ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (štvrtá rozšírená komora)
z 12. septembra 2007 (*)
„Štátna pomoc – Pomoc na reštrukturalizáciu – Rozhodnutie nariaďujúce vymáhanie nezlučiteľnej pomoci – Článok 13 ods. 1 nariadenia (ES) č. 659/1999 – Solidárna zodpovednosť“
Vo veci T‑196/02,
MTU Friedrichshafen GmbH, so sídlom vo Friedrichshafene (Nemecko), v zastúpení: F. Montag a T. Lübbig, advokáti,
žalobca,
proti
Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: V. Kreuschitz, V. Di Bucci a T. Scharf, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie článku 3 ods. 2 rozhodnutia Komisie 2002/898/ES z 9. apríla 2002 o štátnej pomoci, ktorú Nemecko poskytlo SKL Motoren- und Systembautechnik GmbH [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 314, s. 75),
SÚD PRVÉHO STUPŇA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (štvrtá rozšírená komora),
v zložení: predseda komory H. Legal, sudcovia I. Wiszniewska‑Białecka, V. Vadapalas, E. Moavero Milanesi a N. Wahl,
tajomník: K. Andová, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 10. mája 2007,
vyhlásil tento
Rozsudok
Právny rámec
1 V článku 87 ES sa stanovuje:
„1. Ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.
…“
2 Článok 88 ES znie:
„…
2. Ak Komisia po výzve, aby príslušné strany predložili pripomienky, zistí, že pomoc poskytnutá štátom alebo zo štátnych zdrojov je nezlučiteľná so spoločným trhom podľa článku 87, alebo ak zistí, že táto podpora sa zneužíva, rozhodne o tom, že príslušný štát túto pomoc v lehote stanovenej Komisiou zruší alebo upraví.
…“
3 Podľa článku 10 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [88] Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339):
„1. Ak Komisia vlastní informácie z akéhokoľvek zdroja týkajúce sa údajnej protiprávnej pomoci, preskúma tieto informácie bez meškania.
2. Podľa potreby požiada o informácie od daného členského štátu. Článok 2 (2) a článok 5 (1) a (2) sa primerane uplatnia s nevyhnutnými zmenami v podrobnostiach.
3. Ak napriek upomienke, podľa článku 5 (2), daný členský štát neposkytne požadované informácie v období predpísanom Komisiou, alebo ak poskytne neúplné informácie, Komisia rozhodnutím bude požadovať poskytnutie informácií (ďalej sa označuje len ako „príkaz na poskytnutie informácie“). Rozhodnutie bude špecifikovať, aké informácie sa požadujú, a predpíše príslušné obdobie, v ktorom sa tieto poskytnú.“
4 V článku 13 ods. 1 nariadenia č. 659/1999 sa stanovuje:
„Výsledkom preskúmania možnej protiprávnej pomoci bude rozhodnutie podľa článku 4 (2), (3) alebo (4). V prípade rozhodnutí na začatie konania vo veci formálneho zisťovania konanie bude ukončené prostredníctvom rozhodnutia podľa článku 7. Ak členský štát nepostupuje v súlade s príkazom na poskytnutie informácie, toto rozhodnutie sa vykoná [bude prijaté – neoficiálny preklad] na základe dostupných informácií.“
5 V článku 14 toho istého nariadenia sa stanovuje:
„1. Kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, Komisia rozhodne, že daný členský štát podnikne všetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu (ďalej sa označuje len ako „rozhodnutie o vymáhaní“). Komisia nebude vyžadovať vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so všeobecnou zásadou práva spoločenstva.
…“
Skutkové okolnosti
6 Listom z 9. apríla 1998 oznámili nemecké orgány Komisii viaceré finančné pomoci, ktoré boli najmä prostredníctvom Bundesanstalt für vereinigungsbedingte Sonderaufgaben (ďalej len „BvS“) poskytnuté SKL Motoren- und Systemtechnik GmbH (ďalej len „SKL‑M“) v rámci jeho reštrukturalizácie. Keďže časť tejto pomoci už bola poskytnutá, spis bol zaevidovaný ako neoznámená pomoc pod číslom NN 56/98.
