ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora)
z 30. júna 2021 (*)
„Mimozmluvná zodpovednosť – Štátna pomoc – Bankový sektor – Plán rekapitalizácie súkromnoprávnym medzibankovým konzorciom v prospech jedného z jeho členov – Schválenie zásahu centrálnou bankou členského štátu – Vzdanie sa vykonania záchranného konania a začatia postupu riešenia krízovej situácie – Smernice 2014/49/EÚ a 2014/59/EÚ – Rozhodnutie o nevznesení námietok – Žiadosti o informácie a zaujatie stanoviska Komisiou počas štádia predbežného preskúmania – Neexistencia príčinnej súvislosti“
Vo veci T‑635/19,
Fondazione Cassa di Risparmio di Pesaro, so sídlom v Pesare (Taliansko),
Montani Antaldi Srl, so sídlom v Pesare,
Fondazione Cassa di Risparmio di Fano, so sídlom vo Fane (Taliansko),
Fondazione Cassa di Risparmio di Jesi, so sídlom v Jesi (Taliansko),
Fondazione Cassa di Risparmio della Provincia di Macerata, so sídlom v Macerate (Taliansko),
v zastúpení: A. Sandulli a B. Cimino, advokáti,
žalobkyne,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: P. Stancanelli, I. Barcew, A. Bouchagiar a D. Recchia, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh založený na článku 268 ZFEÚ na náhradu majetkovej ujmy, ktorú žalobkyne údajne utrpeli najmä z dôvodu protiprávneho konania Komisie, ktoré zabránilo záchrane banky Banca delle Marche,
VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora),
v zložení: sudca Z. Csehi, vykonávajúci funkciu predsedu komory, sudcovia G. De Baere a G. Steinfatt (spravodajkyňa),
tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 21. januára 2021,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Touto žalobou sa žalobkyne, Fondazione Cassa di Risparmio di Pesaro, Montani Antaldi Srl, Fondazione Cassa di Risparmio di Fano, Fondazione Cassa di Risparmio di Jesi a Fondazione Cassa di Risparmio della Provincia di Macerata, domáhajú založenia mimozmluvnej zodpovednosti Európskej únie podľa článku 340 druhého odseku ZFEÚ z dôvodu, že Európska komisia údajne protiprávnym konaním, najmä protiprávnym nátlakom na talianske orgány, a to najmä na centrálnu banku Talianskej republiky, Banca d’Italia (ďalej len „Národná banka Talianska“), zabránila záchrane banky Banca delle Marche, ktorej akcionármi a držiteľmi podriadených dlhopisov boli žalobkyne, čím im spôsobila škodu. Presnejšie, Komisia zabránila takejto záchrane zo strany Fondo interbancario di tutela deipositi (medzibankový fond ochrany vkladov, ďalej len „FITD“), ktorý je taliansky systém ochrany vkladov vo forme súkromnoprávneho konzorcia medzi bankami spravujúci vlastné zdroje, a nasmerovala talianske orgány, a najmä taliansku centrálnu banku ako príslušný vnútroštátny orgán, k začatiu konania o riešení krízovej situácie banky Banca delle Marche podľa pravidiel talianskeho práva, ktorým sa preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 190).
2 Banca delle Marche, ktorá vznikla zlúčením sporiteľní v Macerate (Taliansko), Pesare (Taliansko) a Jesi (Taliansko), bola hlavnou bankovou inštitúciou talianskeho regiónu Marky. K 30. septembru 2015 disponovala sieťou približne 300 pobočiek, celkovými aktívami vo výške 14,713 miliardy eur, zhromaždenými financiami v rámci sporenia vo výške 13,527 miliardy eur a čistými úvermi vo výške 12,237 miliardy eur.
3 Dňa 9. januára 2012 Národná banka Talianska konštatovala, že Banca delle Marche vykazovala „znaky rastúcich ťažkostí“ a poukázala na to, že vykonané kontroly odhalili vážne nedostatky v systémoch vnútornej kontroly, ktoré nevyhnutne viedli k jej „značnému vystaveniu… úverovým a finančným rizikám“.
4 Dňa 25. júna 2013 Národná banka Talianska uviedla, že Banca delle Marche čelila „výraznému zhoršeniu technických aspektov, najmä pokiaľ ide o úverové riziká a z toho vyplývajúce dôsledky na ziskovosť a kapitálovú primeranosť“.
5 Dňa 8. októbra 2013 Národná banka Talianska navrhla Ministero dell’Economia e delle Finanze (ministerstvo hospodárstva a financií) zaviesť nad bankou Banca delle Marche nútenú správu na základe článkov 70 a 98 Testo Unico Bancario italiano (konsolidovaný zákon o bankách), ktorý bol zavedený decreto legislativo (legislatívny dekrét) č. 385 z 1. septembra 1993 (GURI č. 230 z 30. septembra 1993, riadny dodatok č. 92), najmä z dôvodu „závažných nedostatkov a nezrovnalostí…“. V tom čase účtovná situácia banky Banca delle Marche zahŕňala zhromaždené finančné prostriedky vo výške 20,9 miliardy eur, regulatórny kapitál vo výške 996 miliónov eur, celkový podiel kapitálu vo výške 6,65 % a odhadovaný deficit vo vzťahu k prudenciálnym požiadavkám vo výške 202 miliónov eur.
6 Dňa 15. októbra 2013 bola nad bankou Banca delle Marche zavedená nútená správa. Správcovia banky Banca delle Marche uskutočnili prvý pokus o riešenie krízovej situácie tejto banky prostredníctvom podpornej intervencie zo strany spoločnosti Credito Fondiario SpA (ďalej len „FonSpa“) a FITD, pričom 12. septembra 2014 FITD požiadal Národnú banku Talianska o súhlas s touto intervenciou a 3. decembra 2014 bol tento súhlas udelený. K tejto intervencii však nedošlo z dôvodu ťažkostí spojených s rekapitalizáciou banky Banca delle Marche, keďže FonSpa nebola schopná získať na trhu celú požadovanú sumu finančných zdrojov.
7 Dňa 10. októbra 2014 Komisia v rámci štádia predbežného preskúmania začatého z vlastného podnetu vo vzťahu k podporným intervenciám plánovaným zo strany FITD v prospech inej talianskej banky, Banca Tercas [SA.39451 (2014/CP)], a banky Banca delle Marche [SA.39543 (2014/CP)], zaslala talianskym orgánom žiadosť o informácie, pričom zdôraznila, že nemožno vylúčiť, že uvedené intervencie predstavujú štátnu pomoc.
8 Listom z 18. decembra 2014 Komisia talianskym orgánom oznámila, že podporná intervencia v prospech banky Banca delle Marche, ktorú navrhuje FITD, mohla predstavovať štátnu pomoc, a že v prípade, ak by Národná banka Talianska zamýšľala schváliť takúto intervenciu, bolo vhodné, aby tieto orgány oznámili predmetné opatrenie pred jeho schválením v súlade s požiadavkami článku 108 ods. 3 ZFEÚ.
9 Dňa 27. februára 2015 Komisia rozhodla o začatí konania vo veci formálneho zisťovania týkajúceho sa podporných intervencií zo strany FITD v prospech banky Banca Tercas [SA.39451 (2015/C) (ex 2015/NN)] (Ú. v. EÚ C 136, 2015, s. 17). V tomto rozhodnutí najmä usúdila, že tieto intervencie boli realizované zo štátnych prostriedkov a možno ich pripísať talianskemu štátu.
