ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (piata komora)
z 20. júna 2024 (*)
„Odvolanie – Ochranná známka Európskej únie – Prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie Abresham Super Basmati Selaa Grade One World’s Best Rice – Nezapísaná staršia slovná ochranná známka Spojeného kráľovstva BASMATI – Nariadenie (ES) č. 207/2009 – Článok 8 ods. 4 – Nariadenie (EÚ) 2017/1001 – Článok 72 – Relatívny dôvod zamietnutia – Námietka – Odvolanie podané na odvolací senát – Zamietnutie – Žaloba na Všeobecnom súde – Dohoda o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu – Články 126 a 127 – Prechodné obdobie – Dôsledky skončenia prechodného obdobia na ochranu staršej ochrannej známky – Okolnosti, ktoré nastali po prijatí sporného rozhodnutia – Pretrvávanie predmetu žaloby a záujmu na konaní“
Vo veci C‑801/21 P,
ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 17. decembra 2021,
Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), v zastúpení: D. Gaja, D. Hanf, E. Markakis a V. Ruzek, splnomocnení zástupcovia,
odvolateľ,
ktorého v konaní podporuje:
Spolková republika Nemecko, v zastúpení: J. Heitz, M. Hellmann, D. Klebs a J. Möller, splnomocnení zástupcovia,
vedľajší účastník konania v odvolacom konaní,
ďalší účastník konania:
Indo European Foods Ltd, so sídlom v Harrowe (Spojené kráľovstvo), v zastúpení: A. Norris, KC, a N. Welch, solicitor,
žalobkyňa v prvostupňovom konaní,
SÚDNY DVOR (piata komora),
v zložení: predseda piatej komory E. Regan, sudcovia Z. Csehi, M. Ilešič, I. Jarukaitis a D. Gratsias (spravodajca),
generálny advokát: M. Szpunar,
tajomník: A. Lamote, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 14. septembra 2023,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní z 23. novembra 2023,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Svojím odvolaním Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) navrhuje zrušenie rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie zo 6. októbra 2021, Indo European Foods/EUIPO – Chakari (Abresham Super Basmati Selaa Grade One World’s Best Rice) (T‑342/20, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2021:651), ktorým tento súd jednak zrušil rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 2. apríla 2020 (vec R 1079/2019‑4) (ďalej len „sporné rozhodnutie“), týkajúce sa námietkového konania, ktorého účastníkmi boli spoločnosť Indo European Foods Ltd a pán Hamid Ahmad Chakari, a jednak v zostávajúcej časti zamietol žalobu spoločnosti Indo European Foods.
Právny rámec
Dohoda o vystúpení
2 Prvý, štvrtý a ôsmy odsek preambuly Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Ú. v. EÚ L 29, 2020, s. 7, ďalej len „dohoda o vystúpení“), ktorá bola prijatá 30. januára 2020 a nadobudla účinnosť 1. februára 2020, stanovuje:
„Berúc do úvahy, že [Spojené kráľovstvo] na základe výsledku referenda v Spojenom kráľovstve a svojho zvrchovaného rozhodnutia opustiť Európsku úniu oznámilo 29. marca 2017 svoj úmysel vystúpiť z [Únie]… v súlade s článkom [50 ZEÚ]…,
…
Pripomínajúc, že podľa článku [50 ZEÚ]… a s výhradou dojednaní stanovených v tejto dohode sa právo Únie… v celom svojom rozsahu prestane uplatňovať na Spojené kráľovstvo od dátumu nadobudnutia platnosti tejto dohody,
…
Berúc do úvahy, že je v záujme Únie aj Spojeného kráľovstva určiť prechodné alebo implementačné obdobie, počas ktorého by sa… právo Únie… malo uplatňovať na Spojené kráľovstvo a v Spojenom kráľovstve, pričom by malo všeobecne platiť, že jeho účinok je rovnaký ako vo vzťahu k členským štátom, aby sa predišlo narušeniu v období, počas ktorého sa bude rokovať o dohode(‑ách) o budúcom vzťahu.“
3 Článok 1 dohody o vystúpení, nazvaný „Cieľ“, stanovuje:
„V tejto dohode sa stanovujú dojednania týkajúce sa vystúpenia [Spojeného kráľovstva] z [Únie]…“
4 Článok 126 tejto dohody, nazvaný „Prechodné obdobie“, stanovuje:
„Uplatňuje sa prechodné alebo implementačné obdobie, ktoré sa začne dátumom nadobudnutia platnosti tejto dohody a skončí sa 31. decembra 2020.“
5 Článok 127 tejto dohody, nazvaný „Rozsah pôsobnosti prechodu“, v odsekoch 1, 3 a 6 stanovuje:
„1. Pokiaľ sa v tejto dohode nestanovuje inak, právo Únie sa uplatňuje na Spojené kráľovstvo a v Spojenom kráľovstve počas prechodného obdobia.
…
3. Právo Únie uplatniteľné podľa odseku 1 má v prechodnom období vo vzťahu k Spojenému kráľovstvu a v Spojenom kráľovstve rovnaké právne účinky ako tie, ktoré má v rámci Únie a jej členských štátov, a vykladá a uplatňuje sa v súlade s rovnakými metódami a všeobecnými zásadami, aké sa uplatňujú v rámci Únie.
…
6. Pokiaľ sa v tejto dohode nestanovuje inak, počas prechodného obdobia sa každý odkaz na členské štáty v práve Únie uplatniteľnom podľa odseku 1 vrátane práva Únie vykonávaného a uplatňovaného členskými štátmi chápe ako odkaz zahŕňajúci Spojené kráľovstvo.“
Nariadenie č. 207/2009
6 Odôvodnenia 3, 4 a 7 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1), zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2424 zo 16. decembra 2015 (Ú. v. EÚ L 341, 2015, s. 21) (ďalej len „nariadenie č. 207/2009“), stanovujú:
„(3) … javí [sa] nevyhnutným prijatie spoločného režimu Spoločenstva pre ochranné známky, na základe ktorého môžu podniky prostredníctvom jedného procesného systému nadobudnúť ochranné známky Spoločenstva, ktorým sa bude poskytovať jednotná ochrana a ktorý bude účinný na celom území Spoločenstva. Zásada jednotného charakteru ochrannej známky Spoločenstva určená takýmto spôsobom by sa mala uplatňovať, pokiaľ nie je v tomto nariadení stanovené inak.
(4) Prekážka teritoriality práv delegovaných na majiteľov ochranných známok právnymi predpismi členských štátov nemôže byť odstránená aproximáciou právnych predpisov. S cieľom rozvinúť neobmedzenú hospodársku aktivitu v celom priestore vnútorného trhu v prospech podnikov je nutné, aby existovali také ochranné známky, ktoré sa budú riadiť jednotným právom Spoločenstva priamo uplatniteľným vo všetkých členských štátoch.
