Language of document : ECLI:EU:T:2021:91

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (desiata rozšírená komora)

zo 17. februára 2021 (*)

„Štátna pomoc – Trh leteckej dopravy vo Švédsku, zo Švédska a do Švédska – Záruky za úvery určené na podporu leteckých spoločností v rámci pandémie COVID‑19 – Rozhodnutie o nevznesení námietok – Dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci – Opatrenie určené na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu – Slobodné poskytovanie služieb – Rovnosť zaobchádzania – Proporcionalita – Kritérium držby licencie vydanej švédskymi orgánmi – Nevyváženie priaznivých účinkov pomoci s jej negatívnymi účinkami na podmienky obchodu a na zachovanie neskreslenej hospodárskej súťaže – Článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ – Ratio legis – Povinnosť odôvodnenia“

Vo veci T‑238/20,

Ryanair DAC, so sídlom vo Swords (Írsko), v zastúpení: E. Vahida, F.‑C. Laprévote, S. Rating a I.‑G. Metaxas‑Maranghidis, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: L. Flynn, S. Noë a F. Tomat, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporuje:

Francúzska republika, v zastúpení: E. de Moustier, C. Mosser, A. Daniel a P. Dodeller, splnomocnení zástupcovia,

a

Švédske kráľovstvo, v zastúpení: C. Meyer‑Seitz, H. Eklinder, A. Runeskjöld, M. Salborn Hodgson, H. Shev, R. Shahsavan Eriksson a J. Lundberg, splnomocnení zástupcovia,

vedľajší účastníci konania,

ktorej predmetom je návrh založený na článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia Komisie C(2020) 2366 final z 11. apríla 2020 o štátnej pomoci SA.56812 (2020/N) – Švédsko – COVID‑19: schéma záruk za úvery v prospech leteckých spoločností,

VŠEOBECNÝ SÚD (desiata rozšírená komora),

v zložení: predseda komory M. van der Woude, sudcovia A. Kornezov, E. Buttigieg (spravodajca), K. Kowalik‑Bańczyk a G. Hesse,

tajomník: S. Spyropoulos, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní, ktoré sa konalo 22. septembra 2020,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Dňa 3. apríla 2020 Švédske kráľovstvo oznámilo Európskej komisii opatrenie pomoci vo forme schémy záruk za úvery niektorým leteckým spoločnostiam (ďalej len „predmetná schéma pomoci“) v súlade s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ. Cieľom dotknutej schémy pomoci je zabezpečiť, aby letecké spoločnosti, ktoré sú držiteľmi licencie vydanej týmto členským štátom (ďalej len „švédska licencia“), významné pre prepojenie tohto členského štátu, disponovali dostatočnou likviditou na to, aby zabránili tomu, že narušenia spôsobené pandémiou COVID‑19 neohrozia ich životaschopnosť a zachovanie kontinuity hospodárskej činnosti počas súčasnej krízy a po nej. Predmetný systém pomoci bude k 1. januáru 2020 v prospech všetkých leteckých spoločností, ktoré sú držiteľmi švédskej licencie na vykonávanie obchodných činností v oblasti letectva podľa článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 293, 2008, s. 3), s výnimkou leteckých spoločností, ktorých hlavná činnosť spočíva v nepravidelnej leteckej doprave cestujúcich. Maximálna výška úverov zabezpečených na základe tejto schémy bude 5 miliárd švédskych korún (SEK) a záruka bude pokrývať investičné úvery a prevádzkové úvery, pričom bude poskytnutá najneskôr do 31. decembra 2020 a bude trvať najviac šesť rokov.

2        Dňa 11. apríla 2020 Komisia prijala rozhodnutie C(2020) 2366 final o štátnej pomoci SA.56812 (2020/N) – Švédsko – COVID‑19: schéma záruk za úvery v prospech leteckých spoločností (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým potom, ako dospela k záveru, že predmetné opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, vyhodnotila zlučiteľnosť tejto pomoci s vnútorným trhom vzhľadom na jej oznámenie z 19. marca 2020 s názvom „Dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súčasnej situácii spôsobenej nákazou COVID‑19“ (Ú. v. EÚ, C 91 I, 2020, s. 1) a zmenené 3. apríla 2020 (Ú. v. EÚ C 112 I, 2020, s. 1) (ďalej len „dočasný rámec“).

3        V tejto súvislosti sa Komisia po prvé v súlade s nariadením č. 1008/2008 domnievala, že letecké spoločnosti mali svoje „hlavné miesto podnikania“ (pozri bod 26 nižšie) vo Švédsku a ich finančná situácia bola pravidelne kontrolovaná vnútroštátnym orgánom povereným udeľovaním licencií. Okrem toho prevádzkovanie pravidelných služieb prepravy cestujúcich príjemcami predmetného opatrenia môže zohrávať významnú úlohu pri prepojení krajiny. Kritériá oprávnenosti na využitie opatrenia sú preto relevantné na určenie leteckých spoločností, ktoré majú vzťah so Švédskom a ktoré hrajú úlohu pri zabezpečení jeho prepojenia v súlade s cieľom dotknutej schémy pomoci. Po druhé sa domnievala, že uvedená schéma je nevyhnutná, vhodná a primeraná na nápravu vážnej poruchy švédskeho hospodárstva a spĺňa všetky relevantné podmienky stanovené v bode 3.2 dočasného rámca, nazvaného „Pomoc vo forme záruk za úvery“. Dospela tak k záveru, že dotknutá schéma pomoci je podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ zlučiteľná s vnútorným trhom, a preto voči nej nevzniesla námietky.

 Konanie a návrhy účastníkov

4        Žalobou podanou do kancelárie Všeobecného súdu 1. mája 2020 podala žalobkyňa návrh na začatie tohto konania.

5        Samostatným podaním do kancelárie Všeobecného súdu v ten istý deň žalobkyňa podala žiadosť o prejednanie tejto veci v skrátenom súdnom konaní v súlade s článkami 151 a 152 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Rozhodnutím z 27. mája 2020 Všeobecný súd (desiata komora) vyhovel návrhu na prejednanie veci v skrátenom súdnom konaní.

6        Komisia podala vyjadrenie k žalobe do kancelárie Všeobecného súdu 15. júna 2020.

7        Podľa článku 106 ods. 2 rokovacieho poriadku žalobkyňa predložila 22. júna 2020 odôvodnenú žiadosť o nariadenie pojednávania.

8        Všeobecný súd podľa článku 28 rokovacieho poriadku na návrh desiatej komory rozhodol o postúpení veci rozšírenému rozhodovaciemu zloženiu.

9        V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania v zmysle článku 89 rokovacieho poriadku Všeobecný súd 20. júla 2020 vyzval žalobkyňu, aby písomne odpovedala na dve otázky. Žalobkyňa tejto výzve vyhovela v stanovenej lehote.

10      Podaním podaným do kancelárie Všeobecného súdu 20. júla 2020 Francúzska republika podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie. Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 28. júla 2020 žalobkyňa v súlade s článkom 144 ods. 7 rokovacieho poriadku požiadala, aby určité údaje týkajúce sa počtu rezervácií a očakávaného počtu cestujúcich, obsiahnuté v žalobe, skrátenej verzii žaloby a v ich prílohách, neboli oznámené Francúzskej republike. V dôsledku toho pripojila verziu žaloby, skrátenej verzie žaloby a jej príloh, ktoré nemali dôverný charakter.

11      V odpovedi na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania uvedené v bode 9 vyššie žalobkyňa 5. augusta 2020 potvrdila, že vzala späť body 66 až 76 žaloby nachádzajúce sa v tretej časti druhej časti prvého žalobného dôvodu, ako aj v bodoch 110 až 114 žaloby, ktoré sú zahrnuté v druhej časti tretieho žalobného dôvodu.

