UZNESENIE VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)
z 11. decembra 2014
Vec T‑283/08 P‑DEP
Pavlos Longinidis
proti
Európskemu stredisku pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop)
„Konanie – Určenie výšky trov konania – Odmena advokáta – Zastúpenie orgánu Únie advokátom – Paušálna odmena – Cestovné náklady a výdavky spojené s pobytom splnomocneného zástupcu – Náklady na preklad – Nahraditeľné trovy konania – Ekonomická situácia žalobcu“
Predmet: Návrh na určenie výšky trov konania podaný podľa článku 9 prílohy I Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ktorý podal Pavlos Longinidis v dôsledku rozsudku zo 7. júla 2011, Longinidis/Cedefop (T‑283/08 P, Zb. VS, EU:T:2011:338)
Rozhodnutie: Celková výška trov konania, ktoré má Pavlov Longinidis nahradiť Európskemu stredisku pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop), sa stanovuje na 6 300 eur.
Abstrakt
1. Súdne konanie – Trovy konania – Námietka proti nahraditeľným trovám konania – Pojem – Neexistencia požiadavky podať námietku účastníkom konania zaviazaného na náhradu trov konania, proti žiadosti o ich zaplatenie
(Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 92 ods. 1)
2. Súdne konanie – Trovy konania – Určenie – Nahraditeľné trovy konania – Pojem – Skutočnosti, ktoré treba zohľadniť – Hospodárska situácia účastníka konania zaviazaného na náhradu trov konania – Vylúčenie
[Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 91 písm. b)]
3. Súdne konanie – Trovy konania – Určenie – Nahraditeľné trovy konania – Nutné výdavky, ktoré vznikli účastníkom konania – Pojem – Odmena vyplatená inštitúciou, orgánom, úradom alebo agentúrou Únie advokátovi – Zahrnutie – Porušenie zásady rovnosti zaobchádzania medzi žalobcami z dôvodu použitia advokáta v niektorých veciach, no nie v iných veciach – Neexistencia
[Štatút Súdneho dvora, článok 19 prvý odsek a článok 53 prvý odsek; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 91 písm. b)]
4. Súdne konanie – Trovy konania – Určenie – Určenie výšky trov konania na základe presných údajov poskytnutých navrhovateľom alebo v prípade neposkytnutia takýchto informácií na základe spravodlivého posúdenia súdu Únie – Paušálna povaha odmeny advokáta – Neexistencia vplyvu na voľnu úvahu súdu Únie
[Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 91 písm. b)]
5. Súdne konanie – Trovy konania – Určenie – Nahraditeľné trovy konania – Pojem – Účasť viacerých advokátov – Podmienka – Existencia špecifických okolností
[Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 91 písm. b)]
6. Súdne konanie – Trovy konania – Určenie – Nahraditeľné trovy konania – Pojem – Nutné výdavky, ktoré vznikli účastníkom konania – Výdavky na externé preklady spojené s prekladmi procesných dokumentov podávaných inštitúciami Únie – Vylúčenie
[Nariadenie Rady č. 1, zmenené a doplnené nariadením č. 517/2013, článok 1; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 35 ods. 3, článok 43 ods. 2 a článok 91 písm. b)]
1. Podľa článku 92 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu o námietke s ohľadom na trovy konania, ktoré sa nahrádzajú, rozhodne Všeobecný súd uznesením, proti ktorému nemožno podať opravný prostriedok, a to na návrh účastníka konania, po predložení pripomienok druhého účastníka konania.
Aby konanie podľa tohto ustanovenia nebolo zbavené potrebného účinku spočívajúceho v tom, aby sa o trovách konania rozhodlo s konečnou platnosťou, nemožno pripustiť, že námietka proti trovám konania v zmysle uvedeného článku sa považuje za podanú len vtedy, keď ten, proti komu návrh podaný úspešným účastníkom konania na náhradu trov konania smeruje, výslovne a úplne tento návrh odmieta.
(pozri body 12 a 13)
Odkaz:
Všeobecný súd: uznesenie z 25. marca 2014, Marcuccio/Komisia, T‑126/11 P‑DEP, EU:T:2014:171, bod 13
2. Z článku 91 písm. b) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu vyplýva, že nahraditeľné trovy konania, sú obmedzené jednak na tie, ktoré vznikli v súvislosti s konaním na Všeobecnom súde a jednak na tie, ktoré boli v tejto súvislosti nutné. V tejto súvislosti má Všeobecný súd slobodne posúdiť okolnosti veci a zohľadniť pritom predmet a povahu sporu, jeho význam z hľadiska práva Únie, ako aj obtiažnosť prípadu, rozsah práce, ktorú mohlo sporové konanie vyžadovať od splnomocnených zástupcov alebo poradcov, ktorí na veci pracovali, a hospodárske záujmy, ktoré predstavoval spor pre účastníkov konania. Pri určení výšky nahraditeľných trov konania Všeobecný súd zohľadní všetky okolnosti danej veci až do okamihu prijatia uznesenia o určení výšky trov konania, t. j. vrátane nutných výdavkov týkajúcich sa konania o určení výšky trov konania.
Ekonomická situácia účastníka konania, ktorý je povinný nahradiť trovy konania, však nepatrí medzi zohľadňované kritéria na určenie výšky nahraditeľných trov konania súdom Únie v rámci konania o určení výšky trov konania.