7 SKL‑M, ktorý pred svojou reštrukturalizáciou patril do skupiny Lintra Beteiligungsholding GmbH, je podnikom pôsobiacim v odvetví konštrukcie motorov pre plavidlá a lode.
8 Medzi SKL‑M a podnikom MTU Friedrichshafen GmbH (ďalej len „MTU“ alebo „žalobca“), ktorý pôsobí v odvetví výroby vysokovýkonných naftových motorov, vznikol za pomoci BvS počas roka 1997 zmluvný vzťah, s perspektívou odkúpenia SKL‑M zo strany MTU.
9 Dňa 5. novembra 1997 boli medzi MTU a SKL‑M uzavreté dve zmluvy. V prvej zmluve sa dohodlo, že MTU má možnosť odkúpiť obchodné podiely SKL‑M, a to s možnosťou do 1. decembra 1999 získať všetky obchodné podiely za symbolickú jednu marku, a následne do 31. decembra 2001 za „primeranú cenu“. V druhej zmluve (Wechselseitiger Lizenz- und Kooperationsvertag zwischen SKL‑M und MTU, ďalej len „WLKV“) sa dohodlo zriadenie spoločného podniku a stanovili sa pravidlá spoločného používania existujúceho know‑how týchto dvoch podnikov, ako aj výskumu, výroby a predaja dvoch nových typov motora, a síce plynového motora a motora s valcami usporiadanými do radu. V ten istý deň uzavreli BvS, spolková krajina Sasko-Anhaltsko a SKL‑M tretiu zmluvu, v ktorej bolo upravené poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu.
10 Napriek tomu, že MTU napokon nevyužil možnosť, ktorá bola uvedená v už citovanej prvej zmluve, a teda že sa vzdal možnosti odkúpiť SKL‑M z dôvodu právnej neistoty vo vzťahu k pomoci, ktorú Spolková republika Nemecko už predtým poskytla SKL‑M, táto posledná uvedená spoločnosť a MTU spolu aj naďalej spolupracovali v rámci WLKV.
11 Dňa 15. júna 2000 MTU využil článok 5 WLKV a v súlade s týmto ustanovením získal oprávnenie na výlučné využívanie know‑how vymedzeného vo WLKV vrátane práv duševného vlastníctva, resp. prihlášok takýchto práv existujúcich prinajmenšom k tomuto dátumu voči tretím osobám. Protihodnotou za tieto práva bola SKL‑M vyplatená jednorazová odmena, ktorá bola určená na pokrytie nákladov vynaložených na rozvoj v rámci rozpočtu, ktorý bol vymedzený v prílohe I k WLKV, čiže 4,31 milióna nemeckých mariek (DEM) za plynové motory a 2,4 milióna DEM za motory s valcami usporiadanými do radu, teda celkovo 6,71 milióna DEM (3,43 milióna eur). SKL‑M mal takisto na základe článku 5 WLKV možnosť používať svoje vlastné know‑how, a to vrátane know‑how, ktoré bolo prevedené na MTU, bez ohľadu na uvedené práva duševného vlastníctva.
12 V júli 2000 bol know‑how spísaný a daný k dispozícii MTU, ktorý vyplatil SKL‑M sumu vymedzenú vo WLKV.
13 Keďže po predbežnom preskúmaní údajov, ktoré predložili nemecké orgány, sa Komisia domnievala, že sporné opatrenia vzbudzujú závažné pochybnosti, pokiaľ ide o ich zlučiteľnosť so spoločným trhom, listom z 8. augusta 2000 informovala nemecké orgány o svojom rozhodnutí začať konanie podľa článku 88 ods. 2 ES. Toto rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES C 27, 2001, s. 5) a Komisia dotknuté osoby vyzvala na predloženie pripomienok. Pri tejto príležitosti sa Komisia takisto opýtala nemeckých orgánov, či MTU mal prospech z pomoci poskytnutej SKL‑M, resp. či mal takúto možnosť (odsek 103 rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania).
