Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Köln (Nemecko) 9. marca 2015 – Reha Training Gesellschaft für Sport- und Unfallrehabilitation mbH/Gesellschaft für musikalische Aufführungs- und mechanische Vervielfältigungsrechte (GEMA)

(vec C-117/15)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Landgericht Köln

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľka: Reha Training Gesellschaft für Sport- und Unfallrehabilitation mbH

Odporkyňa: Gesellschaft für musikalische Aufführungs- und mechanische Vervielfältigungsrechte (GEMA)

Prejudiciálne otázky

1.    Má sa otázka, či ide o verejný prenos v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29¹ a/alebo v zmysle článku 8 ods. 2 smernice 2006/115² , posudzovať podľa tých istých kritérií, konkrétne, že

používateľ, plne si vedomý následkov svojho konania, konal s úmyslom poskytnúť tretím osobám prístup ku chráneným dielam, ktorý by tieto osoby bez jeho konania nemali,

„verejnosť“ predstavuje neurčitý počet potenciálnych prijímateľov plnenia a musí pozostávať z významného počtu osôb, pričom neurčitosť je splnená, ak ide o „osoby vo všeobecnosti“, teda nie o osoby patriace do súkromnej skupiny, a za „významný počet osôb“, sa považuje počet, ktorý musí prevyšovať určitú minimálnu hranicu, a teda príliš malý alebo úplne bezvýznamný počet dotknutých osôb uvedené kritérium nespĺňa, pričom v tejto súvislosti je rozhodujúce nielen to, koľko osôb má súčasne prístup k tomu istému dielu, ale aj to, koľko z nich má postupne prístup k dielu,

ide o nové publikum, ktorému je dielo šírené, a teda o publikum, ktoré autor diela pri udelení súhlasu s použitím diela v rámci verejného prenosu nezohľadnil, okrem prípadu, že následný prenos sa vykonáva po konkrétnom technickom procese, ktorý sa od pôvodného prenosu odlišuje, a 

nie je zanedbateľné, či dotknuté konanie má ziskovú povahu, publikum je pripravené prenos prijímať, a nie iba ho náhodou „zachytiť“, pričom však uvedené nie je povinnou požiadavkou pre verejný prenos?

2.    Má sa v prípadoch, akým je prípad vo veci samej, v ktorých prevádzkovateľ rehabilitačného centra vo svojich priestoroch inštaluje televízne prijímače, do ktorých šíri televízny signál, a tak sprístupňuje svojim pacientom televízne vysielanie, otázka, či ide o verejný prenos, posudzovať podľa pojmu „verejný prenos“ v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29 alebo v zmysle článku 8 ods. 2 smernice 2006/115, ak sprístupneným televíznym vysielaním sú dotknuté autorské práva a s nimi súvisiace práva veľkého počtu zúčastnených, predovšetkým skladateľov, textárov a hudobných vydavateľstiev, ale aj výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a autorov hovorených diel, ako aj ich vydavateľov?3.    Ide v prípadoch, akým je prípad vo veci samej, v ktorých prevádzkovateľ rehabilitačného centra vo svojich priestoroch inštaluje televízne prijímače, do ktorých šíri televízny signál, a tak sprístupňuje svojim pacientom televízne vysielanie, o „verejný prenos“ podľa článku 3 ods. 1 smernice 2001/29 alebo podľa článku 8 ods. 2 smernice 2006/115?4.    Ak v prípade, akým je prípad vo veci samej, ide o verejný prenos: Potvrdí Súdny dvor svoju judikatúru, v zmysle ktorej v prípade vysielania chránených zvukových záznamov v rámci rozhlasového vysielania pre pacientov v zubnej ambulancii (pozri rozsudok SCF z 15. marca 2012, C-135/10³ ) alebo v obdobných zariadeniach nejde o verejný prenos?

____________

____________

¹     Smernica 2001/29/ES Európskeho parlamentu a Rady z 22. mája 2001 o zosúla

dení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, Ú. v. ES L 167, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230.     Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/115/ES z 12. decembra 2006 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva, Ú. v. EÚ L