ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá komora)
z 3. decembra 2019 (*)
„Verejná služba – Úradníci – Hodnotiaca správa – Zákonnosť postupov hodnotenia a odvolacieho hodnotenia – Povinnosť nestrannosti odvolacieho hodnotiteľa“
Vo veci T‑808/17,
Ralph Pethke, bytom v Alicante (Španielsko), v zastúpení H. Tettenborn, advokát,
žalobca,
proti
Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), v zastúpení: A. Lukošiūtė, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci B. Wägenbaur, advokát,
žalovanému,
ktorej predmetom je návrh podľa článku 270 ZFEÚ na zrušenie hodnotiacej správy žalobcu za rok 2016, ako aj prípadne návrh na zrušenie rozhodnutia správnej rady EUIPO z 18. októbra 2017, ktorým bola zamietnutá sťažnosť žalobcu,
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora),
na poradách v zložení: predseda štvrtej komory H. Kanninen, sudcovia C. Iliopoulos a I. Reine (spravodajkyňa),
tajomník: E. Coulon,
vydal tento
Rozsudok
Právny rámec
1 Podľa článku 43 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“):
„Spôsobilosť, výkonnosť a správanie každého úradníka v službe sú predmetom pravidelnej ročnej správy vypracovanej menovacím orgánom každej inštitúcie v súlade s článkom 110. V tejto správe sa uvedie, či úroveň výkonnosti úradníka bola uspokojivá alebo nie. Menovací orgán každej inštitúcie určí ustanovenia o práve podať odvolanie v rámci postupu hodnotenia, ktoré musí byť uplatnené pred podaním sťažnosti uvedenej v článku 90 ods. 2.
…
Správa sa poskytuje danému úradníkovi.. Úradník má právo predložiť k nej akékoľvek pripomienky, ktoré pokladá za dôležité.“
2 Na účely vykonania článku 43 služobného poriadku, v znení účinnom od 1. januára 2014, Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) uplatňuje od 1. októbra 2014 rozhodnutie Komisie C(2013) 8985 zo 16. decembra 2013 týkajúce sa všeobecných vykonávacích ustanovení k článku 43 služobného poriadku a podmienok uplatňovania článku 44 prvého odseku služobného poriadku (ďalej len „VVU 43“).
3 Článok 3 VVU 43, nazvaný „Úlohy a postavenie jednotlivých subjektov“, stanovuje:
„1. Hodnotiteľom je priamy nadriadený úradníka a spravidla vedúci jeho útvaru k 1. decembru referenčného obdobia.
…
2. Odvolacím hodnotiteľom je priamy nadriadený hodnotiteľa v čase prvého úkonu tohto nadriadeného v rámci hodnotenia, ktoré je upravené v článku 6.
… Ak je hodnotiteľom generálny riaditeľ, odvolacím hodnotiteľom je generálny riaditeľ generálneho riaditeľstva pre ľudské zdroje. …
Úradník, ktorý poskytol informáciu uvedenú v článku 22a ods. 1 a 2 služobného poriadku, môže v momente odôvodneného odmietnutia svojej hodnotiacej správy upraveného v článku 7 ods. 1 požiadať, aby úlohu odvolacieho hodnotiteľa zabezpečoval generálny riaditeľ generálneho riaditeľstva pre ľudské zdroje alebo generálny tajomník.
3. Vo výnimočných prípadoch, odôvodnených vôľou konať v záujme úradníka alebo v prípade zmeny organizačnej štruktúry útvaru alebo generálneho riaditeľstva, sa generálny riaditeľ môže odchýliť od ustanovení odsekov 1 a 2, aby zohľadnil osobitný kontext vyplývajúci z daného prípadu alebo zo zmeny.
…“
4 Článok 7 VVU 43 upravuje odvolacie konanie takto:
„1. Po odôvodnenom odmietnutí hodnotiacej správy úradníkom… je vec automaticky predložená odvolaciemu hodnotiteľovi. …
2. Na základe žiadosti úradníka obsiahnutej v jeho odôvodnenom odmietnutí správy odvolací hodnotiteľ uskutoční s týmto úradníkom rozhovor do desiatich pracovných dní od dátumu odôvodneného odmietnutia správy. Na rozhovore sa môže na podporu úradníka zúčastňovať iný úradník, odlišný od hodnotiteľa. Odvolací hodnotiteľ môže požiadať iného úradníka, odlišného od hodnotiteľa, aby sa zúčastnil na rozhovore.
3. V lehote 20 pracovných dní odo dňa odôvodneného odmietnutia správy a po rozhovore upravenom v odseku 2, odvolací hodnotiteľ potvrdí alebo zmení hodnotiacu správu a svoje rozhodnutie odôvodní.
…
Rozhodnutie odvolacieho hodnotiteľa nemôže byť založené na skutočnostiach, ku ktorým sa úradník nemal možnosť vyjadriť v priebehu postupu hodnotenia alebo odvolacieho hodnotenia, okrem prípadu, že mu túto možnosť odvolací hodnotiteľ včas zabezpečil.
4. Po rozhodnutí odvolacieho hodnotiteľa sa správa stáva konečnou. …“
5 Príloha I VVU 43 upravuje osobitné prípady. Bod 2 tejto prílohy stanovuje, že ak počas referenčného obdobia, avšak nie skôr ako štyri mesiace po uplynutí obdobia, na ktoré sa vzťahuje predchádzajúca správa alebo predchádzajúci príspevok, ktorý je súčasťou správy, je úradník preradený alebo preložený na iné pracovné miesto v Komisii alebo dočasne preložený podľa článku 37 písm. a) služobného poriadku, jeho priamy nadriadený vypracuje príspevok k výkonom úradníka, ktorý bude súčasťou dotknutej správy.