…
(7) Práva na ochrannú známku Spoločenstva sa nedajú nadobudnúť inak ako zápisom a zápis sa musí zamietnuť najmä vtedy…, ak je v rozpore so skoršími právami.“
7 Článok 1 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 stanovuje:
„Ochranná známka Európskej únie má jednotný charakter. Má rovnaké účinky v celej Únii: môže byť zapísaná, prevedená, možno sa jej vzdať, alebo môže byť predmetom rozhodnutia o zrušení práv majiteľa alebo môže byť vyhlásená za neplatnú a jej používanie môže byť zakázané len na území celej Únie. Táto zásada platí, pokiaľ v tomto nariadení nie je stanovené inak.“
8 Článok 8 uvedeného nariadenia, nazvaný „Relatívne dôvody zamietnutia“, v odseku 4 stanovuje:
„Na základe námietok majiteľa nezapísanej ochrannej známky alebo iného označenia používaného v obchodnom styku, ktorý má väčší ako iba miestny dosah, sa ochranná známka, ktorá je predmetom prihlášky, nezapíše, pokiaľ podľa právnych predpisov Únie alebo práva členského štátu, ktorým sa spravuje dané označenie:
a) práva k takémuto označeniu boli nadobudnuté pred dátumom podania prihlášky ochrannej známky EÚ alebo pred dátumom práva prednosti uplatneného na podporu prihlášky ochrannej známky EÚ;
b) takéto označenie udeľuje jeho majiteľovi právo zakázať používanie neskoršej ochrannej známky.“
Nariadenie (EÚ) 2017/1001
9 Nariadenie č. 207/2009 bolo s účinnosťou od 1. októbra 2017 zrušené a nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1).
10 Článok 1 ods. 2 a článok 8 ods. 4 tohto posledného uvedeného nariadenia majú rovnaké znenie ako článok 1 ods. 2 a článok 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009.
11 Článok 72 nariadenia 2017/1001, nazvaný „Žaloby pred Súdnym dvorom“ stanovuje:
„1 Proti rozhodnutiu odvolacieho senátu o odvolaní možno podať žalobu na Všeobecnom súde.
2. Žalobu možno podať z dôvodu nedostatku právomoci, porušenia podstatných formálnych náležitostí, porušenia ZFEÚ, tohto nariadenia alebo akéhokoľvek právneho predpisu týkajúceho sa ich uplatňovania alebo zneužitia právomoci.
3. Všeobecný súd má právomoc napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť.
…
6. Úrad prijme opatrenia nevyhnutné na dosiahnutie súladu s rozsudkom Všeobecného súdu alebo v prípade odvolania proti uvedenému rozsudku, s rozsudkom Súdneho dvora.“
12 Článok 139 tohto nariadenia, nazvaný „Žiadosť o uplatnenie národného postupu“, v odsekoch 1 až 3 stanovuje:
„1. Prihlasovateľ alebo majiteľ ochrannej známky EÚ môže požiadať o premenu svojej prihlášky ochrannej známky EÚ alebo ochrannej známky EÚ na prihlášku národnej ochrannej známky:
a) v rozsahu, v akom je prihláška ochrannej známky EÚ zamietnutá, vzatá späť alebo považovaná za vzatú späť;
…
2. Premena sa neuskutoční:
…
b) ak sa požaduje ochrana v členskom štáte, v ktorom sa v súlade s rozhodnutím úradu alebo v súlade s rozhodnutím vnútroštátneho súdu uplatňujú na prihlášku ochrannej známky EÚ alebo na ochrannú známku EÚ dôvody zamietnutia zápisu alebo dôvody zrušenia alebo neplatnosti.
3. Prihláške národnej ochrannej známky vyplývajúcej z premeny prihlášky ochrannej známky EÚ alebo ochrannej známky EÚ sa v dotknutom členskom štáte prizná deň podania alebo deň vzniku práva prednosti takejto prihlášky alebo ochrannej známky…“
Okolnosti predchádzajúce sporu
13 Skutkové okolnosti, ktoré sú uvedené v bodoch 1 až 12 napadnutého rozsudku, možno zhrnúť takto.
14 Dňa 14. júna 2017 pán Chakari podal na EUIPO prihlášku ochrannej známky Európskej únie, ktorá bola uverejnená vo Vestníku ochranných známok Európskej únie č. 169/2017 zo 6. septembra 2017.
15 Prihlasovanou ochrannou známkou je toto obrazové označenie:
16 Prihláška bola podaná pre výrobky z ryže patriace do tried 30 a 31 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb na účely zápisu ochranných známok z 15. júna 1957, v revidovanom a doplnenom znení.
17 Dňa 13. októbra 2017 podala Indo European Foods námietku proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky pre tovary uvedené v predchádzajúcom bode. Námietka sa zakladala na staršej slovnej ochrannej známke BASMATI, nezapísanej v Spojenom kráľovstve, označujúcej ryžu. Dôvod na podporu námietky bol dôvod uvedený v článku 8 ods. 4 nariadenia 2017/1001. Indo European Foods v podstate tvrdila, že podľa práva uplatniteľného v Spojenom kráľovstve môže zakázať používanie prihlasovanej ochrannej známky prostredníctvom „extenzívnej“ formy žaloby týkajúcej sa neoprávneného používania označenia („action for passing off“).
18 Rozhodnutím z 5. apríla 2019 námietkové oddelenie zamietlo námietku v celom rozsahu z dôvodu, že dôkazy predložené spoločnosťou Indo European Foods neboli podľa článku 8 ods. 4 nariadenia 2017/1001 dostatočné na preukázanie toho, že staršia ochranná známka sa pred relevantným dátumom a na predmetnom území používala v obchodnom styku, ktorý má väčší ako iba miestny dosah.
19 Dňa 16. mája 2019 podala Indo European Foods odvolanie proti tomuto rozhodnutiu námietkového oddelenia na EUIPO.
20 Sporným rozhodnutím štvrtý odvolací senát EUIPO zamietol odvolanie ako nedôvodné z dôvodu, že Indo European Foods nepreukázala, že by jej názov „basmati“ umožňoval zakázať používanie prihlasovanej ochrannej známky v Spojenom kráľovstve na základe tzv. „extenzívnej“ formy neoprávneného používania označenia.
Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok
21 Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 2. júna 2020 podala Indo European Foods žalobu, ktorou sa domáhala určenia neplatnosti a zmeny sporného rozhodnutia.
22 Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uviedla jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009.
23 EUIPO vo svojom vyjadrení k žalobe najmä tvrdil, že v rozsahu, v akom sa námietka proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky zakladá na staršej ochrannej známke, ktorá nebola v Spojenom kráľovstve zapísaná, ochrana priznaná tejto ochrannej známke právom Spojeného kráľovstva síce zostala relevantná počas prechodného obdobia stanoveného v článkoch 126 a 127 dohody o vystúpení (ďalej len „prechodné obdobie“), ale po uplynutí tohto obdobia sa námietkové konanie a žaloba podaná na Všeobecný súd stali bezpredmetnými. EUIPO okrem toho tvrdil, že vzhľadom na to, že zrušenie sporného rozhodnutia už nemôže priniesť žalobkyni v prvostupňovom konaní nijaký prospech, táto už nemá záujem na konaní na Všeobecnom súde.
