UZNESENIE VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora)
zo 16. októbra 2014 (*)
„Žaloba o neplatnosť – Program podpory pre stabilitu Cypru – Vyhlásenie euroskupiny o reštrukturalizácii bankového sektora na Cypre – Nesprávne označenie žalovanej strany v žalobe – Neprípustnosť“
Vo veci T‑327/13,
Konstantinos Mallis, s bydliskom v Larnake (Cyprus),
Elli Konstantinou Malli, s bydliskom v Larnake,
v zastúpení: E. Efstathiou, K. Efstathiou a K. Liasidou, advokáti,
žalobcovia,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: B. Smulders, J.‑P. Keppenne a M. Konstantinidis, splnomocnení zástupcovia,
a
Európskej centrálnej banke (ECB), v zastúpení: A. Sáinz de Vicuña Barroso, N. Lenihan a F. Athanasiou, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci W. Bussian, W. Devroe a D. Arts, advokáti,
žalovaným,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie vyhlásenia euroskupiny z 25. marca 2013 týkajúceho sa najmä reštrukturalizácie bankového sektora na Cypre,
VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora),
v zložení: predseda komory H. Kanninen (spravodajca), sudcovia I. Pelikánová a E. Buttigieg,
tajomník: E. Coulon,
vydal toto
Uznesenie
Okolnosti predchádzajúce sporu
Zmluva o EMS
1 Dňa 2. februára 2012 bola v Bruseli (Belgicko) uzavretá zmluva, ktorou sa zriaďuje európsky mechanizmus pre stabilitu medzi Belgickým kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Írskom, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maltskou republikou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Portugalskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou a Fínskou republikou (ďalej len „zmluva o EMS“). Podľa jej článkov 1 a 2 a jej článku 32 ods. 2 zmluvné strany tejto zmluvy, to znamená členské štáty, ktorých menou je euro, medzi sebou zriaďujú medzinárodnú finančnú inštitúciu, európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS), ktorý má právnu subjektivitu. Zmluva o EMS nadobudla platnosť 27. septembra 2012.
2 Odôvodnenie č. 1 zmluvy o EMS znie takto:
„Európska rada sa 17. decembra 2010 zhodla na potrebe členských štátov eurozóny vytvoriť trvalý mechanizmus pre stabilitu. [‚EMS‘] prevezme úlohy, ktoré v súčasnosti plní Európsky nástroj finančnej stability (‚ENFS‘) a európsky finančný stabilizačný mechanizmus (‚EFSM‘), t. j. poskytovanie finančnej pomoci podľa potreby členským štátom eurozóny.“
3 Článok 3 zmluvy o EMS opisuje cieľ tejto zmluvy takto:
„Cieľom EMS je mobilizovať financovanie a na základe prísnej podmienenosti vhodnej vzhľadom na vybraný nástroj finančnej pomoci poskytovať podporu pre stabilitu v prospech členov EMS, ktorí majú závažné finančné problémy, alebo im takéto problémy hrozia, ak je to nevyhnutné na ochranu finančnej stability eurozóny ako celku a jednotlivých členských štátov. Na tieto účely je EMS oprávnený získavať finančné prostriedky vytváraním finančných nástrojov alebo uzatváraním finančných alebo iných dohôd alebo zmlúv s členmi EMS, finančnými inštitúciami alebo inými tretími stranami.“
4 Článok 4 zmluvy o EMS stanovuje:
„1. EMS bude mať radu guvernérov, správnu radu, ako aj generálneho riaditeľa a vlastný personál podľa potreby.
…
3. Prijatie rozhodnutia na základe vzájomnej dohody si vyžaduje jednohlasný súhlas členov zúčastňujúcich sa hlasovania. Zdržanie sa hlasovania nebráni prijatiu rozhodnutia na základe vzájomnej dohody.
4. Odchylne od odseku 3 sa použije núdzový hlasovací postup v prípadoch, keď sa Komisia a [Európska centrálna banka] zhodnú, že neschopnosť naliehavo prijať rozhodnutie na poskytnutie alebo vykonávanie finančnej pomoci vymedzené v článkoch 13 až 18 by ohrozilo hospodársku a finančnú udržateľnosť eurozóny. …“
5 Článok 5 ods. 3 zmluvy o EMS stanovuje, že „na zasadnutiach rady guvernérov [EMS] sa ako pozorovateľ môže zúčastňovať člen Európskej komisie zodpovedný za hospodárske a menové záležitosti a prezident [Európskej centrálnej banky], ako aj predseda euroskupiny (ak nie je predsedom alebo guvernérom)“.
6 Článok 6 ods. 2 zmluvy o EMS stanovuje, že „člen Európskej komisie zodpovedný za hospodárske a menové záležitosti a prezident [Európskej centrálnej banky] môžu každý vymenovať jedného pozorovateľa [do správnej rady EMS]“.
