Vec T‑501/22
(uverejnenie výňatkov)
Rakúska republika
proti
Európskej komisii
Rozsudok Všeobecného súdu (desiata komora) zo 7. februára 2024
„EPZF a EPFRV – Výdavky vylúčené z financovania – Výdavky vynaložené Rakúskom – Koeficient zníženia – Článok 24 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 – Článok 30 ods. 7 písm. b) nariadenia č. 1307/2013 – Článok 52 ods. 4 písm. a) nariadenia (ES) č. 1306/2013 – Povinnosť odôvodnenia“
1. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Rozhodnutie o schválení účtov v súvislosti s výdavkami financovanými z EPZF a EPFRV – Finančné opravy – Štát, ktorému je rozhodnutie určené, ktorý bol úzko zapojený do procesu vypracovania rozhodnutia – Porušenie povinnosti odôvodnenia – Absencia
(Článok 296 ZFEÚ)
(pozri body 43 – 45)
2. Poľnohospodárstvo – Financovanie z EPZF a EPFRV – Zúčtovanie výdavkov – Odmietnutie zúčtovať výdavky vyplývajúce z nezrovnalostí pri uplatňovaní právnej úpravy Únie – Napadnutie dotknutým členským štátom – Dôkazné bremeno – Rozdelenie medzi Komisiu a členský štát
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1306/2013)
(pozri bod 58)
3. Poľnohospodárstvo – Spoločná poľnohospodárska politika – Režimy priamej podpory – Spoločné pravidlá – Režim základnej platby – Uplatnenie koeficientu zníženia len na horské pasienky a nie na susediace pozemky, ktoré neboli takto zaradené – Susediace pozemky považované za patriace do odlišných oblastí – Prípustnosť – Podmienky
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1307/2013, článok 24 ods. 6)
(pozri body 83, 84, 87)
4. Poľnohospodárstvo – Spoločná poľnohospodárska politika – Režimy priamej podpory – Spoločné pravidlá – Priznanie dodatočných platobných nárokov z národnej rezervy – Odškodnenie za osobitné nevýhody, ktoré utrpeli poľnohospodári – Nevýhoda vyplývajúca z pochybenia, ktorého sa dopustil členský štát pri uplatňovaní práva Únie – Neprípustnosť
[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1307/2002, odôvodnenie 24 a článok 24 ods. 6, článok 30 ods. 6 a článok 30 ods. 7 písm. b); nariadenie Komisie č. 639/2002, článok 31 ods. 2]
(pozri body 99 – 105, 108, 111, 114)
5. Poľnohospodárstvo – Financovanie z EPZF a EPFRV – Zúčtovanie výdavkov – Obmedzenie odmietnutia financovania – Lehota dvadsiatich štyroch mesiacov – Začiatok plynutia – Oznámenie výsledkov kontrol Komisiou – Podmienka
[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1306/2002, článok 52 ods. 4 písm. a); nariadenie Komisie č. 908/2014, článok 34 ods. 2]
(pozri body 139, 140)
Zhrnutie
Všeobecný súd, na ktorý Rakúska republika podala žalobu o neplatnosť, čiastočne zrušil rozhodnutie Európskej komisie 2022/908(1) v rozsahu, v akom boli z financovania Európskou úniou vylúčené výdavky vynaložené týmto členským štátom v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) pred 27. novembrom 2016. V rámci toho sa po prvýkrát vyjadril k výkladu článku 24 ods. 6 nariadenia č. 1307/2013(2) a k pojmu „osobitné nevýhody“ v zmysle článku 30 ods. 7 písm. b) toho istého nariadenia.