10 Listom z 21. augusta 2015, ktorý súvisel najmä s konaním SA.39543 týkajúcim sa banky Banca delle Marche, Komisia pripomenula možnosť, že predmetná intervencia môže predstavovať štátnu pomoc, a vyzvala talianske orgány, aby jej v tejto súvislosti poskytli aktualizované informácie a upustili od vykonania akéhokoľvek opatrenia zo strany FITD pred jeho oznámením a získaním rozhodnutia Komisie.
11 V septembri 2015 Národná banka Talianska informovala Komisiu o tom, že plány riešenia krízy troch bánk vrátane banky Banca delle Marche sa pripravujú a že tieto plány predpokladajú pokrytie strát rezervami a základným imaním, zníženie podriadeného dlhu na nulu alebo jeho konverziu a zvýšenie kapitálu buď prostredníctvom súkromného kapitálu, alebo intervenciou zo strany FITD.
12 Účtovná situácia banky Banca delle Marche vykazovala podľa nútených správcov k 30. septembru 2015 čisté vlastné imanie, teda účtovnú hodnotu akcií, vo výške 13 miliónov eur a kapitálový deficit vo výške 1,432 miliárd eur.
13 Dňa 8. októbra 2015 FITD stanovil a schválil kľúčové prvky druhého pokusu o intervenciu spočívajúceho v kapitálovej injekcii do banky Banca delle Marche vo výške 1,2 miliardy eur „prostredníctvom financovania, ktoré začínalo [byť] účinným vďaka niektorým bankám, ktoré boli členmi konzorcia“, spolu s plánom reštrukturalizácie tejto banky pripraveným poradenskou spoločnosťou, a informoval o tom Národnú banku Talianska listami z 9. a 15. októbra 2015. FITD vo svojom liste z 9. októbra 2015 spresnil, že v súlade s uvedenými kľúčovými prvkami k jeho intervencii dôjde na jednej strane až po prebratí smernice 2014/59 (pozri bod 1 vyššie) do vnútroštátneho práva a na druhej strane jej konkrétne podmienky budú predložené rade FITD po definovaní štruktúry kapitálovej transakcie, a to najmä v súvislosti s tým, že intervencia sa uskutoční prostredníctvom financovania konzorciom bánk za trhových podmienok. Na záver sa v ňom uvádzalo, že celá táto transakcia bola podmienená najmä schválením zmeny stanov FITD Národnou bankou Talianska, ktorej cieľom bolo zaviesť nový mechanizmus príspevkov ex ante, ako aj uskutočnením zvýšenia základného imania po právnej stránke.
14 V októbri 2015 Národná banka Talianska zaslala Komisii správu s názvom „Schéma riešenia pre skupinu Banca delle Marche“, v ktorom pripomenula účtovnú situáciu uvedenej banky, skutočnosť, že nad ňou bola zavedená nútená správa, neúspešný pokus o jej záchranu za pomoci spoločnosti FonSpa, ako aj existenciu plánu reštrukturalizácie, ktorým ju poveril FITD a ktorý vypracovala poradenská spoločnosť. Národná banka Talianska z toho vyvodila záver, že vzhľadom na skutočnosť, že k 31. decembru 2015 sa predpokladalo, že kapitál akcionárov sa blížil k nule, rekapitalizácia banky sa uskutoční na jednej strane znížením na nulu alebo konverziou podriadeného dlhu (k 30. septembru 2015 vo výške 427,5 miliónov eur) a na druhej strane zvýšením kapitálu až do výšky 1,2 miliardy eur zo strany FITD. K tejto správe bol okrem iného pripojený list FITD z 9. októbra 2015 (pozri bod 13 vyššie) a uvedený plán reštrukturalizácie.
15 Listom zo 4. novembra 2015 správcovia banky Banca delle Marche oznámili Národnej banke Talianska bezprostredne hroziacu platobnú neschopnosť banky a vyjadrili obavy, že vzhľadom na jej finančnú situáciu nebude možné banku včas zachrániť.
16 Dňa 16. novembra 2015 Talianska republika prebrala do vnútroštátneho práva smernicu 2014/59 prijatím decreto legislativo (legislatívny dekrét) č. 180/15 (GURI č. 267 zo 16. novembra 2015, s. 1), ktorý sa týka najmä vytvorenia fondu alebo fondov na riešenie krízových situácií v talianskej centrálnej banke s možnosťou delegovať jeho funkcie na systém ochrany vkladov uznaný na základe § 96 konsolidovaného zákona o bankách (pozri články 78 až 86 uvedeného dekrétu), akým je FITD.
17 Spoločným listom z 19. novembra 2015 členovia Komisie, pán Hill, v tom čase zodpovedný za finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov, a pani Vestagerová, v tom čase zodpovedná za hospodársku súťaž, informovali talianske orgány o svojom výklade požiadaviek stanovených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 149) v spojení so smernicou 2014/59, a najmä ich upozornili na skutočnosť, že použitie systému ochrany vkladov na rekapitalizáciu banky podľa článku 11 ods. 3 smernice 2014/49 podlieha uplatneniu pravidiel štátnej pomoci. Podľa tohto listu, ak sa dospeje k záveru, že použitie takéhoto systému zahŕňa poskytnutie štátnej pomoci, riešenie krízovej situácie banky sa má posudzovať z hľadiska smernice 2014/59, ktorá každú „mimoriadnu verejnú finančnú podporu“ kvalifikuje ako „štátnu pomoc, ktorá sa poskytuje s cieľom zachovať alebo obnoviť životaschopnosť, likviditu alebo platobnú schopnosť inštitúcie“. Z tohto dôvodu sa uplatňuje podmienenosť podľa tejto druhej uvedenej smernice. Ak by naopak použitie systému ochrany vkladov nebolo kvalifikované ako štátna pomoc, ale len ako čisto súkromná intervencia, neviedlo by k riešeniu krízovej situácie podľa tejto smernice.
18 Dňa 21. novembra 2015 Národná banka Talianska so súhlasom ministerstva hospodárstva a financií z 22. novembra 2015 začala konanie o riešení krízovej situácie podľa článku 32 legislatívneho dekrétu č. 180/15 voči banke Banca delle Marche. Tento plán riešenia krízovej situácie bol Komisii oznámený 20. novembra 2015.
19 Národná banka Talianska vo svojom „pláne riešenia krízovej situácie banky Banca delle Marche“ poukázala najmä na skutočnosť, že rekapitalizácia banky Banca delle Marche zo strany FITD sa nemohla uskutočniť bez „predchádzajúceho kladného posúdenia zo strany Komisie… v súvislosti so zlučiteľnosťou [tejto operácie] s pravidlami [Únie] o štátnej pomoci“. Národná banka Talianska v rámci svojho „predbežného ocenenia“ týkajúceho sa podmienok začatia postupu riešenia krízových situácií v zmysle článku 25 legislatívneho dekrétu č. 180/15 a článku 36 ods. 9 smernice 2014/59 konštatovala zlyhávanie banky Banca delle Marche, o ktorom svedčili celkové straty vo výške 1,445 miliardy eur a kapitálový deficit vo výške 1,432 miliardy eur vykázané k 30. septembru 2015. Podľa Národnej banky Talianska počas nútenej správy nebolo možné identifikovať intervencie súkromného sektora schopné vyriešiť krízovú situáciu banky Banca delle Marche. Rovnako intervencia zo strany FITD v jej prospech sa ukázala ako neuskutočniteľná a nevhodná s ohľadom na požiadavku rýchleho riešenia krízy. Vzhľadom na verejný charakter, ktorý pripísala intervenciám systémov ochrany vkladov, vykonanie plánovanej intervencie vyžadovalo predchádzajúce povolenie Komisie, pokiaľ ide o jej zlučiteľnosť s pravidlami Únie o štátnej pomoci. Táto operácia bola predložená Komisii, ale nemohla byť vykonaná bez jej predchádzajúceho kladného posúdenia. Toto predbežné ocenenie potvrdilo konečné ocenenie vykonané v apríli 2016 nezávislým znalcom splnomocneným Národnou bankou Talianska.
