UZNESENIE VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora)
z 28. februára 2012 (*)
„Colná únia – Dovoz farebných televíznych prijímačov zložených v Turecku – Dodatočné vyberanie dovozného cla – Žiadosť o nevykonanie dodatočného zapísania cla do účtovnej evidencie a o jeho odpustenie – Článok 220 ods. 2 písm. b) a článok 239 nariadenia (EHS) č. 2913/92 – Rozhodnutie Komisie o zamietnutí – Zrušenie rozhodnutí vnútroštátnych orgánov o vykonaní dodatočného zapísania cla do účtovnej evidencie vnútroštátnym súdom – Zastavenie konania“
Vo veci T‑153/10,
Schneider España de Informática, SA, so sídlom v Torrejón de Ardoz (Španielsko), v zastúpení: P. De Baere a P. Muñiz, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: R. Lyal a L. Bouyon, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2010) 22 v konečnom znení z 18. januára 2010, ktorým sa konštatuje, že vykonanie dodatočného zapísania cla pri dovoze je odôvodnené a odpustenie tohto cla v určitom konkrétnom prípade odôvodnené nie je (vec REM 02/08),
VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora),
v zložení: predseda komory J. Azizi, sudcovia E. Cremona a S. Frimodt Nielsen (spravodajca),
tajomník: E. Coulon,
vydal toto
Uznesenie
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 V rokoch 1999, 2000 a 2001 žalobkyňa Schneider España de Informática, SA, doviezla do Španielska na prepustenie do voľného obehu farebné televízne prijímače, o ktorých vyhlásila, že pochádzajú z Turecka.
2 Dňa 28. augusta 2002 španielske colné orgány žalobkyni oznámili, že vykonali dodatočné preskúmanie dovozov uvedených v bode 1 vyššie.
3 Na základe misie správnej spolupráce, ktorú v Turecku od 29. apríla do 2. mája 2003 uskutočnili Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) a zástupcovia niektorých členských štátov, sa dospelo k záveru, že do televízorov, ktoré žalobkyňa dováža, jej turecký dodávateľ namontoval katódové trubice s pôvodom v Číne alebo Južnej Kórei. Takéto dovozy podliehali antidumpingovému clu stanovenému nariadením Rady (ES) č. 710/95 z 27. marca 1995, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovozy farebných televíznych prijímačov s pôvodom v Malajzii, Čínskej ľudovej republike, Kórejskej republike, Singapure a Thajsku a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 73, s. 3), zmeneným a doplneným nariadením Rady (ES) č. 2584/98 z 27. novembra 1998 (Ú. v. ES L 324, s. 1).
4 V nadväznosti na toto vyšetrovanie španielske colné orgány v troch rozhodnutiach z 23. júna 2004 (ďalej len „rozhodnutia o vykonaní dodatočného zapísania do účtovnej evidencie“) konštatovali existenciu colného dlhu vyplývajúceho z nezaplatenia antidumpingového cla pri dovozoch uvedených v bode 1 vyššie a uložili žalobkyni povinnosť uhradiť nezaplatené clo vo výške 51 639,89 eura, zvýšené o úroky vo výške 10 008,97 eura, ako aj vyrovnať daň z pridanej hodnoty vo výške 8 263,38 eura, zvýšenú o úroky vo výške 1 601,44 eura (ďalej len „predmetné clo“).
5 Žalobkyňa listom z 18. mája 2005 požiadala o nevykonanie dodatočného zapísania tohto colného dlhu do účtovnej evidencie na základe článku 220 ods. 2 písm. b) nariadenia (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307, ďalej len „Colný kódex Spoločenstva“), ako aj o odpustenie tohto colného dlhu na základe článku 239 toho istého nariadenia. Túto žiadosť (ďalej len „žiadosť žalobkyne“) zaslalo Španielske kráľovstvo Komisii v liste zo 17. marca 2008.
6 Súčasne so žiadosťou začala žalobkyňa pred vnútroštátnymi správnymi a súdnymi orgánmi konanie s cieľom dosiahnuť zrušenie rozhodnutí o vykonaní dodatočného zapísania do účtovnej evidencie.
7 Dňa 21. novembra 2008 Tribunal Económico-Administrativo Regional de Madrid (Regionálny daňový orgán v Madride, Španielsko) zamietol žalobu žalobkyne. Žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok na Tribunal Superior de Justicia de Madrid (Najvyšší súd v Madride).
