Language of document :

Odvolanie podané 4. decembra 2020: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií proti rozsudku Všeobecného súdu (ôsma rozšírená komora) z 23. septembra 2020 vo veci T-420/17, Portigon AG/Jednotná rada pre riešenie krízových situácií

(vec C-664/20 P)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľka: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB) (v zastúpení: P.A. Messina a J. Kerlin, Bevollmächtigte, H.-G. Kamann, F. Louis a P. Gey, Rechtsanwälte)

Ďalší účastníci konania: Portigon AG, Európska komisia

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje:

zrušiť rozsudok Všeobecného súdu z 23. septembra 2020, Portigon/Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (T-414/17, EU:T:2020:438),

zamietnuť žalobu v celom rozsahu,

uložiť odporkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Prvý odvolací dôvod: porušenie článku 85 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, skreslenie dôkazov a porušenie práva SRB na spravodlivý proces.

SRB v prvom rade tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne vyložil a uplatnil článok 85 ods. 3 svojho rokovacieho poriadku, keď konštatoval, že dôkazy týkajúce sa riadneho osvedčovania, ktoré SRB predložila na pojednávaní, sú neprípustné, že SRB riadne neosvedčila svoje rozhodnutie z 11. apríla 2017 o výpočte príspevkov ex ante na rok 2017 do jednotného fondu pre riešenie krízových situácií (SRB/ES/SRF/2017/05) (ďalej len „sporné rozhodnutie“). SRB v tejto súvislosti uvádza po prvé, že bolo odôvodnené predložiť na pojednávaní dôkazy týkajúce sa riadneho osvedčenia sporného rozhodnutia, keďže otázka neexistencie osvedčenia nebola predtým predmetom ani písomnej časti konania, ani nebola posúdená v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania či uznesenia o zabezpečení dôkazu. SRB po druhé tvrdí, že Všeobecný súd svojvoľne skreslil dôkazy, keď ich nezohľadnil a konštatoval, že aj keď by boli prípustné, neboli podložené. Všeobecný súd okrem toho, keď konštatoval, že predložené dôkazy v každom prípade neumožňujú preukázať neoddeliteľnú súvislosť medzi sprievodným listom predsedníčky SRB a prílohou sporného rozhodnutia, nezohľadnil referenčné číslo nachádzajúce sa na sprievodnom liste, ktorý neoddeliteľne spája tento list s elektrickým spisom, ktorý obsahoval napadnuté rozhodnutie a jeho prílohu. SRB po tretie uvádza, že Všeobecný súd porušil jej právo na spravodlivý proces, keď pred pojednávaním nepoukázal na problém neexistencie osvedčenia, pretože jej neumožnil písomne odpovedať na nepodložené tvrdenia spoločnosti Portigon, neprijal ponuku SRB na predloženie dodatočných dôkazov a ani raz jej nespomenul, že usudzuje, že dôkazy nie sú dostatočné.

Druhý odvolací dôvod: porušenie článku 295 ZFEÚ

SRB v druhom rade tvrdí, že Všeobecný súd pripustil neprimeraný rozsah požiadaviek vyplývajúcich z článku 296 ZFEÚ a článku 47 Charty základných práv, keď konštatoval, že napadnuté rozhodnutie nebolo z právneho hľadiska dostatočne odôvodnené v rozsahu, v akom neumožňovalo spoločnosti Portigon overiť správnosť výpočtu, ktoré toto rozhodnutie obsahovalo. Podľa SRB Všeobecný súd nedospel k spojitosti týchto požiadaviek s požiadavkou dôvernosti, ako vyplýva z článku 339 ZFEÚ, ktorú Všeobecný súd neskúmal v rozsudku, ako aj ostaté zásady práva Únie. Nariadenie (EÚ) 2015/631 , z ktorého vychádza výpočet príspevkov a ktorého platnosť nebola napadnutá spoločnosťou Portigon, vedie k primeranej rovnováhe medzi zásadami transparentnosti, povinnosti zachovávať služobné tajomstvo a ostatnými cieľmi, ktoré sleduje, najmä cieľom spočívajúcim v dosiahnutí konkrétnej cieľovej úrovne príspevkov na financovanie Jednotného fondu na riešenie krízových situácií a vo výbere príspevkov od všetkých dotknutých inštitúcií spravodlivým a primeraným spôsobom. SRB sa domnieva, že sporné rozhodnutie odôvodnila v súlade s týmto právnym rámcom a že si takto z právneho hľadiska splnila povinnosť dostatočného odôvodnenia tohto rozhodnutia.

____________

1 Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií (Ú. v. EÚ L 11, 2015, s. 44).