20 Riešenie krízovej situácie banky Banca delle Marche, ako ju nariadila Národná banka Talianska, spočívalo v prevode jej aktív a pasív na novovytvorenú preklenovaciu banku Nuova Banca delle Marche SpA (ďalej len „preklenovacia banka“), ktorej základné imanie bolo upísané novým fondom na riešenie krízových situácií prostredníctvom príspevkov bankového sektora, aby sa umožnilo zachovanie jej podstatných činností až do predaja v rámci otvoreného a nediskriminačného postupu. Súčasne boli stanovené opatrenia spočívajúce po prvé v následnom prevode znehodnotených aktív, takzvaných nesplácaných úverov, z preklenovacej banky na novú účelovú spoločnosť pre správu aktív alebo konsolidačnú banku (bad bank), konkrétne na REV – Gestione Crediti SpA, kontrolovanú fondom na riešenie krízových situácií, za kúpnu cenu zodpovedajúcu približne 18 % pôvodnej hodnoty, po druhé úplné zníženie rezerv a základného imania s následným zrušením administratívnych a majetkových práv (write down) a po tretie zrušenie podriadených dlhopisov v pasívach „pôvodnej“ banky Banca delle Marche, ktorá sa stala „prázdnou schránkou“ bez možnosti majiteľov vymáhať svoje pohľadávky. Pomoc plánovaná na realizáciu týchto operácií na riešenie krízovej situácie banky Banca delle Marche pozostávala z „prvého opatrenia“, ktoré spočívalo v kapitálovej injekcii na pokrytie záporných vlastných zdrojov preklenovacej banky vo výške 1,005 miliárd eur a rekapitalizácii tejto banky vo výške 1,041 miliárd eur a „druhého opatrenia“, ktoré spočívalo v prevode znehodnotených aktív vo výške 916 miliónov eur na konsolidačnú banku.
21 Dňa 22. novembra 2015 Komisia po štádiu predbežného preskúmania prijala rozhodnutie C(2015) 8371 final o štátnej pomoci SA.39543 (2015/N) poskytnutej Talianskom – Pomoc na riešenie krízovej situácie Banca delle Marche, v ktorom nevzniesla žiadne námietky voči opatreniam pomoci plánovaným v súvislosti s riešením krízovej situácie banky Banca delle Marche z dôvodu ich zlučiteľnosti s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ. K tomuto dňu bol zostatok vlastných zdrojov banky Banca delle Marche záporný vo výške 1,412 miliardy eur.
22 Dňa 26. novembra 2015 mimoriadne valné zhromaždenie bánk združených v konzorciu FITD schválilo 26. novembra 2015 zmeny stanov, ktoré povoľovali „dobrovoľnú“ intervenciu ex ante zo strany FITD. Tieto zmeny následne schválila Národná banka Talianska.
23 V období od 22. novembra do 31. decembra 2015 preklenovacia banka zaznamenala čisté straty vo výške približne 12 miliónov eur. Okrem toho v roku 2016 vygenerovala straty vo výške približne 775 miliónov eur, z čoho 668,7 milióna eur bolo dôsledkom ďalšieho zhoršenia stavu úverov s nízkou úrovňou splácania.
24 Dňa 9. decembra 2015 bol vo finančnom výbore Camera dei deputati (Poslanecká snemovňa, Taliansko) vypočutý riaditeľ odboru dohľadu Národnej banky Talianska. Zo zápisnice z tohto vypočutia vyplýva najmä toto:
„Riadenie [banky Banca delle Marche nútenými správcami] dlho pretrvávalo… Práve v tomto okamihu sa ukázalo, že F[ITD]… môže absorbovať riziká týkajúce sa nesplácaných úverov. Intervencia [FITD] by spolu so zdrojmi, ktoré poskytli ostatné banky, umožnila vytvoriť základ pre východisko z krízy bez toho, aby boli akokoľvek obetovaní veritelia… Nebolo to však možné vzhľadom na predpojatý názor – s ktorým sme sa nestotožnili – vyjadrený útvarmi Komisie…, že intervencie zo strany [FITD] by sa mali považovať za štátnu pomoc …
Ako som už povedal, [FITD] tento spôsob intervencie dôkladne zvážil a podrobne definoval… Nemohla sa však realizovať, pretože Komisia označila intervenciu zo strany FITD… za štátnu pomoc tým, že využitie tejto intervencie stotožnila s využitím verejných prostriedkov. Ako som poznamenal, s týmto názorom nesúhlasíme. V Taliansku sú záručné systémy súkromnými subjektmi; o ich intervenciách, ktoré sú alternatívou k výplate vkladateľov, sa rozhoduje autonómne a sú financované tiež zo súkromných zdrojov…“
25 Dňa 23. decembra 2015 Komisia prijala rozhodnutie (EÚ) 2016/1208 o štátnej pomoci SA.39451 (2015/C) (ex 2015/NN), ktorú Taliansko poskytlo banke Banca Tercas (Ú. v. EÚ L 203, 2016, s. 1, ďalej len „rozhodnutie týkajúce sa banky Banca Tercas“), pričom kvalifikovala predmetné intervencie zo strany FITD ako protiprávnu štátnu pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom a nariadila jej vymáhanie.
26 V správe uverejnenej na svojej internetovej stránke 25. marca 2016 s názvom „Kríza banky Banca delle Marche“ Národná banka Talianska v podstate pripomenula najmä to, že v októbri 2014 Komisia talianskym orgánom zaslala žiadosť o informácie týkajúce sa plánovaných intervencií FITD v prospech bánk Banca Tercas a Banca delle Marche vzhľadom na možnosť, že by mohli predstavovať štátnu pomoc. Tieto orgány následne začali s technickou pomocou Národnej banky Talianska dlhú konzultáciu s útvarmi Komisie, ktorá zahŕňala početnú výmenu e‑mailov a početné presuny talianskych úradníkov do Bruselu (Belgicko), v rámci ktorých sa pokúšali presvedčiť Komisiu o tom, že predpoklad, že ide o štátnu pomoc, bol neopodstatnený. Podľa Národnej banky Talianska však bolo nevyhnutné získať predchádzajúci súhlas Komisie týkajúci sa intervencie zo strany FITD, ktorej vykonanie by inak viedlo k formálnemu začatiu sporu s Komisiou, ktorý by následne musel byť predložený súdom Únie, a to so všetkými bezprostrednými negatívnymi účinkami, ktoré by to vyvolalo. Útvary Komisie však zotrvali na svojom stanovisku odmietnuť túto intervenciu, dokonca aj vo forme rozdelenia záťaže (burden sharing), tak ako bola nakoniec navrhovaná a ktorá bola v každom prípade oveľa menej traumatizujúcim riešením ako to, ktoré bolo použité na konci. Tento postoj bol údajne oficiálne potvrdený na najvyššej úrovni v liste členov Komisie, pána Hilla a pani Vestagerovej, z 19. novembra 2015.