6 V nadväznosti na prijatie VVU 43 EUIPO vydal služobné pokyny k hodnoteniu úradníkov a iných zamestnancov EUIPO v dokumente nazvanom „Work Instruction: Appraisals at EUIPO“ (ďalej len „služobné pokyny EUIPO“). Pokiaľ ide o článok 3 VVU 43, služobné pokyny EUIPO stanovujú, že ak je hodnotiteľom výkonný riaditeľ, odvolacím hodnotiteľom je výbor zložený zo zástupcu výkonného riaditeľa, riaditeľa oddelenia pre ľudské zdroje a riaditeľa oddelenia pre právne záležitosti.
Okolnosti predchádzajúce sporu
7 Žalobca, pán Ralph Pethke, vzdelaním právnik, nastúpil v roku 2000 do služby v EUIPO ako dočasný zamestnanec. V roku 2002 bol vymenovaný za úradníka v stálej službe v kategórii AD (administrátor).
8 V roku 2006 bol žalobca úspešným uchádzačom výberového konania na „vedúceho útvaru“ v oblasti správy. V nadväznosti na to bol zaradený ako vedúci sekcie do útvaru ochranných známok.
9 Žalobca, ktorý bol medzičasom povýšený do platovej triedy AD 11, bol máji 2011 preložený na miesto zástupcu riaditeľa oddelenia „Medzinárodná spolupráca a právne záležitosti“. V októbri 2012 bol preložený na miesto riaditeľa oddelenia „Personál a financie“.
10 V októbri 2014 bol žalobca preložený na miesto riaditeľa oddelenia „Operácie“. Jeho nadriadeným bol výkonný riaditeľ EUIPO.
11 V pravidelnej ročnej hodnotiacej správe žalobcu za rok 2014 sa v zásade dospelo k záveru, že spôsobilosť, výkonnosť a správanie žalobcu v službe zodpovedajú úrovni vyžadovanej pre obsadené pracovné miesto. V pravidelnej ročnej hodnotiacej správe žalobcu za rok 2015 sa v zásade dospelo k záveru, že spôsobilosť, výkonnosť a správanie žalobcu v službe prevyšujú úroveň vyžadovanú pre obsadené pracovné miesto. Keďže úspechy dosiahnuté žalobcom v rámci reorganizácie EUIPO uskutočnenej v priebehu rokov 2014 a 2015 neboli dostatočne docenené, žalobca odmietol podpísať tieto správy, pričom ale nepodal sťažnosť.
12 Rozhodnutím zo 17. októbra 2016 výkonný riaditeľ EUIPO preložil žalobcu, v tom čase riaditeľa oddelenia „Operácie“, na oddelenie „Monitorovanie“ EUIPO v pozícii právneho znalca seniora, pričom bola zachovaná jeho funkčná skupina, ako aj platová trieda 12 a platový stupeň 2. Toto rozhodnutie bolo napadnuté žalobou na Všeobecnom súde, ktorý ju zamietol rozsudkom z 5. marca 2019, Pethke/EUIPO (T‑169/17, neuverejnený, vec v odvolacom konaní, EU:T:2019:135).
13 Dňa 8. marca 2017 riaditeľ oddelenia „Monitorovanie“ EUIPO (ďalej len „hodnotiteľ“), ktorý sa od 17. októbra 2016 stal nadriadeným žalobcu, viedol so žalobcom pravidelný hodnotiaci rozhovor na účely hodnotenia za rok 2016.
14 Dňa 9. marca 2017 hodnotiteľ podpísal hodnotiacu správu týkajúcu sa hodnotenia žalobcu za rok 2016 (ďalej len „HS 2016“). Z tejto správy vyplýva, že pokiaľ ide o obdobie od 1. januára do 16. októbra 2016, hodnotiteľ sa tiež radil s výkonným riaditeľom EUIPO, ktorý bol nadriadeným žalobcu v tomto období (ďalej len „bývalý nadriadený“). Bývalý nadriadený vypracoval písomný príspevok, ktorý je súčasťou HS 2016 v súlade s bodom 2 prílohy I 43 VVU.
15 V HS 2016 sa v podstate konštatovalo, že „spôsobilosť, výkonnosť a správanie [žalobcu] v službe zodpovedajú úrovni vyžadovanej pre obsadené pracovné miesto“.
16 Konkrétne v rubrike „Spôsobilosť“ hodnotiteľ odôvodnil svoje hodnotenie žalobcu tak, že v celom rozsahu odkazuje na príspevok vypracovaný bývalým nadriadeným. Okrem toho v rubrike „Posúdenie hodnotiteľom“ sa v úvode uvádza, že žalobca bol preložený na oddelenie „Monitorovanie“ až v polovici októbra 2016. Následne hodnotiteľ odkazuje na hodnotenie žalobcu týkajúce sa prvých deviatich mesiacov roku 2016, ktoré vykonal nadriadený žalobcu v tomto období, teda výkonný riaditeľ EUIPO. Toto hodnotenie znie takto:
„Výkonnosť [žalobcu] v [oddelení „Operácie“] bola slabšia, pokiaľ ide o výsledky a stratu produktivity hlavne v oblasti námietok, ako aj vzhľadom na nedostatok transparentnosti, pokiaľ ide o výkonnosť a čiastočné a neúplné oznámenie výsledkov [výkonnému riaditeľovi]. Jeho správanie bolo rovnako kritizované z dôvodu, že primeraným spôsobom neoznamoval niektoré dôležité informácie.
