Language of document : ECLI:EU:T:2022:454

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU(i) (siedma rozšírená komora)

z 13. júla 2022 (*)

[Znenie opravené uznesením z 3. februára 2023]

„Arbitrážna doložka – Medzinárodný zmluvný zamestnanec misie EUCAP Somalia – Misia spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky – Neobnovenie pracovnej zmluvy v nadväznosti na vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie – Právo byť vypočutý – Rovnosť zaobchádzania – Zákaz diskriminácie na základe štátnej príslušnosti – Prechodné obdobie stanovené v dohode o vystúpení Spojeného kráľovstva z Únie – Žaloba o neplatnosť – Žaloba o náhradu škody – Akty neoddeliteľné od zmluvy – Neprípustnosť“

Vo veci T‑194/20,

JF, v zastúpení: A. Kunst, advokátka,

žalobca,

proti

EUCAP Somalia, v zastúpení: E. Raoult, advokátka,

žalovanej,

VŠEOBECNÝ SÚD (siedma rozšírená komora),

v zložení: predseda komory R. da Silva Passos (spravodajca), sudcovia V. Valančius, I. Reine, L. Truchot a M. Sampol Pucurull,

tajomník: P. Cullen, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po pojednávaní z 9. decembra 2021,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Žalobca JF sa svojou žalobou domáha v prvom rade jednak na základe článku 263 ZFEÚ zrušenia oznámenia misie EUCAP Somalia z 18. januára 2020 (ďalej len „oznámenie z 18. januára 2020“) a listu z 29. januára 2020 (ďalej len „list z 29. januára 2020“), ktorými uvedená misia rozhodla o neobnovení jeho pracovnej zmluvy (ďalej spoločne len „napadnuté akty“), a jednak na základe článku 268 ZFEÚ náhrady škody, ktorá mu vznikla v dôsledku týchto aktov, a subsidiárne na základe článku 272 ZFEÚ vyhlásenia napadnutých aktov za protiprávne a náhrady škody, ktorá mu vznikla v dôsledku týchto aktov.

I.      Okolnosti predchádzajúce sporu

2        EUCAP Somalia, predtým EUCAP NESTOR, je misia Únie v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP), ktorá bola zriadená rozhodnutím Rady 2012/389/SZBP zo 16. júla 2012 o misii Európskej únie na budovanie [kapacít v Somálsku (EUCAP Somalia)] (Ú. v. EÚ L 187, 2012, s. 40), prijatým podľa hlavy V kapitoly 2 Zmluvy o EÚ, ktorá sa týka SZBP. Podľa článku 2 rozhodnutia 2012/389, zmeneného rozhodnutím Rady (SZBP) 2018/1942 z 10. decembra 2018 (Ú. v. EÚ L 314, 2018, s. 56), úlohou misie EUCAP Somalia je pomáhať Somálsku pri budovaní jeho kapacít v oblasti námornej bezpečnosti s cieľom posilniť jeho schopnosť presadzovať námorné právo.

3        Podľa článku 7 ods. 3 rozhodnutia 2012/389, zmeneného rozhodnutím 2018/1942, „EUCAP Somalia… môže zamestnávať medzinárodný a miestny personál na zmluvnom základe, pokiaľ potrebné funkcie nebudú zabezpečovať členovia personálu vyslaní členskými štátmi“. V tomto ustanovení sa tiež uvádza, že „v riadne odôvodnených výnimočných prípadoch, keď nie sú k dispozícii žiadosti o prijatie s vhodnou kvalifikáciou z členských štátov, sa podľa potreby môžu na zmluvnom základe zamestnávať štátni príslušníci zúčastňujúcich sa tretích štátov“. Článok 7 ods. 4 rozhodnutia 2012/389, zmeneného rozhodnutím 2018/1942, stanovuje, že „podmienky zamestnávania a práva a povinnosti medzinárodného a miestneho personálu sa ustanovia v zmluvách, ktoré sa uzavrú medzi misiou EUCAP Somalia a dotknutými členmi personálu“.

4        Podľa článku 12a rozhodnutia 2012/389, zmeneného rozhodnutím 2018/1942, „v miere potrebnej na vykonávanie tohto rozhodnutia má misia EUCAP Somalia právomoc obstarávať služby a dodávky, uzatvárať zmluvy a administratívne dojednania, zamestnávať personál, vlastniť bankové účty, nadobúdať majetok a užívať ho, plniť si záväzky a vystupovať pred súdom ako účastník konania“.

5        V období od [dôverné] do 31. januára 2020, počas ktorého žalobca podpísal niekoľko opakovane uzatvorených pracovných zmlúv na dobu určitú bez prerušenia, bol medzinárodným zmluvným zamestnancom misie EUCAP Somalia, v ktorej vykonával funkciu [dôverné].

6        Článok 17 poslednej pracovnej zmluvy žalobcu (ďalej len „dotknutá zmluva“), nazvaný „Trvanie zmluvy“, v odseku 1 stanovoval:

„Zamestnanec nastúpi do práce 1. [novembra] 2019 a doba trvania tejto zmluvy je do 31. [januára] 2020.“

7        Dotknutá zmluva obsahovala v článku 22 ods. 1 arbitrážnu doložku v tomto znení:

„Spory vyplývajúce z tejto zmluvy alebo súvisiace s touto zmluvou patria do právomoci Súdneho dvora Európskej únie podľa článku 272 [ZFEÚ].“

8        Po tom, čo Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska 29. marca 2017 oznámilo Rade Európskej únie svoj úmysel vystúpiť z Európskej únie podľa článku 50 ods. 2 ZEÚ, Únia v súlade s týmto ustanovením dojednala s týmto štátom dohodu, ktorá ustanovila spôsob jeho vystúpenia.

9        V tejto súvislosti po prvé v každej zo štyroch posledných pracovných zmlúv žalobcu, ktoré sa spolu vzťahovali na obdobie od 1. januára 2019 do 31. januára 2020, bol stanovený dátum skončenia jej platnosti zodpovedajúci lehotám postupne stanoveným na rokovanie o dohode o vystúpení, ktoré sa v prípade neuzavretia takejto dohody alebo nepredĺženia lehoty na rokovanie stávajú dátumami vystúpenia bez dohody v súlade s článkom 50 ods. 3 ZEÚ.

10      Po druhé posledné dve pracovné zmluvy uzatvorené žalobcom, konkrétne zmluva platná od 13. apríla do 31. októbra 2019 a dotknutá zmluva, obsahovali článok 18 s názvom „Ukončenie zmluvy“ v tomto znení:

„18.1      Túto zmluvu môže zamestnávateľ alebo zamestnanec ukončiť písomnou výpoveďou s výpovednou dobou jeden mesiac, v ktorej uvedie dôvody ukončenia zmluvy. Zamestnanec musí byť pred prijatím takéhoto rozhodnutia vypočutý zástupcom vedúceho misie, pričom vedúci misie musí byť vždy informovaný.

18.3      Túto zmluvu možno ukončiť pred uplynutím doby, na ktorú bola uzatvorená, najmä v prípade, že Spojené kráľovstvo prestane byť členom Európskej únie. Povinnosť zamestnávateľa dodržať jednomesačnú výpovednú dobu sa zrušuje. Zamestnávateľ sa však musí usilovať oznámiť takéto ukončenie zmluvy vopred.“

11      Oznámením z 18. januára 2020 vedúci misie EUCAP Somalia (ďalej len „vedúci misie“) informoval medzinárodných zmluvných zamestnancov tejto misie, ktorí sú štátnymi príslušníkmi Spojeného kráľovstva, že z dôvodu pravdepodobného vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie k 31. januáru 2020 budú ich pracovné zmluvy, ktoré už stanovovali tento dátum ako deň skončenia ich platnosti, ukončené k tomuto dňu, pričom uchádzači na ich pracovné miesta už boli vybraní.

12      Dňa 24. januára 2020 zástupcovia Únie a Spojeného kráľovstva podpísali Dohodu o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Ú. v. EÚ L 29, 2020, s. 7, ďalej len „dohoda o vystúpení Spojeného kráľovstva“).

13      V ten istý deň žalobca podal svojmu nadriadenému interné nedisciplinárne odvolanie proti oznámeniu z 18. januára 2020 podľa článku 21 dotknutej zmluvy, ktorý je nazvaný „Nedisciplinárne odvolania“ a znie takto:

„1.      Zamestnanec môže podať odvolanie proti aktu, ktorý mu spôsobuje ujmu, zamestnávateľovi v lehote [jedného] mesiaca odo dňa prijatia aktu. Odvolania sa podávajú zamestnávateľovi prostredníctvom priameho nadriadeného zamestnanca, okrem prípadov, keď sa odvolanie týka tohto nadriadeného, pričom v takom prípade ho možno podať priamo zamestnávateľovi. Zamestnanec musí byť pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia vypočutý zástupcom vedúceho misie, pričom vedúci misie musí byť vždy informovaný.