24 V prvom rade Všeobecný súd v bodoch 15 až 23 napadnutého rozsudku preskúmal argumentáciu EUIPO týkajúcu sa predmetu námietkového konania a žaloby.
25 Po tom, čo v bode 16 uvedeného rozsudku pripomenul, že prechodné obdobie plynulo od 1. februára do 31. decembra 2020, v bode 17 tohto rozsudku uviedol, že predmetom sporu je v prejednávanej veci sporné rozhodnutie, v ktorom odvolací senát rozhodol o existencii dôvodu námietky uvedeného žalobkyňou v prvostupňovom konaní. Okrem toho v tom istom bode 17 Všeobecný súd vzhľadom na svoju judikatúru konštatoval, že existencia relatívneho dôvodu námietky sa musí posudzovať najneskôr v okamihu, keď EUIPO rozhoduje o námietke. Uviedol totiž, že hoci v nedávnom rozsudku rozhodol, že staršia ochranná známka, ktorá slúži ako základ námietky, musí byť platná nielen v čase uverejnenia prihlášky prihlasovanej ochrannej známky, ale aj v čase, keď EUIPO rozhoduje o námietke, existuje určitá protichodná judikatúra, podľa ktorej na účely posúdenia existencie relatívneho dôvodu námietky treba vychádzať z okamihu podania prihlášky ochrannej známky Európskej únie, proti ktorej bola podaná námietka na základe staršej ochrannej známky.
26 V bode 18 napadnutého rozsudku tak konštatoval, že v prejednávanej veci nebolo potrebné rozhodnúť o tejto otázke, keďže sporné rozhodnutie bolo prijaté počas prechodného obdobia, teda v čase, keď sa nariadenie 2017/1001 naďalej uplatňovalo v prípade neexistencie opačných ustanovení dohody o vystúpení na staršie nezapísané ochranné známky Spojeného kráľovstva používané v obchodnom styku, a preto dotknutá staršia ochranná známka naďalej požíva rovnakú ochranu, akú by požívala v prípade neexistencie vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie.
27 V bode 19 tohto rozsudku Všeobecný súd rozhodol, že v každom prípade prijať záver, že predmet sporu zanikne, keď v priebehu konania nastane udalosť, ako je prípadné vystúpenie dotknutého členského štátu z Únie, v dôsledku ktorej by staršia ochranná známka mohla stratiť postavenie nezapísanej ochrannej známky alebo iného označenia používaného v obchodnom styku, ktorý má väčší ako iba miestny dosah, by znamenalo zohľadniť dôvody, ktoré nastali po prijatí napadnutého rozhodnutia a ktoré nemôžu ovplyvniť dôvodnosť tohto rozhodnutia. Všeobecný súd pritom spresnil, že pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutí odvolacích senátov EUIPO musí v zásade vychádzať z dátumu týchto rozhodnutí.
28 V bode 20 napadnutého rozsudku Všeobecný súd z úvah pripomenutých v bodoch 25 až 27 tohto rozsudku napokon vyvodil, že bez ohľadu na rozhodujúci okamih, na ktorý sa rozhodol odkázať, t. j. okamih podania prihlášky ochrannej známky alebo okamih rozhodnutia odvolacieho senátu, staršia ochranná známka uvedená na podporu námietky mohla byť základom námietky. V bodoch 21 a 22 napadnutého rozsudku okrem toho konštatoval, že tento záver nebol spochybnený rozsudkami zo 14. februára 2019, Beko/EUIPO – Acer (ALTUS) (T‑162/18, EU:T:2019:87), a z 2. júna 2021, Style & Taste/EUIPO – The Polo/Lauren Company (Vyobrazenie hráča konského póla) (T‑169/19, EU:T:2021:318). V bode 23 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie nemalo za následok stratu predmetu sporu.
29 V druhom rade Všeobecný súd v bodoch 24 až 28 napadnutého rozsudku zamietol argumentáciu EUIPO týkajúcu sa údajného zániku záujmu spoločnosti Indo European Foods na konaní.
30 V tejto súvislosti najprv v bode 25 napadnutého rozsudku pripomenul ustálenú judikatúru, podľa ktorej záujem na konaní musí vzhľadom na predmet žaloby existovať v štádiu podania tejto žaloby a pretrvávať až do vyhlásenia rozhodnutia súdu, inak by muselo byť konanie zastavené, čo predpokladá, že žaloba môže svojím výsledkom priniesť prospech účastníkovi konania, ktorý ju podal, a uviedol, že ak tento záujem na konaní zanikne v priebehu konania, rozhodnutie Všeobecného súdu vo veci samej nemôže dotknutému žalobcovi priniesť žiaden prospech.
31 V bode 26 tohto rozsudku Všeobecný súd zamietol tvrdenie EUIPO, podľa ktorého neexistencia záujmu na konaní žalobkyne v prvostupňovom konaní vyplývala zo skutočnosti, že prihlasovateľ predmetnej ochrannej známky Európskej únie môže svoju prihlášku premeniť na prihlášky národných ochranných známok vo všetkých členských štátoch Únie z dôvodu, že táto úvaha platí v zásade pre každé námietkové konanie.
32 V bode 27 uvedeného rozsudku Všeobecný súd napokon konštatoval, že tvrdenie EUIPO, podľa ktorého odvolací senát, ktorému by bol spor vrátený, ak by Všeobecný súd zrušil sporné rozhodnutie, by bol nútený zamietnuť odvolanie pre neexistenciu staršej ochrannej známky chránenej právom členského štátu, vychádza z nesprávneho predpokladu, že odvolací senát by mal pri posudzovaní skutkových okolností vychádzať zo stavu v okamihu svojho nového rozhodnutia. Podľa Všeobecného súdu totiž v takejto situácii odvolaciemu senátu prináleží, aby znova rozhodol o tom istom odvolaní, a to v závislosti od situácie existujúcej v okamihu jeho podania, pričom odvolanie sa prejedná v tom istom štádiu, v akom sa nachádzalo pred sporným rozhodnutím. Všeobecný súd v dôsledku toho konštatoval, že judikatúra citovaná EUIPO na podporu jeho odôvodnenia bola irelevantná a iba potvrdzovala, že v žiadnom prípade nemožno vyžadovať, aby ochranná známka, na ktorej sa zakladá námietka, existovala naďalej aj po rozhodnutí odvolacieho senátu.