14 V tomto liste a v zhrnutí, ktoré tvorí jeho prílohu, Komisia najmä uvádza, že MTU nikdy nebol zákonným vlastníkom SKL‑M, že podľa prvej zmluvy citovanej v bode 9 vyššie sa mu dáva iba možnosť, pričom v danom období nebolo vzhľadom na informácie, ktoré poskytli nemecké orgány, isté, či MTU túto možnosť naozaj využil. Komisia takisto uvádza, že v júni 2000 ukončil MTU svoju spoluprácu s SKL‑M v rámci WLKV. Komisia však konštatuje, že SKL‑M bol od novembra 1997 pod operatívnou kontrolou MTU. Takisto pochybuje, že MTU bol vybraný na základe konania, ktoré by bolo možné prirovnať k otvorenej verejnej súťaži. Komisia z toho teda vyvodzuje, že MTU mohol byť, resp. v budúcnosti by mohol byť príjemcom štátnej pomoci, ktorá bola poskytnutá SKL‑M, a to niekoľkými spôsobmi: po prvé priamo, ak by vyšlo najavo, že jedna časť pomoci bola použitá na účely slúžiace viac záujmom MTU ako záujmom SKL‑M; po druhé prostredníctvom WLKV, a to vďaka možnosti, na základe ktorej mohol MTU získať za dohodnutú cenu všetko know‑how, ktoré SKL‑M vytvoril pred spoluprácou alebo v rámci tejto spolupráce, ak by sa rozhodol túto možnosť využiť a ak by cena neodzrkadľovala aktuálnu alebo predpokladanú trhovú hodnotu know‑how.
15 Dňa 1. septembra 2000 sa začalo konkurzné konanie na majetok SKL‑M.
16 V dňoch 16. októbra 2000, 6. apríla a 17. októbra 2001 Spolková republika Nemecko predložila svoje pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania vo veci formálneho zisťovania. Nijaká tretia dotknutá osoba priamo nepredložila pripomienky Komisii.
17 Listom z 19. septembra 2001 Komisia v súlade s článkom 10 nariadenia č. 659/1999 nemeckým orgánom nariadila, aby predložili informácie potrebné na posúdenie zlučiteľnosti pomoci poskytnutej SKL‑M. V tomto liste Komisia poukázala najmä na to, že informácie, ktoré má k dispozícii, jej neumožňujú určiť, či časť pomoci poskytnutej SKL‑M bola použitá viac v záujme MTU ako v záujme SKL‑M, ani zistiť, či MTU využil možnosť získať za dohodnutú cenu know‑how, ktoré vytvoril SKL‑M pred uplatňovaním WLKV a počas neho, a či cena odzrkadľovala jeho aktuálnu alebo predpokladanú trhovú hodnotu. Komisia pripomenula, že ak tieto informácie nezíska, svoje konečné rozhodnutie prijme na základe informácií, ktoré má k dispozícii. Komisia tiež nemecké orgány vyzvala, aby list obsahujúci tento príkaz predložili potenciálnym príjemcom pomoci.
18 Dňa 9. novembra 2001 Komisia nemeckým orgánom pripomenula, že ak tomuto príkazu na poskytnutie informácií nevyhovejú, rozhodnutie bude prijaté na základe informácií, ktoré sú k dispozícii, v súlade s článkom 13 ods. 1 nariadenia č. 659/1999.
19 Nemecké orgány sa k príkazu na poskytnutie informácií vyjadrili listami z 23. januára, 26. februára a 11. marca 2002.
20 Listom z 5. marca 2002 nemecké orgány predložili Komisii aj pripomienky MTU k rozhodnutiu o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, najmä pokiaľ ide o používanie know‑how a cenu, ktorú MTU zaplatil SKL‑M v zmysle WLKV.