[Žalobca], ako riaditeľ [oddelenia „Operácie“], neprijal potrebné opatrenia na riešenie problému, čo uvrhlo EUIPO do zložitej situácie, pokiaľ ide o kumulované omeškanie, a spôsobilo stratu dôvery [bývalého nadriadeného] voči žalobcovi ako riaditeľovi. Aj keď [žalobca] mal zručnosti a schopnosti vyžadované pre manažérsku pozíciu, v roku 2016 nepreukázal spôsobilosť podniknúť primerané kroky na zvládnutie mimoriadnej situácie.
Počas hodnotiaceho rozhovoru (za prítomnosti predsedu výboru zamestnancov) [žalobca] spochybňoval viacero skutočností, výsledkov a číselných údajov produktivity zahrnutých do hodnotenia výkonného riaditeľa. Jediným neuspokojivým prvkom, s ktorým súhlasil, [sa týkal] rýchlosti prijímania rozhodnutí v oblasti námietok.“
17 Napokon v tej istej rubrike „Posúdenie hodnotiteľa“ hodnotiteľ odpovedá na výhrady, ktoré vyjadril žalobca k svojmu postaveniu v rámci oddelenia „Monitorovanie“. V tejto súvislosti uvádza, že na tomto oddelení zavládlo potešenie, keď naň žalobca nastúpil, a to vzhľadom na jeho bohaté skúsenosti a jeho schopnosti v oblasti duševného vlastníctva. Okrem toho treba poznamenať, že žalobcovi boli rýchlo pridelené dôležité úlohy s jeho súhlasom a že jeho výkon bol dobrý.
18 Dňa 16. marca 2017 žalobca vyjadril svoj nesúhlas s HS 2016 a požiadal o rozhovor s odvolacím hodnotiteľom, t. j. výkonným riaditeľom EUIPO, ktorý bol zároveň jeho bývalým nadriadeným. Tento rozhovor sa uskutočnil 27. marca 2017.
19 E‑mailom z toho istého dňa výkonný riaditeľ EUIPO ako odvolací hodnotiteľ vyzval žalobcu, aby mu do 30. marca 2017 písomne oznámil dôvody svojho nesúhlasu s HS 2016, aby ich mohol zohľadniť pri finalizácii tejto hodnotiacej správy.
20 E‑mailom z 30. marca 2017 žalobca oznámil odvolaciemu hodnotiteľovi svoje dodatočné pripomienky k HS 2016. Žalobca predovšetkým poukázal na porušenia pravidiel postupu hodnotenia. V tejto súvislosti sa na jednej strane domnieval, že výkonný riaditeľ EUIPO ako odvolací hodnotiteľ nebol oprávnený odmietnuť uskutočniť ústny postup riešenia sporov zavedený Komisiou a správnou radou EUIPO v rámci konania o internom opravnom prostriedku proti hodnotiacej správe. Na druhej strane poznamenal, že hodnotiteľ nevykonal osobné hodnotenie pre významnú časť obdobia, ktorého sa týka HS 2016.
21 Tieto pripomienky žalobcu sa týkali najmä rubriky „Spôsobilosť“ hodnotiacej správy, pričom tam uvedené body boli podľa jeho názoru neodôvodnené. V tejto súvislosti žalobca poznamenal, že porušenia povinností týkajúce sa otázok „stanovovania priorít a organizácie“, „odolnosti“, ako aj „práce s inými“ boli uvedené bez akéhokoľvek spresnenia. Pokiaľ ide o „kvalitu a výsledky“, žalobca uviedol, že v treťom štvrťroku 2016 kvalita dosahovala uspokojivú až výnimočnú úroveň. Pokiaľ ide o výsledky, žalobca uviedol, že problémy s omeškaním pri prijímaní rozhodnutí o námietkach a platnosti boli spôsobené prevedením 15 % skúsených zamestnancov na iné útvary EUIPO v rokoch 2014 a 2015, a to bez ohľadu na opakované jeho vlastné varovania a varovania jeho kolegov v súvislosti s následkami tohto zníženia počtu zamestnancov.
22 Na záver žalobca žiadal po prvé, aby boli z HS 2016 odstránené všetky odkazy na príspevok bývalého nadriadeného, po druhé, aby bol odstránený tento samotný príspevok s vysvetlením, že tento príspevok bol odstránený vzhľadom na výsledok odvolania, a po tretie, aby bolo hodnotiteľovi nariadené vykonať jeho vlastné nestranné hodnotenie.
23 E‑mailom z 30. marca 2017 odvolací hodnotiteľ informoval žalobcu, že rozhovor v rámci odvolacieho hodnotenia je uzavretý a že bude zohľadnený spolu s dodatočnými pripomienkami, ktoré žalobca zaslal e‑mailom z 30. marca 2017. Pokiaľ ide o žiadosť žalobcu, aby boli v HS 2016 odstránené všetky odkazy na hodnotenie uskutočnené bývalým nadriadeným a týkajúce sa obdobia od 1. januára do 16. októbra 2016, bývalý nadriadený uviedol, že v súlade s bodom 2 prílohy I VVU 43 a v súlade so služobnými pokynmi EUIPO predstavuje príspevok bývalého hodnotiteľa týkajúci sa hodnotenia výkonov zamestnanca súčasť hodnotiacej správy a že terajší hodnotiteľ musí tento príspevok zohľadniť vo svojej hodnotiacej správe.