33 V bode 28 toho istého rozsudku Všeobecný súd dospel k záveru, že vec sa nestala bezpredmetnou a že záujem spoločnosti Indo European Foods na konaní pretrváva. V dôsledku toho v bodoch 31 až 72 napadnutého rozsudku preskúmal návrh na zrušenie sporného rozhodnutia a jediný žalobný dôvod na podporu tohto návrhu. Domnieval sa, že tento žalobný dôvod bol dôvodný, a preto je potrebné toto rozhodnutie zrušiť. Naproti tomu Všeobecný súd po tom, čo v bodoch 73 až 79 tohto rozsudku preskúmal jej návrh na vyhovenie námietke, dospel k záveru, že podmienky na výkon jeho právomoci zmeniť rozhodnutie neboli splnené, a tento návrh zamietol.
34 Na základe týchto úvah Všeobecný súd jednak zrušil sporné rozhodnutie a jednak v zostávajúcej časti žalobu zamietol.
Konanie a návrhy účastníkov na Súdnom dvore
35 Podaním doručeným v ten istý deň ako toto odvolanie EUIPO na základe článku 170a ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora požiadal, aby bolo jeho odvolanie v súlade s článkom 58a tretím odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie prijaté.
36 Uznesením zo 7. apríla 2022, EUIPO/Indo European Foods (C‑801/21 P, EU:C:2022:295), bolo odvolanie prijaté.
37 Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora zo 16. júna 2022 bol povolený vstup Spolkovej republiky Nemecko do konania ako vedľajšieho účastníka na podporu návrhov EUIPO.
38 Uznesením predsedu Súdneho dvora zo 16. decembra 2022, EUIPO/Indo European Foods (C‑801/21 P, EU:C:2022:1049), bol návrh spoločnosti Walsall Conduits Ltd na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov žalobkyne v prvostupňovom konaní zamietnutý.
39 EUIPO podporovaný Spolkovou republikou Nemecko vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor:
– zrušil napadnutý rozsudok,
– určil, že nie je potrebné rozhodnúť o žalobe podanej žalobkyňou v prvostupňovom konaní proti spornému rozhodnutiu,
– uložil žalobkyni v prvostupňovom konaní povinnosť nahradiť trovy tohto konania a konania na Všeobecnom súde.
40 Indo European Foods navrhuje, aby Súdny dvor:
– zamietol odvolanie a
– uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy tohto konania.
O odvolaní
41 Na podporu svojho odvolania EUIPO uvádza jediný odvolací dôvod založený na porušení požiadavky pretrvávania záujmu žalobkyne na konaní. Tento odvolací dôvod sa delí na tri časti, z ktorých prvá je založená na nesprávnom právnom posúdení v rozsahu, v akom Všeobecný súd zamenil posúdenie pretrvávania záujmu na konaní s preskúmaním zákonnosti sporného aktu, druhá na nesprávnom právnom posúdení a nedostatočnom odôvodnení, keďže Všeobecný súd neposúdil in concreto pretrvávanie záujmu spoločnosti Indo European Foods na konaní vzhľadom na osobitosti práva ochranných známok Európskej únie, a tretia na porušení článku 72 ods. 6 nariadenia 2017/1001 v rozsahu, v akom Všeobecný súd uložil EUIPO povinnosť nezohľadniť právne účinky skončenia prechodného obdobia stanoveného v dohode o vystúpení.
O prípustnosti
42 Indo European Foods spochybňuje prípustnosť odvolania z dvoch dôvodov. Na jednej strane EUIPO vo svojom odvolaní uvádza novú argumentáciu, ktorú nepredložil pred Všeobecným súdom. Konkrétne EUIPO zmenil argumentáciu, ktorú pôvodne uviedol pred Všeobecným súdom, keď po prvýkrát pred Súdnym dvorom uviedol, že pokiaľ ide o otázku pretrvávania predmetu sporu, na Všeobecnom súde existujú rozdielne prúdy judikatúry. Na druhej strane konštatovanie Všeobecného súdu, podľa ktorého sa žaloba, ktorá mu bola predložená, nestala bezpredmetnou, sa vzťahuje na skutkové okolnosti.
43 V prvom rade treba pripomenúť, že hoci je právomoc Súdneho dvora v rámci preskúmania odvolania obmedzená na právne posúdenie riešenia žalobných dôvodov a tvrdení prejednávaných na prvom stupni, odvolateľ je oprávnený podať odvolanie, v ktorom na Súdnom dvore uvádza dôvody a tvrdenia vyplývajúce zo samotného napadnutého rozsudku a ktorých cieľom je z právneho hľadiska spochybniť jeho dôvodnosť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. februára 2023, Španielsko a i./Komisia, C‑649/20 P, C‑658/20 P a C‑662/20 P, EU:C:2023:60, body 29 a 30, ako aj citovanú judikatúru).
44 V prejednávanej veci však EUIPO tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v napadnutom rozsudku konštatoval, že žaloba spoločnosti Indo European Foods sa nestala bezpredmetnou a že tento účastník konania si zachoval svoj záujem na zrušení sporného rozhodnutia bez ohľadu na skončenie prechodného obdobia, ku ktorému došlo v priebehu konania pred Všeobecným súdom, ktorý sa v tejto súvislosti opieral o prúd judikatúry, ktorý nie je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora týkajúcou sa požiadavky posúdenia in concreto pretrvávania záujmu na konaní.
45 Toto odvolanie teda z právneho hľadiska spochybňuje dôvodnosť posúdenia pretrvávania predmetu sporu predloženého Všeobecnému súdu a záujmu žalobkyne v prvostupňovom konaní na konaní, ktoré Všeobecný súd vykonal v napadnutom rozsudku, pričom otázku zastavenia konania z dôvodu neexistencie takéhoto pretrvávania musí Všeobecný súd v každom prípade preskúmať ex offo (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. septembra 2018, Bank Mellat/Rada, C‑430/16 P, EU:C:2018:668, bod 49 a citovanú judikatúru).
46 Prvý dôvod neprípustnosti uvádzaný spoločnosťou Indo European Foods preto treba zamietnuť.
47 V druhom rade stačí pripomenúť, že hoci posúdenie skutkového stavu s výnimkou prípadu jeho skreslenia nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolacieho konania, Súdny dvor má naopak na základe článku 256 ZFEÚ právomoc preskúmať právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právne následky, ktoré z neho Všeobecný súd vyvodil (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. marca 2022, PJ a PC/EUIPO, C‑529/18 P a C‑531/18 P, EU:C:2022:218, bod 55, ako aj citovanú judikatúru, a z 22. júna 2023, Gmina Miasto Gdynia a Port Lotniczy Gdynia‑Kosakowo/Komisia, C‑163/22 P, EU:C:2023:515, body 79 a 99).
48 V prejednávanej veci EUIPO nespochybňuje posúdenie skutkového stavu vykonané Všeobecným súdom v bodoch 17 až 28 napadnutého rozsudku, ale jeho právnu kvalifikáciu Všeobecným súdom a právne dôsledky, ktoré z toho tento súd vyvodil, a to, že predmet žaloby a záujem spoločnosti Indo European Foods na konaní pretrvávali. Druhý dôvod neprípustnosti uvádzaný spoločnosťou Indo European Foods preto treba zamietnuť.