12      Uznesením z toho istého dňa predseda desiatej rozšírenej komory Všeobecného súdu povolil vstup Francúzskej republiky do konania ako vedľajšieho účastníka konania a dočasne obmedzil oznámenie žaloby, skrátenej verzie žaloby a ich príloh na nie dôverné verzie predložené žalobkyňou, a to až do prípadných pripomienok Francúzskej republiky k žiadosti o dôverné zaobchádzanie.

13      Opatrením na zabezpečenie priebehu konania zo 6. augusta 2020 bolo Francúzskej republike povolené podľa článku 154 ods. 3 rokovacieho poriadku podať vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania.

14      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 11. augusta 2020 Švédske kráľovstvo podalo návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie. Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 17. augusta 2020 žalobkyňa v súlade s článkom 144 ods. 7 rokovacieho poriadku požiadala, aby údaje uvedené v bode 10 vyššie neboli oznámené Švédskemu kráľovstvu.

15      Uznesením z 21. augusta 2020 predseda desiatej rozšírenej komory Všeobecného súdu vyhovel návrhu Švédskeho kráľovstva na vstup vedľajšieho účastníka do konania a dočasne obmedzil oznámenie žaloby, skrátenej verzie žaloby a ich príloh na nie dôverné verzie predložené žalobkyňou, a to až do prípadných pripomienok Švédskeho kráľovstva k žiadosti o dôverné zaobchádzanie. Opatrením na zabezpečenie priebehu konania z toho istého dňa bolo Švédskemu kráľovstvu povolené podľa článku 154 ods. 3 rokovacieho poriadku podať vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania.

16      V ten istý deň Francúzska republika doručila kancelárii Všeobecného súdu svoje vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania bez toho, aby vzniesla námietku týkajúcu sa žiadosti o dôverné zaobchádzanie, ktorú podala žalobkyňa.

17      Dňa 7. septembra 2020 Švédske kráľovstvo zaslalo kancelárii Všeobecného súdu svoje vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania, v ktorom tiež nevznieslo námietku týkajúcu sa žiadosti o dôverné zaobchádzanie, ktorú podala žalobkyňa.

18      Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

19      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu ako nedôvodnú,

–        uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

20      Francúzska republika navrhuje vyhlásiť žalobu za neprípustnú v rozsahu, v akom smeruje k spochybneniu dôvodnosti posúdenia pomoci ako takého a vecne ju zamietnuť v zostávajúcej časti. Subsidiárne Francúzska republika navrhuje zamietnuť žalobu po vecnej stránke v celom rozsahu.

21      Švédske kráľovstvo podobne ako Komisia navrhuje zamietnuť žalobu ako nedôvodnú.

 Právny rámec

22      Treba pripomenúť, že súd Európskej únie je oprávnený, aby za okolností prejednávanej veci posúdil, či riadny výkon spravodlivosti odôvodňuje zamietnutie žaloby vo veci samej bez predchádzajúceho rozhodnutia o jej prípustnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. februára 2002, Rada/Boehringer, C‑23/00 P, EU:C:2002:118, body 51 a 52, a zo 14. septembra 2016, Trajektna luka Split/Komisia, T‑57/15 P, neuverejnený, EU:T:2016:470, bod 84). Preto treba najmä vzhľadom na úvahy, ktoré viedli k rozhodnutiu prejednať túto vec v skrátenom konaní, a dôležitosť, ktorá sa pre žalobkyňu, ako aj pre Komisiu, Francúzsku republiku a Švédske kráľovstvo spája s rýchlou odpoveďou vo veci, najprv preskúmať dôvodnosť žaloby bez predchádzajúceho rozhodnutia o jej prípustnosti.

23      Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody. Prvý žalobný dôvod je v podstate založený na porušení zásad zákazu diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti a slobodného poskytovania služieb, druhý žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti vyvážiť priaznivé účinky pomoci s negatívnymi účinkami na podmienky obchodu a na zachovanie neskreslenej hospodárskej súťaže, tretí žalobný dôvod je v podstate založený na porušení procesných práv odvodených z článku 108 ods. 2 ZFEÚ a štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia.

 O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení zásad zákazu diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti a slobodného poskytovania služieb

24      Prvý žalobný dôvod v podstate obsahuje štyri časti, z ktorých prvá je založená na tom, že dotknutá schéma pomoci zavádza diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, druhá na tom, že nie je ani potrebná, ani primeraná na dosiahnutie cieľa, ktorý jej bol stanovený, tretia na tom, že obmedzuje slobodné poskytovanie služieb, a štvrtá na tom, že takto zavedené obmedzenie nie je odôvodnené.

 O prvých dvoch častiach prvého žalobného dôvodu založených na tom, že dotknutá schéma pomoci zavádza diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti a nie je ani potrebná, ani primeraná na dosiahnutie cieľa, ktorý jej bol stanovený

25      V prejednávanej veci po prvé dotknutá schéma pomoci spočíva v poskytnutí štátnej záruky v prospech leteckých spoločností, ktoré majú k 1. januáru 2020 švédsku licenciu, s výnimkou tých, ktorých hlavná činnosť spočíva v prevádzkovaní charterových letov, čo predpokladá prítomnosť ich „hlavného miesta podnikania“ vo Švédsku (pozri bod 26 nižšie), keď žiadajú o úver od bankových inštitúcií. Táto schéma je obmedzená časovo (do 31. decembra 2020) a v jej výške (5 miliárd SEK). Ako vyplýva z bodu 1 vyššie, pojem „švédska licencia“ odkazuje na licenciu udelenú podľa článku 3 nariadenia č. 1008/2008 švédskymi orgánmi. V dôsledku toho tvrdenie žalobkyne uvedené v bode 57 žaloby založené na tom, že Komisia použila výraz „švédska licencia“ na koncept, ktorý nesúvisí s právom Európskej únie, treba bez ďalšieho zamietnuť.

26      Po druhé podľa článku 2 bodu 26 nariadenia č. 1008/2008 „hlavné miesto podnikania“ je definované ako ústredie alebo sídlo leteckého dopravcu Únie v členskom štáte, v ktorom sa vykonávajú hlavné finančné operácie a prevádzková kontrola vrátane riadenia letovej spôsobilosti leteckého dopravcu Únie. Pojem hlavné miesto podnikania v praxi zodpovedá sídlu uvedeného dopravcu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. marca 2014, International Jet Management, C‑628/11, EU:C:2014:171, bod 66). Je teda pravda, ako tvrdí žalobkyňa, že pre jednu danú právnickú osobu uvedené nariadenie umožňuje zriadenie len jedného hlavného miesta podnikania a v dôsledku toho vydanie iba jedinej licencie zo strany orgánov členského štátu, na ktorého území sa nachádza toto hlavné miesto podnikania. Letecká spoločnosť však môže, ako správne tvrdí Švédske kráľovstvo vo svojom vyjadrení vedľajšieho účastníka konania, získať vytvorením viacerých samostatných právnických osôb, napríklad prostredníctvom dcérskych spoločností, viacero licencií.

27      Po tretie treba konštatovať, že jedným z kritérií oprávnenosti na predmetnú schému pomoci je švédska licencia k 1. januáru 2020, teda pred zistením pandémie COVID‑19. Z toho nevyhnutne vyplýva, keďže získanie licencie od švédskych orgánov predpokladá existenciu hlavného miesta podnikania leteckej spoločnosti vo Švédsku, že toto miesto podnikania tam muselo byť zriadené najneskôr určitý čas pred koncom roka 2019 vzhľadom na lehoty na získanie licencie. V dôsledku toho nemá vplyv na zákonnosť predmetnej schémy pomoci, ako tvrdí Komisia, že letecká spoločnosť mala možnosť premiestnením svojho hlavného miesta podnikania získať licenciu od iného členského štátu. Žalobkyňa tiež nemôže v bodoch 53 a 54 žaloby tvrdiť, že Komisia tým, že uviedla takéto tvrdenie v liste z 22. apríla 2020, ktorý jej zaslala, zamýšľala podporiť akékoľvek preteky na dotácie.