V rámci režimu základných platieb sa Rakúska republika rozhodla uplatniť koeficient zníženia na parcely kvalifikované podľa rakúskeho práva ako „pasienky“ a „horské pasienky“. V roku 2016 začala Komisia voči nej vyšetrovanie s cieľom overiť, či sa v rokoch 2015 a 2016 riadili a kontrolovali režimy pomoci na plochu, vyplácanej poľnohospodárom v rámci EPZF, v súlade s právnymi predpismi Únie. Keďže Komisia na záver tohto vyšetrovania usúdila, že rakúske orgány nepresne uplatnili článok 24 ods. 6 nariadenia č. 1307/2013, pokiaľ ide o „pasienky“, uložila Rakúskej republike finančnú opravu.(3) V dôsledku toho Rakúska republika v rámci nápravného opatrenia pridelila dotknutým poľnohospodárom s účinnosťou od roku 2017 dodatočné platobné nároky na každý hektár „pasienkov“, na ktorý možno poskytnúť podporu, z národnej rezervy, ktorú mali členské štáty zriadiť na základe toho istého nariadenia(4).
V roku 2018 Komisia začala nové vyšetrovanie proti Rakúskej republike. Z jej súhrnnej správy na jednej strane vyplýva, že rakúske orgány v súvislosti s „horskými pasienkami“ nepresne uplatnili článok 24 ods. 6 nariadenia č. 1307/2013, čo malo viesť k neodôvodnenému rozdielnemu zaobchádzaniu, keďže v rámci tej istej zóny sa koeficient zníženia neuplatnil na všetky pozemky podliehajúce rovnakým klimatickým podmienkam. Na druhej strane táto správa uvádza, že Rakúska republika protiprávne použila národnú rezervu na financovanie nápravného opatrenia týkajúceho sa „pasienkov“. Napadnutým rozhodnutím teda Komisia z dôvodu dvoch nesplnení povinností vytýkaných Rakúskej republike vylúčila z financovania Úniou výdavky deklarované týmto členským štátom v rámci EPZF vo výške 68 146 449,98 eura.
Posúdenie Všeobecným súdom
V prvom rade Všeobecný súd zamietol žalobný dôvod založený na porušení článku 52 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013(5), ktoré malo vyplývať z finančnej opravy založenej na nesprávnom výklade článku 24 ods. 6 nariadenia č. 1307/2013.
V tejto súvislosti skutočnosť, že koeficient zníženia sa uplatnil na „horské pasienky“, ale nie na susediace parcely, nevyhnutne neznamená nepresné uplatnenie článku 24 ods. 6 nariadenia č. 1307/2013. Toto ustanovenie totiž neobsahuje žiadne spresnenie, pokiaľ ide o rozsah oblastí, pri ktorých treba posúdiť, či je splnené kritérium náročných klimatických podmienok. Prístup rakúskych orgánov, ktorý spočíva v uplatnení koeficientu zníženia len na parcely klasifikované ako „horské pasienky“ bez toho, aby bolo v prejednávanej veci preukázané, že príslušné orgány konkrétne a systematicky pristúpili k takejto klasifikácii na základe existencie osobitných klimatických podmienok vlastných týmto pozemkom, však neumožňuje zaručiť, aby sa tento koeficient uplatnil na všetky parcely nachádzajúce sa v oblastiach charakterizovaných náročnými klimatickými podmienkami, ani zabezpečiť, aby sa tento koeficient uplatnil len na parcely, ktoré skutočne spĺňajú toto kritérium.
V druhom rade Všeobecný súd rozhodol, že Komisia sa oprávnene domnievala, že priznanie dodatočných platobných nárokov poľnohospodárom hospodáriacim na „pasienkoch“ s cieľom napraviť nepresné uplatnenie koeficientu zníženia nebolo možné financovať z národnej rezervy na základe článku 30 ods. 7 písm. b) nariadenia č. 1307/2013.
Všeobecný súd pri vyvodení tohto záveru podal výklad článku 30 ods. 7 písm. b) nariadenia č. 1307/2013, ktorý Rakúska republika uviedla ako právny základ použitia svojej národnej rezervy, pričom zohľadnil jeho znenie, kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej súčasťou je toto ustanovenie.