2.      Pôvodné odvolacie konanie nemá odkladný účinok. Zamestnávateľ oznámi dotknutému zamestnancovi svoje odôvodnené rozhodnutie do [jedného] mesiaca odo dňa podania odvolania…“

14      Listom z 29. januára 2020, ktorý bol žalobcovi doručený 31. januára 2020, vedúci misie zamietol toto interné odvolanie a potvrdil žalobcovi, že dotknutá zmluva bude ukončená 31. januára 2020 v dôsledku vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie.

15      Rovnako 29. januára 2020 Európsky parlament schválil uzavretie dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva.

16      Dňa 30. januára 2020 Rada prijala rozhodnutie (EÚ) 2020/135 o uzavretí dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva (Ú. v. EÚ L 29, 2020, s. 1). Podľa článku 1 tohto rozhodnutia bola dohoda o vystúpení Spojeného kráľovstva schválená v mene Európskej únie a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

17      Článok 126 tejto dohody stanovuje prechodné obdobie, ktoré sa začína dátumom nadobudnutia platnosti tejto dohody a končí sa 31. decembra 2020 (ďalej len „prechodné obdobie“).

18      O polnoci 31. januára 2020 Spojené kráľovstvo vystúpilo z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a 1. februára 2020 nadobudla platnosť dohoda o vystúpení Spojeného kráľovstva v súlade s jej článkom 185.

II.    Návrhy účastníkov konania

19      Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        v prvom rade zrušil napadnuté akty a subsidiárne vyhlásil napadnuté akty za protiprávne,

–        v prvom rade nariadil misii EUCAP Somalia nahradiť žalobcovi majetkovú a nemajetkovú ujmu, ktorá mu vznikla z titulu jej mimozmluvnej zodpovednosti, a subsidiárne nariadil misii EUCAP Somalia nahradiť žalobcovi túto ujmu z titulu jej zmluvnej zodpovednosti,

–        uložil misii EUCAP Somalia povinnosť nahradiť trovy konania spolu s úrokmi vo výške 8 %.

20      EUCAP Somalia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu ako neprípustnú alebo v každom prípade ako zjavne bez právneho základu,

–        uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania.

III. Právny stav

21      Prejednávaná žaloba pozostáva v prvom rade z návrhu na zrušenie na základe článku 263 ZFEÚ a z návrhu na náhradu škody na základe článku 268 ZFEÚ, ako aj subsidiárne z návrhov na základe článku 272 ZFEÚ.

A.      O hlavných návrhoch, ktoré sú založené na článkoch 263 a 268 ZFEÚ

22      EUCAP Somalia bez toho, aby formálne vzniesla námietku neprípustnosti v zmysle článku 130 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, spochybňuje prípustnosť prejednávanej žaloby v rozsahu, v akom sa v prvom rade zakladá na článkoch 263 a 268 ZFEÚ, hoci má zmluvnú povahu, keďže napadnuté akty nie sú oddeliteľné od dotknutej zmluvy.

23      Žalobca spochybňuje tvrdenia misie EUCAP Somalia.

24      Žalobca v prvom rade tvrdí, že súd Únie už konštatoval svoju právomoc na základe článkov 263 a 268 ZFEÚ v rámci odvolaní zamestnancov vyslaných do misií SZBP proti aktom personálneho riadenia. Na odvolania zmluvných zamestnancov týchto misií sa teda tiež musí vzťahovať pôsobnosť týchto ustanovení.

25      Žalobca ďalej tvrdí, že jeho pracovný pomer s misiou EUCAP Somalia sa spravoval dokumentmi verejného práva a že si svoje pracovné zmluvy s misiou EUCAP Somalia nedojednal slobodne.

26      Napokon žalobca tvrdí, že napadnuté akty sú administratívnymi rozhodnutiami oddeliteľnými od dotknutej zmluvy, keďže boli prijaté v rámci výkonu rôznych pokynov, ktoré veliteľ civilných operácií vydal vedúcemu misie.

1.      O prípustnosti návrhu na zrušenie na základe článku 263 ZFEÚ

27      Na úvod je potrebné uviesť, že podľa ustálenej judikatúry žalobou o neplatnosť podľa článku 263 ZFEÚ možno napadnúť všetky akty prijaté inštitúciami, nech majú akýkoľvek charakter alebo akúkoľvek formu, ktoré vyvolávajú záväzné právne účinky takej povahy, že ovplyvňujú záujmy žalobcu tým, že podstatným spôsobom menia jeho právne postavenie (pozri rozsudok z 25. júna 2020, SC/Eulex Kosovo, C‑730/18 P, EU:C:2020:505, bod 31 a citovanú judikatúru).

28      Okrem toho článok 272 ZFEÚ je osobitným ustanovením, ktoré umožňuje obrátiť sa na súd Únie na základe arbitrážnej doložky dohodnutej zmluvnými partnermi v prípade verejnoprávnych alebo súkromnoprávnych zmlúv, a to bez obmedzenia, pokiaľ ide o povahu žaloby podanej na súd Únie (pozri rozsudok z 25. júna 2020, SC/Eulex Kosovo, C‑730/18 P, EU:C:2020:505, bod 30 a citovanú judikatúru).

29      Preto v prípade existencie zmluvy, ktorá viaže žalobcu na jednu z inštitúcií, možno na súd Únie podať žalobu na základe článku 263 ZFEÚ len vtedy, keď má napadnutý akt vyvolávať záväzné právne účinky, ktoré nepatria do zmluvných vzťahov zaväzujúcich zmluvné strany a ktoré zahŕňajú výkon verejných právomocí zverených zmluvnej inštitúcii ako správnemu orgánu (pozri rozsudok z 25. júna 2020, SC/Eulex Kosovo, C‑730/18 P, EU:C:2020:505, bod 32 a citovanú judikatúru).

30      V prípade, ak sú žalobca a žalovaný viazaní zmluvou, tak ako v prejednávanej veci, je teda v zásade príslušný ten súd, ktorý má právomoc rozhodovať o zmluve. Situácia uvedená v bode 29 vyššie je teda výnimkou z tejto zásady, takže podmienky, ktorými sa riadi, sa majú vykladať reštriktívne.

31      V prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť, že táto žaloba sa týka neobnovenia dotknutej zmluvy po skončení jej platnosti, ako bolo uvedené v oznámení z 18. januára 2020, potvrdenom listom z 29. januára 2020.

32      Po prvé podľa článku 7 ods. 4 rozhodnutia 2012/389, zmeneného rozhodnutím 2018/1942, podmienky zamestnávania a práva a povinnosti medzinárodného personálu misie EUCAP Somalia sú vymedzené zmluvou. Pracovný pomer medzi žalobcom a misiou EUCAP Somalia, ktorý sa skončil 31. januára 2020, mal teda zmluvnú povahu.

33      Po druhé list z 29. januára 2020 nadväzoval na nedisciplinárne interné odvolanie, ktoré žalobca podal na základe zmluvných ustanovení, konkrétne článku 21 ods. 1 dotknutej zmluvy (pozri bod 13 vyššie).

34      Po tretie predmetom napadnutých aktov je neobnovenie dotknutej zmluvy po vystúpení Spojeného kráľovstva z Únie.

35      V tejto súvislosti je na jednej strane medzi účastníkmi konania nesporné, že trvanie posledných štyroch pracovných zmlúv žalobcu, ktoré sa spolu vzťahovali na obdobie od 1. januára 2019 do 31. januára 2020, bolo stanovené s ohľadom na postupne stanovené lehoty na rokovanie o dohode o vystúpení, ktoré sa v prípade neuzavretia takejto dohody alebo nepredĺženia lehoty na rokovanie stali dátumami vystúpenia bez dohody v súlade s článkom 50 ods. 3 ZEÚ (pozri bod 9 vyššie). Zmluvné strany sa teda dohodli, že doba zamestnania žalobcu v misii EUCAP Somalia v zásade nemôže pokračovať po dátume vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie.

36      Na druhej strane každá z posledných dvoch pracovných zmlúv žalobcu obsahovala v článku 18 ods. 3 ustanovenie, podľa ktorého túto zmluvu možno ukončiť pred uplynutím doby, na ktorú bola uzatvorená, v prípade, že sa Spojené kráľovstvo stane tretím štátom (pozri bod 10 vyššie). Hoci sa, ako zdôrazňuje žalobca, toto ustanovenie neuplatnilo, jeho existencia preukazuje, že postavenie Spojeného kráľovstva ako členského štátu bolo zmluvnou podmienkou zotrvania žalobcu v pracovnom pomere v misii EUCAP Somalia.

37      Po štvrté zo spisu je zrejmé, že opakovane uzatvárané pracovné zmluvy žalobcu obsahovali ako prílohu dokument s názvom „Pracovná náplň“, podľa ktorého pracovné miesto [dôverné], na ktorom pôsobil žalobca, nebolo prístupné pre štátnych príslušníkov tretích krajín.

