Žaloba podaná 16. apríla 2013 – Ferracci/Komisia

(vec T-219/13)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: Pietro Ferracci (San Cesareo, Taliansko) (v zastúpení: A. Nucara a E. Gambaro, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie Komisie z 19. decembra 2012 podľa článku 263 ZFEÚ,

zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Táto žaloba je podaná proti rozhodnutiu Komisie C(2012) 9461 final z 19. decembra 2012, ktorým sa vyhlasujú pomoci poskytnuté vo forme oslobodenia od miestnej dane z nehnuteľností (imposta comunale sugli immobili, ďalej len „ICI“) neobchodným subjektom vykonávajúcim určité činnosti, za nezlučiteľné s vnútorným trhom, pričom nenariadila ich vrátenie, a ktorým sa vyhlasuje, že za štátnu pomoc nemožno považovať zvýhodnené zaobchádzanie poskytnuté cirkvi a niektorým športovým združeniam podľa článku 149 jednotného textu o dani z príjmu (testo unico delle imposte sul reddito, ďalej len „TUIR“), ako aj oslobodenie od IMU (imposta municipale propria – miestna daň z nehnuteľnosti) poskytnuté niektorým subjektom vykonávajúcim osobitné činnosti.

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza štyri žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod sa zakladá na porušení a nesprávnom uplatnení, ako aj na nesprávnom výklade článku 14 nariadenia (ES) č. 659/1999.

Žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že žalovaná, hoci dospela k záveru o porušení článkov 107 ZFEÚ a 108 ZFEÚ, nenariadila vrátenie uvedenej štátnej pomoci. Žalobca uvádza, že v tejto súvislosti neexistuje nijaká mimoriadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala absolútnu nemožnosť vrátenia a v každom prípade takáto absolútna nemožnosť nebola preukázaná.

Druhý žalobný dôvod sa zakladá na porušení a nesprávnom uplatnení článku 107 ods. 1 ZFEÚ.Žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že opatrenie pomoci prijaté Talianskou republikou podľa článku 149 ods. 4 TUIR nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle ZFEÚ. Konkrétne žalovaná dospela k záveru, že neexistuje nijaká selektívna výhoda, pričom žalobca sa domnieva, že dotknuté ustanovenie predstavuje selektívnu výhodu v prospech občiansky uznaných cirkví a amatérskych športových klubov a že spĺňa všetky ostatné podmienky preukazujúce existenciu štátnej pomoci podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ.Tretí žalobný dôvod sa zakladá na porušení a nesprávnom uplatnení článku 107 ods. 1 ZFEÚ.Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že opatrenie pomoci prijaté Talianskou republikou vo fo

rme údajného oslobodenia od IMU nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle ZFEÚ. Konkrétne žalovaná dospela k záveru, že príjemcovia pomoci vo forme oslobodenia od IMU nie sú „podniky“. Žalobca sa však domnieva, že príjemcovia pomoci sú podniky v zmysle práva Spoločenstva a že všetky podmienky preukazujúce existenciu štátnej pomoci podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ sú splnené.Štvrtý žalobný dôvod sa zakladá na porušení článku 296 ZFEÚ.Žalobca tvrdí, že napadnuté rozhodnutie treba zamietnuť vzhľadom na jeho nedostatočné odôvodnenie, pokiaľ ide

o všetky vyššie uvedené žalobné dôvody, v rozpore s článkom 296 ZFEÚ.