27 Rozsudkom z 30. decembra 2016 (vec č. 12884/2016) v nadväznosti na žalobu, ktorú podali žalobkyne proti Národnej banke Talianska a talianskemu ministerstvu hospodárstva a financií o zrušenie opatrení na riešenie krízovej situácie prijatých voči banke Banca delle Marche a na náhradu škody spôsobenej týmto riešením krízovej situácie, Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio, Taliansko) zamietol návrhy žalobkýň.
28 V roku 2017, keď bola preklenovacia banka predaná, bola potrebná ďalšia štátna pomoc spočívajúca najmä v rekapitalizácii vo výške 556 miliónov eur z fondu na riešenie krízových situácií a predajná cena bola stanovená na symbolickú sumu 1 eur [pozri rozhodnutie Komisie C(2017) 3000 final z 30. apríla 2017 o štátnej pomoci SA.39543 (2017/N‑2), SA.41134 (2017/N‑2), SA.43547 (2017/N‑2) (Ú. v. EÚ C 140, 2018, s. 1)].
29 Rozsudkom z 22. januára 2019 (vec č. 00550/2019) Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko) zamietla odvolanie žalobkýň proti rozsudku Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio).
30 Rozsudkom z 19. marca 2019, Taliansko a i./Komisia (T‑98/16, T‑196/16 a T‑198/16, EU:T:2019:167), Všeobecný súd zrušil rozhodnutie týkajúce sa banky Banca Tercas.
31 Dňa 29. mája 2019 Komisia podala odvolanie proti rozsudku z 19. marca 2019, Taliansko a i./Komisia (T‑98/16, T‑196/16 a T‑198/16, EU:T:2019:167), ktoré bolo zapísané pod číslom C‑425/19 P.
32 Na základe návrhu na preskúmanie podaného žalobkyňami Consiglio di Stato (Štátna rada) uznesením zo 7. októbra 2019 (vec č. 03465/2019) prerušila konanie o preskúmaní svojho rozsudku uvedeného v bode 29 vyššie dovtedy, kým Súdny dvor neprijme svoje rozhodnutie, ktorým ukončí konanie vo veci C‑425/19 P.
33 Uznesením z 13. novembra 2019, Komisia/Taliansko a i. (C‑425/19 P, neuverejnené, EU:C:2019:980), predseda Súdneho dvora zamietol návrh žalobkýň na vstup do konania ako vedľajší účastník konania na podporu návrhov žalobkýň v prvostupňovom konaní z dôvodu, že nepreukázali oprávnený záujem na rozhodnutí vo veci C‑425/19 P v zmysle článku 40 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie.
34 Rozsudkom z 2. marca 2021, Komisia/Taliansko a i. (C‑425/19 P, EU:C:2021:154), Súdny dvor zamietol odvolanie Komisie proti rozsudku z 19. marca 2019, Taliansko a i./Komisia (T‑98/16, T‑196/16 a T‑198/16, EU:T:2019:167).
Konanie a návrhy účastníkov konania
35 Žalobkyne návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 25. septembra 2019 podali žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
36 V replike podanej do kancelárie Všeobecného súdu 14. februára 2020 žalobkyne požiadali Všeobecný súd, aby na základe článku 91 svojho rokovacieho poriadku nariadil Komisii predložiť celý administratívny spis týkajúci sa veci „Banca delle Marche (SA.39543 2014/CP)“, vrátane všetkých „dôverných dokumentov“ uvedených vo vyjadrení k žalobe, aby sa zabezpečilo dodržiavanie ich práva na obhajobu a zásady kontradiktórnosti v súlade s ustanoveniami článku 103 rokovacieho poriadku.
37 Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 14. apríla 2020 v nadväznosti na návrh Komisie nariadiť žalobkyniam predložiť zápisnicu zo zasadnutia rady FITD z 8. októbra 2015, ako aj akýkoľvek iný dokument pochádzajúci od FITD a týkajúci sa listu z 9. októbra 2015, na doplnenie prílohy A.7 žaloby, žalobkyne predložili nový návrh na vykonanie dôkazov týkajúcich sa uvedených dokumentov. Komisia vo svojich pripomienkach z 25. júna 2020 nenamietala proti tomu, aby boli tieto dôkazy založené do spisu a zohľadnené Všeobecným súdom.
38 Na návrh sudkyne spravodajkyne Všeobecný súd (tretia komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania stanovených v článku 89 rokovacieho poriadku vyzval Komisiu, aby predložila údajne dôverné dokumenty, na ktoré odkázala vo vyjadrení k žalobe. Komisia predložila uvedené dokumenty v stanovenej lehote, pričom spresnila, že ich už nepovažuje za dôverné.
39 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté počas pojednávania 21. januára 2021.
40 Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:
– určil a konštatoval vznik mimozmluvnej zodpovednosti Únie z dôvodu, že Komisia protiprávnymi pokynmi oznámenými talianskym orgánom zabránila rekapitalizácii banky Banca delle Marche zo strany FITD,
– zaviazal Komisiu na náhradu škody, ktorú im spôsobila, vyčíslenú podľa kritérií uvedených v bodoch 43 až 51 žaloby alebo vo výške, ktorú bude Všeobecný súd považovať za spravodlivú,
– uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
41 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu ako nedôvodnú,
– zaviazal žalobkyne na náhradu trov konania.
Právny stav
O podmienkach vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Únie
42 Z ustálenej judikatúry vyplýva, že vznik mimozmluvnej zodpovednosti Únie je podmienený súčasným splnením niekoľkých podmienok, a to existenciou dostatočne závažného porušenia právnej normy, ktorej cieľom je priznať práva jednotlivcom, existenciou škody a existenciou príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti autorom aktu a škodou, ktorú utrpeli poškodené osoby (pozri rozsudok z 10. septembra 2019, HTTS/Rada, C‑123/18 P, EU:C:2019:694, bod 32 a citovanú judikatúru).
43 V súvislosti konkrétnejšie s podmienkou príčinnej súvislosti stanovenou v článku 340 druhom odseku ZFEÚ, z judikatúry vyplýva, že sa týka existencie dostatočne priamej príčinnej súvislosti medzi konaním inštitúcií Únie a škodou, pričom túto súvislosť musí preukázať žalobca tak, že vytýkané konanie musí byť rozhodujúcou príčinou ujmy (pozri rozsudok z 5. septembra 2019, Európska únia/Guardian Europe a Guardian Europe/Európska únia, C‑447/17 P a C‑479/17 P, EU:C:2019:672, bod 32 a citovanú judikatúru).
44 Okrem toho mimozmluvná zodpovednosť Únie nemôže vzniknúť, kým nie sú splnené všetky podmienky, ktorým podlieha povinnosť náhrady škody stanovená v článku 340 druhom odseku ZFEÚ (rozsudok z 9. septembra 2008, FIAMM a i./Rada a Komisia, C‑120/06 P a C‑121/06 P, EU:C:2008:476, bod 165; pozri tiež uznesenie z 12. marca 2020, EMB Consulting a i./ECB, C‑571/19 P, neuverejnené, EU:C:2020:208, bod 29 a citovanú judikatúru). Z toho vyplýva, že nesplnenie jednej z týchto podmienok postačuje na zamietnutie žaloby.