7 Článok 12 zmluvy o EMS definuje zásady, ktorými sa riadi podpora stability, a vo svojom odseku 1 stanovuje:
„Ak je potrebné ochrániť finančnú stabilitu eurozóny ako celku a jednotlivých členských štátov, EMS môže poskytnúť členovi EMS podporu pre stabilitu, ktorá podlieha prísnej podmienenosti v závislosti od vybraného finančného nástroja. Táto podmienenosť môže siahať od programov makroekonomickej úpravy až po nepretržité rešpektovanie vopred stanovených podmienok poskytnutia podpory.“
8 Postup udelenia podpory pre stabilitu členovi EMS je opísaný v článku 13 zmluvy o EMS takto:
„1. Člen EMS môže podať žiadosť o podporu pre stabilitu predsedovi rady guvernérov. V takejto žiadosti sa uvedie nástroj finančnej pomoci, ktorý sa zvažuje. Po prijatí takejto žiadosti predseda rady guvernérov poverí Európsku komisiu v spolupráci s [Európskou centrálnou bankou] týmito úlohami:
a) posúdiť, či existujú riziká pre finančnú stabilitu eurozóny ako celku alebo jej členských štátov v prípade, že [Európska centrálna banka] takúto analýzu ešte nepredložila podľa článku 18 ods. 2;
b) posúdiť, či je verejný dlh udržateľný. Kedykoľvek je to vhodné a možné, vypracovať takéto posúdenie spoločne s [Medzinárodným menovým fondom];
c) posúdiť skutočné alebo potenciálne finančné potreby dotknutého člena EMS.
2. Na základe žiadosti členov EMS a posúdenia uvedeného v odseku 1 môže rada guvernérov v zásade rozhodnúť o udelení podpory pre stabilitu danému členovi EMS vo forme nástroja finančnej pomoci.
3. Ak sa podľa odseku 2 prijme rozhodnutie, rada guvernérov poverí Európsku komisiu – v spolupráci s [Európskou centrálnou bankou] a kedykoľvek je to možné spoločne s [Medzinárodným menovým fondom] – úlohou rokovať s dotknutým členom EMS o memorande o porozumení, v ktorom sa podrobne opisuje podmienenosť viazaná na nástroj finančnej pomoci. Obsah memoranda o porozumení odzrkadľuje závažnosť nedostatkov, ktoré treba riešiť, a zvolený nástroj finančnej pomoci. Generálny riaditeľ EMS pripraví súbežne návrh dohody o nástroji finančnej pomoci vrátane finančných podmienok a výberu nástrojov, ktoré má schváliť rada guvernérov.
Memorandum o porozumení je plne v súlade s opatreniami týkajúcimi sa koordinácie hospodárskej politiky ustanovenej v [Zmluve o FEÚ], najmä s akýmkoľvek právnym aktom Európskej únie vrátane akéhokoľvek stanoviska, varovania, odporúčania alebo rozhodnutia určeného dotknutému členovi EMS.
4. Európska komisia podpisuje memorandum o porozumení v mene EMS pod podmienkou, že boli pred tým splnené podmienky stanovené v odseku 3 a po schválení radou guvernérov.
5. Správna rada schvaľuje dohodu o nástroji finančnej pomoci, pričom podrobne opíše finančné aspekty udeľovanej podpory pre stabilitu a, keď je to vhodné, vyplatenie prvej tranže pomoci.
…
7. Európska komisia – v spolupráci s [Európskou centrálnou bankou] a kdekoľvek je to možné spoločne s [Medzinárodným menovým fondom] – bude poverená monitorovaním dodržiavania podmienenosti, na ktorú je viazaný nástroj finančnej pomoci.“
Finančné ťažkosti Cyperskej republiky a pôvodne prijaté opatrenia
9 V priebehu prvých mesiacov roku 2012 bol vyhlásený konkurz na niektoré banky so sídlom na Cypre, medzi ktoré patrí Cyprus Popular Bank Public Co Ltd (Laïki). Cyperská republika považovala za potrebnú ich rekapitalizáciu a v tomto ohľade predložila predsedovi euroskupiny žiadosť o finančnú pomoc z Európskeho nástroja finančnej stability („ENFS“) alebo z EMS.
10 Euroskupina vo vyhlásení z 27. júna 2012 uviedla, že požadovaná finančná pomoc bude poskytnutá buď prostredníctvom ENFS alebo EMS, v rámci programu makroekonomickej úpravy, ktorý sa má konkretizovať v memorande o porozumení, o ktorom bude viesť rokovanie Európska komisia spoločne s Európskou centrálnou bankou (ECB) a Medzinárodným menovým fondom (MMF) na jednej strane a cyperskými orgánmi na druhej strane.