24 Rozhodnutím z 10. apríla 2017 výkonný riaditeľ EUIPO ako odvolací hodnotiteľ potvrdil HS 2016 vypracovanú hodnotiteľom. Dospel k záveru, že neexistujú dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu celkového hodnotenia vykonaného hodnotiteľom, podľa ktorého „spôsobilosť, výkonnosť a správanie [žalobcu] v službe v zásade zodpovedajú úrovni vyžadovanej pre obsadené pracovné miesto“.
25 V tejto súvislosti výkonný riaditeľ EUIPO ako odvolací hodnotiteľ najprv uviedol, že hodnotenie žalobcu sa oprávnene opieralo o výsledky vyšetrovania vedeného voči zamestnancom v januári 2016, a to preto, že tieto výsledky boli k dispozícii vo februári 2016, že žalobca bol riaditeľom oddelenia „Operácie“ v tomto období a že tieto výsledky, ktorých cieľom bola podpora zamestnávania personálu, boli relevantné. Následne potvrdil, že napriek mobilite zamestnancov uvedeného oddelenia medzi januárom a septembrom 2016 dvadsať zamestnancov nastúpilo na toto oddelenie. Pokiaľ ide o produktivitu, konštatoval, že v tom istom oddelení boli nahromadené omeškania v oblasti rozhodnutí o námietkach. Napokon kritizoval spôsob komunikácie žalobcu, pokiaľ ide o údaje týkajúce sa výkonov a výsledkov príslušného oddelenia.
26 Dňa 19. júna 2017 žalobca podal sťažnosť podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku proti HS 2016 a proti rozhodnutiu odvolacieho hodnotiteľa z 10. apríla 2017 adresovanú správnej rade EUIPO v postavení menovacieho orgánu. Tvrdenia uvádzané na podporu tejto sťažnosti sa zakladajú jednak na porušení podstatných formálnych náležitostí a jednak na zjavne nesprávnom posúdení, ktoré viedlo k skresleniu skutočností. Konkrétne, pokiaľ ide o porušenie podstatných formálnych náležitostí, žalobca sa odvolával na dve porušenia pravidiel postupu hodnotenia, uvádzané už v dodatočných pripomienkach k HS 2016, a to na jednej strane na to, že hodnotiteľ výslovne odmietol preskúmať hodnotenie, ktoré vykonal bývalý nadriadený za obdobie od 1. januára do 16. októbra 2016, a na druhej strane, že odvolací hodnotiteľ predčasne prerušil rozhovor v rámci postupu vedeného pred ním. Okrem toho žalobca vyčítal EUIPO nedostatočnú nezávislosť kontroly vo vzťahu k jeho hodnoteniu za rok 2016, keďže jeho odvolacím hodnotiteľom za tento rok bol jeho bývalý nadriadený, ktorý rozhodujúcim spôsobom prispel k vypracovaniu HS 2016, čo bolo v rozpore s postupom stanoveným v služobných pokynoch EUIPO. Domnieval sa tiež, že odvolací hodnotiteľ bezdôvodne odmietol veľkú časť jeho výhrad smerujúcich voči HS 2016.
27 Rozhodnutím z 18. októbra 2017 správna rada EUIPO zamietla sťažnosť, podanú žalobcom podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku, ako nedôvodnú (ďalej len „rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti“). Pokiaľ ide o výhradu žalobcu založenú na nedostatočnej nezávislosti kontroly hodnotenia za rok 2016, správna rada EUIPO usúdila, že služobné pokyny EUIPO, na ktoré sa žalobca odvolával, nie sú relevantné, keďže sa týkali situácie, keď bývalý nadriadený koná ako hodnotiteľ, ktorá v prejednávanej veci nenastala. Ďalej uviedla, že uplatniteľné pravidlá nestanovovali, že odvolací hodnotiteľ vykoná nezávislú kontrolu, keďže je priamym nadriadeným hodnotiteľa, a teda nepriamo aj žalobcu. Správna rada dodala, že žalobca spochybnil predovšetkým celkové hodnotenie uvedené na strane 3 HS 2016, podľa ktorého spôsobilosť, výkonnosť a správanie žalobcu v službe v zásade zodpovedali úrovni vyžadovanej pre obsadené pracovné miesto. V tejto súvislosti pripomenula, že toto celkové hodnotenie bolo vypracované nezávisle a samostatne hodnotiteľom, a nie bývalým nadriadeným.
Konanie a návrhy účastníkov konania
28 Žalobca návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 11. decembra 2017 podal žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
29 EUIPO podal svoje vyjadrenie k žalobe 27. februára 2018.
30 Rozhodnutím z 8. marca 2018 predseda štvrtej komory vyzval žalobcu, aby predložil repliku, v ktorej sa sústredí na tvrdenie EUIPO v bode 121 vyjadrenia k žalobe, podľa ktorého žalobný dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdení je čiastočne neprípustný. Žalobca predložil repliku 16. apríla 2018, pričom sa vyjadril aj k dôvodnosti žaloby. EUIPO predložil svoju dupliku 28. mája 2018.