21 Dňa 9. apríla 2002 Komisia prijala rozhodnutie č. 2002/898/CE o štátnej pomoci, ktorú Nemecko poskytlo SKL-M [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 314, s. 75, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
22 V odôvodnení napadnutého rozhodnutia v časti s názvom „Posúdenie pomoci [neoficiálny preklad]“ Komisia jednak konštatovala, že pomoc na reštrukturalizáciu poskytnutá SLK‑M nespĺňa podmienky usmernení Spoločenstva pre štátnu pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 368, 1994, s. 12), a jednak sa domnievala, že Spolková republika Nemecko nepredložila dostatočné informácie, na základe ktorých by bolo možné vylúčiť, že MTU mala nepriamy prospech, a to prostredníctvom WLKV, z pomoci, ktorú získal SKL‑M počas štádia reštrukturalizácie na pokrytie strát. V tejto súvislosti Komisia najmä uviedla, že cena za prevod know‑how, ktorú MTU zaplatil SKL‑M, vypočítaná na základe odhadovaných nákladov na rozvoj v roku 1997, sa ukázala byť o 5,30 milióna DEM nižšia v porovnaní so skutočnými nákladmi na rozvoj, ktoré vynaložil SKL‑M. Keďže nemecké orgány nepredložili objektívne informácie o skutočnej alebo predpokladanej trhovej hodnote know‑how, Komisia konštatovala, že pomoc na reštrukturalizáciu pre SKL‑M mohla prinajmenšom čiastočne slúžiť na kompenzáciu strát spôsobených rozvojom know‑how, ktoré mohlo byť používané viac v záujme MTU ako v záujme SKL‑M, ktorý, keďže bol kontrolovaný štátom, musel znášať finančné riziko, ktoré nebolo v súlade so zásadou investora pôsobiaceho v trhovom hospodárstve. Podľa odôvodnenia č. 86 napadnutého rozhodnutia sa teda môže prevod know‑how rovnať prevodu štátnych zdrojov na MTU v maximálnej výške 5,30 milióna DEM.
23 V článku 1 výroku napadnutého rozhodnutia sa uvádza, že štátna pomoc vo výške 67,017 milióna DEM (34,26 milióna eur) poskytnutá SKL‑M nemeckými orgánmi je nezlučiteľná so spoločným trhom, zatiaľ čo v článku 3 ods. 2 sa stanovuje, že z celkovej sumy, ktorej vrátenie sú povinné požadovať nemecké orgány, majú 5,30 milióna DEM (2,71 milióna eur) solidárne vrátiť SKL‑M a MTU.
Konanie a návrhy účastníkov konania
24 Vzhľadom na tieto okolnosti žalobca návrhom zapísaným do registra kancelárie Súdu prvého stupňa 28. júna 2002 podal na základe článku 230 ES žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
25 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupňa (štvrtá rozšírená komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania.
26 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupňa položil, boli vypočuté na pojednávaní 10. mája 2007.
27 Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zrušil článok 3 ods. 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v tomto ustanovení žalobcovi ukladá, aby solidárne vrátil sumu vo výške 5,30 milióna DEM (2,71 milióna eur),
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
28 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu ako nedôvodnú,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
Právny stav
29 Žalobca na podporu svojho návrhu na zrušenie v podstate uvádza dva žalobné dôvody. Prvý žalobný dôvod je založený na nedostatkoch odôvodnenia a nesprávnom právnom posúdení vo vzťahu k existencii konštitutívnych prvkov štátnej pomoci v jeho prospech. Druhý žalobný dôvod je založený na nesprávnom uplatnení článku 13 ods. 1 nariadenia č. 659/1999 a na porušení procesnej záruky správneho a nestranného preskúmania skutkových okolností.
30 Komisia spochybňuje dôvodnosť obidvoch týchto žalobných dôvodov.
31 Najprv je potrebné preskúmať druhý žalobný dôvod založený na nesprávnom uplatnení článku 13 ods. 1 nariadenia č. 659/1999 a na porušení procesnej záruky správneho a nestranného preskúmania skutkových okolností.
Tvrdenia účastníkov konania
32 Žalobca uvádza, že podľa článku 13 ods. 1 nariadenia č. 659/1999 môže Komisia prijať konečné rozhodnutie na základe dostupných informácií, ak členský štát nepostupuje v súlade s príkazom na poskytnutie informácií. V prejednávanom prípade sa však žalobca domnieva, že na rozdiel od toho, čo sa uvádza v napadnutom rozhodnutí, Komisia mala v čase prijímania tohto rozhodnutia všetky potrebné informácie. V dôsledku toho sa domnieva, že Komisia nesprávne založila napadnuté rozhodnutie iba na „dostupných informáciách“ v zmysle článku 13 ods. 1 nariadenia č. 659/1999 a odkázala najmä na list správcu konkurznej podstaty SKL‑M z 9. januára 2002, čiže na dokument, s ktorým sa nemecké orgány nestotožnili.