11 Cyperská republika a ostatné členské štáty, ktorých menou je euro, dospeli k politickej dohode o návrhu memoranda o porozumení v marci 2013. Vo vyhlásení zo 16. marca 2013 euroskupina vyjadrila súhlas s týmto memorandom a pripomenula určité plánované nápravné opatrenia, vrátane zavedenia dane z bankových vkladov. Euroskupina uviedla, že vzhľadom na uvedený kontext sa domnieva, že poskytnutie finančnej pomoci, ktorou je možné zabezpečiť finančnú stabilitu Cyperskej republiky a eurozóny, je v zásade odôvodnené, a vyzvala dotknuté strany, aby urýchlili prebiehajúce rokovania.
12 Dňa 18. marca 2013 nariadila Cyperská republika zatvorenie bánk v pracovné dni 19. a 20. marca 2013. Vo vyhlásení z rovnakého dňa predseda euroskupiny uviedol, že daň z bankových vkladov v spojení s požadovanou finančnou pomocou bude použitá na obnovenie životaschopnosti cyperského bankového sektora, a tak na zabezpečenie finančnej stability Cypru. Uviedol však, že podľa názoru euroskupiny by sa s malými vkladateľmi malo zaobchádzať odlišne ako s veľkými vkladateľmi, pričom zdôraznil, že je dôležité, aby boli v plnej miere zaručené vklady nižšie ako 100 000 eur. Predseda euroskupiny napokon v jej mene vyzval cyperské orgány a parlament na rýchle uskutočnenie dohodnutých opatrení.
13 Cyperské orgány sa rozhodli predĺžiť zatvorenie bánk do 28. marca 2013, aby sa vyhli horúčkovitému vyberaniu vkladov.
14 Dňa 19. marca 2013 cyperský parlament odmietol návrh zákona cyperskej vlády o zavedení dane zo všetkých bankových vkladov na Cypre. Cyperská vláda preto vypracovala nový návrh, podľa ktorého malo dôjsť k reštrukturalizácii iba dvoch bánk, Trapeza Kyprou Dimosia Etairia Ltd (BoC) a Laïki.
15 Dňa 22. marca 2013 prijal cyperský parlament O peri exiyiansis pistotikon kai allon idrimaton nomos [zákon o reorganizácii úverových inštitúcií a iných inštitúcií, ďalej len „zákon z 22. marca 2013“, EE, príloha I(I), č. 4379, 22.3.2013, s. 117]). Podľa bodu 3 (1) a bodu 5 (1) tohto zákona bola Cyperská centrálna banka (CCB) spolu s ministerstvom financií poverená reorganizáciou inštitúcií, ktorých sa tento zákon týka. Na tieto účely bod 12 (1) zákona z 22. marca 2013 na jednej strane stanovuje, že CCB môže prostredníctvom výnosu reštrukturalizovať dlhy a záväzky inštitúcie, na ktorú sa uplatňuje postup riešenia krízových situácií, a to aj formou zníženia, zmeny, reštrukturalizácie alebo novácie nominálneho kapitálu alebo zostatku všetkých druhov existujúcich alebo budúcich pohľadávok voči tejto inštitúcii, alebo na základe konverzie dlhopisov na vlastné zdroje. Tento bod na druhej strane stanovuje, že z týchto opatrení sú vylúčené „zaručené vklady“ v zmysle bodu 2 piateho pododseku zákona z 22. marca 2013. Medzi stranami je nesporné, že ide o vklady nižšie ako 100 000 eur.
Napadnuté vyhlásenie
16 Vo vyhlásení z 25. marca 2013 (ďalej len „napadnuté vyhlásenie“) euroskupina uviedla, že s cyperskými orgánmi dospela k dohode o podstatných náležitostiach budúceho programu makroekonomickej úpravy, ktorá má podporu všetkých členských štátov, ktorých menou je euro, ako aj podporu Komisie, ECB a MMF. Euroskupina okrem toho vyjadrila súhlas s plánmi reštrukturalizácie finančného sektora, uvedenými v prílohe k tomuto vyhláseniu.
17 Príloha napadnutého vyhlásenia znie takto:
„V nadväznosti na predstavenie politických návrhov orgánov [Cyperskej republiky], s ktorými euroskupina vo všeobecnosti vyjadrila súhlas, bolo dohodnuté toto:
1. Laïki sa s okamžitou platnosťou reštrukturalizuje – s príspevkami akcionárov, majiteľov dlhopisov a majiteľov nezaručených vkladov, a to v plnej výške – podľa rezolúcie [CCB] pri použití novoprijatého rámca na riešenie krízovej situácie bánk.
2. Laïki je rozdelená na dobrú a zlú banku. Zlá banka má postupne zaniknúť.
3. Dobrá banka je včlenená do [BoC] za pomoci rámca na riešenie krízovej situácie bánk a po porade so správnymi radami BoC a Laïki. Jej vkladom bude [pomoc v podobe poskytnutia núdzovej likvidity (ELA)] vo výške [deväť] miliárd eur. Iba nezaručené vklady v BoC ostanú zmrazené až do uskutočnenia rekapitalizácie a môžu sa následne stať predmetom primeranej podmienenosti.
