ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (deviata rozšírená komora)
z 21. februára 2024 (*)
„Dumping – Dovoz určitých polyvinylalkoholov s pôvodom v Číne – Konečné antidumpingové clo – Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2020/1336 – Výpočet normálnej hodnoty – Výrazné deformácie vo vyvážajúcej krajine – Článok 2 ods. 6a nariadenia (EÚ) 2016/1036 – Právo WTO – Zásada konformného výkladu – Výber vhodnej reprezentatívnej krajiny – Ľahko dostupné údaje – Nespolupráca – Pojem ‚potrebné informácie‘ – Článok 18 nariadenia 2016/1036 – Cenové podhodnotenie – Trhové segmenty – Metóda kontrolných čísel výrobku – Článok 3 ods. 2 a 3 nariadenia 2016/1036 – Právo na obhajobu – Dôverné zaobchádzanie – Články 19 a 20 nariadenia 2016/1036“
Vo veci T‑763/20,
Inner Mongolia Shuangxin Environment‑Friendly Material Co. Ltd, so sídlom v Ordos (Čína), v zastúpení: J. Cornelis, F. Graafsma a E. Vermulst, advokáti,
žalobkyňa,
ktorú v konaní podporuje:
Wegochem Europe BV, so sídlom v Amsterdame (Holandsko), v zastúpení: R. Antonini, E. Monard a B. Maniatis, advokáti,
vedľajší účastník konania,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: G. Luengo, splnomocnený zástupca,
žalovanej,
ktorú v konaní podporujú:
Európsky parlament, v zastúpení: A. Neergaard, D. Moore a A. Pospíšilová Padowska, splnomocnení zástupcovia,
a
Rada Európskej únie, v zastúpení: H. Marcos Fraile a B. Driessen, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci N. Tuominen, advokátka,
a
Kuraray Europe GmbH, so sídlom v Hattersheime am Main (Nemecko), v zastúpení: R. MacLean a D. Sevilla Pascual, advokáti,
a
Sekisui Specialty Chemicals Europe SL, so sídlom v La Canonja (Španielsko), v zastúpení: A. Borsos a J. Jousma, advokáti,
vedľajší účastníci konania,
VŠEOBECNÝ SÚD (deviata rozšírená komora),
v zložení: predseda komory L. Truchot (spravodajca), sudcovia H. Kanninen, L. Madise, R. Frendo a T. Perišin,
tajomník: I. Kurme, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania,
po pojednávaní zo 14. a 15. decembra 2022,
vyhlásil tento
Rozsudok(1)
1 Žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ sa žalobkyňa, spoločnosť Inner Mongolia Shuangxin Environment‑Friendly Material Co. Ltd, domáha zrušenia vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2020/1336 z 25. septembra 2020, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých polyvinylalkoholov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 315, 2020, s. 1), v rozsahu, v akom sa jej týka.
[omissis]
Návrhy účastníkov konania
13 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté nariadenie v rozsahu, v akom sa jej týka,
– uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
14 Spoločnosť Wegochem Europe BV (ďalej len „Wegochem“), vedľajšia účastníčka konania podporujúca žalobkyňu, navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté nariadenie v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne,
– uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania vrátane trov konania, ktoré mu vznikli.
15 Komisia podporovaná Európskym parlamentom, Radou Európskej únie, spoločnosťami Kuraray a Sekisui Specialty Chemicals Europe SL (ďalej len „Sekisui“) navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
Právny stav
[omissis]
O návrhu Komisie na zamietnutie druhého až piateho žalobného dôvodu ako neúčinných
51 Komisia navrhuje, aby boli druhý až piaty žalobný dôvod zamietnuté ako neúčinné z dôvodu, že sa týkajú dumpingového rozpätia, ktoré bolo v napadnutom nariadení stanovené na 115,6 %, zatiaľ čo antidumpingové clo uplatniteľné na žalobkyňu zodpovedá rozpätiu ujmy, ktoré bolo v napadnutom nariadení stanovené na 72,9 %. Žalobkyňa, ktorá znáša dôkazné bremeno, nepreukázala, že ak by predmetné žalobné dôvody boli dôvodné, rozdiel medzi dumpingovým rozpätím a rozpätím ujmy by sa znížil na menej ako nulu.
52 Okrem toho Komisia tvrdí, že žalobkyňa je povinná preukázať existenciu existujúceho a skutočného osobného záujmu, ktorý sa nemôže týkať budúcej a hypotetickej situácie.
53 Na podporu účinnosti predmetných žalobných dôvodov žalobkyňa po prvé uvádza judikatúru týkajúcu sa porušenia práva na obhajobu, podľa ktorej od žalobcu nemožno požadovať, aby preukázal, že rozhodnutie Komisie by malo iný obsah, ale iba to, že takáto hypotéza nie je úplne vylúčená (rozsudky z 1. októbra 2009, Foshan Shunde Yongjian Housewares & Hardware/Rada, C‑141/08 P, EU:C:2009:598, bod 94, a z 11. júla 2013, Hangzhou Duralamp Electronics/Rada, T‑459/07, neuverejnený, EU:T:2013:369, body 110 a 111). Túto judikatúru možno uplatniť na prejednávanú vec, keďže žalobkyňa sa nachádzala v ťažkej situácii, v ktorej by nebola schopná uviesť číselné údaje kontrafaktuálneho scenára. Hoci je rozdiel medzi dumpingovým rozpätím a rozpätím ujmy značný, nemožno vylúčiť, že v dôsledku opravy chýb, ktorých sa týkajú predmetné žalobné dôvody, bude dumpingové rozpätie nižšie ako rozpätie ujmy.
54 Po druhé žalobkyňa má záujem na tom, aby Komisia na účely možného preskúmania opatrení zavedených napadnutým nariadením správne vypočítala dumpingové rozpätie iných antidumpingových konaní, ktoré by sa na žalobkyňu mohli vzťahovať, alebo žiadostí o vrátenie zaplateného antidumpingového cla, ktoré by mohla podať. Tieto situácie nie sú budúce a hypotetické.
55 Po tretie žalobkyňa pripomína, že údaje týkajúce sa normálnej hodnoty výrobkov, ktoré vyrába, boli použité na účely výpočtu antidumpingového cla uplatniteľného na iného čínskeho vyvážajúceho výrobcu, ktoré bolo stanovené nie na základe rozpätia ujmy tohto vyvážajúceho výrobcu, ale na základe jeho dumpingového rozpätia. Žalobkyňa by nemala niesť zodpovednosť za to, že bola hlavnou nepriamou príčinou toho, že dumpingové rozpätie iného vyvážajúceho výrobcu bolo nadhodnotené.
56 V článku 9 ods. 4 druhom pododseku základného nariadenia sa uvádza:
„Výška antidumpingového cla nesmie presiahnuť stanovené dumpingové rozpätie, mala by však byť nižšia ako dumpingové rozpätie, ak by takéto nižšie clo bolo dostatočné na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. …“
57 Podľa judikatúry toto ustanovenie stanovuje pravidlo tzv. „nižšieho cla“ (ďalej len „pravidlo nižšieho cla“), podľa ktorého sa na určenie sadzby antidumpingového cla má použiť rozpätie ujmy, ak je dumpingové rozpätie vyššie ako rozpätie ujmy, a naopak [pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. marca 2010, Foshan City Nanhai Golden Step Industrial/Rada, T‑410/06, EU:T:2010:70, bod 94 a citovanú judikatúru, a z 18. októbra 2016, Crown Equipment (Suzhou) a Crown Gabelstapler/Rada, T‑351/13, neuverejnený, EU:T:2016:616, bod 49 a citovanú judikatúru].
58 Cieľom pravidla nižšieho cla je najmä zabrániť tomu, aby uložené antidumpingové clo prekročilo to, čo je nevyhnutné na odstránenie ujmy spôsobenej dumpingovými dovozmi. Uloženie antidumpingových ciel totiž predstavuje obranné a ochranné opatrenie proti nekalej hospodárskej súťaži vyplývajúcej z dumpingových praktík, a nie sankciu alebo opatrenie, ktoré poskytuje konkurenčnú výhodu výrobnému odvetviu Únie [pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. októbra 2016, Crown Equipment (Suzhou) a Crown Gabelstapler/Rada, T‑351/13, neuverejnený, EU:T:2016:616, bod 50 a citovanú judikatúru].