28      Po týchto spresneniach treba uviesť, že podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ možno za zlučiteľnú s vnútorným trhom považovať pomoc určenú najmä na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu.

29      Treba pripomenúť, že podľa judikatúry zo všeobecnej štruktúry Zmluvy vyplýva, že konanie vymedzené v článku 108 ZFEÚ nemôže nikdy smerovať k výsledku, ktorý by bol v rozpore s osobitnými ustanoveniami Zmluvy. Vzhľadom na to Komisia nemôže vyhlásiť štátnu pomoc, ktorá je z hľadiska pravidiel na jej uplatňovanie v rozpore s inými ustanoveniami Zmluvy, za zlučiteľnú so spoločným trhom. Za zlučiteľnú so spoločným trhom nemôže Komisia vyhlásiť ani štátnu pomoc, ktorá je z hľadiska pravidiel na jej uplatňovanie v rozpore s takými všeobecnými zásadami práva Únie, akou je zásada rovnosti zaobchádzania (rozsudok z 15. apríla 2008, Nuova Agricast, C‑390/06, EU:C:2008:224, body 50 a 51).

30      V prejednávanej veci treba na jednej strane konštatovať, že jedno z kritérií oprávnenosti, a to kritérium držby švédskej licencie, má za následok rozdielne zaobchádzanie s leteckými spoločnosťami, ktoré majú hlavné miesto podnikania vo Švédsku, ktoré môžu využiť úver so štátnou zárukou, a s tými, ktoré majú takéto hlavné miesto podnikania v inom členskom štáte a prevádzkujú linky vo Švédsku, do Švédska a zo Švédska na základe slobodného poskytovania služieb a slobody usadiť sa, ktoré na to nemajú nárok.

31      Za predpokladu, ako tvrdí žalobkyňa, že toto rozdielne zaobchádzanie možno považovať za diskrimináciu v zmysle článku 18 prvého odseku ZFEÚ, treba zdôrazniť, že podľa tohto ustanovenia je zakázaná akákoľvek diskriminácia na základe štátnej príslušnosti v oblasti pôsobnosti Zmlúv „bez toho, aby boli dotknuté ich osobitné ustanovenia“. Preto treba overiť, či je tento rozdiel v zaobchádzaní prípustný z hľadiska článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, ktorý je právnym základom napadnutého rozhodnutia. Toto preskúmanie na jednej strane predpokladá, že cieľ dotknutej schémy pomoci spĺňa požiadavky tohto posledného uvedeného ustanovenia, a na druhej strane, že spôsoby poskytnutia pomoci nejdú nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.

32      Po prvé, pokiaľ ide o cieľ dotknutej schémy pomoci, treba pripomenúť, že Švédske kráľovstvo založilo toto opatrenie na článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ (bod 9 napadnutého rozhodnutia). Cieľom uvedenej schémy je teda napraviť vážnu poruchu fungovania švédskeho hospodárstva spôsobenú pandémiou COVID‑19, ako to vyplýva z bodov 41 a 42 napadnutého rozhodnutia, čo zodpovedá jednému z prípadov uvedených v článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, zabezpečením prepojenia Švédska. Predmetná schéma pomoci zabezpečuje, ako vyplýva z bodov 8 a 43 napadnutého rozhodnutia, aby letecké spoločnosti, „ktoré sú držiteľmi švédskej licencie a ktoré sú dôležité na zabezpečenie prepojenia vo Švédsku“, mali dostatočnú likviditu, pričom uvedené letecké spoločnosti, „ktoré majú vzťah so Švédskom a ktoré hrajú úlohu pri zabezpečení prepojenia Švédska“, sú nepochybne definované držbou švédskej licencie, ale aj, ako to správne tvrdí Komisia a Švédske kráľovstvo, skutočnosťou, že vykonávajú pravidelné lety vo Švédsku, do Švédska a zo Švédska. Letecké spoločnosti, ktoré ako svoju hlavnú činnosť vykonávajú charterové lety, teda neplánované lety, totiž nie sú oprávnené na dotknutú schému pomoci, aj keby boli držiteľmi švédskej licencie.

33      Treba konštatovať, že vzhľadom na to, že existencia tak závažného narušenia švédskeho hospodárstva z dôvodu pandémie COVID‑19, ako aj jej významné negatívne účinky na odvetvie letectva vo Švédsku, a teda na leteckú dopravu na území tohto členského štátu, je z právneho hľadiska v napadnutom rozhodnutí dostatočne preukázaná, cieľ dotknutej schémy pomoci spĺňa podmienky stanovené v článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ.

34      Po druhé, pokiaľ ide o preskúmanie toho, či podmienky poskytnutia pomoci nepresahujú to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa dotknutej schémy pomoci a splnenie podmienok stanovených v článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, treba uviesť nasledujúce úvahy.

35      Je potrebné uviesť, že podmienky predmetnej schémy pomoci spočívajú v poskytnutí štátnej záruky, ktorá umožňuje oprávneným spoločnostiam prekonať krízu likvidných prostriedkov spôsobenú dôsledkami pandémie COVID‑19 pre švédsku leteckú dopravu úverom od bankových inštitúcií. Tieto bankové úvery zabezpečené štátnou zárukou možno podpísať na dobu najviac šiestich rokov (bod 24 napadnutého rozhodnutia). Dotknutá schéma pomoci bola prijatá na základe bodu 3.2 dočasného rámca, nazvaného „Pomoc vo forme záruk za úvery“.

36      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že bod 5 dočasného rámca znie takto:

„Kľúčovú rolu pri riešení vplyvov nákazy COVID‑19 zohrávajú banky a iní finanční sprostredkovatelia, keďže práve cez nich prúdia do hospodárstva úvery. Ak sa tok úverov výrazne obmedzí, hospodárska činnosť sa prudko spomalí a podniky budú mať problém vyplácať dodávateľov i zamestnancov. Preto by členské štáty mali mať možnosť prijímať opatrenia na motivovanie úverových inštitúcií a iných finančných sprostredkovateľov, aby si naďalej plnili svoju úlohu, ktorou je neustála podpora hospodárskej činnosti v EÚ.“

37      Švédske kráľovstvo teda prijatím predmetnej schémy pomoci zamýšľalo prijať stimulačné opatrenie pre bankový sektor na základe bodu 5 dočasného rámca tým, že poskytlo štátnu záruku na nové úvery, ktoré môžu byť uzavreté do 31. decembra 2020 (bod 14 napadnutého rozhodnutia).

38      Žalobkyňa v bodoch 58 a 82 žaloby tvrdí, že napadnuté rozhodnutie nepreukazuje potrebu priznať pomoc na základe držby prevádzkovej licencie Únie vydanej švédskymi orgánmi.