8 Európska komisia rozhodnutím KOM(2010) 22 v konečnom znení z 18. januára 2010, ktorým sa konštatuje, že vykonanie dodatočného zapísania cla pri dovoze je odôvodnené a odpustenie tohto cla v určitom konkrétnom prípade odôvodnené nie je (vec REM 02/08) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), zamietla žiadosť žalobkyne, ktorú predložilo Španielske kráľovstvo.
9 V napadnutom rozhodnutí sa Komisia domnievala po prvé, že v prejednávanom prípade sa colné orgány nedopustili žiadneho pochybenia v zmysle článku 220 ods. 2 písm. b) Colného kódexu Spoločenstva a že žalobkyňa nepreukázala náležitú starostlivosť vyžadovanú týmto ustanovením. Komisia sa okrem toho domnievala po druhé, že neexistovala osobitná situácia v zmysle článku 239 Colného kódexu Spoločenstva.
10 Dňa 3. mája 2010 španielske colné orgány zamietli žiadosť žalobkyne na základe článku 869 a nasl. a článku 908 ods. 2 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 253, s. 1; Mim. vyd. 02/006, s. 3, ďalej len „vykonávacie nariadenie“), v znení vyplývajúcom z nariadenia Komisie (ES) č. 1335/2003 z 25. júla 2003 (Ú. v. ES L 187, s. 16; Mim. vyd. 02/013, s. 463) a v súlade s napadnutým rozhodnutím.
Konanie a návrhy účastníkov konania
11 Žalobkyňa podala túto žalobu návrhom zaregistrovaným v kancelárii Všeobecného súdu 6. apríla 2010.
12 Samostatným podaním zaregistrovaným v kancelárii Všeobecného súdu v ten istý deň žalobkyňa podala návrh na nariadenie opatrení na zabezpečenie priebehu konania smerujúci k tomu, aby Všeobecný súd nariadil Komisii predložiť kompletnú kópiu 28 dokumentov. Komisia podala proti tomuto návrhu námietku v pripomienkach, ktoré v tejto veci predložila v stanovených lehotách.
13 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
14 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
15 Listom zaregistrovaným v kancelárii Všeobecného súdu 21. septembra 2011 zaslala žalobkyňa Všeobecnému súdu kópiu rozsudku č. 178/11, vyhláseného 16. marca 2011 Tribunal Superior de Justicia de Madrid (ďalej len „rozsudok Tribunal Superior de Justicia“). Podľa tohto rozsudku Tribunal Superior de Justicia, ktorý nie je možné napadnúť opravným prostriedkom, boli rozhodnutia o vykonaní dodatočného zapísania do účtovnej evidencie zrušené z dôvodu, že ku dňu ich oznámenia žalobkyni existovalo premlčanie stanovené v článku 221 ods. 3 Colného kódexu Spoločenstva. V sprievodnom liste k oznámeniu tohto rozsudku Všeobecnému súdu žalobkyňa uznala, že v dôsledku tohto zrušenia už nemôže byť povinná platiť predmetné clo. Navrhuje však, aby Všeobecný súd rozhodol o žalobe, alebo subsidiárne, aby v prípade, ak rozhodne, že sa konanie zastavuje, každý z účastníkov konania znášal vlastné trovy konania.
16 V odpovedi na otázku Všeobecného súdu Komisia uviedla, že z dôvodu vydania rozsudku Tribunal Superior de Justicia sa táto žaloba stala bezpredmetnou. Žalobkyňa predložila k stanovisku Komisie pripomienky v stanovenej lehote.
Právny stav
17 Podľa článku 113 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu môže Všeobecný súd kedykoľvek aj bez návrhu po vypočutí účastníkov konania konštatovať, že návrh sa stal bezpredmetným, a preto neexistuje dôvod rozhodnúť. Z článku 114 ods. 3 tohto rokovacieho poriadku vyplýva, že ak Všeobecný súd nerozhodne inak, žiadosť sa ďalej prejednáva v rámci ústnej časti konania.
18 V prejednávanej veci po vypočutí účastníkov konania (pozri body 15 a 16 vyššie) považuje Všeobecný súd vec na základe preskúmania spisu za dostatočne objasnenú, aby mohol rozhodnúť bez pokračovania v konaní.
