Vec T‑327/13

Konstantinos Mallis

a

Elli Konstantinou Malli

proti

Európskej komisii

a

Európskej centrálnej banke (ECB)

„Žaloba o neplatnosť – Program podpory pre stabilitu Cypru – Vyhlásenie euroskupiny o reštrukturalizácii bankového sektora na Cypre – Nesprávne označenie žalovanej strany v žalobe – Neprípustnosť“

Abstrakt – Uznesenie Všeobecného súdu (prvá komora) zo 16. októbra 2014

1.      Súdne konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Označenie žalovanej strany – Označenie inej osoby, ako je autor napadnutého aktu, ako žalovaného bez omylu žalobcu – Neprípustnosť – Hranice – Údaje, ktoré umožňujú jednoznačne určiť žalovaného

[Článok 263 prvý odsek ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 21; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 44 ods. 1 písm. b)]

2.      Hospodárska a menová politika – Menová politika – Koordinácia menových politík – Neformálne zasadnutie členských štátov, ktorých menou je euro, v rámci euroskupiny – Samostatná jednotka – Pripísateľnosť prijatých vyhlásení Komisii alebo Európskej centrálnej banke – Vylúčenie

(Článok 137 ZFEÚ; Protokol č. 14 pripojený k Zmluve o EÚ a k Zmluve o FEÚ)

3.      Hospodárska a menová politika – Hospodárska politika – Koordinácia hospodárskych politík – Európsky mechanizmus pre stabilitu – Možnosť, aby Komisia a Európska centrálna banka vykonávali kontrolné právomoci – Vylúčenie

(Zmluva, ktorou sa zriaďuje európsky mechanizmus pre stabilitu, články 1 a 2 a článok 32 ods. 2)

4.      Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Pojem – Akty so záväznými právnymi účinkami – Posúdenie týchto účinkov podľa podstaty aktu – Vyhlásenia prijaté euroskupinou – Vylúčenie

(Článok 137 ZFEÚ a článok 263 prvý odsek ZFEÚ; Protokol č. 14 pripojený k Zmluve o EÚ a k Zmluve o FEÚ)

5.      Žaloba o neplatnosť – Právomoc súdu Únie – Návrhy na vydanie deklaratórneho rozsudku – Neprípustnosť

(Článok 263 ZFEÚ)

1.      Skutočnosť, že v žalobe je ako žalovaný nesprávne označená iná osoba než osoba, ktorá prijala napadnutý akt, nemá za následok neprípustnosť žaloby, ak žaloba obsahuje skutočnosti umožňujúce jednoznačne určiť účastníka, proti ktorému je podaná, ako napríklad označenie napadnutého aktu a jeho autora. V takom prípade treba považovať za žalovaného účastníka konania autora, ktorý prijal napadnutý akt, aj keď nebol uvedený v úvodnej časti žaloby. Uvedený prípad však treba odlišovať od prípadu, keď žalobca trvá na označení žalovaného uvedeného v úvodnej časti žaloby, pričom si je plne vedomý toho, že nejde o autora, ktorý prijal napadnutý akt. V takom prípade treba prihliadať na žalovaného označeného v žalobe a prípadne vyvodiť dôsledky z tohto označenia, pokiaľ ide o prípustnosť žaloby.

(pozri bod 36)

2.      Vyhlásenia prijaté euroskupinou uvedené v článku 137 ZFEÚ a v protokole č. 14 nie je možné pripísať Komisii alebo Európskej centrálnej banke. Po prvé je totiž euroskupina diskusným fórom zástupcov členských štátov na ministerskej úrovni, ktorých menou je euro, a nie rozhodovacím orgánom. Toto neformálne fórum, ktorého cieľom je uľahčiť výmenu názorov na určité osobitné otázky všeobecného záujmu pre členské štáty, ktoré sa na ňom zúčastňujú, je vybavené určitou inštitucionálnou štruktúrou, keďže má predsedu voleného na určitú dobu. Neexistuje teda žiaden dôvod na to, aby sa táto štruktúra považovala za integrovanú do štruktúry Komisie alebo Európskej centrálnej banky.

Po druhé, hoci je v článku 1 protokolu č. 14 upravená účasť Komisie a Európskej centrálnej banky na zasadnutiach euroskupiny, pričom Komisia môže aj prispieť k príprave týchto zasadnutí, euroskupina predstavuje neformálne zasadnutie ministrov dotknutých členských štátov. Po tretie z pravidiel týkajúcich sa euroskupiny nevyplýva, že by došlo k delegácii právomocí zo strany Komisie alebo Európskej centrálnej banky, ani že by tieto inštitúcie mohli vo vzťahu k nej vykonávať kontrolné právomoci alebo jej predkladať odporúčania, a už vôbec nie záväzné inštrukcie. Nemožno preto usudzovať, že euroskupina je kontrolovaná Komisiou alebo Európskou centrálnou bankou, ani že koná ako mandatár týchto inštitúcií.

(pozri body 39, 41 – 45)

3.      Aj keď zmluva, ktorou sa zriaďuje európsky mechanizmus pre stabilitu, zveruje Komisii a Európskej centrálnej banke určité úlohy súvisiace s uskutočňovaním ňou stanovených cieľov, na základe žiadneho ustanovenia uvedenej zmluvy nemožno usudzovať, že by došlo k delegácii právomoci z uvedených inštitúcií na európsky mechanizmus pre stabilitu, ani že by tieto inštitúcie mohli vo vzťahu k nej vykonávať kontrolné právomoci alebo jej dávať príkazy.

Funkcie zverené Komisii a Európskej centrálnej bank zmluvou, ktorou sa zriaďuje európsky mechanizmus pre stabilitu, totiž nezahŕňajú nijakú vlastnú rozhodovaciu právomoc, a činnosť vykonávaná týmito dvomi inštitúciami v rámci tej istej zmluvy zaväzuje len európsky mechanizmus pre stabilitu.

(pozri body 47, 48)

4.      Predmetom žaloby o neplatnosť podľa článku 263 prvého odseku ZFEÚ môžu byť iba opatrenia so záväznými právnymi účinkami, ktoré sa dotýkajú záujmov žalobcu tým, že zásadným spôsobom menia jeho právne postavenie. Na určenie, či akt alebo rozhodnutie má záväzné právne účinky, ktoré sa dotýkajú záujmov žalobcu tým, že zásadným spôsobom menia jeho právne postavenie, je potrebné venovať sa jeho podstate.

Pokiaľ ide o vyhlásenia euroskupiny uvedené v článku 137 ZFEÚ a v protokole č. 14, je dôležité pripomenúť, keďže euroskupinu nemožno považovať za rozhodovací orgán, pretože ustanovenia upravujúce jej fungovanie ju neoprávňujú prijímať právne záväzné akty, čiže vyhlásenie euroskupiny nemôže byť v zásade považované za akt, ktorý má vyvolávať právne účinky voči tretím osobám. Je to tak v prípade vyhlásenia euroskupiny týkajúceho sa reštrukturalizácie bankového sektora na Cypre, ktoré má čisto informatívnu povahu.

(pozri body 51 – 53, 60)

5.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 64)