4. Rada guvernérov ECB poskytne BoC likviditu v súlade s uplatniteľnými pravidlami.
5. BoC bude rekapitalizovaná prostredníctvom konverzie nezaručených vkladov na vlastné zdroje s príspevkami akcionárov a majiteľov dlhopisov v plnej výške.
6. Konverzia sa uskutoční tak, aby sa zabezpečil pomer kapitálu vo výške 9 % na konci programu.
7. Všetci majitelia zaručených vkladov vo všetkých bankách budú v plnej miere požívať ochranu v súlade s príslušnými právnymi predpismi [Únie].
8. Finančné prostriedky vyčlenené na program (do [desať] miliárd eur) nebudú použité na rekapitalizáciu Laïki alebo [BoC].“
Opatrenia reštrukturalizácie bánk prijaté na Cypre
18 Dňa 25. marca 2013 rozhodol guvernér CCB o uplatnení reorganizačných opatrení na BoC a Laïki. Dňa 29. marca 2013 boli na tieto účely uverejnené dva výnosy na základe zákona z 22. marca 2013, a to:
– to peri diasosis me idia mesa tis Trapezas Kyprou Dimosias Etaireias Ltd Diatagma tou 2013, Kanonistiki Dioikitiki Praxi No. 103 [výnos z roku 2013 o reorganizácii vlastnými prostriedkami BoC, regulačný správny akt č. 103, ďalej len „výnos č. 103“, EE, príloha III(I), č. 4645, 29.3.2013, s. 769 až 780],
– to Peri tis Polisis Orismenon Ergasion tis Cyprus Popular Bank Public Co Ltd Diatagma tou 2013, Kanonistiki Dioikitiki Praxi No. 104 [výnos z roku 2013 o predaji niektorých činností Laïki, regulačný správny akt č. 104, ďalej len „výnos č. 104“, EE, príloha III(I), č. 4645, 29.3.2013, s. 781 až 788].
19 Výnos č. 103 upravuje rekapitalizáciu BoC, najmä na náklady jej majiteľov nezaručených vkladov, jej akcionárov a jej veriteľov vlastniacich dlhopisy, tak, aby mohla naďalej poskytovať bankové služby. Došlo tak ku konverzii nezaručených vkladov na akcie BoC, a to 37,5 % každého nezaručeného vkladu na cenné papiere, ktoré sú zo strany BoC prevoditeľné buď na akcie, alebo na vklady, a to 22,5 % každého nezaručeného vkladu, a na cenné papiere, ktoré môžu byť zo strany CCB prevedené na vklady, a to 40 % každého nezaručeného vkladu. Výnos č. 103 v súlade so svojím bodom 10 nadobudol účinnosť 29. marca 2013 o 6:00 hod.
20 Pokiaľ ide o výnos č. 104, ustanovenia bodu 2 v spojení s bodom 5 tohto výnosu stanovujú k 29. marcu 2013 o 6:10 hod. prevod určitých aktív a pasív Laïki na BoC, vrátane vkladov nižších ako 100 000 eur. Vklady vyššie ako 100 000 eur boli ponechané v Laïki, očakávajúc jej likvidáciu.
21 V čase nadobudnutia účinnosti výnosov č. 103 a 104 boli žalobcovia, pán K. Mallis a pani E. Malli, majiteľmi vkladov v Laïki.
22 Uplatnením opatrení upravených výnosom č. 104 došlo k podstatnému zníženiu hodnoty týchto vkladov. Žalobcovia tvrdia, že prišli o celú sumu presahujúcu 100 000 eur a presne vyčíslili utrpené straty.
23 Po vydaní výnosov č. 103 a 104 začala Komisia nové diskusie s cyperskými orgánmi s cieľom finalizácie memoranda o porozumení.
Poskytnutie finančnej pomoci Cyperskej republike
24 Rada guvernérov EMS na zasadnutí z 24. apríla 2013:
– potvrdila na jednej strane, že Komisia a ECB boli poverené vykonať posúdenie podľa článku 13 ods. 1 zmluvy o EMS, a na druhej strane, že Komisia v spolupráci s ECB a MMF boli poverené rokovať s Cyperskou republikou o memorande o porozumení,
– rozhodla o priznaní podpory pre stabilitu v prospech Cyperskej republiky vo forme nástroja finančnej pomoci (ďalej len „NFP“) v súlade s návrhom generálneho riaditeľa EMS,
– schválila návrh memoranda o porozumení a
– poverila Komisiu, aby toto memorandum podpísala v mene EMS.
25 Memorandum o porozumení bolo podpísané 26. apríla 2013 ministrom financií Cyperskej republiky, guvernérom CCB a podpredsedom Komisie pánom O. Rehnom v mene Komisie.