19 Žalobkyňa touto žalobou navrhuje zrušenie napadnutého rozhodnutia, ktorým Komisia zamietla jej návrh týkajúci sa nevykonania dodatočného zapísania do účtovnej evidencie a odpustenia colného dlhu, ktorý jej bol uložený rozhodnutiami o vykonaní dodatočného zapísania do účtovnej evidencie. Je teda potrebné určiť, či po zrušení rozhodnutí o vykonaní dodatočného zapísania do účtovnej evidencie právoplatným súdnym rozhodnutím môže zrušenie napadnutého rozhodnutia priniesť žalobkyni prospech. V prípade nezachovania tohto záujmu na konaní treba konštatovať, že táto žaloba je bezpredmetná, a preto je potrebné zastaviť konanie, ktoré sa jej týka.
20 Požiadavka, podľa ktorej si žaloba musí zachovať predmet, je v skutočnosti podmienka nevyhnutná na to, aby súd mohol vykonávať svoju funkciu, a týka sa existencie konkrétneho prospechu, ktorý môže žalobkyňa získať na základe súdneho rozhodnutia ukončujúceho konanie (pozri v tomto zmysle uznesenie Súdneho dvora z 11. októbra 2007, Wilfer/ÚHVT, C‑301/05 P, neuverejnené v Zbierke, bod 19 a tam citovanú judikatúru).
21 Tento záujem žalobkyne na získaní súdneho rozhodnutia sa posudzuje so zreteľom na rozsah právomocí súdu, a to vzhľadom na opravné prostriedky, o ktorých tento súd rozhoduje (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 24. novembra 2005, Taliansko/Komisia, C‑138/03, C‑324/03 a C‑431/03, Zb. s. I‑10043, bod 25).
22 Otázka, či si žaloba zachováva predmet, musí byť porovnaná s otázkou o existencii záujmu žalobkyne na konaní. Zatiaľ čo však chýbajúci záujem na konaní spôsobuje zamietnutie žaloby ako neprípustnej a posudzuje sa ku dňu podania tejto žaloby (rozsudok Súdneho dvora z 18. apríla 2002, Španielsko/Rada, C‑61/96, C‑132/97, C‑45/98, C‑27/99, C‑81/00 a C‑22/01, Zb. s. I‑3439, bod 23), zánik predmetu žaloby počas konania, ktorý vyplýva z toho, že súdne rozhodnutie, ktoré má byť vydané, nemôže priniesť žalobkyni prospech, spôsobuje zastavenie konania o žalobe (pozri rozsudky Súdneho dvora z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval, C‑13/03 P, Zb. s. I‑1113, bod 23; zo 7. júna 2007, Wunenburger/Komisia, C‑362/05 P, Zb. s. I‑4333, bod 42, a uznesenie Súdu prvého stupňa z 26. júna 2008, Gibtelecom/Komisia, T‑433/03, T‑434/03, T‑367/04 a T‑244/05, neuverejnené v Zbierke, bod 48 a tam citovanú judikatúru).
23 Napokon zánik predmetu žaloby sa v prípade potreby konštatuje ex offo (pozri rozsudok Súdneho dvora z 3. decembra 2009, Hassan a Ayadi/Rada a Komisia, C‑399/06 P a C‑403/06 P, Zb. s. I‑11393, bod 58 a tam citovanú judikatúru). V takom prípade je konajúci súd povinný zdržať sa rozhodnutia o žalobe, ak nedisponuje mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o dôsledky, ktoré môžu z takého konštatovania vyplynúť (pozri v tomto zmysle rozsudok Wunenburger/Komisia, už citovaný v bode 22 vyššie, bod 39).
24 Na účely posúdenia otázky, či si táto žaloba zachováva predmet, je potrebné v prvom rade preskúmať vzťah, ktorý existuje medzi jednak rozhodnutiami vnútroštátnych colných orgánov, ktorými sa konštatuje existencia colného dlhu dovozcu, akými sú v prejednávanom prípade rozhodnutia o vykonaní dodatočného zapísania do účtovnej evidencie, a jednak rozhodnutiami, v ktorých sa Komisia vyslovuje k uplatneniu článku 220 ods. 2 písm. b) a článku 239 Colného kódexu Spoločenstva na situáciu tohto dovozcu, akým je napadnuté rozhodnutie.