31 Na základe návrhu sudkyne spravodajkyne Všeobecný súd (štvrtá komora) rozhodol položiť účastníkom konania otázky v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania. Po tom, ako účastníci konania na ne v stanovenej lehote odpovedali, boli Všeobecným súdom vyzvaní, aby predložili svoje prípadné vyjadrenia k týmto odpovediam. Účastníci konania predložili svoje vyjadrenia v stanovenej lehote. V nadväznosti na vyjadrenia žalobcu z 1. apríla 2019 Všeobecný súd vydal nové opatrenie na zabezpečenie priebehu konania a žalobcovi položil dodatočnú otázku. Vzhľadom na odpoveď žalobcu z 2. mája 2019 Všeobecný súd vyzval EUIPO, aby predložil svoje vyjadrenia k odpovediam, ktoré žalobca poskytol vo vyjadreniach z 1. apríla 2019, ako aj z 2. mája 2019.
32 Na základe návrhu sudkyne spravodajkyne Všeobecný súd (štvrtá komora) rozhodol, že o veci sa rozhodne bez ústnej časti konania.
33 Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil HS 2016 v znení, ktoré mu bolo oznámené 10. apríla 2017,
– zrušil v potrebnom rozsahu rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti,
– uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.
34 EUIPO navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania.
Právny stav
35 Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza šesť žalobných dôvodov založených, po prvé, na odmietnutí hodnotiteľom osobne preskúmať údaje žalobcu týkajúce sa jeho výkonov za obdobie od 1. januára do 16. októbra 2016, po druhé, na nedostatku právomoci odvolacieho hodnotiteľa, po tretie, na nedostatku jeho nezávislosti, po štvrté, na svojvoľnom prerušení rozhovoru v rámci postupu pred odvolacím hodnotiteľom, po piate, na neodôvodnení rozhodnutia potvrdzujúceho HS 2016 a rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti, a po šieste, na zjavne nesprávnom posúdení v tom zmysle, že jeho HS 2016 sa zakladá na neúplných a svojvoľne zvolených údajoch o výkonoch. V replike v odpovedi na bod 12 vyjadrenia k žalobe žalobca okrem iného poukazuje na protiprávnosť vyplývajúcu zo skutočnosti, že príspevok k pravidelnému ročnému hodnoteniu za obdobie od 1. januára do 16. októbra 2016 bol vypracovaný zástupcom výkonného riaditeľa EUIPO, a nie samotným výkonným riaditeľom. Napokon vo svojich vyjadreniach z 1. apríla 2019 k odpovedi EUIPO na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania žalobca vytýka takisto retroaktívne a protiprávne uplatnenie verzie 6.7 služobných pokynov EUIPO týkajúcich sa uplatňovania článku 43 a článku 44 prvého odseku služobného poriadku z 19. decembra 2016.
36 V odpovedi na otázku položenú Všeobecným súdom v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania žalobca najmä spresnil rozsah tretieho žalobného dôvodu založeného na nedostatku nezávislosti odvolacieho hodnotiteľa, keď potvrdil, že sa má v zásade chápať ako založený na nedostatku nestrannosti odvolacieho hodnotiteľa. Treba sa preto domnievať, že tretí žalobný dôvod má v podstate za cieľ spochybniť nestrannosť odvolacieho hodnotiteľa a preskúmať ju v prvom rade.
37 Žalobca v podstate tvrdí, že bývalý nadriadený nemohol byť nestranným odvolacím hodnotiteľom v rámci postupu hodnotenia za rok 2016, pretože tento nadriadený už rozhodujúcim spôsobom prispel k vypracovaniu hodnotiacej správy žalobcu za ten istý rok. Domnieva sa, že tento postup je v rozpore s článkom 3 VVU 43 a so služobnými pokynmi EUIPO a zabránil preskúmaniu nezávislému od príspevku bývalého nadriadeného, a tým dosiahnutiu lepšieho hodnotenia a zodpovedajúcej záverečnej známky. Podľa žalobcu zo služobných pokynov EUIPO vyplýva, že odvolací výbor musí rozhodnúť o sťažnostiach týkajúcich sa hodnotení, ktoré vykonal výkonný riaditeľ.
38 EUIPO tieto tvrdenia žalobcu spochybňuje. Je toho názoru, že služobné pokyny EUIPO, na ktoré sa žalobca odvoláva, nie sú relevantné, keďže sa týkajú situácie, keď výkonný riaditeľ koná ako hodnotiteľ, ktorá v prejednávanej veci nenastala. EUIPO takisto uviedol, že uplatniteľné pravidlá nestanovujú, že odvolací hodnotiteľ vykonáva nezávislú kontrolu, keďže je priamym nadriadeným hodnotiteľa, a teda nepriamo aj žalobcu.
Úvodné poznámky k rozsahu súdneho preskúmania
39 Je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v oblasti hodnotenia úradníkov hodnotiteľom prislúcha široká miera voľnej úvahy pri hodnotení práce osôb, ktoré majú ohodnotiť, a súdu neprináleží zasahovať do tohto hodnotenia a preverovať jeho dôvodnosť s výnimkou prípadov zjavne nesprávneho posúdenia alebo zjavného prekročenia právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. októbra 1992, Maurissen/Dvor audítorov, T‑23/91, EU:T:1992:106, bod 40, a zo 4. mája 2005, Schmit/Komisia, T‑144/03, EU:T:2005:158, bod 70 a citovanú judikatúru). Súdne preskúmanie obsahu hodnotiacich správ je preto obmedzené na preskúmanie zákonnosti priebehu konania, vecnej správnosti skutkového stavu, ako aj existencie zjavne nesprávneho posúdenia alebo zneužitia právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. októbra 1994, Marcato/Komisia, T‑18/93, EU:T:1994:255, bod 45).