38      Po piate je pravda, ako zdôrazňuje žalobca, že v liste z 29. januára 2020 vedúci misie odkázal na pokyn veliteľa civilných operácií z 30. októbra 2019, v ktorom uvedený veliteľ informoval vedúcich misií SZBP, že akékoľvek obnovenia zmlúv, ktoré môžu ponúknuť svojim medzinárodným zmluvným zamestnancom, ktorí sú štátnymi príslušníkmi Spojeného kráľovstva, nemôžu presiahnuť dátum 31. január 2020. Táto skutočnosť však nepostačuje na vyvodenie záveru, že napadnuté akty nepatria do rámca zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania z dôvodu, že vedúci misie len vykonal pokyn.

39      Po prvé pokyn veliteľa civilných operácií z 30. októbra 2019 bol vydaný v nadväznosti na predĺženie lehoty na rokovanie o dohode o vystúpení do 31. januára 2020 v súlade s článkom 50 ods. 3 ZEÚ. Práve v tomto kontexte veliteľ civilných operácií oznámil vedúcim misií SZBP, že trvanie pracovných zmlúv ponúknutých ich zamestnancom, ktorí sú štátnymi príslušníkmi Spojeného kráľovstva, nemôže presiahnuť 31. január 2020, pričom sa však nevyjadril k možnosti obnovenia zmlúv po tomto dátume. Po druhé veliteľ civilných operácií v tom istom pokyne spresnil, že obnovenie pracovných zmlúv medzinárodných zmluvných zamestnancov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi Spojeného kráľovstva, je na posúdení misie z hľadiska záujmu služby, čím sa vedúcemu misie ponecháva priestor na posúdenie vhodnosti takéhoto obnovenia, v prípade potreby na základe individuálnych rozhodnutí v rámci zmluvných vzťahov s dotknutými zamestnancami.

40      Z uvedeného vyplýva, že ako správne tvrdí EUCAP Somalia, napadnuté akty majú zmluvnú povahu. Takéto akty teda nemajú vyvolávať záväzné právne účinky, ktoré nepatria do zmluvného vzťahu medzi žalobcom a misiou EUCAP Somalia a zahŕňajú výkon verejných právomocí touto misiou. V dôsledku toho tieto akty nemožno považovať za predmet žaloby o neplatnosť na základe článku 263 ZFEÚ.

41      Návrh podaný na základe článku 263 ZFEÚ na zrušenie napadnutých aktov sa teda musí zamietnuť ako neprípustný.

2.      O prípustnosti návrhu na náhradu škody na základe článku 268 ZFEÚ

42      V súlade s judikatúrou súdy Únie musia na účely určenia, či predmetom žaloby o náhradu škody je zmluvná zodpovednosť Únie alebo mimozmluvná zodpovednosť Únie, overiť, či je predmetom žaloby návrh na náhradu škody objektívne a vcelku založený na právach a povinnostiach zmluvnej povahy alebo mimozmluvnej povahy. Na tieto účely musia dané súdy overiť, na základe analýzy rôznych skutočností v spise, akými sú najmä údajne porušené právne pravidlo, povaha uvádzanej ujmy, vytýkané konanie, ako aj právny vzťah medzi dotknutými účastníkmi, či medzi nimi existuje skutočný zmluvný rámec spojený s predmetom sporu, ktorého dôkladné preskúmanie sa javí ako nevyhnutné na rozhodnutie o uvedenej žalobe (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. apríla 2013, Komisia/Systran a Systran Luxembourg, C‑103/11 P, EU:C:2013:245, bod 66).

43      Súdy Únie predovšetkým nemôžu založiť svoje posúdenie iba na predpisoch uvádzaných účastníkmi konania. Samotné odvolanie sa na právne pravidlá, ktoré nevyplývajú zo zmluvy relevantnej v danej veci, ale zaväzujú strany, teda nemôže mať za následok zmenu zmluvnej povahy sporu. V opačnom prípade by sa povaha sporu mohla meniť podľa predpisov, na ktoré sa účastníci konania odvolávajú (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. apríla 2013, Komisia/Systran a Systran Luxembourg, C‑103/11 P, EU:C:2013:245, body 64 a 65 a citovanú judikatúru).

44      V prejednávanej veci sa žalobca svojím návrhom na náhradu škody domáha priznania náhrady nemajetkovej a majetkovej ujmy, ktorá mu bola údajne spôsobená napadnutými aktmi.

45      Ako však bolo konštatované v bode 40 vyššie, tieto akty majú zmluvnú povahu.

46      Okrem toho zo znenia žaloby vyplýva, že nemajetková ujma, ktorej náhradu žalobca požaduje, vyplýva najmä zo samotného odôvodnenia týchto aktov a tiež spočíva v zhoršení jeho profesionálnych vyhliadok na pokračovanie jeho pracovného pomeru s misiou EUCAP Somalia, ktorý mal zmluvnú povahu (pozri bod 32 vyššie). Pokiaľ ide o majetkovú ujmu, ktorej náhradu žalobca požaduje, tá zodpovedá najmä mzdám, odmenám a funkčným požitkom, ktoré by mu boli vyplatené v prípade obnovenia dotknutej zmluvy počas prechodného obdobia.

47      Z uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci existuje skutočný zmluvný rámec, do ktorého patrí návrh žalobcu na náhradu škody, v zmysle judikatúry citovanej v bode 42 vyššie, takže tento návrh spadá do rozsahu zmluvnej zodpovednosti Únie. V dôsledku toho sa návrh na náhradu škody, ktorý žalobca založil najmä na článku 268 ZFEÚ a ktorého predmetom je mimozmluvná zodpovednosť Únie za konanie misie EUCAP Somalia, musí zamietnuť ako neprípustný.

B.      O subsidiárnych návrhoch založených na článku 272 ZFEÚ

48      Subsidiárne žalobca predkladá návrh založený na článku 272 ZFEÚ, ktorým jednak spochybňuje napadnuté akty ako protiprávne a jednak sa domáha zmluvnej zodpovednosti misie EUCAP Somalia.

1.      O právomoci Všeobecného súdu

49      Podľa článku 272 ZFEÚ v spojení s článkom 256 ZFEÚ má Všeobecný súd právomoc rozhodovať na prvom stupni na základe arbitrážnej doložky pripojenej k verejnoprávnej alebo súkromnoprávnej zmluve uzavretej Úniou alebo v mene Únie.

50      V prejednávanej veci vzhľadom na znenie arbitrážnej doložky uvedenej v bode 7 vyššie má Všeobecný súd právomoc rozhodnúť o subsidiárnych návrhoch žalobcu, ktoré navyše EUCAP Somalia nespochybňuje.

2.      O rozhodnom práve

51      Treba pripomenúť, že podľa článku 340 prvého odseku ZFEÚ sa zmluvná zodpovednosť Únie spravuje právom, ktorým sa spravuje príslušná zmluva.

52      Spory vzniknuté pri plnení zmluvy sa v zásade musia riešiť na základe zmluvných ustanovení (pozri rozsudok z 18. novembra 2015, Synergy Hellas/Komisia, T‑106/13, EU:T:2015:860, bod 37 a citovanú judikatúru). Výklad zmluvy s ohľadom na ustanovenia vnútroštátneho práva rozhodného pre zmluvu je odôvodnený iba v prípade pochybnosti o obsahu zmluvy alebo o význame niektorých jej ustanovení, alebo ak zmluva samotná neumožňuje vyriešiť všetky aspekty sporu. Je preto potrebné posúdiť dôvodnosť žaloby výlučne s ohľadom na zmluvné ustanovenia a vychádzať z vnútroštátneho práva rozhodného pre zmluvu len vtedy, ak tieto ustanovenia neumožňujú vyriešiť spor (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júla 2017, Talanton/Komisia, T‑65/15, neuverejnený, EU:T:2017:491, bod 43 a citovanú judikatúru).

53      Táto zásada však nemôže viesť k uplatneniu zmluvných ustanovení, ktoré by umožnili zmluvným stranám porušiť kogentné ustanovenia rozhodného vnútroštátneho práva, od ktorých sa nemožno odchýliť a podľa ktorých sa majú plniť alebo sa plnili povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy.

54      Okrem toho, ak inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry Únie plnia zmluvu, naďalej podliehajú povinnostiam, ktoré im vyplývajú z Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) a zo všeobecných zásad práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2020, ADR Center/Komisia, C‑584/17 P, EU:C:2020:576, bod 86). Ak sa teda zmluvné strany rozhodnú vo svojej zmluve prostredníctvom arbitrážnej doložky zveriť súdu Únie právomoc rozhodovať o sporoch týkajúcich sa tejto zmluvy, tento súd bude mať právomoc posúdiť prípadné porušenia Charty a všeobecných zásad práva Únie bez ohľadu na uplatniteľné právo zakotvené v uvedenej zmluve (rozsudok zo 16. júla 2020, Inclusion Alliance for Europe/Komisia, C‑378/16 P, EU:C:2020:575, bod 81).

55      V prípade mlčania zmluvy súd Únie musí prípadne určiť rozhodné právo s uplatnením pravidiel stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (Ú. v. EÚ L 177, 2008, s. 6) (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. februára 2016, Calberson GE/Komisia, T‑164/14, EU:T:2016:85, bod 25).