25 V tejto súvislosti články 201 až 205 Colného kódexu Spoločenstva spresňujú podmienky vzniku colného dlhu pri dovoze. V prejednávanom prípade je potrebné uviesť, že na základe článku 201 Colného kódexu Spoločenstva prepustenie televízorov uvedených v bode 1 vyššie do voľného obehu na španielskom území spôsobilo vznik colného dlhu žalobkyne ku dňu prijatia colných vyhlásení podpísaných žalobkyňou pri týchto dovozoch španielskymi colnými orgánmi.
26 Podľa článkov 217 až 221 toho istého kódexu sú vnútroštátne colné orgány povinné zohľadniť sumy cla zodpovedajúce každému colnému dlhu a oznámiť svoje rozhodnutia dovozcom, ktorí svoje dlžné clá nesprávne deklarovali (článok 221 ods. 2 Colného kódexu Spoločenstva). V prejednávanom prípade španielske colné orgány tým, že prijali rozhodnutia o vykonaní dodatočného zapísania do účtovnej evidencie (pozri bod 4 vyššie), požadovali od žalobkyne predmetné clo, a to zaplatenie antidumpingového cla, ktoré žalobkyňa neuviedla vo vyhláseniach podaných pri dovozoch uvedených v bode 1 vyššie.
27 Hoci v prípadoch uvedených v článku 220 ods. 2 písm. b) a článku 239 Colného kódexu Spoločenstva bola existencia colného dlhu legálne preukázaná a suma splatného cla ako dôsledok tohto dlhu presne vypočítaná, dovozca môže byť na základe svojej žiadosti oslobodený od platenia tohto cla.
28 Po prvé je to tak v prípade, ak sa výška cla, ktoré je dlžné podľa zákona, nezapísala do účtovnej evidencie v dôsledku pochybenia na strane colných orgánov, ktoré osoba zodpovedná za zaplatenie cla nemohla zistiť, pričom pokiaľ ide o ňu, konala v dobrej viere a dodržala všetky ustanovenia vyplývajúce z platných právnych predpisov týkajúcich sa colného vyhlásenia. Také okolnosti odôvodňujú nevykonanie dodatočného zapísania nezaplateného cla do účtovnej evidencie [článok 220 ods. 2 písm. b) prvý pododsek Colného kódexu Spoločenstva].
29 Po druhé je to tak v prípade, ak osoba povinná zaplatiť clo preukáže existenciu osobitnej situácie a neexistenciu hrubej nedbanlivosti alebo podvodného konania z jej strany, ktoré odôvodňujú odpustenie alebo prípadne vrátenie tohto colného dlhu (článok 239 Colného kódexu Spoločenstva). Článok 239 Colného kódexu Spoločenstva predstavuje všeobecné ustanovenie o spravodlivom zaobchádzaní [pozri analogicky, pokiaľ ide o výklad článku 13 nariadenia Rady (EHS) č. 1430/79 z 2. júla 1979 o vrátení alebo odpustení dovozného alebo vývozného cla [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 175, s. 1), rozsudok Súdneho dvora z 15. decembra 1983, Papierfabrik Schoellershammer/Komisia, 283/82, Zb. s. 4219, bod 7]. Aby osoba povinná zaplatiť clo mohla túto možnosť využiť, musí preukázať, že sa nachádza vo výnimočnej situácii v porovnaní s inými subjektmi vykonávajúcimi rovnakú činnosť a že nemohla rozumne odhaliť pochybenia, ktorých sa dopustila pri uplatnení colnej právnej úpravy (pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupňa z 10. mája 2001, Kaufring a i./Komisia, T‑186/97, T‑187/97, T‑190/97 až T‑192/97, T‑210/97, T‑211/97, T‑216/97 až T‑218/97, T‑279/97, T‑280/97, T‑293/97 a T‑147/99, Zb. s. II‑1337, body 217 až 219 a tam citovanú judikatúru).