39      Toto tvrdenie nemôže uspieť.

40      Po prvé, pokiaľ ide o vhodnosť predmetnej schémy pomoci, vzhľadom na skutočnosť, že táto schéma sa prejavuje vo forme štátnych záruk, ktoré umožňujú poskytnutie úverov bankovými subjektmi na obdobie najviac šiestich rokov, je normálne, že dotknutý členský štát sa snaží zabezpečiť stabilnú prítomnosť leteckých spoločností oprávnených na záruku, aby mohli byť prítomné na švédskom území, aby splatili poskytnuté úvery tak, aby záruka bola uplatňovaná v čo najmenšom rozsahu. Kritérium držby švédskej licencie v rozsahu, v akom predvída prítomnosť hlavného miesta podnikania leteckých spoločností na švédskom území, umožňuje zabezpečiť určitú stabilitu prinajmenšom administratívnej a finančnej prítomnosti týchto leteckých spoločností tak, aby orgány členského štátu poskytujúceho pomoc mohli kontrolovať spôsob, akým príjemcovia pomoci túto pomoc využívajú, čo by neplatilo v prípade, ak by Švédske kráľovstvo prijalo iné kritérium umožňujúce uchádzať sa o pomoc leteckým spoločnostiam, ktoré pôsobia na švédskom území iba ako poskytovatelia služieb, tak ako žalobkyňa, keby poskytovanie služieb zo samej definície mohlo byť ukončené vo veľmi krátkej lehote, ak nie okamžite.

41      Po druhé tieto podmienky poskytnutia pomoci odrážajú možnosť a povinnosť švédskych orgánov vykonať finančnú kontrolu príjemcov pomoci. Takáto možnosť a takáto povinnosť však existujú len pre letecké spoločnosti, ktoré sú držiteľmi švédskej licencie, pretože švédske orgány majú ako jediné právomoc dohliadať na finančnú situáciu týchto spoločností v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi najmä z článku 5 a článku 8 ods. 2 nariadenia č. 1008/2008, ako je to uvedené v bode 43 napadnutého rozhodnutia. Naproti tomu švédske orgány nemajú podľa uvedeného nariadenia žiadnu právomoc monitorovať finančnú situáciu leteckých spoločností, ktoré nemajú švédsku licenciu.

42      Po tretie, hoci je pravda, že Súdny dvor sa domnieval, že pojem hlavné miesto podnikania v praxi zodpovedá pojmu sídlo spoločnosti (pozri bod 26 vyššie), a že k zmene sídla spoločnosti môže dôjsť pomerne rýchlo, zo zreteľa nemožno strácať, že článok 2 bod 26 nariadenia č. 1008/2008 prináša ďalšie spresnenia, najmä spresnenie týkajúce sa skutočnosti, že riadenie letovej spôsobilosti sa musí vykonávať z hlavného miesta podnikania, teda v danom prípade zo Švédska. Túto úvahu potvrdzuje článok 5 (týkajúci sa finančných podmienok udeľovania prevádzkových licencií), článok 7 (týkajúci sa dôkazu o dobrej povesti) alebo článok 8 (týkajúci sa platnosti prevádzkových licencií) nariadenia č. 1008/2008. Tieto ustanovenia stanovujú medzi leteckými spoločnosťami, ktoré sú držiteľmi švédskej licencie, a švédskymi orgánmi vzájomné regulačné povinnosti, a teda osobitný a stabilný vzťah medzi nimi, ktorý vhodným spôsobom zodpovedá podmienkam stanoveným v článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, ktoré vyžadujú, aby pomoc napravila vážnu poruchu fungovania v hospodárstve dotknutého členského štátu. Navyše stratu tejto väzby s dotknutým členským štátom, ktorá by vznikla premiestnením hlavného miesta podnikania do iného členského štátu, nemožno zhrnúť len na zmenu sídla spoločnosti, keďže, ako uvádza samotná žalobkyňa v bode 54 žaloby, letecká spoločnosť musí okrem toho vykonať v tomto poslednom uvedenom štáte všetky administratívne úkony, aby získala novú prevádzkovú licenciu, a splniť všetky podmienky potrebné na tento účel, pričom uznanie nového hlavného miesta podnikania predstavuje iba jeden z prvkov.

43      Je teda isté, že Švédske kráľovstvo sa tým, že prijalo toto kritérium v spojení s kritériom neexistencie oprávnenosti leteckých spoločností vykonávajúcich charterové lety, v podstate usilovalo zabezpečiť existenciu trvalého vzťahu leteckých spoločností, ktoré sú oprávnené na jeho záruky, s ním, ktorá sa odráža prítomnosťou dôležitej právnickej osoby, a to ich hlavného miesta podnikania na jeho území, ktoré by v tejto súvislosti neexistovalo pri spoločnostiach prevádzkovaných na základe licencie vystavenej iným členským štátom než ním, keďže posledné uvedené spoločnosti nepodliehajú finančnému dohľadu a kontrole dobrej povesti švédskych orgánov v zmysle nariadenia č. 1008/2008 a v ich situácii chýba táto vzájomná stabilná a špecifická väzba medzi ním a spoločnosťami, ktoré sú držiteľkami prevádzkovej licencie, ktorú vydalo.

44      Predmetná schéma pomoci teda tým, že obmedzuje poskytnutie pomoci len na letecké spoločnosti, ktoré sú držiteľmi švédskej licencie, s výnimkou leteckých spoločností prevádzkujúcich charterové lety, z dôvodu stabilných a vzájomných väzieb, ktoré ich spájajú so švédskym hospodárstvom, je vhodná na dosiahnutie cieľa spočívajúceho v náprave vážnej poruchy fungovania v hospodárstve tohto členského štátu.

45      Po štvrté, pokiaľ ide o primeranosť dotknutej schémy pomoci, treba konštatovať, že na zabezpečenie prepojenia Švédska je dvojitá požiadavka švédskej licencie a obsluhovania švédskeho územia prostredníctvom pravidelných letov najlepšia na zabezpečenie trvalej povahy prítomnosti leteckej spoločnosti na uvedenom území prostredníctvom zabezpečenia toho, že vďaka tejto licencii sa hlavné miesto podnikania tejto spoločnosti bude nachádzať na uvedenom území a jeho účelom bude zotrvať tam vzhľadom na vyššie uvedené pravidelné letecké spojenia. Hoci teoreticky, ako tvrdí žalobkyňa, je pravda, že prítomnosť hlavného miesta podnikania leteckej spoločnosti na území daného členského štátu sa nemusí nevyhnutne zhodovať s vysokou obchodnou prítomnosťou na uvedenom území, na jednej strane sa zdá, že zodpovedá miestu prijatia administratívnych a finančných rozhodnutí, čo je v prejednávanej veci osobitne dôležité, aby sa zabezpečilo, že prepojenosť Švédska nebude prerušená z jedného dňa na druhý a, na druhej strane, že oprávnené letecké spoločnosti v súhrne majoritne prispievajú k pravidelnému obsluhovaniu Švédska prepravou nákladu, ako aj cestujúcich, čo zodpovedá cieľu zabezpečiť prepojenie Švédska, či už ide, bez ohľadu na tvrdenia žalobkyne v tejto súvislosti, o letecké spojenia vo Švédsku, zo Švédska alebo do Švédska.

46      Z informácií predložených Švédskym kráľovstvom pri oznámení predmetnej schémy pomoci, ktoré sú pripomenuté v bode 33 vyjadrenia k žalobe, teda vyplýva, že letecké spoločnosti, ktoré sú držiteľom švédskej licencie, zabezpečovali v roku 2019 98 % vnútornej dopravy cestujúcich a 84 % vnútornej dopravy nákladu, čo je prvoradý údaj vzhľadom na rozsah a geografickú situáciu tohto členského štátu. Pokiaľ ide o podiel na leteckej doprave cestujúcich v rámci Únie do Švédska a zo Švédska, v roku 2019 ho v 49 % vykonávali prevádzkovatelia, ktorí boli držiteľmi švédskej licencie. Podiel týchto prevádzkovateľov na leteckej doprave cestujúcich mimo Únie do Švédska a zo Švédska bol naopak nižší, a to 35 % v roku 2019. Vzhľadom na rôznorodosť predmetných situácií (preprava cestujúcich a tovaru a obsluha územia vnútroštátnymi, ako aj medzištátnymi letmi) a vôľu zabezpečiť prítomnosť trvalej väzby so švédskym územím treba konštatovať, že Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že predmetná schéma pomoci nepresahovala rámec toho, čo bolo nevyhnutné na dosiahnutie cieľa sledovaného švédskymi orgánmi, ktorý sa stal kľúčovým, keďže na konci mesiaca marec 2020 tento štát konštatoval približne 93 % pokles leteckej dopravy cestujúcich na troch hlavných švédskych letiskách.

