Vec T‑479/14

Kendrion NV

proti

Európskej únii, zastúpenej Súdnym dvorom Európskej únie

„Mimozmluvná zodpovednosť – Určitosť žaloby – Prípustnosť – Článok 47 Charty základných práv – Primeraná lehota na rozhodnutie – Majetková ujma – Úroky zo sumy nezaplatenej pokuty – Náklady na bankovú záruku – Nemajetková ujma – Príčinná súvislosť“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (tretia rozšírená komora) z 1. februára 2017

1.      Súdne konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Určenie predmetu konania – Zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený – Žaloba o náhradu škody údajne spôsobenej inštitúciou Únie

[Štatút Súdneho dvora, článok 21 prvý odsek a článok 53 prvý odsek; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 44 ods. 1 písm. c)]

2.      Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Protiprávnosť – Ujma – Príčinná súvislosť – Kumulatívne podmienky – Neexistencia jednej z podmienok – Zamietnutie žaloby o náhradu škody v celom rozsahu

(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ)

3.      Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Dostatočne závažné porušenie právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom – Právna norma, ktorá priznáva práva jednotlivcom – Pojem – Nedodržanie primeranej lehoty na rozhodnutie zo strany súdu Únie – Zahrnutie – Kritériá posúdenia

(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 47 druhý odsek)

4.      Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Protiprávnosť – Ujma – Príčinná súvislosť – Dôkazné bremeno

(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ)

5.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie a ukladá sa pokuta – Vykonateľnosť – Spochybnenie rozhodnutia na súde Únie – Nespochybnenie vykonateľnosti

(Články 101, 263, 278 ZFEÚ a článok 299 prvý odsek ZFEÚ)

6.      Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Príčinná súvislosť – Pretrhnutie z dôvodu pochybenia žalobcu alebo iných osôb

(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ)

7.      Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Príčinná súvislosť – Pojem – Náklady bankovej záruky vyplývajúce z toho, že podnik sa rozhodol nezaplatiť pokutu uloženú Komisiou – Nedodržanie primeranej lehoty na rozhodnutie zo strany súdu Únie v súvislosti so žalobou uvedeného podniku – Existencia príčinnej súvislosti – Podmienky

(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ)

8.      Žaloba o náhradu škody – Právomoc súdu Únie – Hranice – Zákaz rozhodnúť ultra petita – Povinnosť rešpektovať rámec sporu stanovený účastníkmi konania – Možnosť súdu Únie rozhodnúť ex officio o náhrade škody vzniknutej počas odlišného obdobia, než je obdobie uvedené v žalobe – Vylúčenie

(Článok 268 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora Európskej únie, článok 21; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 44 ods. 1)

9.      Žaloba o náhradu škody – Predmet – Náhrada škody, ktorá údajne vznikla vedúcim pracovníkom a zamestnancom žalujúceho podniku – Neexistencia splnomocnenia uvedeného podniku podať návrh na súd v mene týchto vedúcich pracovníkov a zamestnancov – Neprípustnosť

(Článok 268 ZFEÚ)

10.    Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Skutočná a určitá škoda – Dôkazné bremeno

(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ)

11.    Mimozmluvná zodpovednosť – Ujma – Nahraditeľná ujma – Nemajetková ujma vzniknutá v dôsledku toho, že žalobca je ponechaný v dlhodobom stave neistoty z dôvodu nedodržania primeranej lehoty na rozhodnutie – Zahrnutie

(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ)

12.    Súdne konanie – Dĺžka konania pred Všeobecným súdom – Primeraná lehota – Spor, ktorý sa týka existencie porušenia pravidiel hospodárskej súťaže – Nedodržanie primeranej lehoty – Dôsledky

(Charta základných práv Európskej únie, článok 47 druhý odsek)

13.    Mimozmluvná zodpovednosť – Ujma – Náhrada – Zohľadnenie znehodnocovania meny – Úroky z omeškania – Spôsoby výpočtu

[Článok 340 druhý odsek ZFEÚ; nariadenie Komisie č. 1268/2012, článok 83 ods. 2 písm. b) a článok 111 ods. 4 písm. a)]

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 26)

2.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 35, 36)

3.      Konaním pred Všeobecným súdom vo veci z oblasti hospodárskej súťaže bol porušený článok 47 druhý odsek Charty základných práv Európskej únie tým, že toto konanie presiahlo primeranú lehotu na rozhodnutie, t. j. 20 mesiacov, čo predstavuje dostatočne závažné porušenie právnej normy Únie, ktorá priznáva práva jednotlivcom.