30 Z toho vyplýva, že skutočnosti, ktoré boli zohľadnené v rámci uplatnenia článku 220 ods. 2 písm. b) a článku 239 Colného kódexu Spoločenstva, nesúvisia s otázkou, či existencia colného dlhu bola legálne zistená a či clo, ktoré má zaplatiť dovozca, bolo presne vypočítané, a že cieľom ani účinkom rozhodnutí prijatých na základe týchto článkov v zásade nie je rozhodnutie o tejto otázke (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky Súdneho dvora zo 14. mája 1996, Faroe Seafood a i., C‑153/94 a C‑204/94, Zb. s. I‑2465, body 66 až 68, a z 24. septembra 1998, Sportgoods, C‑413/96, Zb. s. I‑5285, body 41 až 43; rozsudky Súdu prvého stupňa zo 16. júla 1998, Kia Motors a Broekman Motorships/Komisia, T‑195/97, Zb. s. II‑2907, bod 36, a z 11. júla 2002, Hyper/Komisia, T‑205/99, Zb. s. II‑3141, body 98 a 99 a tam citovanú judikatúru).
31 V prejednávanom prípade predložila žalobkyňa španielskym colným orgánom žiadosť smerujúcu k tomu, aby sa na ňu uplatnili článok 220 ods. 2 písm. b) a článok 239 Colného kódexu Spoločenstva a aby bola v dôsledku toho oslobodená od povinnosti zaplatiť predmetné clo (pozri bod 5 vyššie). Keďže žalobkyňa v žiadosti uviedla jednak, že Komisia sa dopustila pochybenia v zmysle článku 220 ods. 2 písm. b) Colného kódexu Spoločenstva a nesplnila si povinnosti, a jednak, že okolnosti prípadu boli spojené s výsledkom vyšetrovania v Spoločenstve (pozri článok 3 vyššie), španielske orgány poslali na základe článku 871 ods. 1 a článku 905 ods. 1 vykonávacieho nariadenia túto žiadosť Komisii, ktorá prijala napadnuté rozhodnutie.
32 Také rozhodnutia, akým je napadnuté rozhodnutie, ktoré boli prijaté na základe článku 220 ods. 2 písm. b) a článku 239 Colného kódexu Spoločenstva, pokiaľ predpokladajú existenciu colného dlhu a vyjadrujú sa k otázke, či napriek tomuto dlhu dovozcovi zaplatenie dlžného cla nemusí byť uložené, však majú účinky na právne postavenie predmetného dovozcu len v rozsahu, v akom mu bolo clo, ktoré sa od neho vyžaduje, zákonne uložené. Z článku 871 ods. 6 štvrtej zarážky vykonávacieho nariadenia vyplýva, že ak nebola preukázaná existencia colného dlhu, Komisia je povinná vrátiť spis colnému orgánu a v dôsledku toho sa zdržať rozhodnutia. Navyše správne konanie vedené Komisiou sa bude považovať za nikdy nezačaté.
33 Rozhodnutia, ktorými sa konštatuje colný dlh a ktoré sa týkajú výpočtu splatného cla, môžu byť predmetom opravných prostriedkov stanovených v článku 243 Colného kódexu Spoločenstva pred vnútroštátnymi správnymi a súdnymi orgánmi. V prejednávanom prípade žalobkyňa využila pred španielskymi správnymi a súdnymi orgánmi tieto opravné prostriedky tak, že spochybnila rozhodnutia o vykonaní dodatočného zapísania do účtovnej evidencie, pričom dosiahla zrušenie týchto rozhodnutí z dôvodu, že ku dňu ich oznámenia žalobkyni existovalo premlčanie podľa článku 221 ods. 3 Colného kódexu Spoločenstva (pozri body 6, 7 a 15 vyššie).
34 Ako sa zhodli účastníci konania, zrušenie rozhodnutí o vykonaní dodatočného zapísania do účtovnej evidencie má preto za následok, že zaplatenie predmetného cla sa od žalobkyne nemôže vyžadovať. Napadnuté rozhodnutie je teda bezpredmetné a nemôže ovplyvniť právne postavenie žalobkyne. Žalobkyňa nemôže mať nijaký prospech zo zrušenia tohto rozhodnutia.
35 V druhom rade je potrebné preskúmať tvrdenia žalobkyne, podľa ktorých si napriek zisteniu uvedenému v bode 34 vyššie táto žaloba zachováva predmet, ktorý odôvodňuje to, aby vo veci rozhodol Všeobecný súd.
