Language of document :

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 24. novembra 2011 - Európska komisia/Talianska republika

(vec C-379/10)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Všeobecná zásada o zodpovednosti členských štátov za porušenie práva Únie jedným z ich súdnych orgánov rozhodujúcim v poslednom stupni - Vylúčenie akejkoľvek zodpovednosti za výklad právnych pravidiel alebo posúdenie skutkových okolností a dôkazov uskutočnených súdom rozhodujúcim v poslednom stupni - Obmedzenie zodpovednosti štátu vnútroštátnym zákonodarcom na prípady úmyselného protiprávneho konania alebo hrubej nedbanlivosti, ktorých sa dopustil taký súd)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: L. Pignataro a M. Nolin, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Talianska republika (v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, G. De Bellis, avvocato dello Stato)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom - Porušenie všeobecnej zásady o zodpovednosti členských štátov za porušenie práva Únie jedným z ich súdnych orgánov rozhodujúcim v poslednom stupni - Zodpovednosť obmedzená iba na prípady úmyselného protiprávneho konania a hrubej nedbanlivosti

Výrok rozsudku

Talianska republika si tým,

-    že vylúčila akúkoľvek zodpovednosť Talianskej republiky za škody spôsobené jednotlivcom porušením práva Únie jedným z jej súdnych orgánov rozhodujúcim v poslednom stupni, pokiaľ toto porušenie vyplýva z výkladu právnych pravidiel alebo posúdenia skutkových okolností a dôkazov uskutočnených týmto súdom, a

-    že túto zodpovednosť obmedzila iba na prípady úmyselného protiprávneho konania a hrubej nedbanlivosti,

podľa článku 2 odsekov 1 a 2 zákona č. 117 o náhrade škody spôsobenej pri výkone súdnej právomoci a občianskoprávnej zodpovednosti magistrátu [legge n. 117 (sul) risarcimento dei danni cagionati nell' esercizio delle funzioni giudiziarie e responsabilità civile dei magistrati] z 13. apríla 1988, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú na základe všeobecnej zásady o zodpovednosti členských štátov za porušenie práva Únie jedným z ich súdnych orgánov rozhodujúcim v poslednom stupni.

Talianska republika je povinná nahradiť trovy konania.

____________

1 - Ú. v. EÚ C 301, 6.11.2010.