49 Z uvedeného vyplýva, že odvolanie je prípustné.
O veci samej
50 Na úvod treba pripomenúť, že prihláška predmetnej ochrannej známky bola podaná 14. júna 2017, ale že 13. októbra 2017 bola podaná námietka proti zápisu tejto ochrannej známky. V dôsledku toho sa tento spor riadi jednak hmotnoprávnymi ustanoveniami nariadenia č. 207/2009, ktoré boli účinné k 14. júnu 2017, a jednak procesnými ustanoveniami nariadenia 2017/1001 (pozri analogicky rozsudok z 8. mája 2014, Bimbo/ÚHVT, C‑591/12 P, EU:C:2014:305, bod 12 a citovanú judikatúru).
O prvej časti odvolacieho dôvodu založenej na údajnej zámene medzi posúdením pretrvávania záujmu na konaní na jednej strane a preskúmaním zákonnosti sporného aktu na druhej strane
– Argumentácia účastníkov konania
51 EUIPO, podporovaný Spolkovou republikou Nemecko, tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 17 až 23 napadnutého rozsudku nesprávne rozhodol, že predmet žaloby pretrvával len z jediného dôvodu, že koniec prechodného obdobia nemohol ovplyvniť zákonnosť sporného rozhodnutia ku dňu jeho prijatia.
52 Na jednej strane z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že posúdenie požiadavky pretrvávania predmetu žaloby a záujmu na konaní predchádza posúdeniu a je odlišné od posúdenia, ktoré sa musí vykonať v rámci preskúmania zákonnosti sporného aktu. Posúdenie tejto požiadavky by totiž znamenalo zohľadniť prípadné dôsledky zrušenia tohto aktu na právne postavenie žalobcu, zatiaľ čo preskúmanie zákonnosti by si vyžadovalo zohľadniť skutkový a právny kontext sporu, ktorý existoval v čase prijatia uvedeného aktu.
53 EUIPO tak v podstate tvrdí, že Všeobecný súd sa tým, že vyvodil konečné závery týkajúce sa pretrvávania predmetu sporu len z toho dôvodu, že udalosť nemôže ovplyvniť zákonnosť napadnutého aktu, dopustil nesprávneho právneho posúdenia.
54 EUIPO dodáva, že konštatovanie, že žaloba si nevyhnutne zachováva predmet v prípade zániku skoršieho práva po prijatí napadnutého rozhodnutia, zbavuje požiadavku pretrvávania záujmu na konaní veľkej časti jej účinnosti, keďže v tomto prípade je táto požiadavka relevantná len v situáciách, v ktorých sa napadnuté rozhodnutie stalo obsolentným z dôvodu zániku uvedeného skoršieho práva pred prijatím tohto rozhodnutia. Takáto úvaha je tiež v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora, podľa ktorej je potrebné preskúmať skutočný osobný záujem účastníkov konania na konaní in concreto.
55 Na druhej strane EUIPO tvrdí, že záver uvedený v bode 19 napadnutého rozsudku vychádza z nesprávneho výkladu rozsudku z 8. októbra 2014, Fuchs/ÚHVT – Les Complices (Hviezda v kruhu) (T‑342/12, EU:T:2014:858). V tomto poslednom uvedenom rozsudku Všeobecný súd preskúmal existujúci a skutočný záujem žalobcu, keď rozhodoval o prospechu, ktorý mohol dosiahnuť zo zrušenia rozhodnutia dotknutého vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, v porovnaní s rozhodnutím o zastavení konania v kontexte, v ktorom sa námietke vyhovelo. Podľa EUIPO tak uvedený rozsudok skôr potvrdzuje povinnosť Všeobecného súdu vykonať in concreto posúdenie prospechu, ktorý by zrušenie napadnutého rozhodnutia mohlo priniesť žalobcovi.
56 Indo European Foods spochybňuje dôvodnosť tejto argumentácie.
– Posúdenie Súdnym dvorom
57 V prvom rade treba uviesť, že v prvej časti svojho jediného odvolacieho dôvodu EUIPO v podstate tvrdí, že v bodoch 17 až 23 napadnutého rozsudku si Všeobecný súd zamenil otázku pretrvávania záujmu na konaní s dátumom, ku ktorému sa má posúdiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Táto argumentácia sa však zakladá na nesprávnom výklade tohto rozsudku. Ako totiž vyplýva z bodov 24 až 28 tohto rozsudku, Všeobecný súd sa v týchto bodoch obmedzil na preskúmanie otázky pretrvávania predmetu sporu vzhľadom na skončenie prechodného obdobia, ku ktorému došlo v priebehu konania pred ním. V dôsledku toho sa nemohol v týchto bodoch dopustiť zámeny, ktorú mu vytýka EUIPO. Túto argumentáciu je preto potrebné zamietnuť ako neprípustnú.
58 V druhom rade v rozsahu, v akom EUIPO touto prvou časťou jediného odvolacieho dôvodu vytýka Všeobecnému súdu, že v bodoch 17 až 23 napadnutého rozsudku nesprávne konštatoval, že žaloba si nevyhnutne zachováva predmet v prípade zániku skoršieho práva po prijatí napadnutého rozhodnutia, treba pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou musí predmet sporu, rovnako ako záujem na konaní, pretrvávať až do vyhlásenia rozhodnutia súdu, inak musí byť konanie zastavené, čo predpokladá, že výsledok konania môže priniesť prospech účastníkovi konania, ktorý podal žalobu alebo prípadne odvolanie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. septembra 2018, ClientEarth/Komisia, C‑57/16 P, EU:C:2018:660, bod 43 a citovanú judikatúru, ako aj uznesenie z 30. apríla 2020, Cyprus/EUIPO, C‑608/18 P, C‑609/18 P a C‑767/18 P, EU:C:2020:347, body 27 a 28, ako aj citovanú judikatúru).
59 Okrem toho treba uviesť, že Súdny dvor opakovane rozhodol, že pokiaľ rozhodnutie, ktoré je predmetom žaloby o neplatnosť na Všeobecnom súde, nebolo formálne zrušené, Všeobecný súd dôvodne konštatoval, že predmet sporu zostáva zachovaný (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. júna 2007, Wunenburger/Komisia, C‑362/05 P, EU:C:2007:322, body 48 a 49; zo 4. septembra 2018, ClientEarth/Komisia, C‑57/16 P, EU:C:2018:660, bod 45, ako aj z 21. januára 2021, Leino‑Sandberg/Parlament, C‑761/18 P, EU:C:2021:52, bod 33). Napokon podľa judikatúry takéto konštatovanie nie je spochybnené obsolentnosťou napadnutého rozhodnutia, ktorá nastala po podaní žaloby (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júna 2007, Wunenburger/Komisia, C‑362/05 P, EU:C:2007:322, bod 47).