36 Po prvé žalobkyňa tvrdí, že aj keď zrušenie napadnutého rozhodnutia nemôže mať účinky na jej právne postavenie, pokiaľ ide o zaplatenie colného dlhu, ktorý jej bol uložený rozhodnutiami o vykonaní dodatočného zapísania do účtovnej evidencie, rozsudok Všeobecného súdu rozhodujúceho o zákonnosti napadnutého rozhodnutia by mohol vyvolať účinky vo vzťahu k ďalším dodávateľom, o ktorých situácii Komisia na základe článku 905 ods. 2 vykonávacieho nariadenia nerozhodla, ale pokiaľ ide o tieto ostatné prípady, ktoré považuje za porovnateľné, odkázala vnútroštátne colné orgány na napadnuté rozhodnutie.
37 V tejto súvislosti treba uviesť, že na základe článkov 874, 875 a 908 vykonávacieho nariadenia sa rozhodnutia Komisie, ktoré sa týkajú uplatnenia článku 220 ods. 2 písm. b) a článku 239 Colného kódexu Spoločenstva, akým je napadnuté rozhodnutie, oznámia príslušnému členskému štátu a ostatným členským štátom, ktoré sú povinné rozhodnúť o žiadostiach predložených subjektmi v súlade s rozhodnutiami prijatými Komisiou, a to bez ohľadu na to, či Komisia rozhodovala o osobitnej situácii žiadateľa vo veci žiadosti o nevykonanie dodatočného zapísania do účtovnej evidencie alebo odpustenie cla, o ktorej rozhodujú vnútroštátne colné orgány, alebo o ďalších prípadoch, ktoré predstavujú porovnateľné skutkové a právne skutočnosti.
38 Žalobkyňa je teda oprávnená tvrdiť, že napadnuté rozhodnutie môže vyvolať účinky vo vzťahu k ďalším dovozcom. Žalobkyňa tiež predkladá dôkazy potvrdzujúce existenciu postupov týkajúcich sa ostatných dovozcov, v ktorých Komisia odkázala vnútroštátne orgány na napadnuté rozhodnutie. Táto okolnosť však nestačí na preukázanie, že táto žaloba si zachováva predmet.
39 Na jednej strane podľa ustálenej judikatúry (pozri body 20 až 22 vyššie) sa otázka, či si žaloba zachováva predmet, posudzuje so zreteľom na záujem žalobkyne na vydaní súdneho rozhodnutia, a to vzhľadom na použitý opravný prostriedok. Predmetný záujem je v zásade rovnaký ako záujem, ktorého existenciu musí žalobkyňa preukázať na účely zaistenia prípustnosti svojej žaloby (pozri rozsudok Wunenburger/Komisia, už citovaný v bode 22 vyššie, bod 42 a tam citovanú judikatúru).
40 Z ustálenej judikatúry vyplýva, že záujem na konaní musí byť osobný a že žalobkyňa nemôže podať žalobu o neplatnosť vo všeobecnom záujme tretích osôb alebo zákonnosti (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 27. januára 2000, BEUC/Komisia, T‑256/97, Zb. s. II‑101, bod 33 a tam citovanú judikatúru). Tento vlastný záujem musí byť okrem toho dostatočne priamy (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 1998, Francúzsko a i./Komisia, C‑68/94 a C‑30/95, Zb. s. I‑1375, bod 67). Samotná skutočnosť, že v porovnaní so žalobkyňou pretrváva záujem tretích osôb na rozhodnutí o neplatnosti napadnutého rozhodnutia, nemôže za týchto podmienok stačiť, aby sa dospelo k záveru, že táto žaloba sa nestala bezpredmetnou.
41 Na druhej strane je pravda, že žalobkyňa vo svojich odpovediach na pripomienky predložené Komisiou k jej listu uvedenému v bode 15 vyššie spresnila, že sa nechcela odvolávať na vlastný záujem ďalších dovozcov, aby tvrdila, že uvedená žaloba je bezpredmetná. V každom prípade vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Wunenburger/Komisia, už citovaný v bode 22 vyššie (body 50 až 52), Súdny dvor rozhodol, že žalobca si môže zachovať záujem na zrušení právneho aktu inštitúcie alebo orgánu Únie, aby sa predchádzalo tomu, že sa nezákonnosť, ktorou je tento akt údajne poznačený, bude v budúcnosti opakovať, avšak iba v rozsahu, v akom sa uvedená nezákonnosť v budúcnosti môže opakovať, a to nezávisle od okolností prípadu, ktorý viedol k podaniu žaloby.