Počas tohto obdobia medzi ukončením písomnej časti konania predložením dupliky a otvorením ústnej časti konania sa totiž pristúpilo okrem iného k syntéze tvrdení účastníkov konania, príprave vecí, skutkovej a právnej analýze sporov a príprave ústnej časti konania. Dĺžka trvania tohto obdobia teda závisí predovšetkým od zložitosti sporu, ako aj správania účastníkov konania a existencie prekážok v konaní.

Pokiaľ ide o zložitosť sporu, žaloby, ktoré sa týkajú uplatnenia práva hospodárskej súťaže Komisiou, predstavujú vyšší stupeň zložitosti ako iné druhy vecí, okrem iného vzhľadom na dĺžku napadnutého rozhodnutia, veľkosť spisu a potrebu vykonať podrobné preskúmanie viacerých zložitých skutkových okolností, ktoré sú často veľmi komplexné z hľadiska času a priestoru. Obdobie 15 mesiacov od ukončenia písomnej časti konania do začatia ústnej časti konania tak v zásade predstavuje primeranú lehotu na riešenie vecí, ktoré sa týkajú uplatnenia práva hospodárskej súťaže. Ďalej, žaloby podané proti tomu istému rozhodnutiu prijatému Komisiou uplatňujúcou právo hospodárskej súťaže Únie v zásade vyžadujú súbežné riešenie, a to vrátane prípadu, že tieto žaloby nie sú spojené. Toto súbežné riešenie je okrem iného odôvodnené zložitosťou uvedených žalôb, ako aj potrebou zabezpečiť koherenciu v analýze týchto rozsudkov a v odpovedi, ktorú treba poskytnúť. Súbežné riešenie súvisiacich vecí môže teda odôvodniť predĺženie doby od ukončenia písomnej časti konania do začatia ústnej časti tohto konania o dobu jedného mesiaca za ďalšiu súvisiacu vec. Napokon miera skutkovej, právnej a procesnej zložitosti veci neodôvodňuje dlhšiu dobu konania, keďže od ukončenia písomnej časti konania do začatia ústnej časti konania Všeobecný súd neprerušil ani nespomalil konanie tým, že by prijal akékoľvek opatrenie na zabezpečenie jeho priebehu.

Pokiaľ ide o správanie účastníkov konania a výskyt prekážok konania v dotknutej veci, obdobie, ktoré uplynulo od ukončenia písomnej časti konania do začatia ústnej časti konania, nebolo nijako ovplyvnené takýmto správaním alebo výskytom takýchto prekážok.

Z lehoty 46 mesiacov, ktorá uplynula od ukončenia písomnej časti konania do začatia ústnej časti konania, teda vyplýva neodôvodnené obdobie nečinnosti 20 mesiacov pri riešení uvedenej veci.

(pozri body 48, 49, 51, 52, 54, 55, 59 – 61, 63)

4.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 64, 65)

5.      V súlade s článkom 299 prvým odsekom ZFEÚ je rozhodnutie Komisie týkajúce sa konania podľa článku 101 ZFEÚ vykonateľné, pokiaľ adresátom ukladá peňažný záväzok. Okrem toho podanie žaloby o neplatnosť tohto rozhodnutia podľa článku 263 ZFEÚ nespochybňuje vykonateľnosť uvedeného rozhodnutia, keďže podľa článku 278 ZFEÚ žaloby podané na Súdny dvor Európskej únie nemajú odkladný účinok.

(pozri bod 71)

6.      Podmienka týkajúca sa príčinnej súvislosti stanovená v článku 340 ZFEÚ vyžaduje, aby rozhodujúcou príčinou škody bolo vytýkané konanie. Inak povedané, aj v prípade, že inštitúcie prípadne prispeli ku škode, ktorej náhrada sa požaduje, môže byť uvedené prispenie veľmi vzdialené z dôvodu zodpovednosti iných osôb, prípadne žalobcu.

(pozri bod 85)

7.      Ujma spočívajúca v nákladoch na bankovú záruku, ktoré vynaložila spoločnosť sankcionovaná rozhodnutím Komisie, ktoré neskôr zrušil Všeobecný súd, nevyplýva priamo z neplatnosti tohto rozhodnutia z dôvodu, že táto škoda vyplýva z vlastného rozhodnutia tejto spoločnosti zriadiť bankovú záruku, aby nemusela zaplatiť pokutu v lehote stanovenej v spornom rozhodnutí. Inak je to však v prípade, že konanie pred súdom Únie prekročilo primeranú lehotu na rozhodnutie, keďže po prvé v čase zriadenia bankovej záruky nebolo porušenie primeranej lehoty na rozhodnutie predvídateľné a žalobca mohol legitímne očakávať, že jeho žaloba bude vyriešená v primeranej lehote. Po druhé k prekročeniu uvedenej lehoty došlo po počiatočnom rozhodnutí žalobcu zriadiť bankovú záruku.

