Žaloba podaná 23. mája 2013 – Taliansko/Komisia

(vec T-275/13)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Talianska republika (v zastúpení: P. Gentili, avvocato dello Stato, G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil oznámenie o verejnom výberovom konaní EPSO/AD/249/13 na vytvorenie dvoch rezervných zoznamov s 37 a 27 miestami na obsadenie voľných pracovných miest administrátorov (AD7) v oblastiach makroekonómia a finančná ekonómia,

zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Táto žaloba bola podaná proti oznámeniu o verejnom výberovom konaní EPSO/AD/249/13 na vytvorenie dvoch rezervných zoznamov s 37 a 27 miestami na obsadenie voľných pracovných miest administrátorov (AD7) v oblastiach makroekonómia a finančná ekonómia.

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza sedem žalobných dôvodov.

Prvý žalobný dôvod založený na porušení článkov 263 ZFEÚ, 264 ZFEÚ a 266 ZFEÚ.

Komisia porušila záväznosť rozsudku Súdneho dvora vo veci C-566/10 P, ktorý vyhlásil oznámenia obmedzujúce jazyky, ktoré môžu uchádzači uviesť ako druhý jazyk, len na angličtinu, francúzštinu a nemčinu, za protiprávne.

Druhý žalobný dôvod založený na porušení článku 342 ZFEÚ a článkov 1 a 6 nariadenia č. 1/58.

V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že obmedzením počtu jazykov, ktoré možno použiť ako druhý jazyk uchádzačov v rámci výberových konaní Európskej únie, Komisia v praxi zaviedla nové pravidlo týkajúce sa jazykov inštitúcií, čím zasiahla do výlučnej právomoci Rady v tejto oblasti.

Tretí žalobný dôvod založený na porušení článku 12 ES, teraz článok 18 ZFEÚ, článku 22 Charty základných práv Európskej únie, článku 6 ods. 3 EÚ, článku 1 ods. 2 a článku 3 prílohy III Služobného poriadku úradníkov, článkov 1 a 6 nariadenia č. 1/58, článku 1d ods. 1 a 6, článku 27 ods. 2 a článku 28 písm. f) Služobného poriadku úradníkov.

Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že obmedzenie jazykového režimu, ktoré ukladá Komisia, je diskriminačné, pretože vyššie citované právne ustanovenia zakazujú uložiť európskym občanom a európskym úradníkom jazykové obmedzenia, ktoré nie sú všeobecne a objektívne stanovené rokovacími poriadkami inštitúcií uvedenými v článku 6 nariadenia č. 1/58 a ktoré neboli doteraz prijaté a zakazujú zavedenie takýchto obmedzení, ak na to neexistuje osobitný a odôvodnený dôvod služby.

Štvrtý žalobný dôvod založený na porušení článku 6 ods. 3 ZEÚ, ktorý zakotvuje zásadu ochrany legitímnej dôvery ako základné právo vyplývajúce z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty.

Podľa žalobkyne Komisia narušila dôveru občanov, pokiaľ ide o výber druhého jazyka z ktoréhokoľvek jazyka Únie, ako to bolo možné až do roku 2007 a ako to Súdny dvor potvrdil vo svojom vykonateľnom rozsudku C-566/10 P.

Piaty žalobný dôvod založený na zneužití právomoci a porušení zásadných ustanovení vyplývajúcich z povahy a účelu oznámení o výberových konaniach.

Žalobkyňa tvrdí, že preventívnym a všeobecným obmedzením jazykov, ktoré si možno vybrať ako druhý jazyk, na tri, Komisia v štádiu oznámenia a podmienok prijatia predčasne pristúpila k overovaniu jazykových znalostí uchádzačov, ktoré sa má uskutočniť až v rámci výberového konania. Z toho vyplýva, že jazykové znalosti sa stali rozhodujúcimi v porovnaní s odbornými znalosťami.

Šiesty žalobný dôvod založený na porušení článku 18 ZFEÚ a článku 24 ods. 4 ZFEÚ, článku 22 Charty základných práv Európskej únie, článku 2 nariadenia č. 1/58 a článku 1d ods. 1 a 6 Služobného poriadku úradníkov.

Žalobkyňa v tejto súvislosti uvádza, že stanovením podmienky, že kandidatúry musia byť povinne zaslané v angličtine, vo francúzštine alebo v nemčine a že EPSO v tom istom jazyku zašle uchádzačom oznámenia o priebehu výberového konania, bolo porušené právo občanov Únie komunikovať vo svojom vlastnom jazyku s inštitúciami a došlo k ďalšej diskriminácií osôb, ktoré dostatočne neovládajú tieto tri jazyky.

Siedmy žalobný dôvod založený na porušení článkov 1 a 6 nariadenia 1/58, článku 1d ods. 1 a 6 a článku 28 písm. f) Služobného poriadku úradníkov, článku 1 ods. 1 písm. f) prílohy III Služobného poriadku úradníkov a článku 296 ods. 2 ZFEÚ (nedostatok odôvodnenia), ako aj zásady proporcionality so skreslením skutkových okolností.

Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že Komisia toto obmedzenie na tri jazyky odôvodnila požiadavkou, aby boli noví zamestnanci hneď schopní komunikovať v rámci inštitúcií. Toto odôvodnenie skresľuje skutkové okolnosti, pretože sa nezdá, že tieto tri jazyky sú v komunikácii medzi rôznymi jazykovými skupinami v rámci inštitúcií najpoužívanejšie; toto odôvodnenie je navyše neprimerané v porovnaní s obmedzením základného práva, akým je právo na zákaz jazykovej diskriminácie.