45 Všeobecný súd považuje za vhodné začať preskúmaním existencie dostatočne priamej príčinnej súvislosti medzi údajne protiprávnym konaním Komisie a údajnou ujmou v zmysle judikatúry citovanej v bode 43 vyššie.
O existencii dostatočne priamej príčinnej súvislosti
46 Žalobkyne tvrdia, že protiprávne konanie vytýkané Komisii, a to najmä jej nezohľadnenie pojmu štátna pomoc, ako bol potvrdený rozsudkom z 19. marca 2019, Taliansko a i./Komisia (T‑98/16, T‑196/16 a T‑198/16, EU:T:2019:167), bolo skutočnou a výlučnou príčinou škody, ktorú utrpeli. Bolo totiž preukázané, že talianske orgány jednak hľadali všetky možné riešenia s cieľom vyhnúť sa riešeniu krízovej situácie banky Banca delle Marche, ale že nesúhlas Komisie tieto možné riešenia znemožnil, a jednak, že tieto iné riešenia by výrazne obmedzili škodlivé účinky na dotknutých akcionárov a majiteľov dlhopisov. Pripomínajú rôzne kontrolné kroky, ktoré útvary Komisie prijali od októbra 2014 v súvislosti s prebiehajúcimi záchrannými operáciami, najmä v prospech bánk Banca Tercas a Banca delle Marche. Zo správy Národnej banky Talianska o kríze banky Banca delle Marche vyplýva, že ministerstvo hospodárstva a financií následne začalo s technickou podporou Národnej banky Talianska dlhú konzultáciu s Komisiou, ktorá zahŕňala početnú výmenu e‑mailov a početné presuny talianskych úradníkov do Bruselu, pričom talianske orgány boli presvedčené, že predpoklad, že ide o štátnu pomoc, bol neopodstatnený a že bolo možné Komisiu presvedčiť. Napriek týmto snahám preukázať zákonnosť stanoviska talianskych orgánov Komisia zaslala viacero „čoraz prísnejších listov“, vrátane opakovaného upozornenia, že vykonanie takejto podpory v prospech banky Banca delle Marche vyžaduje predchádzajúce oznámenie a vyčkanie na jej rozhodnutie. Podľa žalobkýň, ako to spresňuje Národná banka Talianska vo svojej správe, „útvary [Komisie] tvrdohlavo odmietali intervenciu zo strany FITD, dokonca aj vo forme rozdelenia záťaže (burden sharing), tak ako bola nakoniec navrhovaná a ktorá bola v každom prípade oveľa menej traumatizujúcim riešením ako to, ktoré bolo použité na konci“. Tento postoj bol údajne „oficiálne potvrdený na najvyššej úrovni v liste členov Komisie, pána Hilla a pani Vestagerovej, z 19. novembra 2015“.
47 Žalobkyne sa domnievajú, že toto nezákonné stanovisko prijaté Komisiou bolo spôsobilé úplne paralyzovať konanie talianskych orgánov. Ako spresnila Národná banka Talianska vo svojej správe uvedenej v bode 46 vyššie, bolo nevyhnutné získať predchádzajúci súhlas Komisie týkajúci sa intervencie zo strany FITD, ktorej vykonanie by inak viedlo k formálnemu začatiu sporu s Komisiou, ktorý by následne musel byť predložený súdom Únie, a to so všetkými bezprostrednými negatívnymi účinkami, ktoré by to vyvolalo. Komisia preto svojou činnosťou zabránila záchrane banky Banca delle Marche napriek úsiliu vynaloženému talianskymi orgánmi.
48 Žalobkyne spresňujú, že účinky záchrany banky Banca delle Marche zo strany FITD by sa líšili od účinkov vyplývajúcich z intervencie fondu na riešenie krízových situácií. Takáto záchrana by bola menej nepriaznivá pre dotknutých akcionárov, ktorí by si mohli ponechať časť svojho vlastníckeho podielu a zostať akcionármi, pričom by mohli očakávať obnovenie hodnoty uvedenej banky v budúcnosti, keď by táto banka znovu dosahovala zisk. Vo svojej záverečnej správe tak nútení správcovia banky Banca delle Marche spresnili, že intervencia „vo forme umožňujúcej rozdelenie záťaže (burden sharing), tak ako bola nakoniec navrhovaná, by bola v každom prípade ‚oveľa menej traumatizujúcim riešením, než aké bolo použité na konci‘“. Intervencia FITD v októbri a novembri 2015 by totiž umožnila poskytnúť banke Banca delle Marche potrebné prostriedky na prekonanie krízy so zachovaním činnosti, ako to potvrdzuje uvedená konečná správa a samotná Národná banka Talianska, a to bez toho, aby obetovala veriteľov a v menšej miere akcionárov.
49 Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkýň. Na pojednávaní však upustila od namietania proti prípustnosti správy Národnej banky Talianska uvedenej v bode 46 vyššie, čo bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania.
50 Všeobecný súd na úvod pripomína, že žalobkyne v podstate tvrdia, že správanie a akty Komisie, ktoré zabránili intervencii FITD, a teda viedli k prijatiu rozhodnutia o riešení krízovej situácie banky Banca delle Marche, boli výsledkom toho, že Komisia nedodržala zmysel pojmu pomoc, keďže sa nesprávne domnievala, že intervencie FITD napriek ich súkromnoprávnej povahe predstavovali opatrenia pripísateľné Taliansku a zahŕňali štátne prostriedky.
51 Treba však konštatovať, že listy a predbežné stanoviská Komisie počas štádia predbežného preskúmania týkajúceho sa situácie banky Banca delle Marche, ktoré boli pripomenuté v bode 7 vyššie a nasl., neobsahujú žiadne právne posúdenie z hľadiska kritérií pojmu pomoc.
52 Po prvé Komisia v žiadosti o informácie z 10. októbra 2014 len zdôraznila, že nemožno vylúčiť, že zamýšľané intervencie FITD v prospech bánk Banca Tercas a Banca delle Marche predstavujú štátnu pomoc (pozri bod 7 vyššie).
53 Po druhé Komisia sa vo svojom liste z 18. decembra 2014 obmedzila na oznámenie talianskym orgánom, že podporná intervencia v prospech banky Banca delle Marche, ktorú navrhol FITD, mohla predstavovať štátnu pomoc, a že v prípade, že Národná banka Talianska mala v úmysle povoliť takúto intervenciu, bolo by vhodné, aby tieto orgány oznámili predmetné opatrenie pred jeho povolením v súlade s požiadavkami článku 108 ods. 3 ZFEÚ (pozri bod 8 vyššie).
54 Po tretie Komisia vo svojom liste z 21. augusta 2015 najmä v súvislosti s konaním SA.39543 týkajúcim sa banky Banca delle Marche iba pripomenula možnosť, že predmetná intervencia môže predstavovať štátnu pomoc, a vyzvala talianske orgány, aby jej v tejto súvislosti poskytli aktualizované informácie a upustili od vykonania akéhokoľvek opatrenia zo strany FITD pred jeho oznámením a získaním rozhodnutia Komisie (pozri bod 10 vyššie).