59 V prejednávanej veci Komisia v odôvodnení 658 napadnutého nariadenia „porovnala rozpätia ujmy a dumpingové rozpätia“ a uviedla, že „výška [antidumpingového] cla by sa mala stanoviť na úrovni nižšieho z týchto rozpätí“.
60 V odôvodnení 659 toho istého nariadenia sa nachádza táto tabuľka:
Spoločnosť | Dumpingové rozpätie | Rozpätie ujmy | Konečné antidumpingové clo |
Shuangxin Group [T‑763/20] | 115,6 % | 72,9 % | 72,9 % |
Sinopec Group [T‑762/20] | 17,3 % | 57,6 % | 17,3 % |
Wan Wei Group [T‑764/20] | 193,2 % | 55,7 % | 55,7 % |
Ostatné spolupracujúce spoločnosti | 80,4 % | 57,9 % | 57,9 % |
Všetky ostatné spoločnosti | 193,2 % | 72,9 % | 72,9 % |
61 Zatiaľ čo Komisia uplatňovala neúčinnosť predmetných žalobných dôvodov, keďže žalobkyňa nepreukázala, že ak by tieto žalobné dôvody boli dôvodné, dumpingové rozpätie by sa stalo nižším ako rozpätie ujmy, a tak antidumpingové clo by malo byť znížené, žalobkyňa odpovedala nielen s odvolaním sa na dôkazné bremeno, ale aj na svoj záujem na uvedení týchto žalobných dôvodov, čo viedlo Komisiu k tvrdeniu, že tento záujem v prejednávanej veci nie je daný.
62 Podľa ustálenej judikatúry sa na jednej strane v rámci žaloby o neplatnosť považuje za neúčinný žalobný dôvod, ktorý, aj keby bol dôvodný, nemôže mať za následok zrušenie, ktorého sa žalobca domáha (uznesenie z 26. februára 2013, Castiglioni/Komisia, T‑591/10, neuverejnené, EU:T:2013:94, bod 45, a rozsudok z 15. januára 2015, Francúzsko/Komisia, T‑1/12, EU:T:2015:17, bod 73; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 21. septembra 2000, EFMA/Rada, C‑46/98 P, EU:C:2000:474, bod 38).
63 Na druhej strane žalobný dôvod týkajúci sa zrušenia je neprípustný z dôvodu nedostatku právneho záujmu na konaní, pokiaľ aj za predpokladu, že by bol dôvodný, zrušenie napadnutého aktu na základe tohto žalobného dôvodu by nemohlo poskytnúť žalobcovi zadosťučinenie (pozri uznesenie zo 14. júla 2020, Shindler a i./Komisia, T‑627/19, EU:T:2020:335, bod 47 a citovanú judikatúru).
64 Tieto dve otázky sa líšia [pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. septembra 2000, EFMA/Rada, C‑46/98 P, EU:C:2000:474, bod 38, a zo 4. mája 2022, CRIA a CCCMC/Komisia, T‑30/19, EU:T:2022:266, bod 92 (neuverejnený)].
65 Treba konštatovať, že ak v rámci žaloby, ktorej predmetom je návrh na zrušenie nariadenia ukladajúceho antidumpingové clá, v ktorom inštitúcie Únie uplatnili pravidlo nižšieho cla, žalobca uvádza žalobné dôvody alebo časti žalobných dôvodov, ktoré spochybňujú najvyššie rozpätie medzi dumpingovým rozpätím a rozpätím ujmy, vzniká otázka, či sú tieto žalobné dôvody alebo časti žalobných dôvodov účinné (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. marca 2010, Foshan City Nanhai Golden Step Industrial/Rada, T‑410/06, EU:T:2010:70, body 94 až 98, a z 21. marca 2012, Fiskeri og Havbruksnæringens Landsforening a i./Rada, T‑115/06, neuverejnený, EU:T:2012:136, body 45 až 47).
66 Treba preto uviesť, že tvrdenia účastníkov konania týkajúce sa záujmu žalobkyne na uplatnení predmetných žalobných dôvodov sú irelevantné.
67 Pokiaľ ide o účinnosť predmetných žalobných dôvodov, Komisia v odpovedi na písomné otázky položené Všeobecným súdom zotrvala na svojom stanovisku, podľa ktorého žalobkyni prináležalo preukázať, že jej žalobné dôvody mali vplyv na výsledok prešetrovania, ale tiež odhadnúť, aký účinok by mohol mať každý z predmetných žalobných dôvodov, ak by bol dôvodný, na dumpingové rozpätie. Konkrétne tvrdí, že dôvodnosť piateho žalobného dôvodu je nevyhnutnou, hoci aj nedostatočnou, podmienkou na to, aby porušenia, ktorých sa týkajú predmetné žalobné dôvody, mohli znížiť dumpingové rozpätie na úroveň, ktorá je nižšia ako rozpätie ujmy. Komisia sa totiž domnieva, že ak by bol piaty žalobný dôvod dôvodný, bola by povinná prepočítať dumpingové rozpätie, ktoré by sa potom malo znížiť o 41,1 percentuálneho bodu, a teda nachádzalo by sa na 74,5 %. Toto rozpätie je ešte vyššie ako rozpätie ujmy, ktoré dosahuje 72,9 %, ale ak by iné predmetné žalobné dôvody alebo ich časti boli dôvodné, bolo by možné, že dumpingové rozpätie by sa stalo nižším ako rozpätie ujmy. Komisia naopak tvrdí, že ak by bol piaty žalobný dôvod zamietnutý, dumpingové rozpätie, ktoré sa má prepočítať, by bolo vyššie ako rozpätie ujmy, aj keby ostatné predmetné žalobné dôvody boli dôvodné. Tieto sa totiž týkajú údajných chýb, ktorých odstránenie by mohlo nanajvýš znížiť dumpingové rozpätie na úroveň, ktorá by naďalej prevyšovala 90 %. Dumpingové rozpätie by tak zostávalo významne vyššie ako rozpätie ujmy.
68 Hoci žalobkyňa pripúšťa, že dôvodnosť piateho žalobného dôvodu by mohla viesť k zníženiu dumpingového rozpätia o 41,1 percentuálneho bodu, spochybňuje výpočty Komisie, z ktorých vyvodzuje záver, že táto dôvodnosť je podmienkou sine qua non na to, aby boli druhý až štvrtý žalobný dôvod účinné v tom zmysle, že ak by sa im vyhovelo, dumpingové rozpätie by sa stalo nižším ako rozpätie ujmy. Podľa žalobkyne, ak by všetky predmetné žalobné dôvody boli dôvodné, dumpingové rozpätie by sa znížilo na 71,1 %, a teda by bolo nižšie ako rozpätie ujmy, ktoré sa pohybuje na 72,9 %. Na pojednávaní žalobkyňa v odpovedi na otázku Všeobecného súdu potvrdila, že toto číslo 71,1 % predpokladá dôvodnosť druhého žalobného dôvodu, ktorý by viedol k zníženiu dumpingového rozpätia o 8,6 percentuálneho bodu, a že v prípade zamietnutia tohto žalobného dôvodu by toto rozpätie dosahovalo 79,7 %, a teda by bolo vyššie ako rozpätie ujmy.
69 Z toho vyplýva, že žalobkyňa pripúšťa, že v prípade, ak by druhý a piaty žalobný dôvod boli meritórne zamietnuté, bolo by vylúčené, aby ostatné predmetné žalobné dôvody mohli viesť k zníženiu dumpingového rozpätia tak, aby sa toto rozpätie stalo nižším ako rozpätie ujmy. V dôsledku toho sa treba domnievať, že za tohto predpokladu by boli ostatné predmetné žalobné dôvody nevyhnutne neúčinné.
70 Za týchto okolností treba pred rozhodnutím o účinnosti tretieho a štvrtého žalobného dôvodu meritórne preskúmať druhý a piaty žalobný dôvod.
O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, pokiaľ ide o výber vhodnej reprezentatívnej krajiny
71 Žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila článok 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia tým, že na základe údajov týkajúcich sa spoločnosti Ilkalem Ticaret Ve Sanayi AS (ďalej len „Ilkalem“) vybrala Turecko ako vhodnú reprezentatívnu krajinu, zatiaľ čo mala vybrať Mexiko, a to na základe údajov týkajúcich sa spoločnosti Solutia Tlaxcala SA de CV (ďalej len „Solutia Tlaxcala“) alebo spoločnosti Wyn De Mexico Productos Quimicos SA de CV (ďalej len „Wyn“).