47      Navyše, ako bolo pripomenuté v bode 32 vyššie, treba opäť zdôrazniť, že z predmetnej schémy pomoci nemajú prospech podniky, ktoré sú držiteľmi švédskej licencie a ktorých hlavnou činnosťou je vykonávanie charterových letov, pretože neplánované lety nemôžu zaručiť rovnakú časovú prepojenosť švédskeho územia, keďže sú zo svojej podstaty nepravidelné a v dôsledku toho pre dotknutý členský štát menej predvídateľné.

48      V tejto súvislosti tvrdenie, ktoré žalobkyňa uvádza v bode 55 žaloby, podľa ktorého letecké spoločnosti, ktoré sú držiteľmi prevádzkovej licencie vydanej iným členským štátom, sú často vo vlastníctve a prevádzkované štátnymi príslušníkmi iných členských štátov ako Švédskeho kráľovstva, rovnako ako tieto spoločnosti zamestnávajú takýchto štátnych príslušníkov, podobne ako žalobkyňa, ak by sa považovalo za preukázané, je úplne náhodnej povahy a nemohlo by mať vplyv na nevyhnutnosť predmetnej schémy pomoci, najmä vzhľadom na kritériá, ktoré zavádza, medzi nimi kritérium švédskej licencie. Treba dodať, že toto tvrdenie možno ľahko uplatniť voči žalobkyni, keďže kapitál spoločností, ktoré sú držiteľmi švédskej licencie, môže patriť právnickým alebo fyzickým osobám usadeným v rôznych členských štátoch, iných ako Švédske kráľovstvo, alebo ktoré sú štátnymi príslušníkmi týchto iných členských štátov.

49      Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že žalobkyňa nesprávne tvrdí, že vzhľadom na to, že jej hlavné miesto podnikania sa nachádza v Írsku, má významný podiel na švédskom trhu vo výške približne 5 %, je na tomto trhu štvrtou najväčšou leteckou spoločnosťou a zabezpečuje prepojenie so Švédskom od roku 1997, Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď uviedla, že povinnosť mať pre získanie postavenia príjemcu pomoci svoje hlavné miesto podnikania vo Švédsku bola relevantná na dosiahnutie tohto cieľa a určenie leteckých spoločností, ktoré „majú úlohu pri zabezpečení prepojenia Švédska“. Žalobkyňa tým totiž ignoruje cieľ spočívajúci v náprave vážnej poruchy švédskeho hospodárstva a ignoruje skutočnosť, že prepojenie Švédska nie je zabezpečené len leteckou dopravou cestujúcich na jednej strane a inou dopravou než vnútroštátnou vo Švédsku na druhej strane, ale aj leteckou dopravou tovaru a vnútroštátnou leteckou dopravou.

50      Navyše nemožno opomenúť časový aspekt vlastný cieľu, ktorý sleduje dotknutá schéma pomoci. Hoci je pravda, že žalobkyňa pred prijatím uvedenej schémy konkrétne prispievala k prepojeniu Švédska, aj keď tento príspevok bol v súhrne dosť obmedzený, keďže jej podiel na trhu leteckej dopravy cestujúcich v súvislosti so Švédskom bol približne 5 %, treba pripomenúť, že poskytnutie verejných zdrojov v rámci článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ predpokladá, že pomoc poskytnutá dotknutým členským štátom vo veľkých ťažkostiach môže napraviť poruchu fungovania jeho hospodárstva, čo predpokladá celkové zohľadnenie situácie leteckých spoločností, ktoré by mohli napraviť uvedené hospodárstvo a najmä prispieť ku prepojenosti Švédska, čo udeľuje kritériu stabilnej väzby s územím uvedeného štátu všetku relevantnosť. Vzhľadom na to, že zdroje, ktoré môžu byť poskytnuté dotknutým členským štátom, nie sú neobmedzené a musia teda zodpovedať prioritám, nemožno opomenúť, že uvedený členský štát musí zobrať do úvahy letecké spoločnosti, ktoré, hoci sú menšie ako žalobkyňa, prepravujú z tohto dôvodu menej cestujúcich a dosahujú nižší obrat, sa sústreďujú na vnútroštátnu dopravnú obsluhu švédskeho územia, čo má ešte väčší životný význam vzhľadom na osobitosti švédskeho územia a výnimočné obdobie charakterizované pandémiou. Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, nie je teda v rozpore so zásadou proporcionality, vzhľadom na cieľ dotknutej schémy pomoci, umožniť leteckým spoločnostiam, ktoré majú menší podiel na trhu než jej podiel na globálnom trhu leteckej dopravy cestujúcich v súvislosti so Švédskom, získať nárok na uvedenú schému, najmä ak takéto spoločnosti majú osobitný význam pre prepojenie tejto krajiny, ako sú menšie letecké spoločnosti než žalobkyňa, vykonávajúce lety s osobitným cieľom, napríklad zdravotníckym alebo záchranným, ako to bolo zdôraznené v bode 15 napadnutého rozhodnutia.

51      Okrem toho Švédskemu kráľovstvu nič nezaručuje, že prínos pre prepojenie tejto krajiny leteckou spoločnosťou zameranou na nie vnútroštátnu leteckú dopravu cestujúcich, ktorej hlavné miesto podnikania sa nenachádza na jeho území, zostane za predpokladu, že sa jej poskytne výhoda štátnej záruky, zachovaný po kríze. Situácia žalobkyne v čase napadnutého rozhodnutia poskytuje na to príklad. Z údajov v spise totiž vyplýva, že podiel žalobkyne na trhu neprestával klesať z 11,8 % na 5 % a že žalobkyňa mala v úmysle znížiť svoju fyzickú prítomnosť na švédskom území na jedinú základňu v Göteborgu, ktorá podľa bodu 14 žaloby obsahuje len jeden stroj. Komisia sa teda nedopustila nesprávneho posúdenia.

52      Pokiaľ ide o údajné porušenie zásady proporcionality, žalobkyňa zakladá časť svojho tvrdenia na predpoklade alternatívnej schémy pomoci založenej na príslušných trhových podieloch leteckých spoločností. Na pojednávaní tiež uviedla iné možné kritériá, ako je počet prepravovaných cestujúcich alebo trasy.

53      Podľa judikatúry sa však Komisia nemusí abstraktne vysloviť ku všetkým alternatívnym opatreniam, ktoré by mohli byť zamýšľané, pretože hoci dotknutý členský štát musí podrobne uviesť dôvody, ktoré viedli k prijatiu predmetnej schémy pomoci, najmä pokiaľ ide o použité kritériá oprávnenosti, nie je povinný pozitívne preukázať, že žiadne iné opatrenie, ktoré by bolo možné si predstaviť a z podstaty veci je hypotetické, nemohlo umožniť zabezpečiť sledovaný cieľ lepšie. Ak uvedený členský štát takúto povinnosť nemá, žalobkyňa nemôže dôvodne požadovať, aby Všeobecný súd uložil Komisii povinnosť nahradiť vnútroštátne orgány pri tejto úlohe normatívneho prieskumu s cieľom preskúmať akékoľvek alternatívne opatrenie, ktoré by prichádzalo do úvahy (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. mája 2019, Scor/Komisia, T‑135/17, neuverejnený, EU:T:2019:287, bod 94 a citovanú judikatúru).