56      V prejednávanej veci sa v dotknutej zmluve nespresňuje, ktoré právo je pre ňu rozhodné, s výnimkou otázok sociálneho zabezpečenia, zdanenia a dôchodkov, ktoré sú pre prejednávaný spor irelevantné.

57      Žalobca však na podporu svojich subsidiárnych návrhov založených na článku 272 ZFEÚ uvádza výlučne žalobné dôvody založené na porušeniach práva Únie, najmä všeobecných zásad tohto práva a Charty. Okrem toho sa nezdá, že by na vyriešenie tohto sporu bolo potrebné uplatniť kogentné ustanovenia vnútroštátneho práva.

58      V odpovedi na otázku položenú na pojednávaní účastníci konania potvrdili, že na účely preskúmania prípadnej zmluvnej zodpovednosti misie EUCAP Somalia je postačujúce analyzovať dotknutú zmluvu, ktorá podľa svojho článku 1 ods. 1 zahŕňa okrem iného štandardizované operačné postupy misie EUCAP Somalia.

59      Za týchto okolností nie je potrebné určiť vnútroštátne právo rozhodné pre prejednávaný spor, ktorý je možné vyriešiť na základe dotknutej zmluvy, štandardizovaných operačných postupov misie EUCAP Somalia, na ktoré táto zmluva odkazuje, ako aj Charty a všeobecných zásad práva Únie.

3.      O prípustnosti

60      EUCAP Somalia bez toho, aby formálne vzniesla námietku neprípustnosti v zmysle článku 130 ods. 1 rokovacieho poriadku, spochybňuje tiež prípustnosť prejednávanej žaloby v rozsahu, v akom sa subsidiárne zakladá na článku 272 ZFEÚ.

61      Po prvé EUCAP Somalia spochybňuje možnosť žalobcu podať túto žalobu na subsidiárnom právnom základe. V tejto súvislosti tvrdí, že podanie tej istej žaloby na dvoch právnych základoch, jednom hlavnom a jednom subsidiárnom, sa rovná požiadavke, aby Všeobecný súd určil vhodný právny základ. Poukazuje na to, že neistota spojená s právnym základom žaloby skomplikovala spôsob, akým musela pripraviť svoju obranu v reakcii na subsidiárne návrhy žalobcu založené na článku 272 ZFEÚ.

62      Po druhé EUCAP Somalia tvrdí, že žalobu nemožno prekvalifikovať, lebo ani jeden z piatich žalobných dôvodov uvádzaných žalobcom sa dostatočne jasne netýka porušenia pravidiel upravujúcich zmluvné vzťahy medzi ním a misiou EUCAP Somalia.

63      Žalobca spochybňuje tvrdenia misie EUCAP Somalia.

64      V prvom rade je pravda, ako zdôrazňuje EUCAP Somalia, že je to žalobca, komu prináleží vykonať výber právneho základu odôvodnenia svojej žaloby, zvoliac najvhodnejší právny základ, a nie súd Únie (pozri rozsudok z 15. marca 2005, Španielsko/Eurojust, C‑160/03, EU:C:2005:168, bod 35 a citovanú judikatúru).

65      V prejednávanej veci však takýto výber skutočne vykonal žalobca, z ktorého žaloby, najmä z jej časti týkajúcej sa žalobných dôvodov uvedených na jej podporu, vyplýva, že si ako základ svojej žaloby zvolil v prvom rade články 263 a 268 ZFEÚ a subsidiárne článok 272 ZFEÚ.

66      V tejto súvislosti v rozpore s tým, čo tvrdí EUCAP Somalia, zásada uvedená v bode 64 vyššie sama osebe nebráni tomu, aby žalobca podal svoju žalobu na jednom právnom základe a zároveň subsidiárne a pre prípad jej neprípustnosti podal tú istú žalobu na inom právnom základe (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. mája 2007, Citymo/Komisia, T‑271/04, EU:T:2007:128, body 66 a 67).

67      Okrem toho treba odmietnuť tvrdenie misie EUCAP Somalia, že podanie subsidiárnych návrhov založených na článku 272 ZFEÚ jej neumožnilo pripraviť si svoju obranu. Po prvé napadnuté akty, ktoré sú predmetom prejednávanej žaloby v rozsahu, v akom sa subsidiárne zakladá na článku 272 ZFEÚ, sú totožné s aktmi, ktoré sú predmetom tejto žaloby v rozsahu, v akom sa zakladá v prvom rade na článkoch 263 a 268 ZFEÚ. Po druhé žalobca zdôraznil, že jeho žalobné dôvody založené na porušení práva Únie, ktoré uviedol na podporu svojich hlavných návrhov založených na článkoch 263 a 268 ZFEÚ, sa majú považovať za žalobné dôvody založené na porušení zmluvy v prípade, že jeho žaloba bude preskúmaná na základe článku 272 ZFEÚ, ktorý si zvolil subsidiárne.

68      Navyše treba konštatovať, že EUCAP Somalia skutočne spochybnila dôvodnosť jednotlivých žalobných dôvodov, ktoré žalobca uviedol na podporu svojej žaloby.

69      V druhom rade, pokiaľ ide o tvrdenie misie EUCAP Somalia uvedené v bode 62 vyššie a týkajúce sa povahy žalobných dôvodov uvádzaných žalobcom, treba uviesť, že žalobca uvádza na podporu svojich návrhov založených na článku 272 ZFEÚ žalobné dôvody založené najmä na porušení práva byť vypočutý, ktoré je zaručené článkom 41 ods. 2 písm. a) Charty, ako aj zásady rovnosti zaobchádzania a zásady zákazu diskriminácie, ktoré sú zaručené článkami 20 a 21 Charty. Okrem toho žalobca uvádza žalobný dôvod založený na porušení zásady ochrany legitímnej dôvery, ktorá predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie (pozri rozsudok z 26. februára 2016, Šumelj a i./Komisia, T‑546/13, T‑108/14 a T‑109/14, EU:T:2016:107, bod 72 a citovanú judikatúru).

70      Ako vyplýva z judikatúry citovanej v bode 54 vyššie, žalobca tým, že sa na podporu svojich návrhov založených na článku 272 ZFEÚ dovoláva porušenia zásad zaručených Chartou a všeobecných zásad práva Únie, dovoláva sa pravidiel, ktoré je administratíva Únie povinná dodržiavať v zmluvnom rámci. V dôsledku toho nemožno žalobcovi brániť v tom, aby sa na podporu svojich návrhov založených na článku 272 ZFEÚ dovolával porušenia týchto zásad, z dôvodu, že sa môže platne dovolávať iba nesplnenia ustanovení svojej zmluvy alebo porušenia práva uplatniteľného na túto zmluvu, inak by bola porušená zásada účinnej súdnej ochrany zaručená článkom 47 Charty (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2020, ADR Center/Komisia, C‑584/17 P, EU:C:2020:576, body 85 a 89).

71      Za týchto okolností je prejednávaná žaloba prípustná v rozsahu, v akom sa zakladá na článku 272.

4.      O veci samej

72      Ako bolo uvedené v bode 48 vyššie, žalobca predkladá subsidiárne návrhy, ktorými jednak spochybňuje napadnuté akty ako protiprávne a jednak sa domáha zmluvnej zodpovednosti Únie vyplývajúcej z týchto aktov.

73      Žalobca uvádza na podporu týchto svojich návrhov v podstate štyri žalobné dôvody, z ktorých prvý je založený na porušení práva byť vypočutý, druhý na porušení zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie, tretí na porušení dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva a štvrtý na porušení zásady ochrany legitímnej dôvery.

a)      O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení práva byť vypočutý

74      Svojím prvým žalobným dôvodom žalobca tvrdí, že mal byť pred vypracovaním oznámenia z 18. januára 2020 vypočutý. V tomto zmysle po prvé zdôrazňuje, že toto oznámenie mu spôsobilo ujmu tým, že malo za následok náhle skončenie jeho dlhoročného pracovného pomeru v rámci misie EUCAP Somalia. V tejto súvislosti spochybňuje, že bol vypočutý na stretnutí 13. januára 2020 v prítomnosti všetkých zamestnancov a na pracovnom obede 24. januára 2020, a tvrdí, že osvedčenia vedúceho misie týkajúce sa tohto stretnutia a obeda sú neprípustné z dôvodu ich oneskoreného predloženia Všeobecnému súdu. Po druhé tvrdí, že článok 21 dotknutej zmluvy vyžadoval, aby ho vedúci misie vypočul pred tým, ako prijal oznámenie z 18. januára 2020.

75      EUCAP Somalia spochybňuje toto tvrdenie.

76      Na účely preskúmania prvého žalobného dôvodu, ktorý je založený na porušení práva byť vypočutý, je potrebné posúdiť zmluvné ustanovenia a overiť, či a v akom rozsahu zaručovali žalobcovi takéto právo pred vypracovaním oznámenia z 18. januára 2020. V každom prípade bude potrebné preskúmať, či článok 41 ods. 2 písm. a) Charty ukladal misii EUCAP Somalia povinnosť vypočuť žalobcu pred vypracovaním oznámenia.