55 Po štvrté listom z 19. novembra 2015, teda len jeden deň predtým, ako talianske orgány oznámili Komisii začatie postupu riešenia krízovej situácie banky Banca delle Marche, začatého 21. novembra 2015 (pozri bod 18 vyššie), členovia Komisie, pán Hill a pani Vestagerová, informovali talianske orgány len o svojom výklade spoločných požiadaviek smerníc 2014/49 a 2014/59 a pravidiel štátnej pomoci. Konkrétne upozornili na skutočnosť, že používanie systému ochrany vkladov na rekapitalizáciu banky podľa článku 11 ods. 3 smernice 2014/49 podlieha uplatneniu pravidiel v oblasti štátnej pomoci, pričom uznávajú, že ak by sa použitie uvedeného systému nekvalifikovalo ako štátna pomoc, ale ako čisto súkromná intervencia, neviedlo by k riešeniu krízovej situácie podľa tejto smernice (pozri body 17 a 18 vyššie).
56 Z vyššie uvedeného vyplýva, že tieto stanoviská Komisie, ku ktorým došlo pred začatím postupu riešenia krízovej situácie banky Banca delle Marche, mali len procesnú povahu, keďže pripomenuli talianskym orgánom potrebu vopred oznámiť a nevykonať možné opatrenia pomoci v prospech práve tejto banky. Tieto stanoviská sa nevyjadrovali ku konkrétnemu opatreniu, pretože žiadne opatrenie ešte nebolo jasne definované alebo oznámené, ani k presnému spôsobu, akým Komisia vykladá pojem pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ v tejto súvislosti.
57 Je pravda, že z dokumentov pochádzajúcich od Národnej banky Talianska, ktoré boli vyhotovené po udalostiach pripomenutých v bodoch 52 až 55 vyššie, vyplýva, že Národná banka Talianska bola presvedčená, že útvary Komisie sa domnievali, že intervencie FITD v prospech banky v úpadku mohli predstavovať štátnu pomoc najmä z dôvodu, že boli pripísateľné talianskemu štátu a pochádzali zo zdrojov, nad ktorými tento štát vykonával kontrolu. Národná banka Talianska totiž pri predbežnom ocenení podmienok začatia postupu riešenia krízovej situácie banky Banca delle Marche v podstate pripomenula, že je potrebné oznámiť akékoľvek prípadné podporné opatrenie zo strany FITD v prospech banky Banca delle Marche Komisii a získať jej predchádzajúce schválenie vo vzťahu k zlučiteľnosti takéhoto opatrenia s pravidlami Únie v oblasti štátnej pomoci (pozri bod 19 vyššie). Okrem toho svedecká výpoveď jedného z jej spolupracovníkov a jej správa o kríze banky Banca delle Marche preukazujú, že počas správneho konania útvary Komisie vyjadrili názor, že podporné intervencie FITD by mohli byť štátnou pomocou, a to najmä z dôvodu, že zdroje tohto fondu mali štátny alebo verejný charakter. V zápisnici z uvedenej svedeckej výpovede sa uvádza, že na rozdiel od talianskych orgánov a Národnej banky Talianska sa Komisia domnievala, že intervencie zo strany FITD treba považovať za štátnu pomoc, pretože prostriedky tohto fondu treba kvalifikovať ako verejné prostriedky (pozri bod 24 vyššie). Na rozdiel od toho, čo uvádza Komisia, obsah tejto svedeckej výpovede potvrdzuje správa Národnej banky Talianska o kríze banky Banca delle Marche, v ktorej sa jasne uvádza, že talianske orgány a Národná banka Talianska sa neúspešne pokúšali presvedčiť útvary Komisie o tom, že zamýšľané intervencie FITD v prospech bánk Banca Tercas a Banca delle Marche nemožno kvalifikovať ako štátnu pomoc (pozri bod 26 vyššie).
58 Z týchto dôkazov však nevyplýva, že v príslušnom štádiu, bezprostredne predtým, ako Národná banka Talianska a ministerstvo hospodárstva a financií prijali v rámci výkonu svojich vlastných právomocí a voľnej úvahy (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. decembra 2020, Rada a i./K. Chrysostomides & Co. a i., C‑597/18 P, C‑598/18 P, C‑603/18 P a C‑604/18 P, EU:C:2020:1028, body 106 až 108) rozhodnutie o začatí riešenia krízovej situácie banky Banca delle Marche, Komisia z dôvodov uvedených v bode 57 vyššie hrozila talianskym orgánom, že zablokuje alebo zakáže akékoľvek prípadné intervencie zo strany FITD v prospech banky Banca delle Marche vzhľadom na článok 107 ZFEÚ alebo na ne vyvíjala v tomto smere nátlak.
59 V tejto súvislosti sa žalobkyne nemôžu odvolávať na rozhodnutie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania týkajúceho sa intervencie zo strany FITD v prospech banky Banca Tercas, prijaté 27. februára 2015, a teda niekoľko mesiacov predtým, ako sa začalo konanie o riešení krízovej situácie banky Banca delle Marche, v ktorom Komisia usúdila, že táto iná intervencia spĺňala kritériá pripísateľnosti a štátnych zdrojov (pozri body 45 až 61 uvedeného rozhodnutia o začatí konania a bod 9 vyššie). Na rozdiel od týchto opatrení na podporu banky Banca Tercas, pred prijatím rozhodnutia o riešení krízovej situácie banky Banca delle Marche neexistoval žiadny definitívny plán intervencie zo strany FITD v prospech banky Banca delle Marche, žiadna žiadosť o schválenie takéhoto plánu adresovaná Národnej banke Talianska (pozri bod 13 vyššie), žiadne formálne oznámenie tohto plánu ani žiadny iný dôvod, aby Komisia v tejto súvislosti začala konanie vo veci formálneho zisťovania. Za týchto podmienok bolo teda v tomto štádiu nemožné, aby Komisia dostatočne presne zistila, či prípadná intervencia plánovaná zo strany FITD v prospech banky Banca delle Marche môže spĺňať kritériá štátnej pomoci.
60 Naopak, z predbežného ocenenia, ktoré vykonala Národná banka Talianska pri začatí konania o riešení krízovej situácie (pozri bod 19 vyššie), vyplýva, že rozhodujúcimi prvkami v prospech tohto rozhodnutia bolo zlyhávanie banky Banca delle Marche, o ktorom svedčia celkové straty vo výške 1,445 miliárd eur a kapitálový deficit vo výške 1,432 miliárd eur k 30. septembru 2015, ako aj skutočnosť, že počas nútenej správy nebolo možné identifikovať žiadnu intervenciu zo strany súkromného sektora, ktorá by bola schopná vyriešiť krízovú situáciu tejto banky. Národná banka Talianska tak zdôraznila, že intervencia zo strany FITD sa ukázala ako neuskutočniteľná a nevhodná v súvislosti s požiadavkou rýchleho riešenia krízy. V tejto súvislosti skutočnosť, ktorú pripomenula Národná banka Talianska, že vykonanie takejto intervencie by vyžadovalo predchádzajúce povolenie Komisie podľa pravidiel štátnej pomoci, bola síce ďalším aspektom, ktorý bránil takémuto rýchlemu riešeniu, ale vzhľadom na stále neúplnú povahu intervenčného plánu FITD v prospech Banca delle Marche (pozri bod 59 vyššie) nebola sama osebe rozhodujúca pre rozhodnutie o riešení krízovej situácie, ktoré tieto orgány nakoniec prijali. Okrem toho v rozsahu, v akom Národná banka Talianska uviedla, že táto intervencia bola predložená Komisii, ale nemohla byť vykonaná bez jej predchádzajúceho kladného posúdenia Komisiou, jasne sa odvolávala na správu s názvom „Schéma riešenia pre skupinu Banca delle Marche“ (pozri bod 14 vyššie), pričom stačí zdôrazniť, že predloženie Komisii nemožno stotožňovať s formálnym oznámením definitívneho a konkrétneho intervenčného plánu, ktorý by Komisia mohla zakázať alebo schváliť.