54      V každom prípade treba uviesť, že z dôvodov uvedených v bodoch 40 až 44 vyššie by rozšírenie predmetnej schémy pomoci na spoločnosti, ktoré nie sú usadené vo Švédsku, neumožnilo dosiahnuť cieľ uvedenej schémy, keďže, ako bolo zdôraznené v bode 49 vyššie, požiadavka zohľadnenia leteckej dopravy v súvislosti so Švédskom v jej celistvosti v jej rôznorodosti a v jej trvaní, by nebola tak dobre zabezpečená prijatím kritérií navrhovaných žalobkyňou, takže Komisia postupovala z právneho hľadiska správne, keď ich neschválila.

55      Treba teda zamietnuť tvrdenia žalobkyne založené na absencii vhodnosti a primeranosti predmetnej schémy pomoci bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o prípustnosti príloh A.3.1 a A.3.2 žaloby, obsahujúcich správy vypracované odborníkmi žalobkyne, ktoré Komisia spochybňuje.

56      Komisia teda v napadnutom rozhodnutí schválila schému pomoci, ktorej cieľom bolo efektívne napraviť vážnu poruchu fungovania v hospodárstve členského štátu a ktorá vo svojich podmienkach poskytnutia neprekračovala to, čo bolo potrebné na dosiahnutie cieľa uvedenej schémy. Vzhľadom na zásady pripomenuté v bode 31 vyššie treba preto konštatovať, že dôsledky, ktoré uvedená schéma prináša tým, že švédske orgány obmedzili jej pôsobnosť na letecké spoločnosti, ktoré sú na jednej strane držiteľmi švédskej licencie a na druhej strane ich hlavnou činnosťou nie je vykonávanie charterových letov, nie sú v rozpore s článkom 18 prvým odsekom ZFEÚ len z dôvodu, že zvýhodňuje letecké spoločnosti, ktoré disponujú svojim hlavným miestom podnikania na švédskom území a nemajú ako hlavnú činnosť vykonávanie charterových letov.

57      Z vyššie uvedeného vyplýva, že cieľ dotknutej schémy pomoci spĺňa požiadavky výnimky stanovenej článkom 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ a že podmienky poskytnutia pomoci nejdú nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.

58      V dôsledku toho treba dve prvé časti prvého žalobného dôvodu zamietnuť.

 O dvoch posledných častiach prvého žalobného dôvodu založených na tom, že dotknutá schéma pomoci obmedzuje slobodné poskytovanie služieb a na tom, že toto obmedzenie nie je odôvodnené

59      Žalobkyňa pripomína na jednej strane, že obmedzenie slobodného poskytovania služieb je povolené, ak je odôvodnené naliehavým dôvodom všeobecného záujmu, nediskriminačné, potrebné a primerané sledovanému cieľu všeobecného záujmu, a na druhej strane, že tieto podmienky sú kumulatívne a že obmedzenie sa stáva neodôvodnené, ak nie je splnená čo i len jedna z nich. V tomto prípade je to tak. Dotknutá schéma pomoci je totiž v prvom rade diskriminačná, pretože zaobchádza s leteckými spoločnosťami odlišne v závislosti od členského štátu, ktorý vystavil ich prevádzkovú licenciu Únie, hoci všetky letecké spoločnosti Únie pôsobiace vo Švédsku, ktoré prispievajú k jeho prepojeniu, mali byť oprávnené na dotknutú schému pomoci. Ďalej predmetná schéma pomoci nie je primeraná, pretože ide nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie jej cieľa, keďže tento cieľ, ktorým je umožniť Švédskemu kráľovstvu zabezpečiť jeho prepojenie, by mohol byť dosiahnutý bez narušenia slobodného poskytovania služieb, ak by z nej mali prospech všetky letecké spoločnosti pôsobiace vo Švédsku bez ohľadu na to, ktorý členský štát vydal ich prevádzkovú licenciu Únie, jednoducho s prihliadnutím na ich príslušný podiel na trhu.

60      Napokon cieľ všeobecného záujmu spočívajúci v nahradení strát spôsobených pandémiou COVID‑19 leteckému odvetviu s cieľom zachovať prepojenie Švédska nevyvoláva potrebu pomôcť výlučne leteckým spoločnostiam, ktoré sú držiteľmi švédskej licencie, keďže letecké spoločnosti pôsobiace vo Švédsku na základe licencie vydanej iným členským štátom sú na tento účel rovnako dôležité. Naopak, pomoc vnútroštátnym leteckým spoločnostiam by viedla k rozdrobeniu vnútorného trhu a k vylúčeniu konkurentov z iných členských štátov, oslabeniu hospodárskej súťaže, prehĺbeniu škôd spôsobených pandémiou COVID‑19, z čoho by vyplynulo narušenie štruktúry leteckého odvetvia, ktoré má dotknutá schéma pomoci chrániť, a obmedzenie práva dopravcov Únie slobodne poskytovať služby leteckej dopravy na vnútornom trhu bez ohľadu na to, ktorý členský štát vystavil ich licenciu.

61      Na úvod treba v rozsahu, v akom žalobkyňa zakladá svoju argumentáciu na existencii diskriminácie vyplývajúcej z dotknutej schémy pomoci a na neexistencii proporcionality charakterizujúcej túto schému pomoci, odkázať na preskúmanie prvých dvoch častí prvého žalobného dôvodu.

62      Pokiaľ ide o článok 56 ZFEÚ, treba konštatovať, že podľa článku 58 ods. 1 ZFEÚ slobodu poskytovať služby v oblasti dopravy upravujú ustanovenia hlavy o doprave, konkrétne hlava VI Zmluvy o FEÚ. Slobodné poskytovanie služieb v doprave teda v rámci primárneho práva podlieha osobitnému právnemu režimu (rozsudok z 18. marca 2014, International Jet Management, C‑628/11, EU:C:2014:171, bod 36). V dôsledku toho sa článok 56 ZFEÚ ako taký nevzťahuje na oblasť leteckej dopravy (rozsudok z 25. januára 2011, Neukirchinger, C‑382/08, EU:C:2011:27, bod 22).

63      Opatrenia na liberalizáciu služieb leteckej dopravy teda možno prijať výlučne na základe článku 100 ods. 2 ZFEÚ (rozsudok z 18. marca 2014, International Jet Management, C‑628/11, EU:C:2014:171, bod 38). Normotvorca Únie pritom prijal nariadenie č. 1008/2008 na základe tohto ustanovenia, ktorého cieľom je práve vymedziť podmienky uplatnenia zásady slobodného poskytovania služieb v odvetví leteckej dopravy (pozri analogicky rozsudok zo 6. februára 2003, Stylianakis, C‑92/01, EU:C:2003:72, body 23 a 24). Treba však konštatovať, že žalobkyňa neuvádza žiadne porušenie tohto nariadenia.

64      V každom prípade, hoci je pravda, že z dôvodu vymedzenia rozsahu predmetnej schémy pomoci je žalobkyňa zbavená prístupu k úverom, na ktoré sa vzťahuje štátna záruka poskytnutá Švédskym kráľovstvom, nepreukázala, v čom je toto vylúčenie spôsobilé odradiť ju od poskytovania služieb zo Švédska a do Švédska, pričom z písomností v spise vyplýva, že bez ohľadu na predmetnú schému pomoci a len z obchodných dôvodov žalobkyňa progresívne znižovala svoju činnosť na švédskom trhu, tak pokiaľ sa týka obsluhovaných destinácií, ako aj počtu prítomných strojov (pozri bod 51 vyššie). Žalobkyňa najmä neidentifikovala skutkové alebo právne okolnosti, ktoré by viedli k tomu, že dotknutá schéma pomoci by vytvárala obmedzujúce účinky, ktoré by išli nad rámec toho, čo spôsobuje vznik zákazu podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ale ktoré, ako bolo posúdené v rámci prvých dvoch častí prvého žalobného dôvodu, sú potrebné a primerané na nápravu vážnej poruchy fungovania švédskeho hospodárstva spôsobenej pandémiou COVID‑19, v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ.