26 Dňa 8. mája 2013 schválila správna rada EMS dohodu o NFP, ako aj návrh týkajúci sa vyplatenia prvej tranže pomoci Cyperskej republike. Táto tranža bola rozdelená na dve platby, ktoré boli vykonané 13. mája 2013 rádovo v sume dvoch miliárd eur a 26. júna 2013 rádovo v sume jednej miliardy eur. Druhá tranža pomoci rádovo v sume jeden a pol miliardy eur bola vyplatená 27. septembra 2013.
Konanie a návrhy účastníkov konania
27 Žalobou podanou do kancelárie Všeobecného súdu 4. júna 2013 žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté vyhlásenie, „ktoré nadobudlo svoju konečnú podobu prostredníctvom [výnosu č. 104] guvernéra [CCB] ako zástupcu [Európskeho systému centrálnych bánk], ktorým sa rozhodlo o ,predaji niektorých činností‘ [Laïki] a ktoré v podstate predstavuje spoločné rozhodnutie [ECB] a Komisie“,
– subsidiárne vyhlásil, že napadnuté vyhlásenie v podstate predstavuje „spoločné rozhodnutie [ECB] a/alebo Komisie, a to bez ohľadu na jeho podobu a formu“,
– subsidiárnejšie zrušil napadnuté vyhlásenie „bez ohľadu na jeho podobu a formu“,
– ešte subsidiárnejšie „zrušil spoločné rozhodnutie [ECB] a/alebo Komisie… prijaté prostredníctvom euroskupiny, a to bez ohľadu na jeho podobu a formu“,
– zaviazal ECB a/alebo Komisiu na náhradu trov konania.
28 Samostatnými podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 1. a 9. októbra 2013 Komisia a ECB vzniesli námietky neprípustnosti na základe článku 114 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Navrhujú, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu ako neprípustnú,
– zaviazal žalobcov na náhradu trov konania.
29 Žalobcovia 4. decembra 2013 predložili svoje pripomienky k námietkam neprípustnosti Komisie a ECB.
Právny stav
30 Podľa článku 114 ods. 1 rokovacieho poriadku, ak niektorý účastník konania o to požiada, Všeobecný súd môže rozhodnúť o neprípustnosti pred prejednaním veci samej. V súlade s odsekom 3 toho istého článku sa návrh ďalej prejednáva ústne, ak Všeobecný súd nerozhodne inak. Podľa odseku 4 toho istého článku Všeobecný súd rozhodne o návrhu samostatne alebo rozhodnutie o ňom spojí na spoločné konanie o veci samej.
31 V predmetnom prípade sa Všeobecný súd domnieva, že vec bola dostatočne objasnená na základe dokumentov zo spisu a nie je potrebné otvoriť ústnu časť konania.
32 V prvom rade treba preskúmať prípustnosť prvého, tretieho a štvrtého žalobného návrhu a následne prípustnosť druhého žalobného návrhu.
O prípustnosti prvého, tretieho a štvrtého žalobného návrhu
33 Je opodstatnené sa domnievať, že prvým, tretím a štvrtým žalobným návrhom žalobcovia navrhujú zrušiť napadnuté vyhlásenie.
34 Komisia a ECB tvrdia, že tento návrh je neprípustný a v tomto smere uvádzajú viaceré tvrdenia, ktoré žalobcovia spochybňujú.
35 V tejto súvislosti treba v prvom rade zdôrazniť, že podľa článku 44 ods. 1 písm. b) rokovacieho poriadku obsahuje žaloba uvedená v článku 21 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie označenie žalovaného, proti ktorému smeruje.
36 Skutočnosť, že v žalobe je ako žalovaný nesprávne označená iná osoba než osoba, ktorá prijala napadnutý akt, nemá za následok neprípustnosť žaloby, ak žaloba obsahuje skutočnosti umožňujúce jednoznačne určiť účastníka, proti ktorému je podaná, ako napríklad označenie napadnutého aktu a jeho autora. V takom prípade treba považovať za žalovaného účastníka konania autora, ktorý prijal napadnutý akt, aj keď nebol uvedený v úvodnej časti žaloby. Uvedený prípad však treba odlišovať od prípadu, keď žalobca trvá na označení žalovaného uvedeného v úvodnej časti žaloby, pričom si je plne vedomý toho, že nejde o autora, ktorý prijal napadnutý akt. V takom prípade treba prihliadať na žalovaného označeného v žalobe a prípadne vyvodiť dôsledky z tohto označenia, pokiaľ ide o prípustnosť žaloby (uznesenie Súdu prvého stupňa zo 16. októbra 2006, Aisne a Nature/Komisia, T‑173/06, neuverejnené v Zbierke, body 17 a 18, a tam citovaná judikatúra; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 22. novembra 1990, Mommer/Parlament, T‑162/89, Zb. s. II‑679, body 19 a 20).