60 V prejednávanej veci z bodov 17 až 23 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd sa domnieval, že žaloba spoločnosti Indo European Foods nestratila svoj predmet, pričom vychádzal najmä z konštatovania, že predmetom sporu bolo sporné rozhodnutie prijaté 2. apríla 2020, v ktorom sa tento senát vyslovil k existencii dôvodu námietky uvádzaného spoločnosťou Indo European Foods, a že toto rozhodnutie bolo prijaté pred skončením prechodného obdobia.
61 EUIPO pritom nespochybňuje, ako vyplýva z bodov 17 až 23 napadnutého rozsudku, že ku dňu, keď Všeobecný súd rozhodol, sporné rozhodnutie nebolo formálne zrušené. Okrem toho EUIPO vôbec netvrdí, že koniec prechodného obdobia mal za následok retroaktívny zánik tohto rozhodnutia.
62 Z uvedeného vyplýva, že v rozsahu, v akom sa týka preskúmania pretrvávania predmetu sporu Všeobecným súdom, je argumentácia EUIPO tiež nedôvodná, a tak prvú časť jediného odvolacieho dôvodu treba v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.
O druhej časti odvolacieho dôvodu založenej na údajnom nedostatku in concreto posúdenia pretrvávania záujmu na konaní u žalobkyne v prvostupňovom konaní
– Argumentácia účastníkov konania
63 V druhej časti svojho jediného odvolacieho dôvodu EUIPO, ktorého v konaní podporuje Spolková republika Nemecko, v podstate vytýka Všeobecnému súdu, že neposúdil in concreto pretrvávanie záujmu spoločnosti Indo European Foods na konaní.
64 V tejto súvislosti EUIPO vytýka Všeobecnému súdu, že sa domnieval, že rozhodujúcou otázkou v prejednávanej veci je to, či v čase podania prihlášky spornej ochrannej známky alebo sporného rozhodnutia mohla staršia ochranná známka založiť námietku, hoci táto úvaha neumožňuje odpovedať na otázku, či napriek právnym dôsledkom, ktoré sa viažu ku skončeniu prechodného obdobia, zápis prihlasovanej ochrannej známky ešte mohol poškodiť právne záujmy spoločnosti Indo European Foods, ako sú chránené nariadením 2017/1001, a či teda jej záujem na konaní pretrvával.
65 Všeobecný súd tak na jednej strane opomenul zohľadniť v rámci posúdenia pretrvávania záujmu na konaní u žalobkyne v prvostupňovom konaní osobitnú povahu námietkového konania, ako aj základnú funkciu ochrannej známky.
66 Z judikatúry Všeobecného súdu totiž vyplýva, že cieľom námietkového konania je predovšetkým zabezpečiť, aby si staršia ochranná známka mohla zachovať svoju funkciu identifikácie pôvodu, a to stanovením možnosti zamietnuť zápis novej ochrannej známky, ktorá by kolidovala s touto staršou ochrannou známkou z dôvodu pravdepodobnosti zámeny. Medzi prihláškou ochrannej známky Európskej únie a staršou ochrannou známkou, ktorá zanikla počas námietkového konania, však nemôže vzniknúť žiadna kolízia, keďže prihlasovaná ochranná známka môže byť zapísaná až po skončení námietkového konania.
67 Na druhej strane Všeobecný súd opomenul zohľadniť zásadu teritoriality ochrannej známky Európskej únie, ako aj jej jednotný charakter.
68 V tejto súvislosti EUIPO tvrdí, že z dôvodu odkladného účinku žaloby podanej na Všeobecný súd sporné rozhodnutie nemohlo byť vykonané pred skončením prechodného obdobia, a tak prihlasovaná ochranná známka nebude chránená na území Spojeného kráľovstva, aj keď je nakoniec zapísaná. Pokiaľ ide o dotknutú staršiu ochrannú známku, naďalej požíva plnú ochranu v Spojenom kráľovstve bez toho, aby hrozilo nebezpečenstvo zásahu z dôvodu zápisu alebo používania prihlasovanej ochrannej známky na území Únie.
69 Žaloba na prvom stupni už poskytla spoločnosti Indo European Foods konkrétny prospech tým, že zabránila vykonaniu sporného rozhodnutia pred skončením prechodného obdobia, a tak cieľ predmetného námietkového konania, a to zabrániť kolízii s prihlasovanou ochrannou známkou na území Spojeného kráľovstva, už bol dosiahnutý. Právne záujmy tohto účastníka konania, ktoré sú chránené nariadením 2017/1001, teda už nemôžu byť dotknuté rozhodnutím vo veci samej, a to bez ohľadu na jeho výsledok.
70 Tento názor potvrdzuje všeobecná štruktúra nariadenia 2017/1001. Podľa EUIPO totiž aj za predpokladu, že by sa žalobe vyhovelo, druhý účastník konania by mohol v každom prípade vzhľadom na článok 139 nariadenia 2017/1001 zmeniť svoju prihlášku na prihlášky národných ochranných známok vo všetkých členských štátoch Únie od 1. januára 2021, pričom by sa zachovala prednosť pôvodnej prihlášky, a tak získať ochranu prihlasovanej ochrannej známky na tom istom území, ako keby bola námietka podaná proti uvedenej prihláške zamietnutá. V bode 26 napadnutého rozsudku však Všeobecný súd nezohľadnil tento osobitný aspekt veci, keď zamietol tieto úvahy len z dôvodu, že v zásade platili pre každé námietkové konanie.
71 Vzhľadom na tieto skutočnosti EUIPO tvrdí, že body 24 až 26 napadnutého rozsudku obsahujú tri nesprávne právne posúdenia. Po prvé Všeobecný súd porušil pravidlá upravujúce rozdelenie dôkazného bremena, pokiaľ ide o požiadavku pretrvávania záujmu na konaní. Uspokojil sa totiž s odmietnutím argumentácie EUIPO namiesto toho, aby preskúmal tvrdenia spoločnosti Indo European Foods, podľa ktorých si zachovala záujem na konaní.
72 Po druhé Všeobecný súd tým, že svoje posúdenie založil na tom, či abstraktným spôsobom skoršie právo mohlo v danom okamihu predstavovať základ námietky, opomenul posúdiť in concreto pretrvávanie záujmu na konaní s prihliadnutím na skutočnosti pripomenuté v bodoch 65 až 70 tohto rozsudku.
73 Po tretie napadnutý rozsudok, najmä jeho bod 26, neumožňuje pochopiť, prečo Všeobecný súd zamietol argumentáciu EUIPO týkajúcu sa neexistencie pretrvávania záujmu spoločnosti Indo European Foods na konaní, čo predstavuje porušenie povinnosti odôvodnenia.