40 Pokiaľ ide o uvedené preskúmanie zákonnosti priebehu konania, Súdny dvor a Súd prvého stupňa vo všeobecnej rovine rozhodli, že v prípade, ak inštitúcia Európskej únie disponuje voľnou úvahou, rešpektovanie procesných záruk, ktoré priznáva právny poriadok Únie, je o to viac dôležitejšie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. novembra 1991, Technische Universität München, C‑269/90, EU:C:1991:438, bod 14; zo 6. novembra 2008, Holandsko/Komisia, C‑405/07 P, EU:C:2008:613, body 56 a 57, a z 9. novembra 1995, France‑Aviation/Komisia, T‑346/94, EU:T:1995:187, body 32 až 34). Medzi tieto záruky patrí najmä povinnosť príslušnej inštitúcie starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné skutočnosti prejednávaného prípadu (rozsudky z 21. novembra 1991, Technische Universität München, C‑269/90, EU:C:1991:438, bod 14, a z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, T‑191/98, T‑212/98 až T‑214/98, EU:T:2003:245, bod 404).
41 Z toho možno vyvodiť, že mimoriadne široká miera voľnej úvahy, ktorá prislúcha hodnotiteľom pri hodnotení úradníka, preto musí byť vyvážená osobitne prísnym dodržiavaním pravidiel upravujúcich organizáciu tohto hodnotenia a priebeh postupu stanoveného na tento účel (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudky z 24. septembra 2002, Girardot/Komisia, T‑92/01, EU:T:2002:220, bod 24, a z 5. apríla 2005, Christensen/Komisia, T‑336/02, EU:T:2005:115, bod 38).
Úvodné poznámky k povinnosti nestrannosti úradníkov
42 Je potrebné pripomenúť, že povinnosť nestrannosti úradníkov je zakotvená v článku 11 prvom odseku služobného poriadku, podľa ktorého úradník plní pridelené povinnosti vecne a nestranne.
43 Treba tiež uviesť, že inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie sú povinné dodržiavať základné práva zaručené právom Únie, medzi ktoré patrí aj právo na riadnu správu vecí verejných, zakotvené v článku 41 Charty základných práv Európskej únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2013, Ziegler/Komisia, C‑439/11 P, EU:C:2013:513, bod 154).
44 Článok 41 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie najmä stanovuje, že každý má právo, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne.
45 V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že zmyslom požiadavky nestrannosti, ktorá sa vzťahuje na inštitúcie, orgány, úrady a agentúry pri plnení ich úloh, je zabezpečiť rovnosť zaobchádzania, ktorá je základnou zásadou Európskej únie. Táto požiadavka má za cieľ najmä vyhnúť sa situáciám prípadných konfliktov záujmov v prípade úradníkov a iných zamestnancov konajúcich v mene inštitúcií, orgánov a organizácií. Vzhľadom na zásadný význam záruky nezávislosti a integrity, pokiaľ ide tak o vnútorné fungovanie, ako aj o externý obraz inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie, požiadavka nestrannosti zahŕňa všetky okolnosti, ktoré úradník alebo iný zamestnanec, ktorý má rozhodnúť vo veci, musí logicky chápať tak, že z pohľadu tretích osôb sa môžu javiť ako spôsobilé ovplyvniť jeho nezávislosť v tejto oblasti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. októbra 2007, Komninou a i./Komisia, C‑167/06 P, neuverejnený, EU:C:2007:633, bod 57).
46 Týmto inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie prislúcha tiež povinnosť postupovať v súlade s požiadavkou nestrannosti v jej dvoch zložkách, ktorými sú jednak subjektívna nestrannosť, v zmysle ktorej žiadny z členov dotknutej inštitúcie nesmie prejavovať osobnú zaujatosť, a jednak objektívna nestrannosť, v zmysle ktorej musí táto inštitúcia poskytnúť dostatočné záruky na vylúčenie akýchkoľvek oprávnených pochybností týkajúcich sa prípadnej zaujatosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. decembra 2017, Španielsko/Rada, C‑521/15, EU:C:2017:982, bod 91 a citovanú judikatúru).
47 S ohľadom na všetky uvedené poznámky je potrebné preskúmať dôvodnosť žalobného dôvodu založeného v zásade na nedostatku nestrannosti odvolacieho hodnotiteľa.
O dôvodnosti žalobného dôvodu založeného v zásade na nedostatku nestrannosti odvolacieho hodnotiteľa
48 V prejednávanej veci, po prvé, riaditeľ oddelenia „Monitorovanie“, ktorý bol od 17. októbra 2016 nadriadeným žalobcu, sa radil s bývalým nadriadeným žalobcu v súvislosti s obdobím od 1. januára do 16. októbra 2016, ktoré predstavuje tri štvrtiny predmetného hodnotiaceho obdobia (pozri bod 14 vyššie). Po druhé, príspevok bývalého nadriadeného bol integrovaný do HS 2016 (pozri bod 14 vyššie). Po tretie, nadriadený žalobcu od 17. októbra 2016 podpísal HS 2016 ako hodnotiteľ (pozri body 13 a 14 vyššie).