65      Zo všetkého, čo bolo uvedené vyššie, vyplýva, že žiadnej časti prvého žalobného dôvodu nemožno vyhovieť, a preto sa uvedený žalobný dôvod musí zamietnuť.

 O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti vyvážiť priaznivé účinky pomoci s jej negatívnymi účinkami na podmienky obchodu a na zachovanie neskreslenej hospodárskej súťaže

66      Žalobkyňa v bodoch 94 až 102 žaloby tvrdí, že Komisia si nesplnila svoju povinnosť pri preskúmaní zlučiteľnosti pomoci vyvážiť očakávané priaznivé účinky tejto pomoci vo význame realizácie cieľov uvedených v článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, s negatívnymi účinkami tejto pomoci vo význame skreslenia hospodárskej súťaže a vplyvu na obchod medzi členskými štátmi, čo predstavuje zjavne nesprávne posúdenie skutkových okolností, a teda aj dostatočný dôvod na zrušenie rozhodnutia. Komisia, ktorú podporuje Francúzska republika, odmieta toto tvrdenie. Švédske kráľovstvo v tejto súvislosti odkazuje na tvrdenia Komisie.

67      Podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ „za zlučiteľné s vnútorným trhom možno považovať… pomoc… na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu“. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že jeho autori sa domnievali, že je v záujme celej Únie, aby niektorý z jej členských štátov bol schopný prekonať značnú alebo dokonca existenčnú krízu, ktorá môže mať závažné dôsledky na hospodárstvo všetkých alebo časti iných členských štátov, a teda na Úniu ako takú. Tento doslovný výklad znenia článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ je potvrdený jeho porovnaním s článkom 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, predmetom ktorého je „pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom“, keďže znenie tohto posledného uvedeného ustanovenia obsahuje podmienku týkajúcu sa preukázania absencie zmeny podmienok obchodu tak, aby to bolo v rozpore so spoločným záujmom, ktorá sa neuvádza v článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. septembra 2020, Rakúsko/Komisia, C‑594/18 P, EU:C:2020:742, body 20 a 39).

68      Pokiaľ sú teda podmienky stanovené článkom 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ splnené, teda v prejednávanej veci, ak je dotknutý členský štát skutočne konfrontovaný s vážnou poruchou fungovania jeho hospodárstva a opatrenia pomoci prijaté na nápravu tejto poruchy fungovania sú jednak potrebné na tento účel a jednak vhodné a primerané, uvedené opatrenia sa považujú za prijaté v záujme Únie, takže toto ustanovenie nepožaduje, aby Komisia prikročila k vyváženiu priaznivých účinkov pomoci s jej negatívnymi účinkami na podmienky obchodu a na zachovanie neskreslenej hospodárskej súťaže, na rozdiel od toho, čo je predpísané článkom 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Inými slovami, takéto vyváženie nemá dôvod existencie v rámci článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, keďže jeho výsledok sa považuje za pozitívny. Ak sa totiž členskému štátu podarí napraviť vážnu poruchu fungovania jeho hospodárstva, môže z toho Únia vo všeobecnosti a vnútorný trh osobitne mať len prospech.

69      Treba teda konštatovať, že článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ nevyžaduje, aby Komisia prikročila k vyváženiu priaznivých účinkov pomoci s jej negatívnymi účinkami na podmienky obchodu a na zachovanie neskreslenej hospodárskej súťaže, na rozdiel od toho, čo stanovuje článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, ale len to, aby overila, či je predmetné opatrenie pomoci potrebné, vhodné a primerané na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve dotknutého členského štátu. V dôsledku toho treba zamietnuť tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého povinnosť vyváženia vyplýva z výnimočnej povahy zlučiteľnej pomoci, vrátane pomoci vyhlásenej za zlučiteľnú podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ. Z rovnakých dôvodov sa žalobkyňa nemôže odvolávať na rozsudok z 19. septembra 2018, HH Ferries a i./Komisia (T‑68/15, EU:T:2018:563, body 210 až 214), keďže Všeobecný súd v ňom nezohľadnil dôsledky rozdielu v znení článku 107 ods. 3 písm. b) a článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, ktorý Súdny dvor zdôraznil v rozsudku z 22. septembra 2020, Rakúsko/Komisia (C‑594/18 P, EU:C:2020:742, body 20 a 39).

70      Žalobkyňa sa tiež nemôže dovolávať ani povinnej povahy vyváženia na základe dočasného rámca, keď tvrdí, že tento rámec zaväzuje Komisiu a poskytuje druhý odlišný základ pre povinnosť Komisie v tejto súvislosti, pretože takáto povinnosť nie je uvedená v dočasnom rámci. Konkrétne bod 1.2 uvedeného rámca, na ktorý žalobkyňa odkazuje, predmetom ktorého je „potreba úzkej európskej koordinácie vnútroštátnych opatrení štátnej pomoci“, obsahuje jediný bod, a to bod 10, ktorý v tejto súvislosti neobsahuje žiadny predpis. Žalobkyňa sa preto naň nemôže odvolávať.

71      Z rovnakých dôvodov tvrdenie Komisie uvedené subsidiárne, ktoré spočíva v tvrdení, že samotný dočasný rámec obsahuje takéto vyváženie, možno len zamietnuť.

72      Druhý žalobný dôvod treba preto zamietnuť.

 O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia

73      Na podporu štvrtého žalobného dôvodu žalobkyňa pripomína, že Komisia má povinnosť odôvodnenia podľa článku 296 druhého odseku ZFEÚ a že porušenie tejto povinnosti odôvodňuje zrušenie napadnutého rozhodnutia. Okrem toho podľa vyššie uvedeného ustanovenia musí Komisia „jasným a jednoznačným spôsobom“ uviesť dôvody prijatia predmetného opatrenia, aby tak dotknuté osoby, ako aj príslušný súd Únie pochopili dôvody, pre ktoré bol napadnutý akt prijatý. Táto povinnosť odôvodnenia je v prejednávanej veci o to dôležitejšia, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté bez začatia konania vo veci formálneho zisťovania, ktoré by dotknutým osobám umožnilo predložiť ich tvrdenia.

74      Komisia si v prvom rade nesplnila svoju povinnosť odôvodnenia, po prvé tým, že neposúdila, či pomoc bola nediskriminačná a rešpektovala zásadu slobodného poskytovania služieb, po druhé neuskutočnením, a to ani stručne, vyváženia priaznivých a negatívnych účinkov pomoci a po tretie tým, že ani stručne neposúdila vplyv pomoci na obchod a hospodársku súťaž.

75      V druhom rade si Komisia tiež nesplnila svoju povinnosť poskytnúť primerané odôvodnenie. Odkaz Komisie na deklarované ciele pomoci totiž obsahuje významné sémantické posuny v súvislosti s cieľmi pomoci, ktoré sú opísané v bode 8 napadnutého rozhodnutia tak, že zabezpečujú, aby letecké spoločnosti, „ktoré sú držiteľmi švédskej licencie a ktoré sú dôležité na zabezpečenie prepojenia Švédska“, mali dostatočnú likviditu, a v bode 43 uvedeného rozhodnutia identifikujú letecké spoločnosti „ktoré majú väzbu so Švédskom a zohrávajú úlohu pri zabezpečení jeho prepojenia v súlade s cieľom oznámeného opatrenia“. Použitá formulácia je pritom nejednoznačná a neumožňuje ani dotknutým osobám, ani Všeobecnému súdu pochopiť, aký bol cieľ predmetného opatrenia pomoci, okrem cieľa vylúčiť z využívania schémy pomoci letecké spoločnosti, ktoré sú držiteľmi prevádzkovej licencie Únie vydanej inými členskými štátmi než Švédske kráľovstvo.