74 Indo European Foods spochybňuje dôvodnosť tejto argumentácie.
– Posúdenie Súdnym dvorom
75 Pokiaľ ide v prvom rade o údajné porušenie zásad upravujúcich rozdelenie dôkazného bremena týkajúceho sa pretrvávania záujmu na konaní, stačí uviesť, že je pravda, že Všeobecný súd formálne spojil svoje odôvodnenie týkajúce sa zachovania záujmu spoločnosti Indo European Foods na konaní s preskúmaním tvrdení predložených zo strany EUIPO. Z odôvodnenia uvedeného Všeobecným súdom v bodoch 24 až 28 napadnutého rozsudku však možno vyvodiť, že bez ohľadu na relevantnosť tvrdení uvedených zo strany EUIPO Všeobecný súd riadne overil, či Indo European Foods skutočne mala záujem na konaní, a konštatoval, že to tak bolo.
76 Okrem toho z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že Všeobecný súd je oprávnený namietať ex offo a v akomkoľvek okamihu konania nedostatok záujmu účastníka konania na zotrvaní na jeho návrhu z dôvodu skutočnosti, ktorá nastala až po podaní návrhu na začatie konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. októbra 2018, Gul Ahmed Textile Mills/Rada, C‑100/17 P, EU:C:2018:842, bod 38, ako aj citovanú judikatúru), pričom nerešpektovanie tejto podmienky prípustnosti je prekážkou konania z dôvodu verejného záujmu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. septembra 2018, Bank Mellat/Rada, C‑430/16 P, EU:C:2018:668, bod 49 a citovanú judikatúru). Navyše, hoci súd Únie rozhoduje len o návrhu účastníkov konania, ktorí sú príslušní vymedziť rámec sporu, nemôže byť nevyhnutne viazaný len argumentmi, na ktoré títo účastníci na účely podpory svojich tvrdení odkazujú, pretože by mohol byť prípadne prinútený založiť svoje rozhodnutie na chybných právnych úvahách (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. januára 2021, Komisia/Printeos, C‑301/19 P, EU:C:2021:39, bod 58 a citovanú judikatúru).
77 Vzhľadom na tieto skutočnosti treba túto prvú zložku tejto časti odvolacieho dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú.
78 Pokiaľ ide v druhom rade o tvrdenie, podľa ktorého Všeobecný súd v bodoch 24 až 27 napadnutého rozsudku opomenul zohľadniť v rámci posúdenia pretrvávania záujmu spoločnosti Indo European Foods na konaní osobitnú povahu námietkového konania, základnú funkciu ochrannej známky, zásadu teritoriality, ako aj jednotný charakter ochrannej známky Európskej únie, treba uviesť, že toto tvrdenie je založené na predpoklade, že pokiaľ ide o žalobu smerujúcu proti rozhodnutiu odvolacieho senátu o zamietnutí námietky, zachovanie záujmu na konaní pred Všeobecným súdom sa musí posúdiť len z hľadiska právnych záujmov chránených uplatniteľným nariadením o ochrannej známke Európskej únie, a teda závisí len od toho, či v čase, keď Všeobecný súd rozhoduje, môže vzniknúť nebezpečenstvo kolízie.
79 Tento predpoklad, ktorý predpokladá obmedzenie skutočností, ktoré môže Všeobecný súd zohľadniť na účely posúdenia pretrvávania záujmu na konaní žalobcu, ktorý podal žalobu podľa článku 72 nariadenia 2017/1001, v porovnaní so záujmom žalobcu, ktorý podal žalobu podľa článku 263 ZFEÚ, pritom nemá oporu ani v uplatniteľných predpisoch, ani v judikatúre.
80 V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva len to, že existencia záujmu na konaní o neplatnosť predpokladá, že výsledok konania o žalobe môže priniesť prospech osobe, ktorá ju podala (rozsudky zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, C‑33/14 P, EU:C:2015:609, bod 55, ako aj z 13. júla 2023, D & A Pharma/EMA, C‑136/22 P, EU:C:2023:572, bod 43).
81 Otázka, či v prípade rozhodnutia, ktorým sa zamieta námietka proti zápisu ochrannej známky Európskej únie, môže mať osoba, ktorá podala takúto námietku, prospech zo žaloby podanej na Všeobecný súd a smerujúcej k zrušeniu tohto rozhodnutia, sa musí posúdiť konkrétne z hľadiska všetkých následkov, ktoré môžu vyplývať z konštatovania prípadnej nezákonnosti, ktorou je postihnuté toto rozhodnutie, a povahy údajne spôsobenej škody (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. mája 2013, Abdulrahim/Rada a Komisia, C‑239/12 P, EU:C:2013:331, bod 65).
82 V prejednávanej veci však na jednej strane z preskúmania prvej časti jediného odvolacieho dôvodu tohto odvolania vyplýva, že Všeobecný súd dôvodne konštatoval, že predmet žaloby podanej spoločnosťou Indo European Foods nezanikol. Na druhej strane z bodov 10 až 12 napadnutého rozsudku v podstate vyplýva, že sporné rozhodnutie potvrdilo zamietnutie námietky podanej týmto účastníkom konania na základe konštatovania, že podmienky uplatnenia článku 8 ods. 4 nariadenia 2017/1001 neboli splnené, a tak Indo European Foods nemohla podľa tohto rozhodnutia požívať ochranu stanovenú týmto ustanovením pre predmetnú staršiu ochrannú známku. V dôsledku toho vzhľadom na to, že práve porušenie uvedeného ustanovenia odvolacím senátom Indo European Foods uvádzala na podporu svojej žaloby podanej na Všeobecný súd a keďže uvedené rozhodnutie poškodzuje najmä hospodárske záujmy spoločnosti Indo European Foods, jeho zrušenie by jej mohlo priniesť prospech.
83 Pokiaľ ide napokon o tvrdenie, podľa ktorého v bode 26 napadnutého rozsudku Všeobecný súd opomenul zohľadniť skutočnosť, že v súlade s článkom 139 nariadenia 2017/1001 by druhý účastník konania pred odvolacím senátom mohol, ak by sa žalobe na tomto stupni vyhovelo, zmeniť svoju prihlášku ochrannej známky na prihlášky národných ochranných známok vo všetkých členských štátoch od skončenia prechodného obdobia, stačí uviesť, že vzhľadom na to, čo už bolo konštatované vyššie, táto okolnosť nemá vplyv na záujem spoločnosti Indo European Foods na konaní proti spornému rozhodnutiu.
84 Z uvedeného vyplýva, že druhú zložku tejto časti odvolacieho dôvodu, ktorá vychádza z nesprávneho predpokladu, treba tiež zamietnuť ako nedôvodnú.