49 Okrem toho žalobca vo svojich vyjadreniach k HS 2016 formuloval výhrady hlavne voči rubrike „Spôsobilosť“ HS 2016 (pozri bod 21 vyššie), ktorá sa v celom rozsahu opiera o príspevok bývalého nadriadeného týkajúci sa obdobia od 1. januára do 16. októbra 2016, ktorý bol tiež prevzatý do rubriky „Posúdenia uskutočnené hodnotiteľom“, v ktorej tvorí prevažnú časť (pozri bod 16 vyššie).
50 Napokon v rámci konania pred odvolacím hodnotiteľom bola HS 2016 preverená bývalým nadriadeným ako odvolacím hodnotiteľom, ktorý po preskúmaní výhrad žalobcu spomenutých v bode 49 vyššie a týkajúcich sa príspevku bývalého nadriadeného dospel k záveru, že neexistujú dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu „celkového hodnotenia“ uskutočneného hodnotiteľom (pozri bod 24 vyššie).
51 V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že konanie o internom opravnom prostriedku proti hodnotiacej správe môže prispieť k objektivite hodnotenia a predchádzať začatiu súdneho konania, len ak poskytuje zamestnancovi, ktorý spochybňuje svoju hodnotiacu správu, záruku, že sa vykoná skutočné preskúmanie (rozsudok z 3. apríla 2019, CJ/ECDC, C‑139/18 P, neuverejnený, EU:C:2019:281, bod 44).
52 Tak tomu však nie je v prejednávanej veci, kde odvolací hodnotiteľ, ktorý bol bývalým nadriadeným a autorom príspevku integrovaného do HS 2016, je povinný preskúmať celkové hodnotenie žalobcu na základe jeho pripomienok, ktoré sa z vecného hľadiska obmedzujú len na kritiku vlastného príspevku bývalého nadriadeného, ktorý tvoril významnú časť hodnotenia uskutočneného hodnotiteľom.
53 Konanie o internom opravnom prostriedku, ktoré bolo vykonané za osobitných okolností prejednávaného prípadu, tak nemôže poskytnúť dostatočné záruky na vylúčenie akýchkoľvek oprávnených pochybností o nestrannosti odvolacieho hodnotiteľa.
54 Za týchto okolností je irelevantná skutočnosť, na ktorú poukazuje EUIPO, a síce že nie bývalý nadriadený navrhol celkové hodnotenie týkajúce sa žalobcu a že to nebol ani on, kto zaškrtol z alternatív nachádzajúcich sa na strane 3 HS 2016 kolónku, podľa ktorej znenia „spôsobilosť, výkonnosť a správanie [žalobcu] v službe v zásade zodpovedajú úrovni vyžadovanej pre obsadené pracovné miesto“. Tieto okolnosti totiž nespochybňujú fakt, že odvolací hodnotiteľ bol povinný preskúmať celkové hodnotenie žalobcu a zaujať stanovisko k výhradám žalobcu, ktoré boli formulované výlučne voči skutočnostiam, ktoré sú obsiahnuté v jeho príspevku k HS 2016 ako bývalého nadriadeného a na ktoré odkázal hodnotiteľ.
55 Ani ďalšie tvrdenia EUIPO nemôžu vyvrátiť záver obsiahnutý v bode 53 vyššie.
56 V prvom rade EUIPO uvádza, že odvolací hodnotiteľ vykonáva svoju úlohu ako osoba, ktorá pozná hodnoteného zamestnanca a v tomto postavení preveruje hodnotenie uskutočnené hodnotiteľom, ktoré nutne obsahuje subjektívne prvky.
57 Je pravda, že podľa judikatúry hodnotitelia nemôžu byť považovaní za zaujatých a neobjektívnych len preto, že ako nadriadení sú zodpovední za prácu úradníkov, ktorí sú pod ich vedením, a že sa z tohto dôvodu zúčastňujú na ich pracovnej činnosti, hoci jedine táto účasť im umožňuje čo najvhodnejšie posúdiť činnosť osôb vykonávajúcich ich príkazy (rozsudok z 13. júla 2006, Andrieu/Komisia, T‑285/04, EU:T:2006:215, bod 68).
58 Zo spisu jednako nevyplýva, že by žalobca spochybňoval samotnú účasť bývalého nadriadeného v postupe odvolacieho hodnotenia. Žalobca má výhrady voči jeho účasti v tomto postupe z konkrétneho dôvodu, a to, že ako priamy nadriadený počas troch štvrtín dotknutého obdobia rozhodujúcim spôsobom prispel k vypracovania HS 2016 a následne rozhodoval o uvedenej správy ako odvolací hodnotiteľ s ohľadom na pripomienky žalobcu k skutočnostiam obsiahnutým v jeho vlastnom príspevku.
59 V druhom rade, pokiaľ ide o tvrdenie EUIPO, že celkové hodnotenie žalobcu nie je nijako negatívne, keďže zodpovedá tomu, čo sa od ľubovoľného zamestnanca očakáva, v každom prípade ide o subjektívne posúdenia formulované EUIPO a nie samotným žalobcom. V tejto súvislosti stačí, po prvé, konštatovať, že celkové hodnotenie žalobcu za rok 2016 nebolo najlepším hodnotením medzi možnosťami uvedenými v hodnotiacom formulári. Po druhé, celkové hodnotenie žalobcu za rok 2016 bolo horšie ako v roku 2015 (pozri bod 11 vyššie). Po tretie, žalobca odmietol podpísať hodnotiace správy za roky 2014 a 2015, hoci jeho celkové hodnotenie bolo rovnaké alebo dokonca lepšie, ako hodnotenie v HS 2016 (pozri bod 11 vyššie).