77      V prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť, že medzi žalobcom a misiou EUCAP Somalia existoval zmluvný pracovný pomer a v súlade s článkom 7 ods. 4 rozhodnutia 2012/389, zmeneného rozhodnutím 2018/1942, boli podmienky zamestnania a práva a povinnosti žalobcu vymedzené v dotknutej zmluve (pozri bod 32 vyššie).

78      V tejto súvislosti predovšetkým bolo v článku 17 dotknutej zmluvy stanovené, že doba trvania zmluvy je od 1. novembra 2019 do 31. januára 2020. Nijaké iné ustanovenie zmluvy sa netýkalo doby jej trvania ani neupravovalo možnosť jej obnovenia.

79      Ďalej treba uviesť, že je pravda, že štandardizované operačné postupy misie EUCAP Somalia 4.4, ktoré boli súčasťou dotknutej zmluvy, mali „štandardizovať postupy týkajúce sa… obnovenia pracovných zmlúv zmluvných zamestnancov“ s cieľom „zabezpečiť, aby sa postup… obnovenia zmluvy uskutočnil transparentným a zodpovedným spôsobom podľa osvedčených postupov“. Konkrétne sa v nich stanovovalo, že postup vo veci obnovenia zmluvy zaháji oddelenie ľudských zdrojov, ktoré má nadviazať dialóg so zamestnancami, ktorým sa končia zmluvy, a pozvať ich s cieľom začať ich „hodnotiacu správu o výkonnosti“.

80      Medzi účastníkmi konania je však nesporné, že tento postup sa mal uplatniť len v prípade, ak rozhodnutie o obnovení zmluvy záviselo od hodnotenia výkonnosti zamestnanca. To nebol prípad napadnutých aktov, ktoré boli prijaté v dôsledku vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie a týkali sa všetkých zmluvných zamestnancov misie EUCAP Somalia, ktorí boli štátnymi príslušníkmi tohto štátu. Z toho vyplýva, že žalobca nemal právo byť v rámci tohto postupu vypočutý.

81      Okrem toho v rozpore s tým, čo tvrdí žalobca, článok 21 ods. 1 dotknutej zmluvy nevyžadoval, aby ho vedúci misie vypočul pred vypracovaním oznámenia z 18. januára 2020. Toto ustanovenie sa týkalo nedisciplinárnych interných odvolaní proti aktom, ktoré mu spôsobujú ujmu, a stanovovalo vypočutie zástupcom vedúceho misie až po podaní takéhoto odvolania.

82      Napokon z článku 18 ods. 1 dotknutej zmluvy, ktorého znenie je uvedené v bode 10 vyššie, nevyplýva, že vedúci misie bol povinný vypočuť žalobcu pred vyhotovením oznámenia z 18. januára 2020. Toto ustanovenie ukladalo misii EUCAP Somalia povinnosť vypočuť žalobcu a s jednomesačnou výpovednou lehotou mu oznámiť ukončenie predmetnej zmluvy v prípade, ak táto zmluva mala byť ukončená pred uplynutím jej platnosti, čo nebol prípad prejednávanej veci.

83      Z ustanovení dotknutej zmluvy ani zo štandardizovaných operačných postupov misie EUCAP Somalia, na ktoré táto zmluva odkazuje, teda nevyplýva, že vedúci misie bol povinný vypočuť žalobcu pred vyhotovením oznámenia z 18. januára 2020.

84      Pokiaľ ide o právo byť vypočutý zaručené Chartou, článok 41 ods. 2 písm. a), ktorý je všeobecne uplatniteľný, uznáva „právo každého na vypočutie pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať“. Dodržiavanie práva byť vypočutý, ktoré musí byť zabezpečené aj v prípade neexistencie akejkoľvek uplatniteľnej právnej úpravy, vyžaduje, aby bolo dotknutej osobe umožnené vopred účinne vyjadriť jej názor na dôvody, ktoré by mohli byť uplatnené proti nej v akte, ktorý má byť prijatý (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. júna 2016, Marchiani/Parlament, C‑566/14 P, EU:C:2016:437, bod 51, a z 19. decembra 2019, Probelte/Komisia, T‑67/18, EU:T:2019:873, bod 86).

85      V prejednávanej veci treba na úvod uviesť, že EUCAP Somalia napadnutými aktmi nezbavila žalobcu práva na obnovenie dotknutej zmluvy, ktoré, ako vyplýva z bodu 78 vyššie, nemal. Podobne tak, ako vyplýva z bodov 79 a 80 vyššie, hoci v rámci misie EUCAP Somalia existoval osobitný interný postup na obnovenie pracovných zmlúv medzinárodných zmluvných zamestnancov, takýto postup nebol v rámci prijatia napadnutých aktov relevantný.

86      Pokiaľ ide konkrétne o oznámenie z 18. januára 2020, pred prijatím ktorého mal byť žalobca podľa svojich tvrdení vypočutý, vedúci misie v ňom informoval medzinárodných zmluvných zamestnancov misie EUCAP Somalia, ktorí sú štátnymi príslušníkmi Spojeného kráľovstva, vrátane žalobcu, že ich pracovné zmluvy budú ukončené v súlade s dátumom dohodnutým v zmluvách, ktorý bol žalobcovi známy, keďže dotknutú zmluvu podpísal. Vedúci misie tiež uviedol, že uchádzači na ich pracovné miesta už boli vybraní.

87      Treba tiež uviesť, že podmienky ďalšieho zamestnávania žalobcu úzko súviseli s podmienkami vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie. Ako totiž žalobca sám uznáva v prejednávanej žalobe, trvanie jeho posledných štyroch pracovných zmlúv bolo zosúladené s časovým harmonogramom rokovaní o tomto vystúpení (pozri bod 9 vyššie). V tomto kontexte žalobca mohol očakávať, že priebeh a výsledok rokovaní medzi Úniou a Spojeným kráľovstvom – ktorých konečným termínom bol 31. január 2020, teda dátum skončenia platnosti dotknutej zmluvy – bude mať vplyv na rozhodnutie misie EUCAP Somalia o tom, či mu ponúkne alebo neponúkne obnovenie tejto zmluvy.

88      Okrem toho v čase vypracovania oznámenia z 18. januára 2020, teda menej ako dva týždne pred skončením platnosti dotknutej zmluvy, sa žalobca nevyjadril k otázke obnovenia tejto zmluvy, ako sám pripustil v odpovedi na otázku položenú Všeobecným súdom na pojednávaní. Zo spisu tiež nevyplýva, že by sa žalobca v období od začiatku platnosti dotknutej zmluvy 1. novembra 2019 do oznámenia z 18. januára 2020 informoval u vedúceho misie o možnosti obnovenia dotknutej zmluvy po skončení jej platnosti.

89      V dôsledku toho vedúci misie v oznámení z 18. januára 2020 len zopakoval ustanovenia dotknutej zmluvy týkajúce sa dátumu skončenia jej platnosti a uviedol, že toto oznámenie neobsahuje nijaké nové skutočnosti vo vzťahu k týmto ustanoveniam. Rozhodnutie misie EUCAP Somalia nevyužiť možnosť obnovenia dotknutej zmluvy, ako bolo zaznamenané v oznámení z 18. januára 2020 a potvrdené v liste z 29. januára 2020, teda nebolo opatrením prijatým voči žalobcovi, ktoré by sa ho nepriaznivo dotýkalo v zmysle článku 41 ods. 2 písm. a) Charty.

90      V dôsledku toho článok 41 ods. 2 písm. a) Charty neukladal misii EUCAP Somalia povinnosť vypočuť žalobcu pred vypracovaním oznámenia z 18. januára 2020. EUCAP Somalia preto mohla umožniť ukončenie dotknutej zmluvy k dátumu, ktorý v nej bol dohodnutý.

91      V každom prípade treba uviesť, že porušenie práva byť vypočutý môže viesť k neplatnosti aktu len vtedy, ak sa preukáže, že v prípade neexistencie takéhoto porušenia by konanie mohlo viesť k inému výsledku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. decembra 2020, Adraces/Komisia, T‑714/18, neuverejnený, EU:T:2020:591, bod 89 a citovanú judikatúru).

92      V prejednávanej veci je pravda, že keby bol žalobca vypočutý pred vypracovaním oznámenia z 18. januára 2020, mohol predložiť tvrdenia týkajúce sa možnosti ďalšieho zamestnávania zamestnancov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi Spojeného kráľovstva, počas prechodného obdobia v súlade s dohodou o vystúpení Spojeného kráľovstva.

93      To však samo osebe nestačí na preukázanie, že tento postup by mohol viesť k inému výsledku.

94      Po prvé, ako bolo konštatované v bodoch 78 a 85 vyššie, žalobca nemal nijaké nadobudnuté právo na obnovenie dotknutej zmluvy. Po druhé pred vypracovaním oznámenia z 18. januára 2020 ešte nebolo isté, či dohoda o vystúpení Spojeného kráľovstva nadobudne platnosť, keďže Rada uzavrela túto dohodu až 30. januára 2020 (pozri bod 16 vyššie). Zákonná možnosť ponúknuť mu obnovenie dotknutej zmluvy teda nastala až deň pred skončením jej platnosti. Po tretie zo spisu vyplýva, že EUCAP Somalia už pred vypracovaním oznámenia z 18. januára 2020 prijala do zamestnania štátneho príslušníka Únie, aby nastúpil na pracovné miesto žalobcu v prípade vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie.