Z toho vyplýva, že existuje dostatočne priama príčinná súvislosť medzi porušením primeranej lehoty na rozhodnutie zo strany súdu Únie na jednej strane a škodou, ktorá žalobcovi vznikla pred vyhlásením dotknutého rozsudku, a ktorá spočíva v uhradení nákladov na bankovú záruku počas obdobia, ktoré zodpovedá prekročeniu tejto primeranej lehoty na strane druhej. V tejto súvislosti uhradenie nákladov na bankovú záruku po vyhlásení uvedeného rozsudku, ktorým sa ukončilo porušenie primeranej lehoty na rozhodnutie v dotknutej veci, nepredstavuje dostatočne priamu príčinnú súvislosť s týmto porušením, keďže uhradenie takých nákladov vyplýva z toho, že žalobca sa po uvedenom porušení sám nezávisle rozhodol nezaplatiť pokutu, nepožiadať o odklad vykonateľnosti sporného rozhodnutia a podať odvolanie proti vyššie uvedenému rozsudku.

(pozri body 86 – 88, 98, 99)

8.      Z pravidiel upravujúcich konanie na súdoch Únie, najmä z článku 21 Štatútu Súdneho dvora a článku 44 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu vyplýva, že spor je v zásade určený a vymedzený účastníkmi konania a že súd Únie nemôže rozhodovať ultra petita. Súd Únie sa teda nemôže odchýliť od návrhu žalobcu a rozhodnúť ex officio o náhrade škody vzniknutej počas chronologicky odlišného obdobia, než je obdobie, počas ktorého tvrdí, že mu vznikla škoda.

(pozri body 103, 104)

9.      Návrh na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá údajne vznikla vedúcim a iným zamestnancom žalobcu, treba zamietnuť ako neprípustný, keďže zo spisu nevyplýva, že žalobca bol uvedenými vedúcimi a inými zamestnancami splnomocnený na podanie žaloby o náhradu škody v ich mene.

(pozri bod 118)

10.    V rámci žaloby o náhradu škody, pokiaľ žalobca nepredloží nijaký dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať existenciu a stanoviť rozsah jeho majetkovej a nemajetkovej ujmy, musí prinajmenšom preukázať, že vytýkané správanie mu svojou závažnosťou mohlo spôsobiť takú ujmu.

(pozri bod 121)

11.    Okolnosť, že žalobkyňa sa nachádzala v neistej situácii, najmä pokiaľ ide o úspešnosť jej žaloby, je charakteristická pre každé súdne konanie. Nedodržanie primeranej lehoty na rozhodnutie však môže žalobkyňu uviesť do stavu neistoty, ktorá presahuje neistotu obvykle spôsobenú súdnym konaním. Tento stav dlhodobej neistoty má nevyhnutne vplyv na plánovanie potrebných rozhodnutí a riadenie spoločnosti, a teda spôsobuje nemajetkovú ujmu.

(pozri body 126, 128)

12.    Vzhľadom na potrebu zabezpečenia dodržiavania práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže nemôže súd Únie umožniť žalobcovi iba preto, že nebola dodržaná primeraná lehota na rozhodnutie, spochybniť opodstatnenosť alebo výšku pokuty v prípade, keď boli zamietnuté všetky dôvody smerujúce proti konštatovaniam týkajúcim sa výšky tejto pokuty a správania, ktoré sankcionuje.

Z toho vyplýva, že nedodržanie primeranej lehoty na rozhodnutie v rámci preskúmania žaloby podanej na súd proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa podniku ukladá pokuta za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže práva Únie, nemôže viesť k úplnému alebo čiastočnému zrušeniu pokuty uloženej týmto rozhodnutím.

(pozri body 131, 132)

13.    Povinnosť zaplatiť úroky z omeškania v zásade vzniká na základe rozsudku, ktorý konštatuje povinnosť nahradiť škodu. Na určenie úrokov z omeškania je potrebné zohľadniť článok 83 ods. 2 písm. b) a článok 111 ods. 4 písm. a) nariadenia č. 1268/2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie. Na základe týchto ustanovení je úrokovou sadzbou v prípade pohľadávok, ktoré neboli uhradené v lehote, sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie a platná v prvý kalendárny deň mesiaca splatnosti pohľadávky, zvýšená o tri a pol percentuálneho bodu.

(pozri body 137, 138)