Language of document : ECLI:EU:F:2012:175

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)

z 5. decembra 2012

Vec F‑6/12

Julien Bourtembourg

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Príspevok na expatriáciu – Pojem zvyčajné bydlisko – Trvalé alebo zvyčajné centrum záujmov – Prechodný pobyt na účely ukončenia štúdia – Miesto výkonu zamestnania – Pracovné vzťahy na dobu určitú“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou J. Bourtembourg navrhuje zrušiť rozhodnutie menovacieho orgánu Európskej komisie (ďalej len „MO“) z 11. októbra 2011 o zamietnutí jeho sťažnosti proti rozhodnutiu Komisie z 24. mája 2011, ktorým mu bol zamietnutý príspevok na expatriáciu

Rozhodnutie: Rozhodnutie Komisie sa zrušuje. Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalobcovi.

Abstrakt

1.      Úradníci – Odmena – Príspevok na expatriáciu – Cieľ – Pojem expatriácia – Úradníci, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, na ktorého území sa nachádza miesto ich výkonu práce – Domnienka existencie početných a úzkych väzieb s týmto štátom – Popretie – Dôkazné bremeno zaťažujúce úradníka

[Služobný poriadok úradníkov, príloha VII, článok 4 ods. 1 písm. b)]

2.      Úradníci – Odmena – Príspevok na expatriáciu – Podmienky priznania – Úradníci, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, na ktorého území sa nachádza miesto ich výkonu práce – Zvyčajné bydlisko mimo členského štátu, na ktorého území sa nachádza miesto výkonu práce počas referenčného obdobia – Pojem zvyčajné bydlisko – Bydlisko počas dvoch období obmedzených na výkon stáže a pracovnej zmluvy na dobu určitú – Okolnosti neumožňujúce domnievať sa, že zvyčajné bydlisko je v mieste výkonu práce

[Služobný poriadok úradníkov, príloha VII, článok 4 ods. 1 písm. b)]

1.      Priznanie príspevku na expatriáciu má za cieľ nahradiť osobitné výdavky a nevýhody spojené s nástupom do služby v Únii pre úradníkov, ktorí sú z tohto dôvodu nútení presťahovať sa z krajiny svojho bydliska do krajiny výkonu práce a začleniť sa do nového prostredia. Pojem expatriácia závisí od subjektívnej situácie úradníka, a to od miery jeho integrácie, ako aj konkrétnejšie od toho, či aj napriek tomu, že je štátnym príslušníkom členského štátu, v ktorom sa nachádza miesto výkonu práce, s týmto štátom skutočne prerušil svoje sociálne a profesijné väzby.

V tejto súvislosti článok 4 ods. 1 písm. b) prílohy VII služobného poriadku spočíva na domnienke, podľa ktorej štátna príslušnosť osoby je dôležitým ukazovateľom existencie početných a úzkych väzieb medzi touto osobou a krajinou, ktorej je štátnym príslušníkom. Domnienka zákonnosti, ktorá v zásade platí pre akty administratívy, a táto špecifickejšia domnienka súvisiaca so štátnou príslušnosťou znamenajú, že je úlohou žalobcu uniesť dôkazné bremeno preukázaním, že si stanovil centrum záujmov v inej krajine počas celého desaťročného referenčného obdobia, a že keď mu inštitúcia zamietla príspevok na expatriáciu, porušila tým vyššie uvedené ustanovenie.

(pozri body 25, 26 a 29)

Odkaz:

Súdny dvor: 2. mája 1985, De Angelis/Komisia, 246/83, bod 13; 13. novembra 1986, Richter/Komisia, 330/85, bod 6; 15. septembra 1994, Magdalena Fernández/Komisia, C‑452/93 P, body 20 a 22

Súd pre verejnú službu: 11. júla 2007, B/Komisia, F‑7/06, bod 39; 20. novembra 2007, Kyriazis/Komisia, F‑120/05, body 47 a 48 a tam citovaná judikatúra

2.      V oblasti príspevku na expatriáciu je zvyčajné bydlisko miesto, kde si dotknutá osoba stanovila trvalé alebo zvyčajné centrum záujmov s vôľou udeliť mu stabilný charakter, pričom v prípade úradníka, ktorý je štátnym príslušníkom krajiny miesta výkonu práce, je okolnosť, že si v tejto krajine zachoval alebo zriadil zvyčajné bydlisko, aj keď iba na veľmi krátky čas počas desaťročného referenčného obdobia, dostatočná na to, aby mala za následok stratu alebo zamietnutie priznania príspevku na expatriáciu.

Dočasný pobyt v krajine miesta výkonu práce počas štúdia však v zásade nepredpokladá vôľu premiestniť tam centrum záujmov, s výnimkou prípadu, ak tento pobyt zohľadňovaný spolu s inými relevantnými skutočnosťami preukazuje existenciu trvalých sociálnych a profesijných väzieb dotknutej osoby s touto krajinou.

Navyše, hoci miesto výkonu zamestnania osoby predstavuje dôležitý ukazovateľ na určenie zvyčajného bydliska, samotný pobyt v krajine miesta výkonu práce počas časového obdobia obmedzeného na vykonávanie pracovnej zmluvy na dobu určitú neumožňuje predpokladať existenciu vôle premiestniť tam trvalé alebo zvyčajné centrum záujmov.

(pozri body 28, 36, 39 a 40)

Odkaz:

Súdny dvor: Magdalena Fernández/Komisia, už citovaný, bod 22

Súd prvého stupňa: 27. septembra 2006, Koistinen/Komisia, T‑259/04, bod 38

Súd pre verejnú službu: B/Komisia, už citovaný, bod 38 a tam citovaná judikatúra; 26. septembra 2007, Salvador Roldán/Komisia, F‑129/06, bod 51; Kyriazis/Komisia, už citovaný, bod 47