60 Okrem toho, aj keď celkové hodnotenie žalobcu za rok 2016 treba považovať za hodnotenie neobsahujúce nič negatívne, je nutné konštatovať, že žalobca s cieľom preveriť nielen celkové hodnotenie uvedené v HS 2016, ale aj posúdenia, ktoré sú v ňom formulované, spochybňuje právomoc bývalého nadriadeného a jeho nestrannosť ako odvolacieho hodnotiteľa.
61 Posúdenia formulované v HS 2016 však nemožno považovať za posúdenia neobsahujúce nič negatívne. Tieto posúdenia sa takmer úplne opierajú o hodnotenie bývalého nadriadeného v súvislosti s prvými deviatimi mesiacmi roku 2016, ktoré obsahovalo nasledujúce výhrady voči žalobcovi. Po prvé, žalobcovi boli vytýkané jeho výkony v oddelení „Operácie“ v súvislosti s výsledkami a stratou produktivity v oblasti námietok, ako aj v súvislosti s nedostatočnou transparentnosťou, čo sa týka výkonnosti a čiastočného a neúplného oznámenia výsledkov výkonnému riaditeľovi. Po druhé, žalobca bol kritizovaný za to, že neprijal potrebné opatrenia na riešenie problému, čo uvrhlo EUIPO do zložitej situácie, pokiaľ ide o kumulované omeškanie, a spôsobilo stratu dôvery bývalého nadriadeného voči žalobcovi ako riaditeľovi. Po tretie bolo uvedené, že aj keď žalobca mal zručnosti a schopnosti vyžadované pre manažérsku pozíciu, v roku 2016 nepreukázal schopnosť podniknúť primerané kroky na zvládnutie výnimočnej situácie.
62 Po tretie EUIPO uvádza, že v prejednávanej veci nie sú relevantné služobné pokyny EUIPO, ktoré stanovujú, že odvolací výbor musí rozhodnúť o sťažnostiach týkajúcich sa hodnotení uskutočnených výkonným riaditeľom.
63 Je pravda, ako zdôrazňuje EUIPO, že jeho výkonný riaditeľ nebol hodnotiteľom žalobcu za rok 2016, a že teda nebolo potrebné obrátiť sa na odvolací výbor, aby preveril HS 2016 v súlade s článkom 3 VVU 43. Okrem toho, ako uvádza EUIPO, služobné pokyny EUIPO neobsahujú žiadnu výslovnú výnimku, ktorá by sa vzťahovala na situáciu zamestnanca, ktorý bol nadriadeným úradníka v predmetnom období a ktorý sa z dôvodu vnútornej mobility alebo povýšenia stal odvolacím hodnotiteľom.
64 Nič to však nemení na tom, ako správne pripomína žalobca, že článok 3 ods. 3 VVU 43 oprávňuje generálneho riaditeľa – v kontexte EUIPO teda jeho výkonného riaditeľa – odchýliť sa od postupu v zásade stanoveného na účely zohľadnenia osobitného kontextu vyplývajúceho z prejednávanej veci. Povinnosť nestrannosti predstavuje základnú záruku, ktorá musí byť rešpektovaná, keďže v opačnom prípade by bola odňatá podstata a akýkoľvek potrebný účinok právu žalobcu dosiahnuť skutočné preskúmanie jeho hodnotiacej správy v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 51 vyššie. Povinnosť zabezpečiť nestrannosť konania o internom opravnom prostriedku tak v prejednávanej veci odôvodňuje odchýlenie sa od ustanovení upravujúcich postup odvolacieho hodnotenia, ktoré sa nachádzajú v služobných pokynoch EUIPO.
65 Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy je potrebné vyhovieť žalobnému dôvodu založenému v zásade na nedostatočnej nestrannosti odvolacieho hodnotiteľa. Tento záver sám osebe odôvodňuje zrušenie HS 2016 v rozsahu, v akom je postihnutá nezákonnosťou, bez ktorej by mohla mať odlišný obsah. Za týchto okolností už nie je potrebné rozhodnúť o ostatných tvrdeniach a žalobných dôvodoch uvádzaných žalobcom v rámci tejto žaloby.
66 Pokiaľ ide o návrh žalobcu na zrušenie rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti v nevyhnutnom rozsahu, je nutné konštatovať, že v prejednávanej veci tvrdenia žalobcu týkajúce sa dodržiavania procesných záruk v súvislosti s konaním o internom opravnom prostriedku proti HS 2016, ktoré boli v podstate prevzaté do tretieho žalobného dôvodu, boli podrobne preskúmané až v štádiu prijatia tohto rozhodnutia. Z toho vyplýva, že v prejednávanej veci je rovnako potrebné zrušiť aj rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti.
O trovách
67 Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
68 Keďže v prejednávanej veci EUIPO nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania v súlade s návrhmi žalobcu.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Hodnotiaca správa pána Ralpha Pethkeho za rok 2016 a rozhodnutie správnej rady Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 18. októbra 2017, ktorým sa zamieta sťažnosť pána Ralpha Pethkeho, sa zrušujú.
2. EUIPO znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania Ralpha Pethkeho.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 3. decembra 2019.
Podpisy
Obsah