95      Za týchto okolností sa Všeobecný súd domnieva, že aj za predpokladu, že by žalobca mal právo byť vypočutý pred vypracovaním oznámenia z 18. januára 2020, uvedený postup by nemohol viesť k inému výsledku, ak by mal možnosť využiť toto právo.

96      Vzhľadom na uvedené sa prvý žalobný dôvod musí zamietnuť. Keďže tento záver nie je založený na osvedčeniach vedúceho misie týkajúcich sa stretnutia z 13. januára 2020 a pracovného obeda z 24. januára 2020, nie je potrebné rozhodnúť o prípustnosti týchto dokumentov, ktorú žalobca spochybňuje.

b)      O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie

97      V rámci svojho druhého žalobného dôvodu žalobca v prvom rade tvrdí, že napadnuté akty predstavujú diskrimináciu v rozsahu, v akom je ich predmetom neobnovenie dotknutej zmluvy z dôvodu jeho postavenia štátneho príslušníka Spojeného kráľovstva, zatiaľ čo jeho kolegovia iných štátnych príslušností boli ponechaní vo funkcii. Dodáva, že napadnuté akty nemožno platne podporiť dohodou o vystúpení Spojeného kráľovstva, keďže podľa ustanovení tejto dohody sa Spojené kráľovstvo malo považovať za členský štát až do konca prechodného obdobia, takže situácia zamestnancov, ktorí boli štátnymi príslušníkmi Spojeného kráľovstva, a zamestnancov, ktorí boli štátnymi príslušníkmi iných členských štátov, bola počas tohto obdobia rovnaká.

98      V druhom rade žalobca tvrdí, že napadnuté akty porušujú zásadu rovnosti zaobchádzania v rozsahu, v akom boli 20 medzinárodným zmluvným zamestnancom v rámci misií SZBP iných ako EUCAP Somalia, ktorí sú tiež štátnymi príslušníkmi Spojeného kráľovstva, predĺžené pracovné zmluvy počas prechodného obdobia.

99      V treťom rade žalobca spochybňuje, že by sa EUCAP Somalia mohla po prvýkrát v štádiu súdneho konania dovolávať osobitnej povahy jeho funkcií [dôverné] a výnimky stanovenej v článku 127 ods. 7 písm. b) dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva bez toho, aby sa na tieto dôvody odvolávala v napadnutých aktoch.

100    EUCAP Somalia spochybňuje tvrdenie žalobcu, pričom predovšetkým zdôrazňuje, že žalobca bol v osobitnej situácii vzhľadom na citlivú povahu svojich pracovných povinností [dôverné], ktorá bránila obnoveniu jeho zmluvy v súlade s článkom 127 ods. 7 písm. b) dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva. V tejto súvislosti EUCAP Somalia tvrdí, že odkaz na tento článok je len doplnením odôvodnenia, ktoré už bolo uvedené v napadnutých aktoch na účely odôvodnenia neobnovenia dotknutej zmluvy.

101    Na úvod, pokiaľ ide o dodatočné odôvodnenie, ktoré EUCAP Somalia poskytla v priebehu konania, treba uviesť, že článok 21 ods. 2 dotknutej zmluvy, ktorého znenie je uvedené v bode 13 vyššie, ukladal misii EUCAP Somalia povinnosť uviesť dôvody svojej odpovede na interné odvolanie podané žalobcom na základe odseku 1 tohto článku.

102    Okrem toho treba uviesť, že povinnosť administratívy Únie odôvodniť svoje rozhodnutia je zakotvená najmä v článku 41 ods. 2 písm. c) Charty, a teda je pre túto administratívu záväzná, a to aj keď koná v zmluvnom rámci, ako bolo uvedené v bode 54 vyššie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. februára 2021, Universität Koblenz‑Landau/EACEA, T‑606/18, neuverejnený, EU:T:2021:105, body 27 až 32).

103    V tejto súvislosti cieľom povinnosti odôvodnenia je umožniť súdu Únie preskúmať zákonnosť rozhodnutia a poskytnúť dotknutej osobe dostatočné údaje o tom, či je uvedené rozhodnutie dôvodné alebo či je postihnuté vadou umožňujúcou napadnúť jeho zákonnosť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júna 2020, Komisia/Di Bernardo, C‑114/19 P, EU:C:2020:457, bod 51 a citovanú judikatúru). V súlade s ustálenou judikatúrou v oblasti žalôb o neplatnosť, ktorú možno uplatniť aj v zmluvnom rámci prejednávanej veci, povinnosť odôvodnenia bráni tomu, aby žalovaná inštitúcia v štádiu súdneho konania nahradila pôvodné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia úplne novým odôvodnením (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. februára 1990, Culin/Komisia, C‑343/87, EU:C:1990:49, bod 15; z 21. marca 1996, Farrugia/Komisia, T‑230/94, EU:T:1996:40, bod 36, a z 22. apríla 2015, Tomana a i./Rada a Komisia, T‑190/12, EU:T:2015:222, bod 151 a citovanú judikatúru).

104    V prejednávanej veci Všeobecný súd považuje za vhodné preskúmať druhý žalobný dôvod, ktorý je založený na porušení zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie, z hľadiska odôvodnenia uvedeného v napadnutých aktoch a potom prípadne preskúmať, či je potrebné zohľadniť dodatočné odôvodnenie, ktoré EUCAP Somalia predložila v priebehu konania, a následne určiť, či toto odôvodnenie možno zohľadniť, alebo ho treba zamietnuť ako úplne nové.

105    V tejto súvislosti treba uviesť, že oznámením z 18. januára 2020 boli všetci medzinárodní zmluvní zamestnanci misie EUCAP Somalia, ktorí boli štátnymi príslušníkmi Spojeného kráľovstva, bez ohľadu na vykonávané funkcie informovaní o tom, že ich pracovné zmluvy nebudú obnovené a že budú ukončené ku dňu dohodnutému v oznámení, teda 31. januára 2020. V tejto súvislosti vedúci misie najprv konštatoval, že Spojené kráľovstvo sa má od 1. februára 2020 stať tretím štátom a že v súlade s rozhodnutím 2012/389 je zamestnávanie štátnych príslušníkov tretích štátov ako medzinárodných zmluvných zamestnancov povolené len vo výnimočných prípadoch, keď nie je možné vybrať nijakého uchádzača z členského štátu. Ďalej uviedol, že dohoda o vystúpení Spojeného kráľovstva stanovuje prechodné obdobie, počas ktorého môže byť uzavretá rámcová dohoda o účasti medzi Úniou a Spojeným kráľovstvom upravujúca účasť jeho štátnych príslušníkov na misiách SZBP, pravdepodobne po určitom období rokovaní. Na záver informoval príslušných zamestnancov, že uchádzači na ich pracovné miesta boli vybraní.

106    V liste z 29. januára 2020 vedúci misie po tom, čo zopakoval odôvodnenie uvedené v oznámení z 18. januára 2020, žalobcovi upresnil, že neobnovenie dotknutej zmluvy je založené na operačnom posúdení misie v záujme služby, pokiaľ ide o budúce obnovenia zmluvy, v súlade s pokynom veliteľa civilných operácií z 30. októbra 2019 a v nadväznosti na odporúčania Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ). Vedúci misie dospel v tomto liste k záveru, že oznámenie z 18. januára 2020 bolo prijaté „s ohľadom na riziká a neistoty, ktoré pretrvávajú v súvislosti s rokovaniami medzi [Európskou úniou] a [Spojeným kráľovstvom], ich časovým harmonogramom a možnosťou tvrdého brexitu, so zreteľom na ťažkosti spojené s opakovaným uzatváraním krátkodobých zmlúv v dôsledku neistôt a časových harmonogramov vývoja brexitu, so zreteľom na už odpracované roky [žalobcu] a so zreteľom na potrebu služby zabezpečiť kontinuitu operácií“.

107    Podľa ustálenej judikatúry zásada rovnosti zaobchádzania a zásada zákazu diskriminácie sú dve rôzne označenia jednej a tej istej všeobecnej právnej zásady, ktorá zakazuje posudzovať jednak rovnaké prípady rozdielne a jednak rozdielne prípady rovnako, pokiaľ to neodôvodňujú objektívne dôvody [pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. januára 2005, Europe Chemi‑Con (Deutschland)/Rada, C‑422/02 P, EU:C:2005:56, bod 33, a z 20. novembra 2017, Voigt/Parlament, T‑618/15, EU:T:2017:821, bod 98).