76      Komisia navrhuje, aby sa tieto tvrdenia odmietli. Francúzska republika a Švédske kráľovstvo odkazujú v tejto súvislosti na vyjadrenie k žalobe.

77      Po prvé, aj keď z odôvodnenia aktu Únie, ktoré vyžaduje článok 296 ods. 2 ZFEÚ, musia jasne a jednoznačne vyplývať úvahy pôvodcu predmetného aktu spôsobom, ktorý umožní dotknutým osobám oboznámiť sa s dôvodmi prijatého opatrenia a Súdnemu dvoru vykonať preskúmanie, nevyžaduje sa, aby sa uviedli všetky relevantné právne alebo skutkové okolnosti Dodržanie povinnosti odôvodnenia sa okrem iného musí posúdiť nielen vzhľadom na znenie aktu, ale takisto na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych noriem upravujúcich dotknutú oblasť (pozri rozsudok zo 7. februára 2018, American Express, C‑304/16, EU:C:2018:66, bod 75 a citovaná judikatúra). Kontext je však v prejednávanej veci kontextom pandémie a extrémnej naliehavosti, v ktorej Komisia najprv prijala dočasný rámec, ktorým tak členským štátom, ako aj podnikom dotknutým následkami uvedenej pandémie poskytla určité informácie, následne preskúmala opatrenia, ktoré jej oznámili uvedené štáty, najmä na základe tohto rámca, a napokon prijala rozhodnutia týkajúce sa týchto štátov, medzi nimi napadnuté rozhodnutie. V tejto súvislosti z bodov 1 a 2 vyššie vyplýva, že medzi oznámením predmetnej schémy pomoci a prijatím napadnutého rozhodnutia uplynulo len osem dní.

78      Napriek takýmto výnimočným okolnostiam však treba uviesť, že v prejednávanej veci napadnuté rozhodnutie obsahuje 44 bodov a vo všeobecnosti umožňuje pochopiť skutkové a právne dôvody, pre ktoré sa Komisia rozhodla nevzniesť námietky proti predmetnej schéme pomoci. Konkrétne, na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, malé rozdiely v znení konštatované v bodoch 8 a 43 napadnutého rozhodnutia nevyjadrujú nejasnosti, pokiaľ ide o určenie cieľa predmetnej schémy pomoci, ktorý sa v podstate musí chápať ako zachovanie prepojenia Švédska leteckou dopravou, či už ide o letecké spojenia vo Švédsku, zo Švédska alebo do Švédska (pozri body 45 a 49 vyššie).

79      Po druhé, pokiaľ ide o chýbajúce odôvodnenie týkajúce sa vyváženia priaznivých účinkov pomoci s jej negatívnymi účinkami na podmienky obchodu a zachovanie neskreslenej hospodárskej súťaže, z bodu 69 vyššie vyplýva, že článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ nevyžaduje takúto požiadavku. V dôsledku toho Komisia nemusela v tejto súvislosti predložiť odôvodnenie.

80      Po tretie, ako tvrdí Komisia, z bodov 6 až 8, 15, 17, 27, 41 a 43 napadnutého rozhodnutia vyplývajú dôvody zlučiteľnosti predmetnej schémy pomoci s vnútorným trhom. Vzhľadom na to, že Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, hoci niekedy stručne, vzhľadom na naliehavosť, dôvody, pre ktoré dotknutá schéma pomoci spĺňala podmienky stanovené článkom 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, a najmä, v čom boli kritériá oprávnenosti, vrátane kritéria držby švédskej licencie k 1. januáru 2020 potrebné, vhodné a primerané, splnila povinnosť odôvodnenia.

81      Štvrtý žalobný dôvod teda treba zamietnuť.

 O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení procesných práv odvodených z článku 108 ods. 2 ZFEÚ

82      Tretí žalobný dôvod týkajúci sa ochrany procesných práv žalobkyne z dôvodu, že Komisia nezačala konanie vo veci formálneho zisťovania napriek údajnej existencii vážnych pochybností, má v skutočnosti subsidiárnu povahu pre prípad, že by Všeobecný súd neskúmal posúdenie pomoci ako takej. Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že cieľom takéhoto žalobného dôvodu je umožniť dotknutej osobe, aby sa v tomto postavení považovala za oprávnenú na podanie žaloby podľa článku 263 ZFEÚ, čo by jej bolo inak zamietnuté (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, C‑83/09 P, EU:C:2011:341, bod 48, a z 27. októbra 2011, Rakúsko/Scheucher‑Fleisch a i., C‑47/10 P, EU:C:2011:698, bod 44). Všeobecný súd preskúmal prvé dva žalobné dôvody týkajúce sa posúdenia pomoci ako takej, takže takýto žalobný dôvod je pozbavený jeho uvádzaného účelu.

83      Navyše treba konštatovať, že tento žalobný dôvod nemá samostatný obsah. V rámci takého žalobného dôvodu totiž žalobca môže na účely zachovania procesných práv, ktoré mu prináležia v rámci konania vo veci formálneho zisťovania, uvádzať iba dôvody, ktoré môžu preukázať, že posúdenie informácií a dôkazov, ktoré má Komisia k dispozícii alebo mohla mať k dispozícii v štádiu predbežného preskúmania oznámeného opatrenia, malo vyvolať pochybnosti o jeho zlučiteľnosti s vnútorným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. decembra 2008, Régie Networks, C‑333/07, EU:C:2008:764, bod 81; z 9. júla 2009, 3F/Komisia, C‑319/07 P, EU:C:2009:435, bod 35, a z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, C‑83/09 P, EU:C:2011:341, bod 59), ako aj nedostatočnú alebo neúplnú povahu preskúmania uskutočneného Komisiou v rámci konania o predbežnom preskúmaní alebo existenciu sťažností pochádzajúcich od tretích osôb. Treba však uviesť, že tretí žalobný dôvod v súhrne preberá tvrdenia uvedené v rámci prvého a druhého žalobného dôvodu bez toho, aby poukázal na osobitné skutočnosti týkajúce sa prípadných vážnych ťažkostí.

84      Z týchto dôvodov treba konštatovať, že keďže Všeobecný súd preskúmal uvedené žalobné dôvody z vecného hľadiska, nie je potrebné skúmať dôvodnosť tohto žalobného dôvodu.

85      Je teda potrebné zamietnuť žalobu z vecného hľadiska v celom rozsahu, pričom by sa žalobkyni malo priznať požadované dôverné zaobchádzanie, keďže Francúzska republika a Švédske kráľovstvo v tejto súvislosti nepredložili žiadnu námietku.

 O trovách

86      Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Komisie v súlade s návrhmi Komisie vrátane trov konania vynaložených v rámci žiadosti o dôverné zaobchádzanie.

87      Francúzska republika a Švédske kráľovstvo znášajú na základe článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (desiata rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Ryanair DAC znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Európskej komisie vrátane trov konania vynaložených v rámci žiadosti o dôverné zaobchádzanie.

3.      Francúzska republika a Švédske kráľovstvo znášajú svoje vlastné trovy konania.

Van der Woude

Kornezov

Buttigieg

Kowalik‑Bańczyk

 

      Hesse

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 17. februára 2021.

Podpisy


*      Jazyk konania: angličtina.