Pokiaľ ide o znenie tohto ustanovenia, Všeobecný súd konštatoval, že prídavné meno „osobitné“ svedčí v prospech výkladu, podľa ktorého sa predmetné nevýhody týkajú určitých kategórií poľnohospodárov, ktoré sa od ostatných odlišujú osobitosťami vlastnými ich situácii. Skutočnosť, že poľnohospodári znášajú dôsledky chyby, ktorej sa dopustil členský štát pri uplatňovaní práva Únie, sa nezdá byť dostatočná na to, aby sa dospelo k záveru, že títo poľnohospodári patria do osobitnej kategórie a že nevýhoda, ktorú znášajú z dôvodu tejto chyby, by sa mala z tohto dôvodu považovať za osobitnú pre nich. Tento výklad je podporený kontextom, do ktorého patrí predmetné ustanovenie, najmä článkom 31 ods. 2 nariadenia č. 639/2014(6).
Pokiaľ ide o ciele sledované predmetnou právnou úpravou, cieľom zavedenia rezervy je umožniť členským štátom poskytovať podporu poľnohospodárom nachádzajúcim sa v osobitných situáciách, prednostne mladým poľnohospodárom a tým, ktorí začínajú vykonávať poľnohospodársku činnosť.
V prejednávanej veci sa však nevýhoda, ktorú utrpeli poľnohospodári hospodáriaci na „pasienkoch“, netýkala ich situácie ani nesúvisela s ich vlastnou charakteristikou, ale vyplývala zo skutočnosti, že rakúske orgány ich nepresným uplatnením článku 24 ods. 6 nariadenia č. 1307/2013 pripravili o platobné nároky, ktoré im mali byť priznané od začiatku.
Okolnosť uvádzaná Rakúskou republikou, podľa ktorej sa nepresné uplatnenie práva Únie malo dotknúť iba držiteľov „pasienkov“ – navyše spochybniteľná vzhľadom na vplyv tejto chyby na hodnotu platobných nárokov všetkých rakúskych poľnohospodárov –, nemôže viesť k záveru, že držitelia „pasienkov“ sa nachádzali v situácii predstavujúcej osobitnú nevýhodu, umožňujúcej Rakúskej republike prideliť im dodatočné platobné nároky z národnej rezervy na základe článku 30 ods. 7 písm. b) nariadenia č. 1307/2013.
Napokon Všeobecný súd vyhovel tretiemu žalobnému dôvodu založenému na porušení článku 52 ods. 4 písm. a) nariadenia č. 1306/2013.
V tejto súvislosti oznámenie uvedené v článku 34 ods. 2 prvom pododseku vykonávacieho nariadenia č. 908/2014(7) predstavuje referenčné kritérium na počítanie 24‑mesačnej lehoty stanovenej v článku 52 ods. 4 písm. a) nariadenia č. 1306/2013, keďže dostatočne presne identifikuje predmet vyšetrovania vedeného Komisiou a nedostatky, ktoré zistila počas vyšetrovania. Cieľom obmedzenia obdobia, za ktoré môže Komisia vylúčiť určité výdavky z financovania Úniou, je chrániť členské štáty pred nedostatkom právnej istoty, ktorý by existoval, ak by Komisia mohla spochybniť výdavky vynaložené niekoľko rokov pred prijatím rozhodnutia o overení súladu.
Keďže oznámenie z 27. novembra 2018 po prvýkrát dostatočne presne identifikovalo nedostatok konštatovaný Komisiou, pokiaľ ide o nepresné uplatnenie koeficientu zníženia na „horské pasienky“, predstavovalo v prejednávanej veci začiatok plynutia 24‑mesačnej lehoty uvedenej v článku 52 ods. 4 písm. a) nariadenia č. 1306/2013. V dôsledku toho Komisia nemohla vylúčiť z financovania Úniou výdavky vynaložené pred 27. novembrom 2016.
Vzhľadom na vyššie uvedené Všeobecný súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie treba zrušiť v rozsahu, v akom boli z financovania Úniou vylúčené výdavky vynaložené pred 27. novembrom 2016, pokiaľ ide o prvú dotknutú finančnú opravu.