61 Toto posúdenie je totiž po prvé podporené skutočnosťou, že FITD 8. októbra 2015 stanovil len kľúčové prvky druhého pokusu o intervenciu v prospech banky Banca delle Marche, ktorý spočíval v kapitálovej injekcii do uvedenej banky vo výške 1,2 miliardy eur sprevádzanej reštrukturalizačným plánom, o ktorom informovala Národnú banku Talianska listami z 9. a 15. októbra 2015. V liste z 9. októbra 2015 preto FITD spresnil, že v súlade s uvedenými kľúčovými prvkami sa na jednej strane jeho intervencia uskutoční až po prebratí smernice 2014/59 do vnútroštátneho práva a po schválení zmien jeho stanov potrebných na prebratie tejto smernice zo strany Národnej banky Talianska a na druhej strane, konkrétne podmienky tejto intervencie budú predložené rade FITD po definovaní štruktúry kapitálovej transakcie, najmä v súvislosti s tým, že intervencia sa uskutoční prostredníctvom financovania konzorciom bánk za trhových podmienok (pozri bod 13 vyššie). Preto, ako tvrdí Komisia, o presnom obsahu a spôsobe takejto intervencie ešte ani zďaleka nerozhodli vnútorné orgány FITD, a preto sa na rozdiel od prvej navrhovanej, ale nerealizovanej intervencie zo strany FITD (pozri bod 6 vyššie) v tomto liste ani neskôr nepožadovalo schválenie zo strany Národnej banky Talianska. Na rozdiel od listu FITD adresovaného Národnej banke Talianska 12. septembra 2014 o návrhu intervencie s podporou spoločnosti FonSpa totiž jeho listy z 9. a 15. októbra 2015 nemožno vykladať tak, že obsahujú takúto žiadosť o schválenie. V odpovedi na konkrétnu otázku položenú v tejto súvislosti Všeobecným súdom na pojednávaní žalobkyne zdôraznili skutočnosť, že v tomto štádiu poradenská spoločnosť už schválila plánovanú intervenciu FITD a že prostredníctvom uvedených listov tento fond oznámil Národnej banky Talianska, že bol pripravený ju vykonať, avšak nedokázali identifikovať časť týchto listov, ktorú bolo možné chápať ako žiadosť o schválenie.
62 Po druhé pred samotným prebratím smernice 2014/59 do vnútroštátneho práva prijatím legislatívneho dekrétu č. 180/15 16. novembra 2015, ktorý podľa vlastných slov FITD umožnil takúto podpornú intervenciu, nútení správcovia banky Banca delle Marche listom zo 4. novembra 2015 oznámili Národnej banke Talianska hroziacu situáciu platobnej neschopnosti tejto banky a uviedli, že sa obávajú, že jej záchrana sa nebude môcť uskutočniť včas vzhľadom na jej finančnú situáciu. To samo osebe naznačuje nemožnosť rýchlej intervencie zo strany FITD, a to nezávisle od prípadnej potreby oznámiť ju vopred Komisii na základe článku 108 ods. 3 ZFEÚ (pozri body 14 a 16 vyššie). Túto nemožnosť potvrdzuje skutočnosť, že mimoriadne zasadnutie bánk konzorcia FITD schválilo zmeny stanov FITD, ktoré by umožnili takúto intervenciu v súlade s novým regulačným rámcom, až 26. novembra 2015 (pozri bod 21 vyššie), teda päť dní po prijatí rozhodnutia o riešení krízovej situácie banky Banca delle Marche.
63 Po tretie na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, ani svedecká výpoveď spolupracovníka Národnej banky Talianska, ani správa Národnej banky Talianska o kríze banky Banca delle Marche (pozri body 24 a 26 vyššie) nie sú spôsobilé spochybniť predchádzajúce posúdenie. Tieto dokumenty boli vypracované dlho po rozhodnutí o riešení krízovej situácie banky Banca delle Marche a v čase, keď už bola Národná banka Talianska vystavená žalobám o náhradu škody, ktoré žalobkyne podali na talianske súdy. Okrem toho správa o kríze banky Banca delle Marche uvádza údajné odmietnutie Komisie schváliť rekapitalizáciu tejto banky zo strany FITD, čo bolo „oficiálne potvrdené na najvyššej úrovni listom členov Komisie, pána Hilla a pani Vestagerovej, z 19. novembra 2015“, hoci tomuto listu nemožno pripísať takýto obsah (pozri bod 55 vyššie). V každom prípade sa nezdá byť pravdepodobné, že potreba oznámiť Komisii takéto intervenčné opatrenie zo strany FITD, ktorého obsah a spôsob neboli zatiaľ dostatočne spresnené, najmä pokiaľ ide o rozsah a spôsob účasti jeho členov, ani o ňom nerozhodli vnútorné orgány FITD a príslušné orgány, sama osebe bránila záchrane banky Banca delle Marche, ako to vyplýva z časti uvedenej svedeckej výpovede. Správa Národnej banky Talianska o kríze banky Banca delle Marche neumožňuje iný výklad. Aj keď uvedená správa zdôrazňuje potrebu oznámiť takéto opatrenie Komisii a získať jej predchádzajúci súhlas, je v skutočnosti nedôsledná, keďže nepoukazuje na dôležitosť krízovej situácie tejto banky, ktorá existovala na začiatku novembra 2015 a bola zaznamenaná v predbežnom ocenení, ktoré vykonala Národná banka Talianska a ktorá predchádzala rozhodnutiu o riešení krízovej situácie a odôvodňovala ho.