72 V prvom rade žalobkyňa tvrdí, že Komisia nesprávne vyložila podmienku uvedenú v článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, podľa ktorej na to, aby sa mohli použiť údaje týkajúce sa spoločnosti usadenej v zamýšľanej krajine, musia byť tieto údaje „ľahko dostupné“.
73 V druhom rade sa žalobkyňa dovoláva porušenia povinnosti náležitej starostlivosti, ktorú musí Komisia dodržať pri výbere vhodnej reprezentatívnej krajiny.
74 V treťom rade žalobkyňa tvrdí, že Mexiko bolo najvhodnejšou reprezentatívnou krajinou z dôvodu, že uplatňuje vyššiu úroveň sociálnej a environmentálnej ochrany ako Turecko.
75 Komisia nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne.
76 Keďže znenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia bolo prevzaté do bodu 8 vyššie, je potrebné zhrnúť hlavné etapy, ktorými Komisia v prejednávanej veci postupuje pri uplatnení článku 2 ods. 6a písm. a) uvedeného nariadenia, tak ako vyplývajú z napadnutého nariadenia.
77 Podľa odôvodnenia 175 napadnutého nariadenia výber reprezentatívnej krajiny „vychádzal z týchto kritérií:
– úroveň hospodárskeho rozvoja podobná [Číne,]
– výroba prešetrovaného výrobku v danej krajine[,]
– dostupnosť príslušných verejných údajov v danej krajine[,]
– ak existuje viac ako jedna možná reprezentatívna krajina, v relevantnom prípade sa uprednostnila krajina s náležitou úrovňou sociálnej a environmentálnej ochrany“.
78 Z odôvodnení 177 až 184, 198, 199 a 203 napadnutého nariadenia vyplýva, že Komisia po tom, čo uvažovala o piatich krajinách, ktoré by mohli byť vybrané ako vhodná reprezentatívna krajina, vylúčila tri z nich, a tak si musela vybrať medzi zostávajúcimi dvomi krajinami, a to Mexikom a Tureckom.
79 Pokiaľ ide o Mexiko, Komisia analyzovala dostupnosť finančných údajov spoločností Solutia Tlaxcala a Wyn (odôvodnenia 38, 200 až 202, 212, 229 a 230 napadnutého nariadenia).
80 Pokiaľ ide o Solutia Tlaxcala, Komisia bola konfrontovaná so skutočnosťou, že materská spoločnosť Solutia Europe SPRL/BVBA (ďalej len „Solutia Europe“), ktorá je používateľom PVAL so sídlom v Belgicku, jej poskytla potrebné finančné údaje len v dôvernej forme, ku ktorej verejnosť nemohla mať prístup, a že tieto údaje neboli dostupné v databáze Orbis (ďalej len „databáza Orbis“).
81 Komisia tiež poznamenala, že hoci niektorí vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že údaje týkajúce sa spoločnosti Solutia Tlaxcala boli dostupné v databáze Dun&Bradstreet (ďalej len „Dun&Bradstreet“), túto skutočnosť uviedli len ako „dôkaz prima facie“ o dostupnosti týchto údajov, ale nepredložili ich. Komisia preto dospela k záveru, že tieto údaje nemohla použiť v rámci konania.
82 Pokiaľ ide o Wyn, Komisia uviedla, že jej verejné finančné údaje boli k dispozícii len za prvých šesť mesiacov roku 2018 a že toto obdobie sa nezhodovalo s obdobím, ktorého sa týkalo jej prešetrovanie, a nemožno ho považovať za reprezentatívne pre celý rok z dôvodu sezónnych výkyvov. Komisia okrem toho konštatovala, že Wyn nebola v roku 2017 zisková. Komisia preto dospela k záveru, že Mexiko nebolo možné považovať na účely jej prešetrovania za vhodnú reprezentatívnu krajinu.
83 Pokiaľ ide o Turecko, Komisia sa domnievala, že môže vychádzať z údajov týkajúcich sa spoločnosti Ilkalem, ktoré boli dostupné v databáze Orbis, najmä za rok 2018, a ktoré preukazujú, že ak by táto spoločnosť bola v tomto roku stratová z dôvodu vysokých finančných nákladov, na základe preskúmania údajov týkajúcich sa predchádzajúcich rokov bolo možné tieto náklady kvalifikovať ako mimoriadne. Komisia tak dospela k záveru, že údaje týkajúce sa roku 2018 bolo možné použiť prostredníctvom úpravy s cieľom zohľadniť výnimočnú povahu finančných nákladov vynaložených počas tohto roka (odôvodnenia 205, 206 a 213 až 215 napadnutého nariadenia).
84 Okrem toho v odôvodneniach 221 a 226 napadnutého nariadenia Komisia spresnila, že vzhľadom na to, že zistila, že Turecko je jedinou možnou vhodnou reprezentatívnou krajinou, nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s poslednou vetou článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia.
85 Zásady, ktoré sa majú uplatniť pri výklade ustanovenia práva Únie, boli pripomenuté v bode 28 vyššie.
86 Z doslovného hľadiska žalobkyňa tvrdí, že výklad výrazu „ľahko dostupné údaje“ použitý Komisiou je nezlučiteľný so znením článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, keďže príslovky „ľahko“ a „verejne“ nie sú synonymá.
87 Treba uviesť, že hoci napadnuté nariadenie nie je v tejto súvislosti jednoznačné, keďže opakovane používa výrazy „verejné údaje“ a „verejne dostupné… údaje“ (pozri najmä odôvodnenia 175, 194, 202, 212 a 217 uvedeného nariadenia), Komisia v odôvodnení 228 uvedeného nariadenia uviedla:
„228 … podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia údaje nemusia byť ‚verejne dostupné‘, ale ‚ľahko dostupné‘. Komisia poznamenala, že ‚verejne dostupné‘ znamená dostupné širokej verejnosti, kým ‚ľahko dostupné‘ znamená dostupné pre všetkých za predpokladu, že boli splnené určité podmienky, napríklad úhrada poplatku. Je dôležité spomenúť, že všetky informácie použité na vytvorenie normálnej hodnoty boli dostupné vo verejne prístupnom spise. To znamená, že hoci sú informácie dostupné len po zaplatení, všetky zainteresované strany k nim mali prístup.“
88 Vzhľadom na tento výklad výrazu „ľahko dostupné“ žalobkyňa nesprávne tvrdí, že Komisia si zamenila pojmy „verejne dostupné“ a „ľahko dostupné“. Komisia totiž rozlišovala medzi týmito dvoma pojmami, ktoré teda nepovažovala za rovnocenné.
89 Z kontextuálneho hľadiska žalobkyňa zdôrazňuje, že keď základné nariadenie stanovuje, že určitý prvok má byť zverejnený, toto spresnenie je výslovne uvedené v relevantných ustanoveniach. Okrem toho z práva WTO vyplýva, že procesné povinnosti dôvernosti nebránia tomu, aby príslušný orgán vo veci samej používal dôverné údaje.
90 Keďže už na jednej strane bolo uvedené, že Komisia si nezamenila dva pojmy uvedené v bode 88 vyššie, nezáleží na tom, že v niektorých ustanoveniach základného nariadenia normotvorca spresnil, že niektoré skutočnosti musia byť sprístupnené verejnosti.
91 Na druhej strane Komisia dôvodne tvrdí, že článok 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia sa má vykladať z hľadiska požiadaviek vyplývajúcich z ustanovení tohto nariadenia týkajúcich sa dôverného zaobchádzania a požiadaviek upravujúcich informovanie účastníkov konania na účely ochrany ich práva na obhajobu.
92 Z teleologického hľadiska žalobkyňa tvrdí, že článok 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia musí prispieť k dosiahnutiu cieľa tohto nariadenia, ktorým je zabrániť dumpingovým praktikám na trhu Únie a zabezpečiť spravodlivý obchod a hospodársku súťaž na tomto trhu. Výber vhodnej reprezentatívnej krajiny Komisiou teda nemôže závisieť od súhlasu výrobcu so sprístupnením jeho údajov verejnosti.
93 Hoci základné nariadenie má za cieľ zabezpečiť ochranu pred dumpingovými dovozmi tým, že sa najmä zabráni tomu, aby bola spôsobená ujma výrobe so sídlom v Únii (pozri analogicky uznesenie z 11. októbra 2011, DBV/Komisia, T‑297/10, neuverejnené, EU:T:2011:583, bod 37; pozri tiež v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 28. februára 2008, Carboni e derivati, C‑263/06, EU:C:2008:128, bod 39), ale normotvorca sa rozhodol sledovať tento cieľ pri súčasnom zohľadnení požiadaviek dôverného zaobchádzania s určitými informáciami a ochrany práva na obhajobu.