108    Osobitne článok 21 ods. 2 Charty zakazuje diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti. Toto ustanovenie, ktoré sa týka situácií, ktoré patria do pôsobnosti práva Únie a v ktorých sa so štátnym príslušníkom členského štátu v porovnaní s príslušníkmi iného členského štátu zaobchádza diskriminačne len na základe jeho štátnej príslušnosti, sa nemá uplatniť v prípade eventuálneho rozdielneho zaobchádzania medzi štátnymi príslušníkmi členských štátov a štátnymi príslušníkmi tretích štátov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. novembra 2017, Petrov a i./Parlament, T‑452/15, EU:T:2017:822, body 39 a 40 a citovanú judikatúru).

109    Práve s prihliadnutím na tieto úvahy je potrebné preskúmať, či vzhľadom na odôvodnenie uvedené v bodoch 105 a 106 vyššie napadnuté akty jednak predstavujú diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti a jednak spôsobujú rozdielne zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi Spojeného kráľovstva v rôznych misiách SZBP.

1)      O údajnej diskriminácii na základe štátnej príslušnosti

110    Na úvod treba uviesť, že Spojené kráľovstvo vystúpilo z Únie až 1. februára 2020, čím sa stalo tretím štátom (rozsudok z 15. júla 2021, The Department for Communities in Northern Ireland, C‑709/20, EU:C:2021:602, bod 47).

111    V čase prijatia napadnutých aktov, t. j. 18. a 29. januára 2020, bol teda žalobca stále štátnym príslušníkom členského Únie, takže sa na podporu spochybnenia dôvodnosti týchto aktov môže odvolávať na zásadu zákazu diskriminácie na základe štátnej príslušnosti.

112    Okrem toho, ako vyplýva z bodov 105 a 106 vyššie, napadnuté akty boli prijaté z dôvodu postavenia žalobcu ako štátneho príslušníka Spojeného kráľovstva.

113    Skutočnosť, že veliteľ misie prijal tieto akty vzhľadom na štátnu príslušnosť žalobcu, však nevyhnutne neznamená, že predstavujú diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti.

114    V rozsahu, v akom sa žalobca domnieva, že sa s ním v rámci misie EUCAP Somalia zaobchádzalo inak ako so zamestnancami, ktorí sú štátnymi príslušníkmi iných členských štátov, je ešte potrebné overiť, či sa žalobca môže považovať za osobu nachádzajúcu sa v situácii porovnateľnej so situáciou týchto ostatných zamestnancov.

115    Žalobca bol štátnym príslušníkom členského štátu, ktorý začal konanie o vystúpení z Únie podľa článku 50 ZEÚ, čo ho objektívne stavia do situácie odlišnej od situácie štátnych príslušníkov ostatných členských štátov.

116    Únia a Spojené kráľovstvo podpísali dohodu o vystúpení Spojeného kráľovstva 24. januára 2020 (pozri bod 12 vyššie) a následne ju Rada uzavrela 30. januára 2020 (pozri bod 16 vyššie). Takmer až do dátumu skončenia platnosti dotknutej zmluvy, ktorý bol stanovený na 31. januára 2020, teda nebolo možné vylúčiť, že k vystúpeniu Spojeného kráľovstva z Únie dôjde bez uzavretia dohody, čím by sa s výnimkou mimoriadnych okolností vylúčila možnosť ponúknuť žalobcovi obnovenie dotknutej zmluvy v súlade s článkom 7 ods. 3 rozhodnutia 2012/389 (pozri bod 3 vyššie).

117    Žalobca, ktorý patril medzi zmluvných zamestnancov misie EUCAP Somalia, ktorí boli štátnym príslušníkmi Spojeného kráľovstva, sa teda objektívne nenachádzal v situácii porovnateľnej so situáciou tých medzinárodných zmluvných zamestnancov tejto misie, ktorí boli štátnymi príslušníkmi iného členského štátu, takže vedúci misie mohol rozhodnúť o neobnovení pracovnej zmluvy žalobcu po 31. januári 2020 bez toho, aby to predstavovalo diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti.

118    Okrem toho medzi účastníkmi konania je nesporné, že platnosť zmlúv všetkých zamestnancov misie EUCAP Somalia so štátnou príslušnosťou Spojeného kráľovstva, ktorých situácia bola v tomto ohľade porovnateľná so situáciou žalobcu, skončila 31. januára 2020.

119    [Opravené uznesením z 3. februára 2023] Vzhľadom na uvedené skutočnosti vedúci misie prijatím napadnutých aktov neporušil zásadu zákazu diskriminácie na základe štátnej príslušnosti.

2)      O údajnom porušení zásady rovnosti zaobchádzania vo vzťahu k štátnym príslušníkom Spojeného kráľovstva v iných misiách SZBP

120    Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že medzinárodní zmluvní zamestnanci, ktorí sú štátnymi príslušníkmi Spojeného kráľovstva, boli v iných misiách SZBP počas prechodného obdobia ponechaní vo funkcii, je potrebné overiť, či bol žalobca v situácii porovnateľnej so situáciou týchto iných zamestnancov, pokiaľ ide o takéto ponechanie vo funkcii.

121    V tejto súvislosti treba najprv uviesť, že nebol prijatý nijaký právny akt Únie v zmysle článku 288 ZFEÚ na účely stanovenia jednotného služobného poriadku pre zmluvných zamestnancov misií SZBP, akou je EUCAP Somalia.

122    Po druhé, ako správne zdôrazňuje EUCAP Somalia, každá misia SZBP je predmetom rozhodnutia Rady prijatého podľa článku 43 ods. 2 ZEÚ, ktoré podľa tohto ustanovenia vymedzí „ich ciele a rozsah, ako aj všeobecné podmienky na ich vykonávanie“.

123    V prípade misie EUCAP Somalia jej články 7 a 12a rozhodnutia 2012/389, zmeneného rozhodnutím 2018/1942, priznávajú právnu spôsobilosť na uzatváranie zmlúv na účely zamestnávania zamestnancov (pozri body 3 a 4 vyššie). Okrem toho článok 6 tohto rozhodnutia stanovuje, že vedúci misie má všeobecné právomoci v oblasti personálneho riadenia.

124    Žalobca však nijako nepreukázal, že vzhľadom na existenciu osobitných ustanovení pre každú misiu Únie a na autonómiu týchto misií pri zamestnávaní a riadení svojich zmluvných zamestnancov boli interná situácia a personálne potreby týchto misií porovnateľné s potrebami misie EUCAP Somalia. Prístup k otázke ponechania štátnych príslušníkov Spojeného kráľovstva vo funkcii počas prechodného obdobia sa preto mohol v jednotlivých misiách SZBP líšiť.

125    Za týchto okolností sa žalobca nemôže na podporu údajného porušenia zásady rovnosti zaobchádzania odvolávať na opatrenia, ktoré misie Únie iné ako EUCAP Somalia prijali vo vzťahu k svojim medzinárodným zmluvným zamestnancom, ktorí sú štátnymi príslušníkmi Spojeného kráľovstva.

126    Vzhľadom na uvedené sa druhý žalobný dôvod musí vzhľadom na odôvodnenie napadnutých aktov zamietnuť. Nie je teda potrebné rozhodnúť, či je možné zohľadniť dodatočné odôvodnenie, ktoré EUCAP Somalia predložila v priebehu konania a ktoré je založené na citlivej povahe pracovných povinností žalobcu a na uplatnení článku 127 ods. 7 písm. b) dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva.

c)      O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva

127    Žalobca sa domnieva, že EUCAP Somalia v napadnutých aktoch porušila dohodu o vystúpení Spojeného kráľovstva tým, že nezohľadnila možnosť, upravenú v tejto dohode, naďalej zamestnávať štátnych príslušníkov Spojeného kráľovstva počas prechodného obdobia. Po prvé tvrdí, že podľa výkladu článku 127 ods. 2 v spojení s odsekom 6 tohto článku dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva sa počas prechodného obdobia štátni príslušníci tohto štátu majú považovať za štátnych príslušníkov členských štátov, najmä pokiaľ ide o ustanovenia práva Únie týkajúce sa SZBP. Po druhé žalobca zdôrazňuje, že článok 129 ods. 7 tejto dohody vylúčil počas prechodného obdobia len možnosť Spojeného kráľovstva vysielať svojich štátnych príslušníkov na obsadenie určitých veliteľských pozícií v misiách SZBP, nebránil však možnosti týchto misií naďalej zamestnávať počas tohto obdobia svojich zmluvných zamestnancov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi Spojeného kráľovstva a vykonávajú iné funkcie.

128    EUCAP Somalia spochybňuje tvrdenia žalobcu.

129    V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa článku 216 ods. 2 ZFEÚ sú medzinárodné dohody uzavreté Úniou záväzné pre inštitúcie Únie.

130    V prejednávanej veci Rada uzavrela dohodu o vystúpení Spojeného kráľovstva až 30. januára 2020 (pozri bod 16 vyššie). Ku dňu prijatia napadnutých aktov, t. j. 18. a 29. januára 2020, teda EUCAP Somalia ešte nebola viazaná touto dohodou, takže jej nemožno vytýkať porušenie tejto dohody.