37 Napadnuté vyhlásenie je dokumentom, v ktorom euroskupina uvádza na jednej strane dohodu, ku ktorej dospela s cyperskými orgánmi, a na druhej strane niektoré svoje poznámky v tejto súvislosti. Žaloba žalobcov nesmerovala proti euroskupine, ale, ako na tom žalobcovia nástojili vo svojich pripomienkach týkajúcich sa námietok neprípustnosti, proti Komisii a ECB. Treba teda preskúmať, či v súlade s tvrdením žalobcov môže byť napadnuté vyhlásenie skutočne pripísané Komisii a ECB tak, že by tieto mali byť považované za autorov, ktorí ho vydali, a teda za účastníkov, proti ktorým mala žaloba smerovať.
38 Treba preto vykonať analýzu charakteru euroskupiny, ako aj jej vzťahov s Komisiou a ECB vzhľadom na obsah napadnutého vyhlásenia.
39 Euroskupina sa spomína v článku 137 ZFEÚ, ktorý stanovuje, že podrobnosti o zasadaniach ministrov tých členských štátov, ktorých menou je euro, sú ustanovené Protokolom č. 14 o euroskupine.
40 Pokiaľ ide o ustanovenia tohto protokolu, znejú takto:
„Článok 1
Ministri členských štátov, ktorých menou je euro, sa stretávajú na neformálnych zasadnutiach. Takéto zasadnutia sa konajú, ak je to potrebné, na prediskutovanie otázok týkajúcich sa osobitných povinností, ktoré majú spoločné v súvislosti s jednotnou menou. Komisia sa zúčastňuje na zasadnutiach. [ECB] je pozývaná k účasti na takýchto zasadnutiach, ktoré pripravujú zástupcovia ministrov zodpovedných za financie v členských štátoch, ktorých menou je euro, a zástupcovia Komisie.
Článok 2
Ministri členských štátov, ktorých menou je euro, volia na dva a pol roka svojho predsedu väčšinou týchto členských štátov.“
41 Po prvé z uvedeného vyplýva, že euroskupina je diskusným fórom zástupcov členských štátov na ministerskej úrovni, ktorých menou je euro, a nie rozhodovacím orgánom. Toto neformálne fórum, ktorého cieľom je uľahčiť výmenu názorov na určité osobitné otázky všeobecného záujmu pre členské štáty, ktoré sa na ňom zúčastňujú, je vybavené určitou inštitucionálnou štruktúrou, keďže má predsedu voleného na určitú dobu. Neexistuje teda žiaden dôvod na to, aby sa táto štruktúra považovala za integrovanú do štruktúry Komisie alebo ECB.
42 Po druhé treba poznamenať, že hoci je v článku 1 protokolu o euroskupine upravená účasť Komisie a ECB na zasadnutiach euroskupiny, pričom Komisia môže aj prispieť k príprave týchto zasadnutí, euroskupina predstavuje neformálne zasadnutie ministrov dotknutých členských štátov.
43 Po tretie z pravidiel týkajúcich sa euroskupiny nevyplýva, že by došlo k delegácii právomocí zo strany Komisie alebo ECB, na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobcovia, ani že by tieto inštitúcie mohli vo vzťahu k nej vykonávať kontrolné právomoci alebo jej predkladať odporúčania, a už vôbec nie záväzné inštrukcie.
44 Na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobcovia, preto nemožno usudzovať, že euroskupina je kontrolovaná Komisiou alebo ECB, ani že koná ako mandatár týchto inštitúcií.
45 Vzhľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že vyhlásenia prijaté euroskupinou, ako je napadnuté vyhlásenie, nie je možné pripísať Komisii alebo ECB. Treba dodať, že spis neobsahuje žiadne skutočnosti, na základe ktorých by sa dalo dospieť k záveru, že by napadnuté vyhlásenie malo byť považované za vyhlásenie, ktoré bolo v skutočnosti vyhotovené Komisiou a ECB.
46 Ďalej treba poznamenať, že tvrdenia žalobcov by sa tiež dali vykladať tak, že podľa nich je napadnuté vyhlásenie v každom prípade pripísateľné EMS a že vzhľadom na to, že EMS je údajne kontrolovaný Komisiou a ECB, napadnuté vyhlásenie môže byť v konečnom dôsledku pripísateľné týmto inštitúciám.
47 V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že tak ako vyplýva z bodov 4, 5, 6 a 8 vyššie, zmluva o EMS zveruje Komisii a ECB určité úlohy súvisiace s uskutočňovaním ňou stanovených cieľov. Na základe žiadneho ustanovenia zmluvy o EMS však nemožno usudzovať, že by došlo k delegácii právomoci z uvedených inštitúcií na EMS, ani že by tieto inštitúcie mohli vo vzťahu k nej vykonávať kontrolné právomoci alebo jej dávať príkazy.