85 Pokiaľ ide v treťom rade o údajný nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o dôvody, ktoré viedli Všeobecný súd k zamietnutiu tvrdení EUIPO týkajúcich sa neexistencie pretrvávania záujmu spoločnosti Indo European Foods na konaní, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry povinnosť odôvodnenia neukladá Všeobecnému súdu povinnosť vypracovať také odôvodnenie, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom a jednotlivo rozoberalo všetky tvrdenia účastníkov sporu, a tak odôvodnenie teda môže byť implicitné, ak umožní dotknutým osobám oboznámiť sa s dôvodmi, z ktorých Všeobecný súd vychádzal, a Súdnemu dvoru poskytne dostatok podkladov potrebných na uskutočnenie preskúmania v rámci odvolania (rozsudok z 9. marca 2023, PlasticsEurope/ECHA, C‑119/21 P, EU:C:2023:180, bod 144 a citovaná judikatúra).
86 Ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 60 svojich návrhov, z bodov 25 až 27 napadnutého rozsudku jasne, aj keď implicitne, vyplýva, že Všeobecný súd sa domnieval, že tvrdenia, ktoré EUIPO uviedol v súvislosti so záujmom spoločnosti Indo European Foods na konaní, neboli dôvodné, keďže tento záujem na konaní existoval v čase podania žaloby a nezanikol v priebehu konania pred ním.
87 Táto tretia zložka tejto časti odvolacieho dôvodu je preto nedôvodná, a tak druhú časť jediného odvolacieho dôvodu treba zamietnuť ako nedôvodnú.
O tretej časti odvolacieho dôvodu založenej na porušení článku 72 ods. 6 nariadenia 2017/1001
– Argumentácia účastníkov konania
88 EUIPO, ktorého v podstate podporuje Spolková republika Nemecko, tvrdí, že bod 27 napadnutého rozsudku mu v rozpore s článkom 72 ods. 6 nariadenia 2017/1001 ukladá povinnosť nepreskúmať, či si žalobkyňa v prvostupňovom konaní zachováva záujem na zrušení rozhodnutia námietkového oddelenia, a nezohľadniť účinky článku 50 ods. 3 ZEÚ, ako aj článkov 126 a 127 dohody o vystúpení. Prijatie opatrení potrebných na splnenie povinnosti stanovenej v tomto bode 27 by teda znamenalo, že EUIPO preskúma, či dokonca zamietne, predmetnú prihlášku v rozpore s týmito ustanoveniami.
89 EUIPO konkrétne tvrdí, že povinnosť uvedená v danom bode 27 mu ukladá povinnosť preskúmať predmetný relatívny dôvod zamietnutia vo vzťahu k územiu, na ktorom prihlasovaná ochranná známka nemôže požívať žiadnu ochranu, čo je v zjavnom rozpore s logikou a všeobecnou štruktúrou systému ochrannej známky Európskej únie. Nariadenie 2017/1001 neposkytuje žiadny právny základ umožňujúci takéto oddelenie územia relevantného na preskúmanie uvedeného relatívneho dôvodu zamietnutia od územia, na ktorom bude poskytnutá ochrana. Táto povinnosť teda porušuje aj požiadavku pretrvávania záujmu na konaní, ako aj článok 1 ods. 2 a článok 8 ods. 4 nariadenia 2017/1001.
90 Indo European Foods spochybňuje dôvodnosť tejto argumentácie.
– Posúdenie Súdnym dvorom
91 Podľa znenia článku 72 ods. 6 nariadenia 2017/1001 EUIPO prijme opatrenia nevyhnutné na dosiahnutie súladu s rozsudkom Všeobecného súdu alebo, v prípade odvolania proti uvedenému rozsudku, s rozsudkom Súdneho dvora.
92 Podľa ustálenej judikatúry týkajúcej sa článku 266 ZFEÚ, ktorá platí mutatis mutandis pre tento článok 72 ods. 6, ktorého znenie je analogické, inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra, ktorá vydala zrušený akt, je povinná na účely dosiahnutia súladu s rozsudkom o zrušení a jeho úplného vykonania rešpektovať nielen výrok tohto rozsudku, ale aj dôvody, o ktoré sa výrok bezpodmienečne opiera v tom zmysle, že sú nevyhnutné na určenie presného zmyslu toho, o čom sa rozhodlo v tomto výroku (rozsudok z 22. septembra 2022, IMG/Komisia, C‑619/20 P a C‑620/20 P, EU:C:2022:722, bod 101, ako aj citovaná judikatúra).
93 Z uvedeného článku 72 ods. 6 však vyplýva, že Všeobecnému súdu neprináleží ukladať EUIPO príkazy (pozri v tomto zmysle uznesenie z 29. júna 2006, Creative Technology/ÚHVT, C‑314/05 P, EU:C:2006:441, body 40 až 42, ako aj analogicky rozsudok z 2. októbra 2014, Strack/Komisia, C‑127/13 P, EU:C:2014:2250, bod 145 a citovanú judikatúru).
94 V prejednávanej veci však stačí uviesť, že bod 27 napadnutého rozsudku predstavuje len odpoveď Všeobecného súdu na tvrdenie EUIPO, podľa ktorého Indo European Foods stratila v priebehu konania pred Všeobecným súdom svoj záujem na zrušení sporného rozhodnutia, keďže v prípade zrušenia tohto rozhodnutia by bol odvolací senát povinný zamietnuť odvolanie, ktoré by sa pred ním opätovne prejednávalo, keďže by neexistovala staršia ochranná známka chránená právom členského štátu.
95 Tento bod sa preto v podstate obmedzuje na konštatovanie záujmu spoločnosti Indo European Foods na konaní pred Všeobecným súdom a predstavuje teda nevyhnutnú podporu iba pre konštatovanie existencie takéhoto záujmu. Nemožno sa teda domnievať, že Všeobecný súd v rozpore s judikatúrou pripomenutou v bode 93 tohto rozsudku uložil EUIPO údajné povinnosti, ktoré identifikuje v rámci tejto časti svojho odvolania.
96 Z uvedeného vyplýva, že táto tretia časť jediného odvolacieho dôvodu založená na nesprávnom výklade bodu 27 napadnutého rozsudku, ako aj v dôsledku toho tento odvolací dôvod a odvolanie ako celok sa musia zamietnuť ako nedôvodné.
O trovách
97 Podľa článku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania.
98 Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na základe jeho článku 184 ods. 1 na konanie o odvolaní účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
99 Keďže v prejednávanej veci Indo European Foods navrhla uložiť EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania a EUIPO nemal úspech vo svojom jedinom dôvode, je opodstatnené uložiť mu povinnosť nahradiť trovy konania.
100 Článok 140 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku, ktorý je tiež uplatniteľný na konanie o odvolaní podľa článku 184 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, stanovuje, že členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania.
101 V dôsledku toho Spolková republika Nemecko ako vedľajší účastník tohto odvolacieho konania znáša svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:
1. Odvolanie sa zamieta.
2. Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) je povinný nahradiť trovy konania.
3. Spolková republika Nemecko znáša svoje vlastné trovy konania.
Podpisy