131    V každom prípade, pokiaľ ide o časovú pôsobnosť nových pravidiel, rozlišuje sa medzi procesnými a hmotnoprávnymi predpismi. Prvé uvedené sa všeobecne vzťahujú na všetky spory prejednávané v okamihu nadobudnutia ich účinnosti, na rozdiel od druhých, ktoré sa spravidla vykladajú tak, že sa vzťahujú na budúce účinky situácií vzniknutých za účinnosti skoršieho zákona, ako aj na nové právne situácie, ale nie na situácie vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti týchto pravidiel, s výnimkou prípadu, keď zo znenia, účelu alebo štruktúry jasne vyplýva, že im má byť takýto účinok priznaný (pozri rozsudok z 21. októbra 2021, Beeren‑, Wild‑, Feinfrucht, C‑825/19, EU:C:2021:869, bod 31 a citovanú judikatúru; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 12. mája 2005, Komisia/Huhtamaki Dourdan, C‑315/03, neuverejnený, EU:C:2005:284, bod 51 a citovanú judikatúru).

132    Pokiaľ ide v prejednávanej veci o ustanovenia dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva, na ktoré sa odvoláva žalobca, treba po prvé uviesť, že článok 127 tejto dohody, nazvaný „Rozsah pôsobnosti prechodu“, stanovuje:

„1.      Pokiaľ sa v tejto dohode nestanovuje inak, právo Únie sa uplatňuje na Spojené kráľovstvo a v Spojenom kráľovstve počas prechodného obdobia.

2.      V prípade, že Únia a Spojené kráľovstvo dosiahnu dohodu upravujúcu ich budúci vzťah v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a oblasti spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, ktorá sa začne uplatňovať počas prechodného obdobia, hlavy V kapitoly 2 Zmluvy o EÚ a akty prijaté na základe jej ustanovení sa prestanú uplatňovať na Spojené kráľovstvo od dátumu uplatňovania uvedenej dohody.

6.      Pokiaľ sa v tejto dohode nestanovuje inak, počas prechodného obdobia sa každý odkaz na členské štáty v práve Únie uplatniteľnom podľa odseku 1 vrátane práva Únie vykonávaného a uplatňovaného členskými štátmi chápe ako odkaz zahŕňajúci Spojené kráľovstvo.

…“

133    Po druhé článok 129 tejto dohody, nazvaný „Osobitné dojednania týkajúce sa vonkajšej činnosti Únie“, v odseku 7 stanovuje:

„Počas prechodného obdobia Spojené kráľovstvo neposkytuje veliteľov civilných operácií, vedúcich misií, veliteľov operácií ani veliteľov ozbrojených síl na misie alebo operácie vedené podľa článkov 42, 43 a 44 Zmluvy o EÚ, ani neposkytuje operačné veliteľstvá pre takéto misie alebo operácie, ani neslúži ako rámcová krajina pre bojové skupiny Únie. Počas prechodného obdobia neposkytuje Spojené kráľovstvo vedúcich žiadnych operačných činností podľa článku 28 Zmluvy o EÚ.“

134    Článok 127 ods. 2 a 6 a článok 129 ods. 7 dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva teda upravujú podmienky, za akých sa právo Únie uplatňuje na Spojené kráľovstvo počas prechodného obdobia, a teda predstavujú hmotnoprávne predpisy. Okrem toho zo znenia, účelu ani štruktúry týchto ustanovení nevyplýva, že by sa mali vzťahovať na právne situácie vzniknuté pred nadobudnutím platnosti dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva. Naopak, tieto ustanovenia sa týkajú prechodného obdobia, ktoré podľa článku 126 tejto dohody začína plynúť dňom nadobudnutia jej platnosti (pozri bod 17 vyššie).

135    Z toho vyplýva, že na základe zásady pripomenutej v bode 131 vyššie sa článok 127 ods. 2 a 6 a článok 129 ods. 7 dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva stali uplatniteľnými v čase nadobudnutia platnosti tejto dohody, teda 1. februára 2020 (pozri bod 18 vyššie). V súlade s touto zásadou sa teda nemožno dovolávať porušenia týchto ustanovení na podporu žaloby týkajúcej sa aktu prijatého pred týmto dátumom.

136    V prejednávanej veci napadnuté akty, ktoré boli prijaté 18. januára 2020 a 29. januára 2020 a ktoré sa týkajú neobnovenia dotknutej zmluvy, ktorej platnosť podľa jej článku 17 skončila 31. januára 2020, predchádzali nadobudnutiu platnosti dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva 1. februára 2020. Napadnuté akty preto nemožno považovať za akty, ktoré sú v rozpore s touto dohodou.

137    Tretí žalobný dôvod sa preto musí v každom prípade zamietnuť, pričom nie je potrebné rozhodnúť o otázke, či sa v rámci žaloby založenej na článku 272 ZFEÚ možno dovolávať porušenia dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva.

d)      O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady ochrany legitímnej dôvery

138    Žalobca tvrdí, že EUCAP Somalia tým, že v nadväznosti na napadnuté akty neobnovila jeho zmluvu, porušila zásadu ochrany legitímnej dôvery. Po prvé uvádza, že v období od septembra 2016 do septembra 2019 mu boli poskytnuté konkrétne záruky, pokiaľ ide o zachovanie zamestnania medzinárodných zmluvných zamestnancov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi Spojeného kráľovstva, počas prechodného obdobia v prípade uzavretia dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva. Po druhé žalobca uvádza, že vzhľadom na jednotlivé obnovenia jeho pracovnej zmluvy v závislosti od postupne stanovených lehôt na rokovanie o takejto dohode, ako aj vzhľadom na počet odpracovaných rokov v rámci misie EUCAP Somalia mohol legitímne očakávať, že táto zmluva bude počas prechodného obdobia obnovená.

139    EUCAP Somalia spochybňuje tvrdenia žalobcu.

140    V tejto súvislosti treba uviesť, že v súlade s ustálenou judikatúrou právo domáhať sa uplatnenia zásady ochrany legitímnej dôvery predpokladá poskytnutie presných, bezpodmienečných a zhodujúcich sa záruk pochádzajúcich z oprávnených a spoľahlivých zdrojov dotknutému subjektu zo strany príslušných orgánov Únie. Naopak, nikto sa nemôže dovolávať porušenia tejto zásady, pokiaľ neexistujú tieto uistenia (pozri rozsudok zo 16. júla 2020, ADR Center/Komisia, C‑584/17 P, EU:C:2020:576, bod 75 a citovanú judikatúru).

141    V prejednávanej veci nemožno odpracované roky žalobcu v rámci misie EUCAP Somalia ani skutočnosť, že jeho pracovná zmluva bola obnovená počas po sebe nasledujúcich období rokovaní o dohode o vystúpení medzi Spojeným kráľovstvom a Úniou, považovať za rovnocenné s presnými, bezpodmienečnými a zhodujúcimi sa zárukami v zmysle judikatúry citovanej v bode 140 vyššie. Okrem toho, hoci žalobca tvrdí, že bývalý vedúci misie EUCAP Somalia poskytol medzinárodným zmluvným zamestnancom tejto misie, ktorí sú štátnymi príslušníkmi Spojeného kráľovstva, záruky, že ich pracovné zmluvy budú počas prechodného obdobia obnovené, svoje tvrdenia nedokladá nijakými dôkazmi.

142    Jediným skutkovým dôkazom, o ktorý sa žalobca opiera, je e‑mail vedúceho oddelenia ESVČ pre personál misií SZBP. Po prvé rozhodnutie ponúknuť žalobcovi obnovenie dotknutej zmluvy počas prechodného obdobia však patrilo do právomoci vedúceho misie, a nie vedúceho oddelenia ESVČ. Po druhé uvedený e‑mail neumožňuje domnievať sa, že žalobcovi boli poskytnuté konkrétne záruky, že dotknutá zmluva bude počas prechodného obdobia obnovená. Naopak, vedúci oddelenia ESVČ pre personál misií SZBP v uvedenom e‑maile jasne uviedol, že ďalšie pôsobenie vyslaných alebo zmluvných štátnych príslušníkov Spojeného kráľovstva v takýchto misiách bude predmetom posúdenia vedúcich misií vzhľadom na záujem služby. Nemožno sa preto domnievať, že žalobcovi boli poskytnuté konkrétne záruky v zmysle judikatúry citovanej v bode 140 vyššie, že dotknutá zmluva bude počas prechodného obdobia obnovená.

143    V dôsledku toho sa štvrtý žalobný dôvod musí zamietnuť.

5.      Záver

144    Vzhľadom na to, že všetky žalobné dôvody, ktoré žalobca uviedol na podporu svojich návrhov na základe článku 272 ZFEÚ, boli zamietnuté, žaloba sa musí zamietnuť.

 IV.      O trovách

145    Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom EUCAP Somalia.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (siedma rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      JF je povinný nahradiť trovy konania.

da Silva Passos

Valančius

Reine

Truchot

 

Sampol Pucurull

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. júla 2022.

E. Coulon

Tajomník

 

Predseda


Obsah



i      Znenie bodu 119 bolo po uverejnení tohto dokumentu predmetom lingvistickej zmeny.


*      Jazyk konania: angličtina.