48 Uvedené potvrdzuje judikatúra Súdneho dvora, podľa ktorej na jednej strane funkcie zverené Komisii a ECB zmluvou o EMS nezahŕňajú nijakú vlastnú rozhodovaciu právomoc, a na druhej strane činnosť vykonávaná týmito dvomi inštitúciami v rámci tej istej zmluvy zaväzuje len EMS (rozsudok Súdneho dvora z 27. novembra 2012, Pringle, C‑370/12, bod 161).
49 Preto aj za predpokladu, že by napadnuté vyhlásenie mohlo byť pripísateľné EMS, a nie euroskupine, na základe tejto skutočnosti by nebolo možné usudzovať, že Komisia alebo ECB stoja za prijatím tohto vyhlásenia.
50 Zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že napadnuté vyhlásenie nemôže byť pripísateľné žalovaným. V súlade s judikatúrou uvedenou v bode 36 vyššie tak musí byť prvý, tretí a štvrtý žalobný dôvod zamietnutý ako neprípustný.
51 V druhom rade treba navyše zdôrazniť, že podľa ustálenej judikatúry môžu byť predmetom žaloby o neplatnosť podľa článku 263 prvého odseku ZFEÚ iba opatrenia so záväznými právnymi účinkami, ktoré sa dotýkajú záujmov žalobcu tým, že zásadným spôsobom menia jeho právne postavenie (rozsudky Súdneho dvora z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81, Zb. s. 2639, bod 9, a z 31. marca 1998, Francúzsko a i./Komisia, C‑68/94 a C‑30/95, Zb. s. I‑1375, bod 62; uznesenie Súdu prvého stupňa z 5. novembra 2003, Kronoply/Komisia, T‑130/02, Zb. s. II‑4857, bod 43).
52 Podľa ustálenej judikatúry je potrebné na určenie, či akt alebo rozhodnutie má záväzné právne účinky, ktoré sa dotýkajú záujmov žalobcu tým, že zásadným spôsobom menia jeho právne postavenie, venovať sa jeho podstate (uznesenie Súdneho dvora z 13. júna 1991, Sunzest/Komisia, C‑50/90, Zb. s. I‑2917, bod 12, a uznesenie Súdu prvého stupňa zo 14. mája 2009, US Steel Košice/Komisia, T‑22/07, neuverejnené v Zbierke, bod 41).
53 Pokiaľ ide o podstatu napadnutého vyhlásenia, je dôležité pripomenúť, že euroskupinu nemožno považovať za rozhodovací orgán. Ustanovenia upravujúce jej fungovanie ju totiž neoprávňujú prijímať právne záväzné akty. V zásade tak vyhlásenie euroskupiny nemôže byť považované za akt, ktorý má vyvolávať právne účinky voči tretím osobám (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdneho dvora z 1. decembra 2005, Taliansko/Komisia, C‑301/03, Zb. s. I‑10217, bod 28; uznesenia Súdu prvého stupňa z 3. novembra 2008, Srinivasan/Ombudsman, T‑196/08, neuverejnené v Zbierke, body 11 a 12, a z 3. decembra 2008, RSA Security Ireland/Komisia, T‑210/07, neuverejnené v Zbierke, body 53 až 55).
54 Znenie napadnutého vyhlásenia, vykladaného v tomto kontexte, preukazuje, že toto vyhlásenie nemôže vyvolávať také právne účinky.
55 V tomto vyhlásení totiž euroskupina najmä:
– uviedla, že s cyperskými orgánmi dospela k dohode o niektorých častiach budúceho programu úpravy (prvý odsek napadnutého vyhlásenia),
– privítala viaceré opatrenia, ktoré boli podľa nej predmetom dohody s týmito orgánmi (tretí, piaty a šiesty odsek napadnutého vyhlásenia),
– vzala na vedomie určité záväzky prijaté týmito orgánmi (deviaty a desiaty odsek napadnutého vyhlásenia),
– vyzvala na bezodkladné vykonávanie dohody medzi Helénskou republikou a Cyperskou republikou (siedmy odsek napadnutého vyhlásenia),
– vyzvala cyperské orgány a Komisiu na finalizáciu memoranda o porozumení (ôsmy odsek napadnutého vyhlásenia),
– potvrdila, že tak ako uviedla už 16. marca 2013, Cyperskej republike by v zásade mohol byť poskytnutý NFP vzhľadom na predchádzajúce poznámky (jedenásty odsek napadnutého vyhlásenia),
– spresnila, že sa čaká na to, až bude môcť rada guvernérov EMS formálne schváliť návrh NFP počas tretieho týždňa v apríli 2013, za predpokladu ukončenia „vnútroštátnych postupov“ (dvanásty odsek napadnutého vyhlásenia),
– vymenovala opatrenia, ktoré boli podľa nej predmetom dohody v euroskupine po predstavení plánov cyperských orgánov (príloha napadnutého vyhlásenia, pozri bod 17 vyššie).