(pozri body 19 – 21 a 67)
Odkaz:
Všeobecný súd: uznesenia z 28. júna 2004, Airtours/Komisia, T‑342/99 DEP, Zb., EU:T:2004:192, bod 18; z 31. marca 2011, Tetra Laval/Komisia, T‑5/02 DEP a T‑80/02 DEP, EU:T:2011:129, bod 53, a z 23. marca 2012, Kerstens/Komisia, T‑498/09 P‑DEP, EU:T:2012:147, body 13 až 15
3. Z článku 19 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora, uplatniteľného na konanie pred Všeobecným súdom podľa článku 53 prvého odseku uvedeného štatútu, vyplýva, že inštitúcie Únie sa môžu, pokiaľ ide o spôsob, akým sa chcú dať zastúpiť alebo zabezpečiť si pomoc pred súdom Únie, slobodne rozhodnúť, že využijú pomoc advokáta. Na účely uplatňovania uvedeného ustanovenia štatútu treba úrady alebo agentúry Únie považovať za dané inštitúcie.
Takže hoci skutočnosť, že úrad alebo agentúra Únie sa obrátia na splnomocneného zástupcu a externého advokáta nie je relevantná, pokiaľ ide o prípadnú nahraditeľnosť predmetných trov konania, pretože neexistuje nič, na základe čoho by ich bolo možné zásadne vylúčiť, táto skutočnosť môže mať vplyv na určenie výšky trov konania vzniknutých v súvislosti s konaním, ktoré sa majú napokon nahradiť. V tejto súvislosti, keď sa teda žalovaný úrad alebo agentúra rozhodnú v niektorých veciach využiť služby advokáta, zatiaľ čo v iných veciach sa nechajú zastupovať svojimi splnomocnenými zástupcami, nejde o otázku porušenia zásady rovnosti zaobchádzania so žalobcami.
Akékoľvek iné posúdenie, ktoré by právo úradu alebo agentúry Únie požadovať všetky alebo časť odmien vyplatených advokátovi podmieňovalo preukázaním objektívnej nevyhnutnosti využiť jeho služby, by totiž v skutočnosti predstavovalo nepriame obmedzenie slobody zaručenej článkom 19 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora a pre súd Únie by znamenalo povinnosť nahradiť svojím posúdením posúdenie inštitúcií, úradov a agentúr, ktoré zodpovedajú za organizáciu svojich služieb. Takáto úloha však nie je v súlade ani s článkom 19 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora, ani s vnútornou organizačnou právomocou, ktorú majú inštitúcie a úrady alebo agentúry Únie pri správe svojich vecí na súdoch Únie.
(pozri body 24 – 26)
Odkaz:
Súdny dvor: uznesenie z 10. októbra 2013, CPVO/Schräder, C‑38/09 P‑DEP, EU:C:2013:679, body 20 až 22 a citovaná judikatúra
Všeobecný súd: uznesenie z 28. mája 2013, Marcuccio/Komisia, T‑278/07 P‑DEP, Zb., EU:T:2013:269, body 14 a 15
4. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 28 a 31)
Odkaz:
Všeobecný súd: uznesenia Marcuccio/Komisia, EU:T:2013:269, bod 20, a Marcuccio/Komisia, EU:T:2014:171, body 31 a 38 a citovaná judikatúra
5. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 50)
Odkaz:
Všeobecný súd: uznesenie z 20. januára 2014, Schönberger/Parlament, T‑186/11 DEP, EU:T:2014:40, bod 29 a citovaná judikatúra
6. Náklady týkajúce sa prekladov, ktoré sú inštitúcie a orgány Únie povinné predložiť Všeobecnému súdu podľa článku 43 ods. 2 rokovacieho poriadku, nemožno považovať za nahraditeľné trovy konania. Okrem toho, Všeobecný súd môže priznať nevyhnutnú povahu nákladov na preklad len za určitých podmienok v súvislosti s vedľajšími účastníkmi konania.
V tejto súvislosti, pokiaľ ide o žalobu podanú v gréčtine proti orgánu Únie, ktorej zástupcovia nehovoria týmto jazykom, ktorí sa obrátili sa na grécky hovoriaceho externého advokáta, takéto obrátenie sa na uvedeného advokáta treba považovať za dostatočné na umožnenie uvedenému orgánu pracovať v rámci súdneho konania v gréckom jazyku v súlade s povinnosťami ustanovenými v článku 35 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu a v článku 1 nariadenia č. 1 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve, zmeneného a doplneného nariadením č. 517/2013. Keby sa pripustilo, že náklady na preklad sú nahraditeľnými trovami konania, predstavovalo by to diskrimináciu na základe jazyka, pretože tieto trovy by orgánu Únie nevznikli, keby si žalobca zvolil iný jazyk konania, ktorý by tento orgán ovládal.
(pozri body 61, 62 a 64)
Odkaz:
Súdny dvor: uznesenie z 26. novembra 2004, EIB/De Nicola, C‑198/02 P(R)‑DEP, EU:C:2004:754, body 21 a 22
Všeobecný súd: uznesenie z 18. apríla 2006, Euroalliages a i./Komisia, T‑132/01 DEP, EU:T:2006:112, bod 46