Žaloba podaná 23. marca 2021 – De Capitani/Rada

(vec T-163/21)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Emilio De Capitani (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: O. Brouwer a B. Verheijen, advokáti)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie žalovanej o odmietnutí prístupu k niektorým dokumentom požadovaným podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, a to v rozsahu, v akom bolo žalobcovi toto rozhodnutie oznámené 14. januára 2021 v liste s referenčným číslom SGS 21/000067, vrátane jeho príloh,

v súlade s článkom 134 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania vynaložené žalobcom, ako aj trovy konania akéhokoľvek vedľajšieho účastníka konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza tri žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení, ktoré vyplývajú z nesprávneho uplatnenia výnimky z ochrany rozhodovacieho procesu (článok 4 ods. 3 prvý pododsek nariadenia č. 1049/2001)¹ , ako aj na nedostatočnom odôvodnení, keďže zverejnením by nebol vážne narušený rozhodovací proces.

Žalobca tvrdí, že napadnuté rozhodnutie nezohľadňuje nový ústavnoprávny rozmer, ktorý vyplynul z nadobudnutia účinnosti Lisabonskej zmluvy a najmä z článku 15 ods. 2 ZFEÚ, a ktorým bol zavedený nový právny režim v súvislosti s prístupom k dokumentom zo strany verejnosti, a to najmä k legislatívnym dokumentom.

Žalobca okrem toho tvrdí, že v napadnutom rozhodnutí nebolo uplatnené a dodržané správne kritérium podľa článku 4 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001, pričom sa v ňom nesprávne vychádzalo z tvrdenia, že zverejnenie požadovaných dokumentov by spochybnilo konečnú voľbu členských štátov a vyvolalo by zbytočnú neistotu, pokiaľ ide o ich zámer.

Žalobca tiež uvádza, že napadnuté rozhodnutie nesprávne vychádza z tvrdenia, že zverejnenie požadovaných dokumentov by pribrzdilo delegovanie, pokiaľ ide o ich schopnosť vyvážiť jednotlivé záujmy v rámci daného legislatívneho procesu, a takisto nesprávne vychádza z tvrdenia, že odmietnutie zverejniť obmedzený počet neznamená odoprieť občanom možnosť získať informácie o legislatívnom procese.

Druhý žalobný dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení, ktoré vyplývajú z nesprávneho uplatnenia výnimky z ochrany rozhodovacieho procesu (článok 4 ods. 3 prvý pododsek nariadenia č. 1049/2001), ako aj na nedostatočnom odôvodnení, keďže napadnutým rozhodnutím nebol uznaný a poskytnutý prístup na základe prevažujúceho verejného záujmu.

Žalobca poukazuje na to, že napadnutým rozhodnutím nebol uznaný a poskytnutý prístup na základe prevažujúceho verejného záujmu. Konkrétne tvrdí, že prevažujúci verejný záujem existuje, keďže zverejnenie by európskym občanom umožnilo zúčastniť sa na legislatívnom procese a zabezpečiť, aby sa tento proces nezastavil, ale pokračoval a dospel k výsledku.

Tretí žalobný dôvod je subsidiárne založený na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení, ktoré vyplývajú z nesprávneho uplatnenia povinnosti poskytnúť čiastočný prístup k dokumentom (článok 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001), ako aj na nedostatočnom odôvodnení.

Žalobca tvrdí, že napadnuté rozhodnutie z právneho hľadiska dostatočne nepreskúmalo a neposkytlo prístup. Nesprávne v ňom bolo uplatnené právne kritérium, na základe ktorého je potrebné preskúmať, či sa na každú časť požadovaného dokumentu vzťahuje uvádzaná výnimka týkajúca sa odmietnutia prístupu.

____________

¹ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).