – Rozsah – Povinnosť vyjadriť sa ku každému údajnému porušeniu práva

(Štatút Súdneho dvora, článok 36, a príloha I, článok 7 ods. 1)

2.      Úradník – Žaloba – Námietka nezákonnosti – Nedostatok právomoci menovacieho orgánu posúdiť zákonnosť právnych ustanovení – Dôsledky

(Článok 263 druhý odsek ZFEÚ a článok 277 ZFEÚ)

3.      Právo Únie – Zásady – Rovnosť zaobchádzania – Porušenie – Pojem

1.      Aj keď povinnosť Súdu pre verejnú službu odôvodniť svoje rozhodnutia neznamená, že zahŕňa aj jeho povinnosť detailne odpovedať na každé tvrdenie uvádzané účastníkom konania, najmä pokiaľ nie je dostatočne jasné a presné a nespočíva na podrobných dôkazných materiáloch, má povinnosť prinajmenšom preskúmať všetky pred ním uvedené údajné porušenia práva.

(pozri bod 45)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 19. novembra 2009, Michail/Komisia, T‑50/08 P, Zb. VS s. I‑B‑1‑127, II‑B‑1‑775, bod 42 a tam citovaná judikatúra

2.      Menovací orgán nerozhoduje o zákonnosti právnych ustanovení, ktoré má uplatniť. Odôvodnenia uvedené týmto orgánom v priebehu správneho konania vo veci napadnutia zákonnosti takých ustanovení nemajú vplyv ani na dôvody neplatnosti, ktoré môže žalobca voči týmto ustanoveniam uplatniť v rámci námietky nezákonnosti pred súdom Únie, pretože tieto dôvody stanovené v článku 263 druhom odseku ZFEÚ sú v súlade s článkom 277 ZFEÚ, ani na posúdenie zákonnosti týchto ustanovení uvedeným súdom.

(pozri bod 62)

3.      Normotvorca Únie má pri stanovení pravidiel týkajúcich sa prevodu práv na starobný dôchodok do systému Únie, ktoré úradníci získali vo vnútroštátnom systéme, povinnosť rešpektovať zásadu rovnosti zaobchádzania. Táto zásada ako základná zásada práva Únie vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a aby sa s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. V tejto súvislosti predpokladom porušenia zásady rovnosti zaobchádzania z dôvodu rozdielneho zaobchádzania je, že uvedené situácie sú porovnateľné vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré ich charakterizujú, pričom do týchto okolností patrí najmä predmet a cieľ aktu Únie, ktorý vytvára predmetný rozdiel, a zásady a ciele oblasti, do ktorej predmetný akt patrí. Z toho možno vyvodiť záver, že pri preskúmaní otázky, či sa s rozdielnymi situáciami zaobchádzalo rovnako, treba tiež zohľadniť všetky okolnosti charakterizujúce tieto situácie. Okrem toho možno dotknutej inštitúcii vytýkať porušenie zásady rovnosti iba v prípade, keď sporné zaobchádzanie znevýhodňuje niektoré osoby v porovnaní s inými osobami.

(pozri body 76, 77, 79 a 80)

Odkaz:

Súdny dvor: 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique a Lorraine a i., C‑127/07, Zb. s. I‑9895, body 23, 25, 26 a 39 a tam citovaná judikatúra