94 Treba pripomenúť znenie ustanovení základného nariadenia, ktoré sú v tejto súvislosti relevantné.
95 Článok 19 základného nariadenia stanovuje:
„1. Všetky informácie dôverného charakteru (napr. ktorých vyzradenie by mohlo poskytnúť veľkú konkurenčnú výhodu konkurentovi, malo nepriaznivé dôsledky pre osobu poskytujúcu informácie alebo pre osobu, od ktorej osoba poskytujúca informácie získala informácie), prípadne informácie poskytnuté dôverne stranami pri prešetrovaní, ak je na to dobrý dôvod, považujú príslušné orgány za dôverné.
2. Od zainteresovaných strán, ktoré poskytujú dôverné informácie, sa vyžaduje, aby predložili súhrn týchto informácií, ktorý nemá dôverný charakter. Tento súhrn musí byť dostatočne podrobný, aby umožnil pochopiť podstatu dôverne poskytnutých informácií. Za mimoriadnych okolností môžu tieto strany uviesť, že predmetné informácie nemožno predložiť vo forme súhrnu. V týchto výnimočných prípadoch treba uviesť dôvody, pre ktoré nie je možné dané informácie zhrnúť.
3. Ak sa žiadosť o dôverné zaobchádzanie považuje za neopodstatnenú alebo ak dodávateľ informácií buď nie je ochotný sprístupniť informácie, alebo nesúhlasí s ich zverejnením vo všeobecnej alebo súhrnnej podobe, možno od zohľadnenia týchto informácií upustiť, pokiaľ nemožno pomocou vhodných zdrojov uspokojivo dokázať, že predmetné informácie sú správne. Žiadosti o dôverné zaobchádzanie nesmú byť zamietnuté svojvoľne.
4. Tento článok nebráni zverejneniu všeobecných informácií orgánmi Únie, a najmä uvedeniu dôvodov, na základe ktorých boli prijaté rozhodnutia v zmysle tohto nariadenia, ani zverejneniu dôkazov, o ktoré sa opierali orgány Únie, ak bude potrebné vysvetliť príslušné dôvody v súdnom konaní. Pri zverejnení týchto informácií sa musia zohľadniť oprávnené záujmy dotknutých strán, aby sa zabránilo vyzradeniu obchodného tajomstva.
5. Komisia ani členské štáty, ani ich úradníci neposkytnú bez osobitného súhlasu poskytovateľa žiadne informácie získané na základe tohto nariadenia, ak ich poskytovateľ požiadal o dôverné zaobchádzanie.
…“
96 Článok 20 základného nariadenia stanovuje:
„1. Osoby, ktoré podali podnet, dovozcovia, vývozcovia a ich zastupujúce združenia, ako aj zástupcovia krajiny vývozu môžu požiadať o poskytnutie podrobných informácií o skutočnostiach, na základe ktorých boli uložené predbežné opatrenia. …
2. Strany uvedené v odseku 1 môžu požiadať o konečné poskytnutie informácií, resp. dôvodov, na základe ktorých má byť odporučené uloženie konečných opatrení, ukončenie prešetrovania alebo zastavenie konania bez uloženia opatrení, pričom osobitnú pozornosť treba venovať poskytovaniu iných informácií, než sú tie, z ktorých sa vychádzalo pri predbežných opatreniach.
…“
97 Článok 6 ods. 7 základného nariadenia stanovuje:
„7. Osoby, ktoré podali podnet, dovozcovia a vývozcovia… sa môžu na základe písomnej žiadosti zoznámiť so všetkými informáciami, ktoré poskytla strana dotknutá prešetrovaním, s výnimkou interných dokumentov pripravených orgánmi Únie alebo [jej] členských štátov, a ktoré sú relevantné na predloženie ich prípadu a nie sú dôverné v zmysle článku 19 a boli použité pri prešetrovaní.
…“
98 Týmito ustanoveniami sleduje základné nariadenie dva ciele, a to jednak umožniť dotknutým osobám účinne brániť svoje záujmy a jednak zachovať dôvernosť informácií získaných v priebehu prešetrovania (pozri analogicky rozsudok z 30. júna 2016, Jinan Meide Casting/Rada, T‑424/13, EU:T:2016:378, bod 96; pozri tiež v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 1. júna 2017, Changmao Biochemical Engineering/Rada, T‑442/12, EU:T:2017:372, bod 142 a citovanú judikatúru).
99 Pokiaľ ide o prvý cieľ uvedený v bode 98 vyššie, treba pripomenúť, že dodržiavanie práva na obhajobu v každom konaní vedenom proti osobe, ktoré môže viesť k aktu nepriaznivo zasahujúcemu do jej právneho postavenia, je základnou zásadou práva Únie, ktorú treba zabezpečiť, a to aj v prípade neexistencie akejkoľvek právnej úpravy týkajúcej sa predmetného konania. Táto zásada má podstatný význam v konaniach týkajúcich sa prešetrovania dumpingu (pozri rozsudok z 1. júna 2017, Changmao Biochemical Engineering/Rada, T‑442/12, EU:T:2017:372, bod 139 a citovanú judikatúru).
100 Podľa uvedenej zásady musí byť dotknutým podnikom počas správneho konania umožnené vyjadriť svoje stanovisko k existencii a relevantnosti uvádzaných skutočností a okolností a k dôkazom uvádzaným Komisiou na podporu jej tvrdenia o existencii dumpingových praktík a ujmy, ktorá z nich vyplýva (pozri rozsudok z 1. júna 2017, Changmao Biochemical Engineering/Rada, T‑442/12, EU:T:2017:372, bod 140 a citovanú judikatúru).
101 Pokiaľ ide o druhý cieľ uvedený v bode 98 vyššie, treba pripomenúť, že ochrana obchodného tajomstva predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie. Zachovanie nenarušenej hospodárskej súťaže predstavuje dôležitý verejný záujem, ktorého ochrana môže odôvodniť odmietnutie zverejnenia informácií, na ktoré sa vzťahuje obchodné tajomstvo (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. júna 2016, Jinan Meide Casting/Rada, T‑424/13, EU:T:2016:378, bod 165 a citovanú judikatúru).
102 Na zosúladenie oboch predmetných cieľov musia inštitúcie Únie pri plnení svojej povinnosti poskytovať informácie konať s náležitou starostlivosťou, keď chcú dotknutým podnikom pri zachovaní obchodného tajomstva poskytnúť informácie, ktoré sú užitočné na obhajobu ich záujmov, a prípadne keď z úradnej moci vyberajú vhodné spôsoby takéhoto oznámenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. júna 2017, Changmao Biochemical Engineering/Rada, T‑442/12, EU:T:2017:372, bod 141).
103 Potreba zosúladiť tieto ciele vyplýva aj zo skutočnosti, že podľa judikatúry je cieľom článku 19 základného nariadenia chrániť nielen obchodné tajomstvo, ale aj práva ostatných účastníkov antidumpingového konania na obhajobu (pozri rozsudok z 15. októbra 2020, Zhejiang Jiuli Hi‑Tech Metals/Komisia, T‑307/18, neuverejnený, EU:T:2020:487, bod 82 a citovanú judikatúru).
104 Vzhľadom na tieto ustanovenia a zásady treba konštatovať, že ak sa Komisia snaží na základe článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia získať „ľahko dostupné“ údaje, má právo odmietnuť použiť na tento účel údaje, ktoré strana, ktorá ich poskytla, považuje za dôverné a v prípade ktorých nedokáže získať súhrn, ktorý nemá dôverný charakter, na základe ktorého by ostatné strany dotknuté prešetrovaním mohli uplatniť svoje právo na obhajobu.
105 Tento záver nie je spochybnený správou odvolacieho orgánu týkajúcou sa sporu „Thajsko – Antidumpingové clá na profily zo železa alebo nelegovanej ocele a na nosníky s profilom H s pôvodom v Poľsku“, ktorú prijal OUS 5. apríla 2001 (WT/DS 122/AB/R) (ďalej len „správa o profiloch a nosníkoch“), na ktorú sa odvoláva žalobkyňa.