56 V napadnutom vyhlásení teda euroskupina veľmi všeobecne podala správu o určitých opatreniach dohodnutých na politickej úrovni s Cyperskou republikou s cieľom stabilizovať jej finančnú situáciu a informovala o pravdepodobných následných rokovaniach, ako aj vyzvala na ďalšie rokovania a kroky, ktoré považovala za potrebné alebo želateľné. V tomto vyhlásení však euroskupina nevyjadrila žiadne konečné stanovisko, pokiaľ ide o priznanie NFP Cyperskej republike, ani pokiaľ ide o podmienky, ktoré by mal tento členský štát splniť na to, aby mu mohla byť požadovaná pomoc poskytnutá.
57 V tejto súvislosti je dôležité na jednej strane zdôrazniť, že euroskupina neuviedla, že by sa táto pomoc mala Cyperskej republike poskytnúť iba v prípade, že uskutoční opatrenia reštrukturalizácie bánk, tak ako sú upravené výnosmi č. 103 a 104.
58 Na druhej strane, hoci v treťom odseku napadnutého vyhlásenia euroskupina privítala plány reštrukturalizácie finančného sektora uvedené v prílohe tohto vyhlásenia, neuviedla, že sa tieto plány považujú za súčasť programu makroekonomickej úpravy, ktorý by Cyperská republika mohla byť povinná rešpektovať na to, aby jej bola poskytnutá finančná pomoc v súlade s článkom 12 ods. 1 zmluvy o EMS.
59 Napokon z napadnutého vyhlásenia implicitne, ale nevyhnutne vyplýva, že euroskupina, ktorá si ani zďaleka neprisvojila právomoc priznať alebo odmietnuť požadovanú pomoc, usudzovala, že toto rozhodnutie nepatrí do jej právomoci, ale do právomoci rady guvernérov EMS. Na jednej strane totiž euroskupina, vyhýbajúc sa potvrdeniu, či bude NFP priznaný alebo nie, iba uviedla, že sa čaká na to, až bude môcť rada guvernérov EMS formálne schváliť jeho priznanie. Na druhej strane euroskupina v podstate oznámila, že toto schválenie musí byť ratifikované členmi EMS podľa jeho interných postupov.
60 Je teda opodstatnené usudzovať, že napadnuté vyhlásenie má čisto informatívnu povahu, pričom euroskupina informovala verejnosť o existencii určitých dohôd prijatých na politickej úrovni, ako aj vyjadrila svoj názor, pokiaľ ide o pravdepodobnosť poskytnutia NFP zo strany EMS, avšak neprijala k tejto otázke akt spôsobilý vyvolávať právne účinky voči tretím stranám.
61 Preto hoci je pravda, že príloha napadnutého vyhlásenia obsahuje formulácie, ktoré by sa mohli zdať kategorickými, najmä tie, podľa ktorých sa na jednej strane Laïki s okamžitou platnosťou reštrukturalizuje, s príspevkami akcionárov, majiteľov dlhopisov a majiteľov nezaručených vkladov, a to v plnej výške, a na druhej strane bude BoC rekapitalizovaná prostredníctvom konverzie nezaručených vkladov na vlastné zdroje, s príspevkami akcionárov a majiteľov dlhopisov v plnej výške (pozri bod 17 vyššie), tieto tvrdenia nie je možné vykladať samostatne, ale naopak ich treba zasadiť do kontextu, z ktorého jasne vyplýva, že napadnuté vyhlásenie má čisto informatívny obsah.
62 Vzhľadom na to, že napadnuté vyhlásenie nemôže vyvolávať právne účinky voči tretím osobám, musí byť aj prvý, tretí a štvrtý žalobný návrh zamietnutý ako neprípustný z dôvodov uvedených v bodoch 51 až 61 vyššie.
O prípustnosti druhého žalobného návrhu
63 Druhým žalobným návrhom, predloženým subsidiárne, žalobcovia v podstate žiadajú, aby Všeobecný súd deklaratórne konštatoval, že napadnuté vyhlásenie prijali ECB a Komisia, a nie euroskupina.
64 V tejto súvislosti postačuje pripomenúť, že Všeobecný súd nie je príslušný na vydanie deklaratórnych rozsudkov v rámci preskúmavania zákonnosti založeného na článku 263 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle uznesenie Súdneho dvora z 9. decembra 2003, Taliansko/Komisia, C‑224/03, Zb. s. I‑14751, body 20 až 22).
65 Treba teda konštatovať, že tak ako správne tvrdí ECB, druhý žalobný dôvod je neprípustný.
66 Zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že žalobu je potrebné zamietnuť ako neprípustnú.
O trovách
67 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobcovia nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ich na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie a ECB.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora)
nariadil:
1. Žaloba sa zamieta ako neprípustná.
2. Pán K. Mallis a pani E. Malli znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradiť trovy konania vynaložené Európskou komisiou a Európskou centrálnou bankou (ECB).
V Luxemburgu 16. októbra 2014