33 Žalobca sa okrem iného domnieva, že podľa judikatúry Súdu prvého stupňa (rozsudok z 21. marca 2001, Métropole télévision/Komisia, T‑206/99, Zb. s. II‑1057, bod 57) je Komisia povinná starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné skutočnosti prejednávaného prípadu. Podľa žalobcu sa však Komisia odchýlila od informácií, pričom zohľadnila iba skutočnosti, ktoré boli v jeho neprospech. Žalobca dodáva, že ak mala Komisia pochybnosti o údajoch, ktoré poskytol žalobca, mohla vypočuť spolkovú vládu alebo napokon požiadať jeho samotného o znalecký posudok.
34 Žalobca sa takisto domnieva, že skutočnosť, že Komisia uložila podniku povinnosť vrátiť presne vymedzenú sumu, pričom predtým nepreukázala, že táto suma mu bola vyplatená v rámci pomoci, ktorá bola vyhlásená za nezlučiteľnú so spoločným trhom, je v rozpore so zásadami právneho štátu a správneho úradného postupu. Žalobca si takisto kladie otázky v súvislosti s právomocou Komisie prijať článok 3 ods. 2 napadnutého rozhodnutia, keďže táto inštitúcia môže požadovať vrátenie pomoci iba od jej príjemcu. Žalobca takisto uvádza, že v nariadení č. 659/1999 sa nenachádzajú ustanovenia o solidárnej zodpovednosti, ktorú napokon nemožno bez výslovného právneho základu určiť v správnom konaní, ktoré podlieha zásade právneho štátu. Napokon tvrdenia Komisie týkajúce sa solidárnej zodpovednosti v oblasti pokút uložených podnikom zúčastneným na protisúťažnom karteli nie sú podľa žalobcu v prejednávanom prípade relevantné.
35 Komisia sa domnieva, že napadnuté rozhodnutie prijala na základe údajov uvedených v spise a že nemala k dispozícii potrebné informácie o zvýhodnení, z ktorého mohol mať MTU prípadne prospech, resp. o otázke trhovej hodnoty predmetného know‑how. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že MTU vo svojich pripomienkach predložených prostredníctvom nemeckých orgánov 5. marca 2002 výslovne pripustil, že tieto náklady na rozvoj know‑how boli vyššie ako trhová hodnota prototypov. V dôsledku toho sa Komisia domnieva, že napadnuté rozhodnutie bolo správne vydané výlučne na základe údajov nachádzajúcich sa v spise.
36 Komisia dodáva, že v súlade so zásadami upravujúcimi konanie o štátnej pomoci mala v prejednávanom prípade plné práva priznávané účastníkom konania iba Spolková republika Nemecko. Pre napadnuté rozhodnutie sú teda rozhodujúce informácie tohto štátu. Komisia poukazuje na to, že hoci sa prípadný alebo skutočný príjemca pomoci môže zúčastniť na konaní o preskúmaní, podľa jej názoru nemá nijaký nárok na to, aby mu umožnila overiť informácie, ktoré jej oznámil členský štát. Vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora (rozsudok z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, C‑74/00 P a C‑75/00 P, Zb. s. I‑7869, bod 84), sa Komisia domnieva, že keďže MTU počas konania o preskúmaní spornej pomoci nevyužil možnosť predložiť pripomienky, nebolo porušené nijaké jeho právo.
37 Okrem toho Komisia zdôrazňuje, že informácie, ktoré mala k dispozícii v čase prijímania napadnutého rozhodnutia, jej neumožňovali vydať rozhodnutie smerujúce iba proti jednému podniku. V dôsledku toho musela nariadiť, aby túto pomoc vrátili solidárne SKL‑M a MTU.