106 V bode 111 správy o profiloch a nosníkoch sa totiž stanovuje:
„Požiadavka v článku 3.1 [antidumpingovej dohody], podľa ktorej sa určenie existencie ujmy musí zakladať na ‚pozitívnych‘ dôkazoch a zahŕňať ‚objektívne‘ preskúmanie požadovaných prvkov súvisiacich s ujmou, neznamená, že určenie musí byť založené výlučne na argumentácii alebo skutočnostiach, ktoré boli stranám antidumpingového prešetrovania oznámené alebo ich strany mohli zistiť. Tento článok 3.1 naopak umožňuje [príslušnému] orgánu založiť svoje určenie na všetkých relevantných úvahách a skutočnostiach, ktoré má k dispozícii.“
107 V prvom rade však treba konštatovať, že článok 3.1 antidumpingovej dohody neobsahuje podmienku, ktorá je naopak uvedená v článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, že údaje, ktoré Komisia používa, musia byť „ľahko dostupné“.
108 Treba ďalej pripomenúť, že v bode 107 správy o profiloch a nosníkoch odvolací orgán spresňuje, že „antidumpingové prešetrovanie… zahŕňa zhromažďovanie a hodnotenie zároveň dôverných informácií a informácií, ktoré nemajú dôverný charakter“, a že „určenie existencie ujmy… sa musí zakladať na všetkých týchto dôkazoch“. Z toho vyvodzuje, že „nič v článku 3.1 [antidumpingovej dohody] neukladá [príslušnému] orgánu povinnosť založiť určenie existencie ujmy len na informáciách, ktoré nie sú dôverné“. Ak teda na základe záverov vyplývajúcich z tejto správy môže príslušný orgán použiť okrem nie dôverných informácií aj dôverné informácie, nemôže sa opierať výlučne o dôverné informácie. Tak by to bolo v prípade, ak by Komisia použila údaje, ktoré jej poskytla Solutia Europe v súvislosti so spoločnosťou Solutia Tlaxcala.
109 Treba napokon zdôrazniť, že hoci odvolací orgán v bode 109 správy o profiloch a nosníkoch pripomína, že článok 6 antidumpingovej dohody „stanovuje rámec [procesných] povinností, ktorý okrem iného vyžaduje, aby [príslušné] orgány počas prešetrovania sprístupnili zainteresovaným stranám určité dôkazy“, a konštatuje, že „nie je žiadny dôvod dať týmto povinnostiam… výklad, ktorý ich zahŕňa do hmotnoprávnych ustanovení článku 3.1“ tejto dohody, spresňuje, že pritom „neznamená, že určenie existencie ujmy v prejednávanej veci… nevyhnutne spĺňa požiadavky [uvedeného] článku“. Podľa odvolacieho orgánu totiž osobitná skupina, ktorej správa bola pred ním napadnutá, „konštatujúc, že tvrdenie formulované Poľsk[ou republikou] podľa [tohto posledného uvedeného článku] nespĺňa požiadavky článku 6.2 [Dohovoru o pravidlách a postupoch pri urovnávaní sporov, uvedeného v prílohe 2 k Dohode o založení WTO], túto otázku nepreskúmala“.
110 Odvolací orgán sa preto chcel vyhnúť tomu, aby v prípade, že účastník konania vo svojej žiadosti o zriadenie osobitnej skupiny opomenul s požadovanou jasnosťou vzniesť otázku, či príslušný orgán dodržal procesné povinnosti stanovené v článku 6 antidumpingovej dohody týkajúce sa dôverného zaobchádzania a práva na obhajobu, mohol napraviť toto opomenutie tvrdením, že posúdenie porušenia hmotnoprávnych ustanovení, ktoré platne predložil tejto skupine, zahŕňa preskúmanie dodržania týchto procesných povinností.
111 Z toho vyplýva, že správu o profiloch a nosníkoch nemožno vykladať tak, že zakotvuje všeobecnú zásadu, podľa ktorej príslušný orgán môže za každých okolností použiť dôverné informácie.
112 V prejednávanej veci je nesporné, že Solutia Europe namietala proti zverejneniu údajov týkajúcich sa spoločnosti Solutia Tlaxcala a že neposkytla Komisii súhrn týchto údajov, ktorý by nebol dôverný. Podľa článku 19 ods. 3 základného nariadenia tak Komisia mohla vylúčiť tieto údaje okrem prípadu, keď ich mohla získať z iných zdrojov.
113 V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že údaje týkajúce sa spoločnosti Solutia Tlaxcala sú dostupné v databáze Dun&Bradstreet, ktorá je dostupná na základe predplatného. Nie je dôležité, že Komisia sa rozhodla prihlásiť len do databázy Orbis.
114 Treba konštatovať, že žalobkyňa vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií upozornila Komisiu na skutočnosť, že databáza Dun&Bradstreet obsahovala ľahko dostupné údaje týkajúce sa spoločnosti Solutia Tlaxcala, a do relevantnej časti týchto pripomienok vložila hypertextový odkaz, pričom spresnila, že tieto údaje boli dostupné na základe zaplatenia poplatkov za prístup.
115 Z odpovedí hlavných účastníkov konania na písomné otázky položené Všeobecným súdom vyplýva, že hypertextový odkaz uvedený žalobkyňou neumožňoval prístup k údajom spoločnosti Solutia Tlaxcala obsiahnutým v databáze Dun&Bradstreet.
116 Okrem toho žalobkyňa sa vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií obmedzila na to, že uviedla, že existuje prima facie dôkaz o možnosti získať údaje o spoločnosti Solutia Tlaxcala v databáze Dun&Bradstreet.
117 Z toho vyplýva, že samotná žalobkyňa nemala prístup k týmto údajom, a tak nevedela o ich miere podrobnosti a o období, na ktoré sa vzťahovali.
118 Komisia teda v odôvodnení 230 napadnutého nariadenia správne odmietla použiť tieto údaje.
119 Pokiaľ ide o tvrdenia žalobkyne založené na porušení povinnosti náležitej starostlivosti, keďže žalobkyňa sa odvoláva na zásady vyplývajúce z judikatúry týkajúcej sa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia v znení predchádzajúcom nariadeniu 2017/2321, ktoré sú uplatniteľné analogicky, treba pripomenúť znenie tohto ustanovenia, ktoré je takéto:
„V prípade dovozov z krajín s iným ako trhovým hospodárstvom… sa normálna hodnota určí na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty v tretej krajine s trhovým hospodárstvom alebo na základe ceny z takejto tretej krajiny voči iným krajinám vrátane Únie, alebo ak toto nie je možné, na inom odôvodnenom základe vrátane ceny skutočne zaplatenej alebo bežne platenej v Únii za podobný výrobok, ktorá sa v prípade potreby riadne upraví tak, aby zahŕňala primerané ziskové rozpätie.
Vhodná tretia krajina s trhovým hospodárstvom sa vyberie vhodným spôsobom, pričom sa vezmú do úvahy spoľahlivé informácie dostupné v čase výberu. …“
120 Podľa judikatúry, ktorá sa týka článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia v jeho znení predchádzajúcom nariadeniu 2017/2321, patrí výber „analogickej krajiny“ podľa tohto ustanovenia do rámca širokej miery voľnej úvahy, ktorou disponujú inštitúcie Únie v oblasti spoločnej obchodnej politiky z dôvodu zložitosti hospodárskych a politických situácií, ktoré musia preskúmať (pozri analogicky rozsudok z 29. júla 2019, Shanxi Taigang Stainless Steel/Komisia, C‑436/18 P, EU:C:2019:643, bod 30 a citovanú judikatúru). Výkon voľnej úvahy inštitúcií Únie pri výbere tejto krajiny podlieha súdnemu preskúmaniu. Súdu Únie prináleží overiť dodržanie pravidiel konania, vecnú správnosť skutočností, na ktorých sa zakladá sporná voľba, neexistenciu zjavne nesprávneho posúdenia týchto skutočností a neexistenciu zneužitia právomoci. Treba najmä overiť, či tieto inštitúcie neopomenuli zohľadniť základné skutočnosti s cieľom stanoviť adekvátnu povahu vybratej krajiny a či skutočnosti uvedené v spise boli preskúmané s náležitou starostlivosťou vyžadovanou na to, aby sa dalo konštatovať, že normálna hodnota dotknutého výrobku bola určená vhodným spôsobom, a nie neprimerane (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky z 29. mája 1997, Rotexchemie, C‑26/96, EU:C:1997:261, body 10 až 12; z 10. septembra 2015, Fliesen‑Zentrum Deutschland, C‑687/13, EU:C:2015:573, bod 51, a z 23. apríla 2018, Shanxi Taigang Stainless Steel/Komisia, T‑675/15, neuverejnený, EU:T:2018:209, bod 31 a citovanú judikatúru).
