Žaloba podaná 21. januára 2011 - Maďarsko/Komisia
(vec T-37/11)
Jazyk konania: maďarčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Maďarská republika (v zastúpení: M. Z. Fehér, K. Szíjjártó a G. Koós, splnomocnení zástupcovia)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy žalobkyne
čiastočne zrušiť rozhodnutie Komisie č. 3241011280 obsahujúce výzvu na zaplatenie v rozsahu, v akom sa vo vzťahu k Maďarskej republike určité výdavky prostredníctvom schengenského fondu v rámci opatrení č. 1, 3, 4, 5 a 6 cieľa III/A, colného cieľa III/B a v rámci cieľa I/C pri zavádzaní poriečnej pohraničnej ochrany pri Moháči a nákladnej železničnej stanice v Eperjeske, považujú za výdavky, na ktoré nemožno poskytnúť pomoc,
subsidiárne, čiastočne zrušiť rozhodnutie Komisie č. 3241011280 obsahujúce výzvu na zaplatenie, a to v rozsahu, v akom sa vo vzťahu k Maďarskej republike určité výdavky prostredníctvom schengenského fondu v rámci opatrení č. 1, 3, 4, 5 a 6 cieľa III/A a colného cieľa III/B, považujú za výdavky, na ktoré nemožno poskytnúť pomoc alebo na ktoré možno poskytnúť pomoc len čiastočne,
zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby uvádza žalobkyňa tieto žalobné dôvody:
1. Hlavný žalobný návrh: porušenie legitímnej dôvery a vyvolaného odôvodneného očakávania a porušenie zásady právnej istoty
Žalobkyňa tvrdí, že vzhľadom na neurčitosť normatívneho kontextu a na značnú výšku pomoci vyplatenej prostredníctvom schengenského fondu bolo racionálne počas celého vykonávania programu spoliehať na informácie poskytnuté Komisiou v odpovedi na výslovné žiadosti o zaujatie stanoviska a v početných stanoviskách vydaných k orientačnému programu.
Podľa názoru žalobkyne schválenie orientačného programu, pokiaľ ide o predchádzajúce povolenie, kontroly, ktoré Komisia vykonávala počas realizácie programu a spolupráca s členskými štátmi predpokladajú, že kontrola ex post, ku ktorej môže Komisia pristúpiť v súvislosti s možnosťou poskytnutia pomoci na dané projekty, neumožňuje podstatne spochybniť otázku, či na projekty, ktoré už niekoľkokrát preskúmala, možno poskytnúť pomoc bez toho, aby ich spochybňovala. Žalobkyňa tvrdí, že Komisia v rozhodnutiach o financovaní poskytla "záruky", ktoré u nej vyvolali odôvodnené očakávania, že na opatrenia uvedené v orientačnom programe bude možné poskytnúť pomoc.
Zásada lojálnej spolupráce stanovuje aj orgánom Únie vzájomnú povinnosť spolupracovať s členskými štátmi.
Podľa názoru žalobkyne, pokiaľ by v takom neurčitom a premenlivom normatívnom kontexte nebolo možné dokonca ani od Komisie očakávať predchádzajúcu a spoľahlivú informáciu o otázke, či na určitý projekt možno poskytnúť pomoc, bola by závažným spôsobom ohrozená aj zásada právnej istoty.
2. Subsidiárny žalobný návrh: nesprávny výklad pojmu dôsledná ochrana a nedostatok odôvodnenia pri stanovení finančných opravných položiek
Žalobkyňa zastáva názor, že Komisia v napadnutom rozhodnutí považovala výdavky uvedené v subsidiárnom žalobnom návrhu za výdavky, na ktoré nemožno poskytnúť pomoc alebo na ktoré možno poskytnúť pomoc iba čiastočne, keďže nezodpovedajú cieľu dôkladnej ochrany hraníc alebo mu zodpovedajú iba čiastočne. Podľa názoru žalobkyne Komisia dospela k takému názoru v dôsledku nesprávneho výkladu pojmu "dôkladná ochrana".
Žalobkyňa dodáva, že Komisia ani napriek poskytnutej informácii nevykonala potrebné zisťovania, aby stanovila presnú čiastku, ktorú treba v súvislosti so všetkými opatreniami vrátiť a u niektorých z nich nesprávne stanovila paušálne čiastky. Podľa žalobkyne Komisia tieto paušálne čiastky stanovila na základe predpokladaného pomeru medzi činnosťami vykonávanými orgánmi zodpovednými za ochranu hraníc a ostatnými činnosťami týchto orgánov namiesto toho, aby vychádzala z ustanovení uvádzaných v článku 22 ods. 3 písm. b) rozhodnutia Komisie K(2004) 248 o riadení a kontrole Schengenského fondu, a teda zo závažnosti zistených porušení právnej úpravy, alebo zo závažnosti nedostatkov v systéme riadenia a sledovania, ktoré vyvolali zistené nezrovnalosti s následnými finančnými dopadmi.
____________