38 Podľa Komisie nemôže byť táto solidárna zodpovednosť zdrojom výhrad vo vzťahu k právu Spoločenstva. Takáto zodpovednosť už totiž bola pripustená v oblasti súťažného práva, a to napriek tomu, že neexistoval dokument, v ktorom by bola výslovne stanovená (rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. mája 1998, Metsä‑Serla a i./Komisia, T‑339/94 až T‑342/94, Zb. s. II‑1727, body 42 a nasl.). Nič teda nebráni tomu, aby sa analogický prístup uplatnil aj v konaní o štátnej pomoci.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
39 Článok 13 ods. 1 nariadenia č. 659/1999 prevzal a potvrdil judikatúru Súdneho dvora, na základe ktorej je Komisia oprávnená prijať rozhodnutie na základe dostupných informácií v prípade, ak je konfrontovaná s členským štátom, ktorý si neplní povinnosť spolupráce a neposkytne jej informácie, o ktoré ho požiadala na účely preskúmania zlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom (rozsudky Súdneho dvora zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, nazývaný „Boussac“, C‑301/87, Zb. s. I‑307, body 19 a 22, a z 13. apríla 1994, Nemecko a Pleuger Worthington/Komisia, C‑324/90 a C‑342/90, Zb. s. I‑1173, bod 26).
40 Vzhľadom na veľmi rozsiahly charakter tejto možnosti, ktorá sa priznáva Komisii, však táto inštitúcia musí pred prijatím takéhoto rozhodnutia dodržať určité procesné požiadavky (rozsudok Súdu prvého stupňa z 19. októbra 2005, Freistaat Thüringen/Komisia, T‑318/00, Zb. s. II‑4179, bod 73). Tieto požiadavky sú stanovené v článku 5 ods. 2, článku 10 ods. 3 a článku 13 ods. 1 nariadenia č. 659/1999.
41 Konkrétne v článku 10 ods. 3 nariadenia č. 659/1999 sa stanovuje, že „ak napriek upomienke, podľa článku 5 (2), daný členský štát neposkytne požadované informácie v období predpísanom Komisiou, alebo ak poskytne neúplné informácie, Komisia rozhodnutím bude požadovať poskytnutie informácií“. Okrem toho sa podľa poslednej vety tohto ustanovenia v tomto príkaze na poskytnutie informácií spresní, „aké informácie sa požadujú“, a stanoví sa v ňom „príslušné obdobie, v ktorom sa tieto poskytnú“. Napokon v zmysle článku 13 ods. 1 tohto istého nariadenia má Komisia právo ukončiť konanie a prijať rozhodnutie, v ktorom sa konštatuje zlučiteľnosť, resp. nezlučiteľnosť pomoci so spoločným trhom „na základe dostupných informácií“ iba v prípade, „ak členský štát nepostupuje v súlade“ s takýmto príkazom na poskytnutie informácie.
42 A práve vo svetle týchto úvah je potrebné preskúmať, v prvom rade, či v prejednávanej veci bola Komisia v zmysle článku 13 ods. 1 nariadenia č. 659/1999 oprávnená prijať napadnuté rozhodnutie a najmä uložiť MTU povinnosť, aby solidárne vrátil časť pomoci poskytnutej SKL‑M, a to na základe informácií, ktoré mala k dispozícii.
43 V prvom rade z priebehu správneho konania, na ktoré sa poukazuje v bodoch 13 až 20 vyššie, vyplýva, že Komisia dodržala procesné požiadavky, ktoré boli prvýkrát vymedzené v judikatúre a následne stanovené v článku 10 ods. 3 a článku 13 ods. 1 nariadenia č. 659/1999, aby mohla prijať napadnuté rozhodnutie na základe dostupných informácií.
44 Komisia totiž prinajmenšom trikrát vyzvala nemecké orgány na predloženie informácií potrebných na overenie zlučiteľnosti spornej pomoci so spoločným trhom. Pritom nezabudla spresniť, „aké informácie sa požadujú“, ani stanoviť „príslušné obdobie, v ktorom sa tieto poskytnú“. Napokon Komisia nemecké orgány tiež upozornila, že v prípade, že príkazu na poskytnutie informácií nevyhovejú v lehote desiatich dní, bude rozhodnutie prijaté na základe dostupných informácií.