121 Napriek rozdielom, ktoré existujú medzi článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia a jeho niekdajším článkom 2 ods. 7 písm. a), sú tieto zásady v prejednávanej veci uplatniteľné analogicky, ako tvrdí Komisia.
122 V prejednávanej veci žalobkyňa po prvé tvrdí, že Komisia akceptovala údaje týkajúce sa spoločnosti Ilkalem napriek tomu, že počas obdobia prešetrovania bola táto spoločnosť stratová z dôvodu mimoriadnych finančných nákladov, a preto bolo potrebné vykonať úpravy na základe obchodných údajov týkajúcich sa troch predchádzajúcich finančných rokov. Akceptovanie týchto údajov je v rozpore so skutočnosťou, že Komisia odmietla údaje týkajúce sa spoločnosti Wyn z dôvodu, že sa vzťahovali na obdobie, ktoré sa nezhodovalo s obdobím, ktorého sa týkalo jej prešetrovanie. Komisia teda nesprávne uprednostnila údaje spoločnosti Ilkalem pred údajmi spoločnosti Wyn, ako aj údajmi spoločnosti Solutia Tlaxcala, ktoré boli nielen „ľahko dostupné“, ale aj úplné a kompletné.
123 Je potrebné poznamenať, že žalobkyňa nespochybňuje existenciu úvah uvedených v napadnutom nariadení, podľa ktorých Komisia vylúčila možnosť vychádzať z údajov týkajúcich sa spoločnosti Wyn z dôvodu, že tieto údaje sa netýkali obdobia prešetrovania a preukazujú, že táto spoločnosť v roku 2017 nedosiahla zisk (pozri bod 82 vyššie). Žalobkyňa sa obmedzuje na tvrdenie, že toto vylúčenie je v rozpore so skutočnosťou, že Komisia akceptovala údaje týkajúce sa spoločnosti Ilkalem. Treba však konštatovať, že tieto posledné uvedené údaje boli na rozdiel od údajov týkajúcich sa spoločnosti Wyn dostupné za rok 2018 ako celok, a teda sa vzťahovali aspoň na časť obdobia prešetrovania. Okrem toho z týchto údajov tiež vyplýva, že Ilkalem dosiahla zisk počas troch predchádzajúcich rokov a že neexistencia zisku v roku 2018 bola spôsobená osobitne vysokými finančnými výdavkami, ktoré Komisia kvalifikovala ako mimoriadne. Žalobkyňa pritom nespochybnila dôvodnosť tejto kvalifikácie, ani nepreukázala, že úpravy, ktoré vykonala Komisia v súvislosti s údajmi o spoločnosti Ilkalem z roku 2018 s cieľom vyvážiť účinok týchto mimoriadnych výdavkov, neboli primerané.
124 Vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy Komisie v tomto prípade, pokiaľ ide o výber vhodnej reprezentatívnej krajiny (pozri body 120 a 121 vyššie), na to, aby bolo možné vyhovieť jej žalobnému dôvodu, žalobkyňa musí predložiť dôkazy postačujúce na to, aby sa posúdenie skutkového stavu uvedené v napadnutom nariadení stalo neprijateľným (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 3. decembra 2019, Yieh United Steel/Komisia, T‑607/15, EU:T:2019:831, bod 110 a citovanú judikatúru).
125 V dôsledku toho musí byť toto tvrdenie žalobkyne zamietnuté.
126 Po druhé žalobkyňa tvrdí, že Komisia mala prinajmenšom rozlišovať medzi údajmi týkajúcimi sa náhradných hodnôt výrobných faktorov (ďalej len „náhradné hodnoty“) na jednej strane a údajmi týkajúcimi sa VAG nákladov a ziskového rozpätia na druhej strane. Údaje spoločnosti Ilkalem sú užitočné len pre tieto posledné uvedené skutočnosti, keďže náhradné hodnoty možno získať z verejných zdrojov, najmä z databázy Global Trade Atlas, ktorá obsahuje tieto hodnoty pre mexické suroviny. Žalobkyňa poukazuje na to, že Komisia už použila údaje pochádzajúce z iných zdrojov v antidumpingovom prešetrovaní, ako to urobili orgány Spojených štátov amerických.
127 Treba však uviesť, že žalobkyňa sa obmedzuje na tvrdenie, že databáza Global Trade Atlas obsahuje náhradné hodnoty týkajúce sa Mexika, ale nevysvetľuje, v čom sú tieto hodnoty relevantnejšie ako hodnoty týkajúce sa Turecka. O to viac nepreukazuje, že použitie tureckých náhradných hodnôt bolo zjavne nesprávne.
128 Okrem toho žalobkyňa nespresňuje, v čom je zjavne nesprávne použiť údaje týkajúce sa jednej a tej istej tretej krajiny tak pre náhradné hodnoty, ako aj pre PAV náklady a ziskové rozpätie.
129 Žalobkyňa sa odvoláva na prax Komisie, ktorá preukazuje, že Komisia už použila údaje z iných zdrojov, ako aj na prax orgánov Spojených štátov amerických, potvrdenú príslušnými súdmi.
130 Na jednej strane sa však podľa judikatúry zákonnosť nariadenia, ktorým sa ukladajú antidumpingové clá, musí posudzovať s ohľadom na právne pravidlá a najmä ustanovenia základného nariadenia, a nie s ohľadom na údajnú skoršiu rozhodovaciu prax inštitúcií Únie [pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky z 10. februára 2021, RFA International/Komisia, C‑56/19 P, EU:C:2021:102, bod 79; zo 4. októbra 2006, Moser Baer India/Rada, T‑300/03, EU:T:2006:289, bod 45, a z 18. októbra 2016, Crown Equipment (Suzhou) a Crown Gabelstapler/Rada, T‑351/13, neuverejnený, EU:T:2016:616, bod 107].
131 Na druhej strane, pokiaľ ide o prax orgánov Spojených štátov amerických, treba uviesť, že táto prax sa môže týkať len uplatňovania práva Spojených štátov amerických, ktorého ustanovenia sa nevyhnutne nezhodujú s ustanoveniami základného nariadenia, ako ich vykladá Súdny dvor a Všeobecný súd. Preto aj keby sa táto prax týkala skutkovej a právnej situácie porovnateľnej so situáciou v prejednávanej veci, čo odvolateľka nepreukázala, nemôže zaväzovať Všeobecný súd.
132 V dôsledku toho musí byť toto tvrdenie žalobkyne zamietnuté.
133 Pokiaľ ide napokon o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého Mexiko má vyššiu úroveň sociálnej a environmentálnej ochrany ako Turecko, treba uviesť, že podľa samotného znenia článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia otázka úrovne tejto ochrany vzniká len vtedy, „ak je [vhodných reprezentatívnych krajín] viac“.
134 Keďže v prejednávanej veci sa Komisia dôvodne domnievala, že existujú relevantné údaje o VAG nákladoch a ziskovom rozpätí len pre Turecko, a nie aj pre Mexiko, mohla v odôvodneniach 221 a 226 napadnutého nariadenia oprávnene dospieť k záveru, že Turecko je jedinou vhodnou reprezentatívnou krajinou a že v dôsledku toho nevzniká otázka úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany.
135 Vzhľadom na už uvedené je potrebné zamietnuť druhý žalobný dôvod ako nedôvodný.
O piatom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 18 základného nariadenia
136 Žalobkyňa tvrdí, že Komisia pri výpočte normálnej hodnoty ňou vyrábaných výrobkov nesprávne použila dostupné údaje v zmysle článku 18, pokiaľ ide o výrobné faktory z vlastnej produkcie, ako je para a elektrická energia, napriek tomu, že spolupracovala podľa svojich najlepších možností tým, že odpovedala na dotazník Komisie.
137 Podľa žalobkyne Komisia, ktorá jej vytýka, že nepričlenila k výrobku dotknutému prešetrovaním časť nákladov týkajúcich sa vstupov, ktoré potrebuje na výrobné faktory z vlastnej produkcie, ktoré používa na výrobu svojich PVAL, nezohľadnila skutočnosť, že toto pridelenie je nemožné z dôvodu charakteristík výrobného procesu jej PVAL.
138 Okrem toho, keďže žalobkyňa spolupracovala s Komisiou podľa svojich najlepších možností, Komisia bola podľa článku 18 ods. 3 základného nariadenia povinná zohľadniť informácie, ktoré jej poskytla, a nebola oprávnená použiť dostupné údaje v zmysle tohto článku.
