Language of document :

Žaloba podaná 1. marca 2017 – Polskie Górnictwo Naftowe i Gazownictwo/Komisia

(vec T-130/17)

Jazyk konania: poľština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Polskie Górnictwo Naftowe i Gazownictwo S.A. (Varšava, Poľsko) (v zastúpení: M. Jeżewski, Rechtsanwalt)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie Európskej komisie C (2016) 6950 z 28. októbra 2016 o zmene podmienok pre výnimky z niektorých požiadaviek stanovených právom Únie a týkajúcich sa Baltského plynovodu (OPAL),

zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza 16 žalobných dôvodov.

Prvý žalobný dôvod založený na porušení základných práv a nesprávnom posúdení právneho aktu, ktorým sa začalo konanie o zmene doterajšej výnimky z niektorých požiadaviek stanovených právom Únie, ktoré boli udelené OPAL v roku 2009 na základe rozhodnutia nemeckej Bundesnetzagentur (Spolková agentúra pre siete).

Druhý žalobný dôvod založený na nedostatku právomoci na strane Komisie na prijatie rozhodnutia o zmene výnimky udelenej OPAL z niektorých požiadaviek stanovených právom Únie.

Tretí žalobný dôvod založený na nesprávnom výklade podmienok, za ktorých môžu byť udelené výnimky pre plynárenské infraštruktúry podľa článku 36 ods. 1 v spojení s článkom 2 bodom 17 smernice 2009/73/ES.

Štvrtý žalobný dôvod založený na nesprávnom výklade podmienok, za ktorých môžu byť plynárenským infraštruktúram udelené výnimky podľa článku 36 ods. 1 písm. b) smernice 2009/73/ES v spojení s jej článkom 2 bodom 33.

Podmienkou na to, aby regulačný úrad mohol poskytnúť výnimku na nové veľké plynárenské infraštruktúry, je, že úroveň rizika spojeného s investíciou je taká, že investícia by sa neuskutočnila bez udelenia výnimky.

Investícia, ktorá je spojená so stavbou plynovodu OPAL, sa napokon uskutočnila v plnom rozsahu a bola dokončená 13. júla 2011, takže už nemožno hovoriť o existencii rizika tohto druhu.

Piaty žalobný dôvod založený na nesprávnom výklade podmienok, za ktorých môžu byť plynárenským infraštruktúram udelené výnimky podľa článku 36 ods. 1 písm. a) a e) smernice 2009/73/ES, a v dôsledku toho na nesprávnom závere, že zmena výnimky, ktorú udelil regulačný úrad pre OPAL, nebude mať negatívny vplyv na hospodársku súťaž na trhu so zemným plynom.

Šiesty žalobný dôvod založený na nesprávnom výklade podmienok, za ktorých môžu byť plynárenským infraštruktúram udelené výnimky podľa článku 36 ods. 1 písm. a) smernice 2009/73/ES, a v dôsledku toho na nesprávnom závere, že zmena výnimky, ktorú udelil regulačný úrad pre OPAL, zlepší bezpečnosť dodávok energie na vnútornom trhu.

Siedmy žalobný dôvod založený na nezohľadnení okolnosti, že nemecká Spolková agentúra pre siete nebrala pri schválení výnimky podľa článku 36 smernice 2009/73/ES do úvahy nevyhnutnosť splnenia podmienok podľa článku 102 ZFEÚ.

Ôsmy žalobný dôvod založený na porušení zásad právnej istoty a legitímnych očakávaní.

Deviaty žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality.

Desiaty žalobný dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia aktu v zmysle článkov 296 a 263 ZFEÚ.

Jedenásty žalobný dôvod založený na tom, že prijatím rozhodnutia odporujúceho ďalším politikám Európskej únie by odberatelia zemného plynu v Poľskej republike boli vystavení riziku nedostatku dodávok zemného plynu, čím by došlo k porušeniu cieľa Zmluvy, ktorým je zaistenie bezpečnosti dodávok energie a zásady energetickej solidarity, v spojení s porušením článku 7 Zmluvy.

Dvanásty žalobný dôvod založený na tom, že je zvýhodnená infraštruktúra, ktorá je predmetom výnimky, čo je v rozpore s právom Únie.

Trinásty a štrnásty žalobný dôvod založené na porušení článkov 274 a 254 Dohody o pridružení medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej.

Pätnásty žalobný dôvod založený na porušení článku 7 ZFEÚ tým, že bolo prijaté rozhodnutie, ktoré je v rozpore s ďalšími politikami Európskej únie.

Šestnásty žalobný dôvod založený na neuplatniteľnosti článku 2 bodu 33 v spojení s článkom 36 ods. 1 smernice 2009/73/ES na základe článku 277 ZFEÚ, keďže týmto bolo zavedené diskriminačné rozlišovanie medzi infraštruktúrami, ktorým môže regulačný úrad udeliť výnimku, a inou infraštruktúrou, pri ktorej takáto výnimka neprichádza do úvahy.

____________