45 V druhom rade je potrebné pripomenúť, že v článku 13 ods. 1 nariadenia č. 659/1999 sa Komisii umožňuje ukončiť konanie vo veci formálneho zisťovania prostredníctvom rozhodnutia v zmysle článku 7 toho istého nariadenia. Konkrétne, ak príslušný členský štát nepredloží Komisii informácie, ktoré mu prikázala oznámiť, Komisia môže prijať rozhodnutie, v ktorom sa konštatuje nezlučiteľnosť pomoci, na základe dostupných informácií a v prípade potreby príslušnému členskému štátu nariadiť, aby v súlade s článkom 14 nariadenia č. 659/1999 vymáhal pomoc od jej príjemcov.
46 V článku 13 ods. 1 nariadenia č. 659/1999 sa však Komisii neumožňuje uložiť konkrétnemu podniku povinnosť, a to ani solidárne, vrátiť vymedzenú časť pomoci, ktorá bola vyhlásená za nezlučiteľnú, ak je prevod štátnych zdrojov, z ktorých mal uvedený podnik prospech, iba hypotetický.
47 Ako však vyplýva zo záverov napadnutého rozhodnutia, vymedzených najmä v odôvodnení č. 88, Komisia sa jednak obmedzila na to, že konštatovala, že „na základe dostupných informácií nie je možné vylúčiť [neoficiálny preklad]“, že MTU mal prospech z prevodu zdrojov od SKL‑M, t. j. podniku, ktorému bola poskytnutá pomoc, v rámci nadobudnutia know‑how za podmienok, ktoré sú považované za výhodné.
48 Z toho vyplýva, že povinnosť solidárneho vrátenia pomoci, uvedená v napadnutom rozhodnutí, sa zakladá na domnienke, pričom informácie, ktoré mala Komisia k dispozícii, neumožňujú túto domnienku ani potvrdiť, ani vyvrátiť.
49 Okrem toho vzhľadom na to, že v napadnutom rozhodnutí sa žalobcovi ukladá povinnosť solidárne vrátiť časť pomoci, vnútroštátnym orgánom prináleží túto pomoc vymáhať od žalobcu, ak SKL‑M nie je schopná zabezpečiť jej vrátenie, pričom uvedené nemecké orgány nemôžu posudzovať dôvodnosť tejto povinnosti.
50 Takáto situácia v nijakom prípade nie je nevyhnutným následkom uplatnenia konania vymedzeného v Zmluve ES v oblasti štátnej pomoci, pretože členský štát poskytujúci pomoc, ktorej vrátenie sa nariadilo, je v každom prípade povinný požadovať vrátenie pomoci od skutočných príjemcov pod dohľadom Komisie, pričom nie je nevyhnutné túto skutočnosť výslovne uviesť v rozhodnutí o vrátení, ani – a fortiori – stanoviť výšku pomoci, ktorú má každý príjemca vrátiť.
51 Z toho vyplýva, že vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci sa Komisia v napadnutom rozhodnutí nemohla platne oprieť o článok 13 ods. 1 nariadenia č. 659/1999, keď MTU uložila povinnosť solidárne vrátiť časť pomoci, ktorá bola poskytnutá SKL‑M.
52 Vzhľadom na to je potrebné zrušiť článok 3 ods. 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v ňom žalobcovi nariaďuje, aby solidárne vrátil sumu 2,71 milióna eur, pričom nie je potrebné preskúmať druhý žalobný dôvod uvádzaný žalobcom.
O trovách
53 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom, ktorý v tomto zmysle podal žalobca.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (štvrtá rozšírená komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Článok 3 ods. 2 rozhodnutia Komisie 2002/898/ES z 9. apríla 2002 o štátnej pomoci, ktorú Nemecko poskytlo SKL Motoren- und Systembautechnik GmbH [neoficiálny preklad], sa zrušuje v rozsahu, v akom sa v ňom MTU Friedrichshafen GmbH nariaďuje, aby solidárne vrátil sumu vo výške 2,71 milióna eur.
2. Komisia je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil MTU Friedrichshafen, a znáša svoje vlastné trovy konania.
Legal | Wiszniewska-Białecka | Vadapalas |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. septembra 2007.