42 Žalobkyňa však uviedla tri žalobné dôvody, z ktorých prvý sa týka procesných výhrad, ktoré sa jej osobne týkajú, a ďalšie dva sa týkajú pochybení, ktorých sa Komisia dopustila pri uplatnení článku 220 ods. 2 písm. b) a článkov 236 a 239 Colného kódexu Spoločenstva na skutkový stav v prejednávanom prípade. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie, Komisia rozhoduje o uplatnení článku 220 ods. 2 písm. b) a článku 239 Colného kódexu Spoločenstva na osobitnú situáciu žalobkyne za určených skutkových okolností. Nezákonnosti uvedené žalobkyňou teda nie sú nezákonnosti, ktoré sa môžu opakovať nezávisle od okolností prejednávanej veci.
43 Jediná okolnosť, na základe ktorej sa Komisia mohla v tejto súvislosti domnievať, že ostatní dovozcovia sa môžu nachádzať v porovnateľnej situácii, nevyvracia toto konštatovanie. Ostatní dovozcovia sa môžu brániť proti tomu, o čom Komisia v napadnutom rozhodnutí rozhodla, len v rámci vnútroštátneho rozhodnutia prijatého na základe článkov 874, 875 a 908 vykonávacieho nariadenia (pozri bod 37 vyššie) a zohľadňujúceho ich osobitnú situáciu. Na podporu žalôb, ktoré títo ostatní dovozcovia môžu podať na vnútroštátne súdy proti rozhodnutiam, ktoré sa ich týkajú, môžu dovozcovia spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia tým, že požiadajú, aby Súdny dvor vydal prejudiciálne rozhodnutie týkajúce sa posúdenia platnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Hyper/Komisia, už citovaný v bode 30 vyššie, bod 98).
44 Pokiaľ ide o výhradu založenú na tom, že podľa žalobkyne ostatní dovozcovia nedisponujú priamou žalobou proti napadnutému rozhodnutiu na súde Únie, táto výhrada vyplýva z uplatnenia podmienok prípustnosti stanovených v článku 263 ZFEÚ, o ktorých Všeobecný súd v rámci prejednávanej žaloby nerozhoduje. V každom prípade aj za predpokladu, že tieto ostatné subjekty nemôžu byť považované za priamo a osobne dotknuté napadnutým rozhodnutím, takáto okolnosť nebude mať vplyv na otázku, či si žalobkyňa zachováva osobný záujem na zrušení napadnutého rozhodnutia (pozri bod 40 vyššie).
45 Z uvedeného vyplýva, že prvé tvrdenie žalobkyne musí byť zamietnuté.
46 Po druhé žalobkyňa tvrdí, že o prejednávanej žalobe v tomto stave konania možno rozhodnúť, aj keby prebiehali ďalšie konania, v ktorých môže byť zákonnosť napadnutého rozhodnutia spochybnená.
47 Takéto úvahy týkajúce sa hospodárnosti konania však predpokladajú, že v prejednávanom prípade možno uskutočniť posúdenie. Podľa ustálenej judikatúry (pozri bod 23 vyššie) je v prípade zániku predmetu žaloby súd, ktorý koná vo veci, povinný zdržať sa rozhodnutia o žalobe, ak nedisponuje mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o dôsledky, ktoré môžu vyplynúť z takéhoto zistenia.
48 Druhé tvrdenie žalobkyne teda musí byť zamietnuté ako irelevantné.
49 Po tretie žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie má právne účinky na jej postavenie, a to napriek zániku colného dlhu.
50 Žalobkyňa jednak tvrdí, že španielske colné orgány prijali na základe napadnutého rozhodnutia (pozri bod 10 vyššie) rozhodnutie, ktoré sa jej týka, a že žaloba proti tomuto rozhodnutiu je predmetom konania.
51 Konštatovanie neplatnosti rozhodnutí o vykonaní dodatočného zapísania do účtovnej evidencie však spôsobuje, že žalobkyňa nemôže byť ďalej povinná zaplatiť predmetné clo, takže zamietnutie jej žiadosti španielskymi colnými orgánmi nemá vplyv na jej právne postavenie, a preto sa nemôže dovolávať existencie tohto rozhodnutia, aby mohla tvrdiť, že si zachováva záujem na tom, aby Všeobecný súd rozhodol o zákonnosti napadnutého rozhodnutia.