139 Komisia, ktorú podporuje Sekisui, spochybňuje tvrdenia žalobkyne.
140 Treba pripomenúť znenie relevantných ustanovení článku 18 základného nariadenia upravujúceho „nespoluprácu“, ktoré znejú takto:
„1. V prípadoch, keď ktorákoľvek zainteresovaná strana odmietne prístup k potrebným informáciám alebo ich inak neposkytne v lehote stanovenej v tomto nariadení, prípadne významným spôsobom vytvára prekážky uskutočneniu prešetrovania, predbežné alebo konečné zistenia, či už pozitívne, alebo negatívne, možno vypracovať na základe dostupných skutočností.
…
3. Ak informácie predložené niektorou zainteresovanou stranou nie sú vo všetkých ohľadoch ideálne, napriek tomu sa nesmú ignorovať za predpokladu, že akékoľvek nedostatky nie sú takého rozsahu, aby spôsobili neprimerané ťažkosti pri dopracovaní sa k prijateľnému a správnemu zisteniu, a zároveň že sú informácie včas predložené a možno ich overiť a že strana konala podľa svojich najlepších schopností.
…“
141 Na pochopenie dôvodu existencie článku 18 základného nariadenia treba pripomenúť, že Komisii ako orgánu, ktorý vedie prešetrovanie, prináleží preukázať existenciu dumpingu, ujmy a príčinnej súvislosti medzi dumpingovými dovozmi a zistenou ujmou. Keďže žiadne ustanovenie základného nariadenia nepriznáva Komisii právomoc prinútiť dotknuté strany, aby sa zúčastnili na prešetrovaní alebo predložili informácie, táto inštitúcia je pri poskytnutí potrebných informácií závislá od dobrovoľnej spolupráce týchto strán. V tomto kontexte z odôvodnenia 27 základného nariadenia vyplýva, že normotvorca Únie považoval za „potrebné stanoviť, že tam, kde strany dostatočne nespolupracujú, sa môžu použiť iné informácie na účel stanovenia zistení a že takéto informácie môžu byť pre príslušné strany menej priaznivé, ako by to bolo v prípade, ak by tieto strany spolupracovali“. Cieľom článku 18 základného nariadenia je umožniť Komisii pokračovať v prešetrovaní v prípade, že by zainteresované strany odmietli spolupracovať alebo by nedostatočne spolupracovali. Vzhľadom na to, že zainteresované strany musia spolupracovať v čo najväčšej možnej miere, musia tieto strany preto poskytnúť všetky informácie, ktorými disponujú a ktoré inštitúcie Únie považujú za potrebné na účely dosiahnutia svojich zistení [pozri analogicky rozsudok zo 14. decembra 2017, EBMA/Giant (China), C‑61/16 P, EU:C:2017:968, body 54 až 56].
142 Základné nariadenie nedefinuje, čo je „potrebná“ informácia v zmysle jeho článku 18 ods. 1.
143 Podľa judikatúry zo znenia, kontextu a účelu článku 18 ods. 1 základného nariadenia vyplýva, že pojem „potrebné informácie“ odkazuje na informácie, ktorými disponujú zainteresované strany a ktoré inštitúcie Únie od nich žiadajú, aby ich poskytli na účely dosiahnutia zistení nevyhnutných v rámci antidumpingového zisťovania [pozri analogicky rozsudok zo 14. decembra 2017, EBMA/Giant (China), C‑61/16 P, EU:C:2017:968, bod 57].
144 Okrem toho treba zdôrazniť, že článok 18 základného nariadenia predstavuje prebratie do práva Únie obsahu článku 6.8, ako aj prílohy II k antidumpingovej dohode (ďalej len „príloha II“), na základe ktorých sa má vykladať v čo najväčšej možnej miere (pozri analogicky rozsudok z 22. mája 2014, Guangdong Kito Ceramics a i./Rada, T‑633/11, neuverejnený, EU:T:2014:271, bod 40 a citovanú judikatúru).
145 Podľa znenia článku 6.8 antidumpingovej dohody:
„V prípadoch, keď hociktorý zúčastnený člen alebo zúčastnená strana odmietne prístup k nutnej informácii alebo ju inak neposkytne v rámci primeraného obdobia, alebo výrazne bráni prešetreniu, možno na základe dostupných faktov uskutočniť predbežné alebo konečné, kladné alebo záporné rozhodnutia. Pri použití tohto odseku sa budú dodržiavať ustanovenia prílohy II.“
146 Článok 5 prílohy II zodpovedá článku 18 ods. 3 základného nariadenia, keďže stanovuje:
„Skutočnosť, že poskytnuté informácie nie sú vo všetkých ohľadoch ideálne, nemôže byť dôvodom na to, aby orgány o nich nevedeli, pod podmienkou, že zainteresovaná strana konala podľa svojich najlepších schopností.“
147 Treba uviesť, že príloha II je „začlenená podľa článku 6.8“ k antidumpingovej dohode [správa odvolacieho orgánu týkajúca sa sporu „Spojené štáty americké – Antidumpingové opatrenia uplatňované na určité výrobky z ocele valcované za tepla z Japonska“, ktorú OUS prijal 23. augusta 2001 (WT/DS 184/AB/R, bod 75)], a že ustanovenia tejto prílohy sú záväzné napriek tomu, že sú často formulované podmieňovacím spôsobom [správa osobitnej skupiny „Spojené štáty americké – Antidumpingové a vyrovnávacie opatrenia uplatňované na oceľové plechy z Indie“, ktorú OUS prijal 29. júla 2002 (WT/DS 206/R, bod 7.56)].
148 Podľa správy osobitnej skupiny týkajúcej sa sporu „Kórea – Antidumpingové clá na dovoz určitého papiera s pôvodom v Indonézii“, ktorú OUS prijal 28. októbra 2005 (WT/DS 312/R, bod 7.43), musí byť rozhodnutie o tom, či určitú informáciu možno kvalifikovať ako nevyhnutnú v zmysle článku 6.8 antidumpingovej dohody, prijaté s prihliadnutím na osobitné okolnosti každého prešetrovania, a nie abstraktne. Okrem toho podľa správy osobitnej skupiny týkajúcej sa sporu „Európske spoločenstvá – Antidumpingové opatrenie týkajúce sa chovaného lososa z Nórska“, ktorú OUS prijal 15. januára 2008 (WT/DS 337/R, bod 7.343), za nevyhnutné v zmysle toho istého ustanovenia treba považovať konkrétne informácie, ktoré má v držbe zainteresovaná strana a ktoré vyžaduje orgán poverený antidumpingovým prešetrovaním (ďalej len „príslušný orgán“) na účely stanovenia ich „určenia“.
149 Okrem toho sa rozhodlo, že informácie týkajúce sa objemov výroby a nákladov na výrobu výrobku dotknutého antidumpingovým prešetrovaním sú zjavne potrebné informácie v zmysle článku 18 ods. 1 základného nariadenia (pozri rozsudok z 22. septembra 2021, NLMK/Komisia, T‑752/16, neuverejnený, EU:T:2021:611, bod 53).
150 V prejednávanej veci z odôvodnení 274, 275 a 317 až 322 napadnutého nariadenia a zo spresnení, ktoré Komisia poskytla v priebehu konania v odpovedi na otázku Všeobecného súdu, vyplýva, že Komisia na účely výpočtu normálnej hodnoty použila dostupné údaje v zmysle článku 18 na stanovenie objemov spotreby vstupov, akými sú uhlie a voda, ktoré žalobkyňa používala na vytvorenie výrobných faktorov z vlastnej produkcie zapojených do výroby jej PVAL, akými sú elektrická energia a para. Žalobkyňa totiž neposkytla Komisii informácie, ktoré považovala za potrebné na tento účel.
151 Je nesporné, že výrobné faktory z vlastnej produkcie majú vo výrobe PVAL nezanedbateľnú úlohu. Tieto výrobné faktory si však vyžadujú vstupy, ktoré tak predstavujú náklady, ktoré žalobkyňa vynakladá na výrobu svojich PVAL. Vzhľadom na to, že normálna hodnota v prejednávanej veci bola vytvorená podľa metódy založenej na výrobných nákladoch, treba konštatovať, že Komisia potrebovala poznať objem spotreby všetkých vstupov použitých na výrobu PVAL, teda vrátane vstupov potrebných na výrobné faktory z vlastnej produkcie.