64 Po štvrté toto chápanie je v súlade s rozsudkami Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio) a Consiglio di Stato (Štátna rada) (pozri body 27 a 29 vyššie), v prípade ktorých žalobkyne neopodstatnene uvádzali, že sa v nich najmä konštatuje, že rozhodnutie Národnej banky Talianska nariadiť riešenie krízovej situácie banky Banca delle Marche nebolo „autonómne“, ale bolo „uložené“ Komisiou. Pasáže uvedených rozsudkov, na ktoré sa odvolávajú žalobkyne, sa totiž v podstate obmedzujú na pripomenutie niektorých skutočností, ktoré sú uvedené v bode 52 vyššie a nasl., a to bez toho, aby pristúpili k takejto právnej kvalifikácii. Je pravda, že Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio) sa odvolal na slová Národnej banky Talianska, ktorá „vo výroku rozhodnutia o riešení krízovej situácie výslovne uviedla, že intervencia zo strany [FITD] sa nem[ohla] uskutočniť, pretože Komisia… s ňou nesúhlasila, keďže nebola zlučiteľná s pravidlami štátnej pomoci, a intervencia zo strany [FITD] [jej] mala byť vopred formálne oznámená…, aby preskúm[ala] jej zlučiteľnosť s uvedenými pravidlami“. Na rozdiel od toho, čo tvrdili žalobkyne na pojednávaní v odpovedi na otázku Všeobecného súdu, však z pripomenutia týchto slov nevyplýva, že Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio) zastával názor, že Národná banka Talianska už nemala žiaden rozhodovací priestor, a to výlučne z dôvodu postoja Komisie. Tento súd totiž v rámci svojho vlastného posúdenia a právnej kvalifikácie skutkového stavu skôr zdôraznil rôzne skutočnosti a ekonomické údaje, ktoré odôvodnili záver, že Banca delle Marche v čase prijatia rozhodnutia o riešení krízovej situácie zlyhávala, a teda že riešenie jej krízovej situácie bolo primerané a zároveň v súlade so zásadou proporcionality. Okrem toho Consiglio di Stato (Štátna rada) vo svojom rozsudku po tom, čo zdôraznila skutočnosť, že v súlade so svojím prístupom vo veci týkajúcej sa banky Banca Tercas Komisia kvalifikovala intervencie zo strany FITD ako štátnu pomoc (body 8.3 a 8.4), nepristúpila k dôkladnému posúdeniu týchto skutkových a právnych okolností, ale obmedzila sa na odmietnutie dôkazu o existencii príčinnej súvislosti medzi opomenutím začať konanie na záchranu banky Banca delle Marche a údajnou škodou, ako aj skutočnej existencie tejto škody (body 8.5 a 9).
65 Po piate paralelné konanie vo veci týkajúcej sa banky Banca Tercas preukazuje, že ak by talianske orgány, Národná banka Talianska a FITD, boli skutočne presvedčené tak o nevyhnutnosti, ako aj o možnosti záchrany banky Banca delle Marche, mohli uplatniť rovnaký kontradiktórny prístup ako v tejto inej veci, ktorá viedla k prijatiu rozhodnutia týkajúceho sa banky Banca Tercas, rozsudku z 19. marca 2019, Taliansko a i./Komisia (T‑98/16, T‑196/16 a T‑198/16, EU:T:2019:167), ako aj odvolaciemu konaniu vo veci C‑425/19 P. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že prvá intervencia zo strany FITD v prospech banky Banca Tercas sa uskutočnila dávno pred prebratím smernice 2014/59 do vnútroštátneho práva, takže tento aspekt ako taký zásadným spôsobom nevysvetľuje váhavosť talianskeho súkromného bankového sektora v súvislosti s poskytnutím podpory banke Banca delle Marche. Okrem toho Komisia uviedla bez toho, aby jej žalobkyne protirečili, že medzičasom vyjadrila svoj súhlas s druhou intervenciou zo strany FITD v prospech banky Banca Tercas z hľadiska pravidiel v oblasti štátnej pomoci, čo preukazuje, že nemusela nevyhnutne zakázať akúkoľvek intervenciu tohto druhu a že je potrebné vykonať preskúmanie v každom jednotlivom prípade bez toho, aby bolo možné uplatniť výsledok konkrétneho preskúmania na iný prípad.
66 Po šieste treba pripomenúť, že predseda Súdneho dvora vo svojom uznesení z 13. novembra 2019, Komisia/Taliansko a i. (C‑425/19 P, neuverejnené, EU:C:2019:980, body 17 až 21), zamietol návrh žalobkýň na vstup do konania ako vedľajší účastník konania na podporu návrhov žalobkýň v prvostupňovom konaní z dôvodu, že nepreukázali oprávnený záujem na rozhodnutí vo veci C‑425/19 P v zmysle článku 40 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie. Domnieval sa totiž najmä, že žalobkyne nepreukázali existenciu príčinnej súvislosti medzi jednak stanoviskom prijatým Komisiou v rozhodnutí týkajúcom sa banky Banca Tercas, či dokonca začatím konania, ktoré viedlo k prijatiu tohto rozhodnutia, a jednak riešením krízovej situácie banky Banca delle Marche.
67 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy nemožno prijať tvrdenia žalobkýň, podľa ktorých údajne protiprávne konanie vytýkané Komisii zabránilo záchrane banky Banca delle Marche napriek úsiliu vynaloženému talianskymi orgánmi a bolo skutočnou a výlučnou príčinou škody, ktorú utrpeli. Celkové posúdenie relevantných dôkazov totiž vedie k záveru, že aj keď toto konanie zohralo určitú úlohu v procese vyšetrovania, ktorý viedol talianske orgány k rozhodnutiu o riešení krízovej situácie tejto banky, v tom zmysle, že sa domnievali, že potreba vopred informovať Komisiu o možnom podpornom opatrení FITD v prospech tejto banky predstavuje prekážku rýchleho riešenia finančnej krízy banky Banca delle Marche, ich rozhodnutie z 21. novembra 2015 o začatí konania o riešení krízovej situácie banky Banca delle Marche, prijaté v rámci výkonu ich vlastných právomocí a voľnej úvahy (pozri judikatúru citovanú v bode 58 vyššie), bolo napriek tomu autonómne, nebolo rozhodujúcim spôsobom ovplyvnené postojom Komisie a v podstate vychádzalo z ich konštatovania, že táto banka zlyhala, čo bolo rozhodujúcou príčinou tohto rozhodnutia v zmysle judikatúry (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. septembra 2019, Európska únia/Guardian Europe a Guardian Europe/Európska únia, C‑447/17 P a C‑479/17 P, EU:C:2019:672, bod 32).
68 Inými slovami, žalobkyne nie sú schopné dostatočne preukázať hodnovernosť kontrafaktuálnej hypotézy, podľa ktorej by v prípade neexistencie údajne protiprávneho konania Komisie FITD so súhlasom talianskych orgánov, a najmä Národnej banky Talianska skutočne mohol v novembri 2015 uskutočniť záchranu banky Banca delle Marche.
69 Z toho vyplýva, že v prejednávanej veci žalobkyne nepreukázali existenciu príčinnej súvislosti medzi údajne protiprávnym konaním Komisie a údajnou škodou, čo stačí na konštatovanie, že podmienky vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Únie nie sú splnené (pozri judikatúru citovanú v bode 44 vyššie).
70 Pokiaľ ide o návrh žalobkýň na vykonanie dokazovania týkajúci sa celého správneho spisu spojeného s vecou „Banca delle Marche (SA.39543 2014/CP)“, stačí konštatovať, že Všeobecný súd sa domnieva, že dôkazy založené do spisu sú dostatočne jasné na to, aby mohol rozhodnúť spor, a že nie je potrebné umožniť žalobkyniam hľadať v uvedenom spise dokumenty, ktoré nemôžu mať vplyv na posúdenie Všeobecného súdu týkajúce sa neexistencie príčinnej súvislosti.
71 Za týchto podmienok sa žaloba musí zamietnuť bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ďalšie podmienky vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Únie.
O trovách
72 Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ich na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora)
rozhodol takto:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Fondazione Cassa di Risparmio di Pesaro, Montani Antaldi Srl, Fondazione Cassa di Risparmio di Fano, Fondazione Cassa di Risparmio di Jesi a Fondazione Cassa di Risparmio della Provincia di Macerata sú povinné nahradiť trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 30. júna 2021.
Podpisy