52 Žalobkyňa takisto tvrdí, že napadnuté rozhodnutie obsahuje posúdenia, ktoré jej spôsobujú ujmu a mohli by brániť tomu, aby získala štatút schváleného hospodárskeho subjektu stanoveného v článku 5a Colného kódexu Spoločenstva v prípade, že by mala v úmysle o tento štatút požiadať.
53 Posúdenie konania žalobkyne je predmetom odôvodnení 46 až 58 napadnutého rozhodnutia. Komisia v podstate uviedla, že otázka nepreferenčného pôvodu farebných televízorov dovezených žalobkyňou nebola zložitá (odôvodnenia 48 až 54), že žalobkyňa sa mala považovať za skúseného dovozcu (odôvodnenie 55), že žalobkyňa sa nemohla obhajovať uvedením technických ťažkostí, ktoré mohla napraviť, pokiaľ by sa obrátila na vnútroštátne colné orgány (odôvodnenie 56), a že za týchto podmienok nemohlo byť konanie žalobkyne považované za obozretné (odôvodnenie 57).
54 V rozpore s tým, čo sa domnieva žalobkyňa, predmetná časť napadnutého rozhodnutia nepoškodzuje jej imidž. Predovšetkým napriek tvrdeniam žalobkyne Komisia vôbec nespochybnila jej dobrú vieru, ale obmedzila sa na tvrdenie, že vzhľadom na stupeň komplexnosti colnej právnej úpravy uplatniteľnej v prejednávanom prípade by sa obozretný subjekt, ktorý nadobudol vysokú úroveň skúseností žalobkyne, mal vyhnúť pochybeniu vo vyhlásení, ktorého sa žalobkyňa dopustila. V napadnutom rozhodnutí Komisia neposkytla hodnotiaci úsudok na žalobkyňu alebo jej konanie, ale skôr sa snažila zistiť, či oslobodzujúce okolnosti stanovené v článku 220 ods. 2 písm. b) a článku 239 Colného kódexu Spoločenstva mohli žalobkyni priniesť výhody, keďže sa nemohla rozumne vyhnúť pochybeniam vo vyhlásení, ktorých sa dopustila, alebo či jej zodpovednosť za tieto pochybenia naopak mala byť pripočítaná.
55 Pokiaľ ide o ťažkosti, o ktorých žalobkyňa tvrdí, že sa ich obáva v prípade, ak by chcela požiadať o štatút schváleného hospodárskeho subjektu v zmysle článku 5a Colného kódexu Spoločenstva, treba predovšetkým uviesť, že toto tvrdenie má čisto hypotetickú povahu. V každom prípade je potrebné, aby boli v prejednávanom prípade vyvodené dôsledky z vyhlásenia Komisie, podľa ktorého zrušenie napadnutého rozhodnutia neprinesie žalobkyni ani najmenší prospech. Za týchto podmienok napadnuté rozhodnutie nemôže vo vzťahu k žalobkyni vylúčiť, že predchádzajúce dodržiavanie colných požiadaviek žalobkyňou môže byť považované za „dostatočné“, čo predstavuje podmienku vyžadovanú článkom 5a ods. 2 Colného kódexu Spoločenstva.
56 Tretie tvrdenie žalobkyne musí byť teda takisto zamietnuté.
57 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že zrušenie napadnutého rozhodnutia neprinesie žalobkyni nijaký prospech a že v dôsledku toho sa táto žaloba stala bezpredmetnou. Preto nie je potrebné rozhodnúť o nej ani o návrhu na nariadenie opatrení na zabezpečenie priebehu konania predloženom žalobkyňou, ktorý sa tiež stal bezpredmetným.
O trovách
58 Podľa článku 87 ods. 6 rokovacieho poriadku, ak Všeobecný súd konanie vo veci zastavil, rozhodne o náhrade trov konania podľa vlastnej úvahy.
59 Za okolností prejednávanej veci Všeobecný súd považuje za dôvodné, aby každý účastník konania znášal vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora)
nariadil:
1. Konanie o tejto žalobe sa zastavuje.
2. Každý účastník konania znáša vlastné trovy konania.
V Luxemburgu 28. februára 2012