152 Žalobkyňa tvrdí, že nemohla poskytnúť údaje požadované Komisiou z dôvodu osobitostí jej výrobného postupu, ktoré dotazník pripravený Komisiou nezohľadnil. Výrobné faktory vyrobené vo vlastnej produkcii sa totiž nepoužívajú len na výrobu PVAL. Poukazuje tiež na riziko dvojitého započítania, ktoré, ako to uviedla v priebehu prešetrovania, vyplýva zo skutočnosti, že para vyrobená v kotloch na uhlie sa využíva v prvom rade na výrobu energie a v druhom rade na výrobu PVAL s elektrickou energiou, ktorá teda nie je vyrobená priamo uhlím. Preto táto elektrina a táto u seba vyrobená para nie sú porovnateľné s tradičnými vstupmi, akým je uhlie. Okrem toho žalobkyňa zdôrazňuje, že jej výrobný proces je výlučne chemickou reakciou, počas ktorej rôzne zložky navzájom reagujú a niekedy sa navzájom absorbujú a ponechávajú rezíduá, ktoré možno znovu použiť alebo ktoré sa transformujú na iné látky.
153 Treba pripomenúť, že podľa odôvodnenia 319 napadnutého nariadenia žalobkyňa „už podal[a] správu o vstupoch na výrobu výrobných faktorov z vlastnej produkcie“. Komisia z toho vyvodzuje záver, že „tieto vstupy sa rovnako dali vyčleniť na prešetrovaný výrobok“.
154 Z odôvodnenia 319 napadnutého nariadenia vyplýva, že žalobkyňa Komisii oznámila vstupy, ktoré sú potrebné na vytvorenie výrobných faktorov z vlastnej produkcie. Žalobkyňa sa však domnieva, že nie je schopná spresniť, do akej miery možno tieto výrobné faktory z vlastnej produkcie, a teda vstupy potrebné na ich výrobu, vyčleniť na výrobu PVAL.
155 Z toho vyplýva, že žalobkyňa v skutočnosti spochybňuje dôvodnosť metódy, ktorú Komisia použila na vytvorenie normálnej hodnoty, keďže táto metóda viedla k nadhodnoteniu spotreby dotknutých vstupov, ktoré boli v príliš veľkej miere pričlenené na výrobu PVAL, zatiaľ čo výrobné faktory z vlastnej produkcie sa nepoužívali výlučne na ich výrobu. Toto spochybnenie nie je takej povahy, aby preukázalo, že bolo nemožné poskytnúť informácie požadované Komisiou.
156 Okrem toho treba uviesť, že s cieľom vyhnúť sa tomu, aby Komisia použila dostupné údaje v zmysle článku 18, žalobkyňa jej mohla oznámiť tieto informácie bez toho, aby bola dotknutá možnosť meritórne napadnúť, a to aj pred Všeobecným súdom, ich využitie Komisiou.
157 V dôsledku toho treba zamietnuť výhrady žalobkyne týkajúce sa porušenia článku 18 ods. 1 základného nariadenia.
158 Pokiaľ ide o jej tvrdenia týkajúce sa porušenia článku 18 ods. 3 základného nariadenia, treba pripomenúť, že podľa judikatúry sa článok 18 tohto nariadenia vo svojich odsekoch 1 a 3 týka odlišných situácií. Zatiaľ čo článok 18 ods. 1 základného nariadenia všeobecne opisuje prípady, v ktorých neboli poskytnuté informácie, ktoré inštitúcie potrebujú na účely prešetrovania, článok 18 ods. 3 tohto nariadenia upravuje prípady, v ktorých údaje potrebné na účely prešetrovania boli poskytnuté, ale nie sú relevantné, a tak dostupné údaje nemusia byť nevyhnutne použité (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 22. mája 2014, Guangdong Kito Ceramics a i./Rada, T‑633/11, neuverejnený, EU:T:2014:271, bod 98 a citovanú judikatúru).
159 V prejednávanej veci Komisia použila dostupné údaje v zmysle článku 18 len na nahradenie dôkazov, ktoré jej žalobkyňa neposkytla, z dôvodu údajnej nemožnosti tak urobiť.
160 Okrem toho treba spresniť, že miera úsilia, ktorú dotknutá strana vynaloží na oznámenie určitých informácií, nie je nevyhnutne spojená s vlastnou kvalitou oznámených informácií a v každom prípade nie je jediným rozhodujúcim prvkom. Ak teda požadované informácie napokon nie sú získané, Komisia má právo využiť dostupné údaje v zmysle článku 18, pokiaľ ide o požadované informácie (pozri analogicky rozsudok zo 4. marca 2010, Sun Sang Kong Yuen Shoes Factory/Rada, T‑409/06, EU:T:2010:69, bod 104).
161 Vzhľadom na to, že žalobkyňa nepredložila dôkazy, o ktoré ju Komisia požiadala, pokiaľ ide o vstupy výrobných faktorov z vlastnej produkcie, treba konštatovať, že článok 18 ods. 3 základného nariadenia nebol uplatniteľný a že Komisia mohla na nahradenie týchto dôkazov použiť dostupné údaje v zmysle článku 18.
162 V každom prípade podľa odvolacieho orgánu článok 5 prílohy II vyžaduje od zainteresovaných strán veľmi vysokú mieru úsilia [správa odvolacieho orgánu o spore „Spojené štáty – Antidumpingové opatrenia uplatňované na určité výrobky z ocele valcované za tepla z Japonska“, ktorú OUS prijal 23. augusta 2001 (WT/DS 184, bod 102)].
163 Nemožno sa však domnievať, že žalobkyňa vynaložila takéto úsilie, keďže odmietla vykonať účtovné operácie vyžadované Komisiou na to, aby PVAL pričlenila časť výrobných nákladov na výrobné faktory z vlastnej produkcie.
164 V dôsledku toho treba zamietnuť tiež tvrdenia žalobkyne týkajúce sa porušenia článku 18 ods. 3 základného nariadenia.
165 V replike žalobkyňa tvrdí, že Komisia jej včas neoznámila „správu o overení“, ktorú bola povinná zaslať zainteresovanej strane predtým, ako jej zašle list, ktorým ju informuje o svojom zámere použiť dostupné údaje v zmysle článku 18. Táto procesná vada predstavuje porušenie jej práva na obhajobu.
166 Treba pripomenúť, že podľa judikatúry, hoci od žalobcu nemožno požadovať, aby preukázal, že rozhodnutie Komisie by bolo iné, ak by neexistovala predmetná procesná nezrovnalosť, ale len to, že takáto hypotéza nie je úplne vylúčená, keďže tento účastník konania by mohol lepšie zabezpečiť svoju obranu v prípade neexistencie tejto vady, nič to nemení na tom, že existencia nezrovnalosti týkajúcej sa práva na obhajobu môže viesť k zrušeniu dotknutého aktu len vtedy, ak existuje možnosť, že v dôsledku tejto nezrovnalosti by správne konanie mohlo viesť k inému výsledku, čím by sa konkrétne porušilo právo na obhajobu (pozri rozsudok z 5. mája 2022, Zhejiang Jiuli Hi‑Tech Metals/Komisia, C‑718/20 P, EU:C:2022:362, bod 49 a citovanú judikatúru).
167 Žalobkyňa však neuviedla ani najmenšiu skutočnosť, ktorá by mohla preukázať, že nebolo vylúčené, že by konanie mohlo viesť k inému výsledku, ak by dostala „správu o overení“ skôr.
168 Preto treba toto tvrdenie žalobkyne zamietnuť ako nedôvodné bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o jeho prípustnosti, ktorú Komisia spochybňuje z dôvodu, že nebolo uvedené v žalobe.
169 Vzhľadom na už uvedené je potrebné zamietnuť piaty žalobný dôvod ako nedôvodný.
170 Okrem toho podľa úvah, ktoré sú uvedené v bode 69 vyššie, zamietnutie druhého a piateho žalobného dôvodu ako nedôvodných umožňuje zamietnutie tretieho a štvrtého žalobného dôvodu ako neúčinných.
[omissis]
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (deviata rozšírená komora)
rozhodol takto:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Inner Mongolia Shuangxin Environment‑Friendly Material Co. Ltd znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložili Európska komisia, Kuraray Europe GmbH a Sekisui Specialty Chemicals Europe SL.
3. Európsky parlament, Rada Európskej únie a Wegochem Europe BV znášajú svoje vlastné trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 21. februára 2024.
Podpisy